login|password

ZAREGISTRUJ SA!

vyhľadávanie na stránke

English version

May 16, 2013 klikni na obrázok pre zväčšenie a popis čítaj poznámky (0) napíš poznámku prezri si archív(116) vložiť obrázok do galérie

Predstavy a skutočnosť @ :: Poviedky ::     May 13 2013, 22:57 (UTC+0) V poviedke spomínaný kamenný kríž nad Inovcami v súčasnosti Miesto: Inovce, okres Sobrance Čas: október 1944 Autor: Slavomír Szabó Mala som sotva desať rokov, bola som ešte malá. Pozerala som na svet detskými očami a ak by ste ma vtedy poznali, pochopili by ste, že mnohé veci som vnímala možno až veľmi svojsky. V trse machu, po ktorom lezie chrobák, som videla rozľahlú zelenú krajinu plnú močiarov, neprekonateľného porastu, ktorým sa derie úžasná bytosť zápasiaca s prekážkami divokej prírody. Vtáci, spievajúci zrána na konároch čerešní, boli pre mňa poslovia radosti, čo túžia z plného hrdla vykričať, aký je deň krásny a ich malé srdcia nadšene tĺkli len vďaka ich nesmiernemu úžasu nad veľkosťou a vznešenosťou krajiny. List stromu na hladine potoka bol pre mňa loď, čo sa plaví v ústrety novým dobrodružstvám a vôňa kvetov dôkazom, že i rastliny majú svoju reč, ktorú prenášajú vetrom do celého sveta, aby v ňom zanechali svoju stopu. Všetko malo svoj význam a vzájomne sa prepájalo ako farby na plátne spojené ťahmi štetca do celistvého obrazu. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 213

Pravda bez čarov @ :: Poviedky ::     May 13 2013, 22:26 (UTC+0) V evanjelickom kostole v Plešivci Miesto: Plešivec, okres Rožňava Čas: prelom tridsiatych a štyridsiatych rokov 20. storočia Autorka: Silvia Bolčová „Ako len Sándor nádherne a po celý čas spinkal! Cítil sa krásne, a to určite vďaka objatiu mojich rúk. Reč nášho kňaza sa vznášala len kdesi vo vonkajšom svete, o ktorom nemal ani potuchy. No priznávam, aj moje myšlienky, ktoré sa mi v chráme preháňali hlavou, boli na hony vzdialené od všetkého, čo znelo na kázni. Premýšľala som o sebe a o malom Sándorovi, a tiež o Mártonovi. Ani neviem, či som šťastná, a neviem ani to, či mám vôbec dôvod nebyť šťastná. Život letí tak rýchlo. Vydávala som pred rokom a sotva sedemnásťročná som sa stala matkou. Rodičia ma vychovali ako bohabojné, poslušné dievča a ani som si nestihla poriadne uvedomiť, či sa vôbec chcem vydať, ani čo to obnáša. Mártona mi za muža vybrali rodičia. Takmer štyridsaťročného bohatého gazdu z Plešivca. Ale bola som vychovaná v kresťanskom duchu, že vôli rodičov sa nehodno priečiť. Isto chcú pre svoje jediné dieťa to najlepšie. A napokon, v šestnástich rokoch človek vie o svete naozaj málo a rady starších berie ako písmo sväté...“ čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 174

Bosorky až do neba @ :: Poviedky ::     May 13 2013, 22:05 (UTC+0) Zvonica sv. Floriána v Kluknave Miesto: Kluknava, okres Gelnica Čas: bližšie neurčený Autor: Jiří Zaťovič Vždy sa teším, keď sa prebúdza príroda. Na jar je všetko pekné, plné života a prísľubov. Táto jar je o to krajšia, že konečne otec našiel cestu k Štefanovi, môjmu milému a už sa neprieči a nezakazuje mi stretávať sa s ním. Dokonca už to zašlo tak ďaleko, že spolu vyhnali jalovice na pašu. Jalovice z kaštieľa, s tou našou jednou by toľko parády nebolo treba robiť. Keď prehadzovali cez kravy vajcia, aby sa dobre vypásli, vyzerali ako otec so synom. Akoby Štefan vyrástol pod našou strechou. Našťastie nie, to by mi nemohol byť milým. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 175

Mišov dobrý deň @ :: Poviedky ::     Apr 09 2013, 18:56 (UTC+0) Románsko-gotický kostol v Henckovciach, ku ktorému sa príbeh čiastočne viaže Miesto: Henckovce, okres Rožňava Čas: druhá polovica štyridsiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Mišo to asi nemal v hlave všetko v poriadku. Mnohí si o tom šepkali, ba niektorí mu to aj rovno šplechli do očí, že už mu tiahne na devätnásť, pomaly by mal rukovať do armády, ale chráň boh, aby mu dali do ruky pušku. To ani pomyslieť! S ťažkosťou gazdovia pristali, aby im pásol kravy, ale nie sám, len ako Martinov pomocník, a aj to iba do chvíle, kedy sa naň bude Martin čoby len raz sťažovať. Keď sa mladí stretali, aby sa vybrali na korzo k mostu cez Slanú a parobkovia kurizovali dievkam, on ich ťahal za vrkoče a rehotal sa vždy, ak skríkli od bolesti. Na omši v kostole robieval na deti grimasy, nech sa smejú a rušia slávnostnú atmosféru modlitieb. Cez ploty brechal na psov, aby sa rozzúrili a potom im ukazoval dlhý nos. Pripisovalo sa mu aj veľa iných nezmyslov. Darmo mu vraveli, že je ako decko, ale decku možno naložiť na zadok a je pokoj, takže je vlastne ešte horší. On to videl inak. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 608

Kde sídli drak? @ :: Poviedky ::     Apr 07 2013, 17:32 (UTC+0) Budova niekdajšej pýchy hoteliérstva v Plešivci -historického hotela Koruna. V roku 2013 pamiatkovo chránený objekt stojí nevyužitý a chátra. Miesto: Plešivec, okres Rožňava Čas: 1943 -1944 Autorka: Silvia Bolčová „To ani nie je možné! Skutočne si ešte nikdy nepočul o Zvonivej priepasti? Veď jej zavíjanie desí ľudí aspoň raz za mesiac! Myslel som, že ju pozná každý,“ neveriacky krútil hlavou István. Ako obvykle, v sobotu poobede chodievali István s Izákom zo školy rovno do domu Salzmannovcov. Obaja boli v prime meštianskej školy, do ktorej sa nedostal len tak hocikto. István mal trinásť rokov a na svoj vek bol trochu detskejší. Najmä v porovnaní s Izákom. Väčšinu času strávil rojčením a fantazírovaním, k čomu ho predurčovala jeho obrazotvornosť. To Izák bol úplne iný. Pôsobil vážnym dojmom. Niet divu, veď pochádzal z bohatej židovskej rodiny Salzmannovcov, v ktorej sa okrem majetku už po niekoľko generácií dedila aj profesia lekára. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 345

Maslo od Žofie @ :: Poviedky ::     Apr 05 2013, 16:56 (UTC+0) Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Kluknave Miesto: Kluknava, okres Gelnica Čas: začiatok tridsiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Bolo že to radosti, keď sa Justína vydávala. Alozi sa jej vždy páčil; už ako taký chlapčisko ju priťahoval, pozerala po ňom pekných pár rokov, ale len tak opatrne, aby si to náhodou nevšimol. A keď sa jej začal dvoriť, Justína priam kvitla. Ani chudobný nebol, takže jej rodičia svadbe nebránili, a len čo mala šestnásť rokov, zvony z veže chrámu svätej Kataríny hlaholili nad celou Kluknavou, že už sa berú, sľúbili si pevné miesto bok po boku v dobrom i v zlom, vernosť a lásku až po hrob. Aj som trochu závidela, že všetko jej vždy ide tak hladko, nikdy žiaden problém, akoby jej osud dláždil cestu životom bez prekážok. Ale nebola to trpká závisť, vlastne som jej to i priala. Aj polia dostali venom, síce neveľké, ale však z úrody im dajú aj rodičia, veď chodia pomáhať jedným i druhým, aj kravku im darovali, na ďalšie si isto skoro našetria. Dom majú ešte čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 417

Zjavy nevšedné @ :: Poviedky ::     Mar 14 2013, 14:29 (UTC+0) Herlianske kúpele v súčasnosti Miesto: Herľany ; okres Košice-okolie Čas: päťdesiate roky 20. storočia Autor: Anna Domaniková Jano sedel na voze, obzeral sa po opratách. Kone trpezlivo stáli, občas trhli hlavami, až sa im husté hrivy rozvlnili, akoby ich prečesal vietor. Ticho sedelo na vetvách stromov, ktoré sa pomaly strácali v šere jesenného podvečera. Les bol pokojný a krásny, odetý v rôznofarebnom šate listnáčov. Ešte teplý vzduch voňal po čerstvo spílenom dreve a po hubách. Jano pocítil hlad. Od obeda nemal nič v ústach a Paľo sa stále niekde motal. „Dnes si akýsi pomalý. Čo už nejdeš? Stmieva sa. Ak nám voz zapadne, do rána s ním nepohneme.“ „Veď už som tu,“ ozvalo sa spoza vozačítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 658

Láska pod gejzírom @ :: Poviedky ::     Feb 06 2013, 11:01 (UTC+0) Gejzír v Herľanoch bol kúpeľnou atrakciou už v roku 1872. Miesto: Herľany ; okres Košice-okolie Čas: koniec tridsiatych rokov 20. storočia Autorka: Soňa Jakešová Bránka vonku zavŕzgala a Žofa sa otočila od pece, na ktorej v panvici syčala horúca masť. Pozrela za zvukom, tmavú šatku si trochu odtiahla od uší a zatajila dych. - Tak predsa! - pomyslela si zlostne, keď na dvore zaškrípali kamienky. Panvicu rýchlo odsunula nabok a náhlivo vybehla na dvor. „Jano, kam ideš?“ vybehla k synovi a ak by prišla čoby len o kúsok neskôr, bol by už na ulici. Ruku, v ktorej ešte stále zvierala drevenú varechu, si bojovne oprela o široký bok vydúvajúci nariasenú sukňu. Jano sa v prvom okamihu trocha prikrčil, ako keď bol malý chlapec a čakal, kedy dostane poza uši, no hneď si uvedomil svoju hrdosť a vypäl hruď. Pomaly sa obrátil k matke. Z prižmúrených očí mu sršali blesky. Žofa videla, ako mu peknú mladícku tvár zalial zlostný rumenec, svaly na lícach sa mu napínali, ako mocne zatínal zuby, len aby sa ovládol a dačo príkro neodvrkol. Stáli oproti sebe a vzájomne sa prebodávali tmavými očami. „Však ja viem, kde ťa ťahá. K tej suke!čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 803

Deň pred Veľkým piatkom @ :: Poviedky ::     Jan 29 2013, 18:17 (UTC+0) Herlianske kúpele v súčasnosti Miesto: Herľany ; okres Košice-okolie Čas: začiatok štyridsiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Keby som mohol, najradšej by som Paľa roztrhol. Ten jeho posmievačný úsmev... Hlupák je to, i keď sa tvári, akoby zožral všetku múdrosť sveta! Niekedy sme boli kamaráti. Dokonca dobrí kamaráti, ale odkedy má trinásť rokov, myslí si, že sa svet musí točiť okolo neho. Čo neopľuje, tomu sa aspoň vyškiera. Naozaj by som mu už aj jednu vrazil, lenže je silnejší, a vlastne aj o dva roky starší. Len čo by som si urobil hanbu. Namlátil by mi, aký je nevypočítateľný, tak možno aj päsťami do tváre alebo kameňom kam príde. Lepšie je sa mu vyhýbať. Aj teraz, aha, tamto stojí, okolo neho všetky deti, akoby bol Pánboh a ukazuje na mňa prstom. Smejú sa mi. Všetci. A prečo? Zas a zas len kvôli nemu! - zmárali Adama myšlienky, pre ktoré nevedel vnímať nič iné, než svoju zlosť. A pritom sa na tento deň tešil. Tak ako každý rok, vždy na Zelený štvrtok, aj teraz pastier prvýkrát vyháňal dobytok na pašu, kde naň zošle liečivú silu matky prírody, aby ho ochraňovala a nedopustila žiadnu pliagu. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 737

Pred vodou, za vodou @ :: Poviedky ::     Jan 22 2013, 10:32 (UTC+0) Poludnice (po henckovsky priepoludnice) majú moc od svitania až do poludnia, ktorého príchod oznamujú zvony Miesto: Henckovce, okres Rožňava Čas: štyridsiate roky 20. storočia Autorka: Silvia Bolčová Janík bol od radosti celý bez seba. Po prvýkrát išiel na týždňovku s kamarátom Ondrejom i starším skúseným Štefanom do lesa na šlipere. Šlipermi volali podvaly pre železnicu, čo vyrábali z tvrdého dubového dreva. Radšej by nastúpil fárať do bane, byť baníkom sa mu vždy dalo také mužné, no i tak mal obrovskú radosť. Aj na šliperoch sa dá zarobiť a o to mu išlo. Aspoň tak si to nahováral, no túžba je túžba a baník je baník. Ba nielen on, ale aj Ondrej často sníval, že bude rúbať skalu, celé chodby hlboko do hôr, stane sa tvorcom nového podzemného sveta, kde hocikto nemôže a starší si ho budú za to vážiť, rovesníci zasa obdivovať. Lenže k baníkom len tak hocikoho nevezmú. Nádejou im bol Štefan. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 435

Tri ženy a tri prasce @ :: Poviedky ::     Jan 21 2013, 08:34 (UTC+0) Interiér pôvodne gotického kostola v Slatvine Miesto: Slatvina, okres Spišská Nová Ves Čas: leto 1977 Autor: Slavomír Szabó Z dediny do lesa, tou cestičkou čo vedie od vojkovského družstva cez Buglovec a popod Pahor až do Slatviny, šli tri ženy s mechmi na chrbtoch. Bolo leto, popoludnie so vzduchom presiaknutým vôňami lúčnych kvetov i vysokých smrekov; teplo, že by človek najradšej zaliezol do chládku, alebo skočil do vody. Ženy napriek tomu nezastavovali, vytrvalo kráčali, až sa im prášilo spod nôh. Niežeby išli tak rýchlo, ale už vyše týždňa nepadla z oblohy ani kvapka a sucho bolo takmer také ako vlani, keď sa im na poliach neurodilo skoro nič. Vo Vojkovciach zanechali čas, čo venovali kúpe malých prasiatok, ktoré dalo družstvo ako prebytky na trh. Lepšie doma sviňu vychovať, než čakať, či do mäsiarne príde dobré mäso, nie len také mastné a ak aj dostanú dáke lepšie, mäsiar ho schová pre svojich známych. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 441

Strigôňča @ :: Poviedky ::     Jan 11 2013, 15:51 (UTC+0) V drevenom kostolíku v Inovciach Miesto: Inovce, okres Sobrance Čas: niekedy, nevedno kedy Autor: Slavomír Szabó Veľmi dobre si pamätám, keď ma Paulína prvý krát zobudila na to, že sa jej niečo nezdá. Najskôr som myslel, že po mne niečo chce. Veď viete, ako to býva, keď je žena mladá a noc dlhá. Aj som na ňu pozrel, veď som predsa robil celý deň v lese a skôr než sme zaspali, som jej jasne povedal, nech vyčká do rána, ale ona nie. Kmásala mi plecom, no teraz mlčky, bez zvyčajného „Vasiľ, mužík môj, či neškoda spať?“ a oči mala veľké, vyľakané, ba aj pery sa jej dáko triasli. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 713

Láska nového sveta @ :: Poviedky ::     Jan 11 2013, 15:40 (UTC+0) Rieka Slaná Miesto: Henckovce, okres Rožňava Čas: päťdesiate roky 20. storočia Autor: Silvia Bolčová Most nad Slanou bol v Henckovciach od nepamäti mlčanlivým svedkom mnohých rodiacich sa lások. Mladí sa na ňom už po niekoľko generácií týždeň čo týždeň stretávali, vždy v sobotu popoludní, kým sa vybrali na korzo. No dnes, keď tam stála osamotená Hana, bol bežný pracovný deň, taký, v ktorom baníci už za svitu opustili dedinu, aby sa ponorili do útrob hory a roľníci hnali svoje kone na role. Držiac rukou zábradlie sledovala vodu. Nevedno prečo, napadlo jej, že pohľad na tečúcu rieku je stále ten istý, rovnaký, ako keď tu takto hľadela jej mama, možno aj babka, alebo keď pred rokmi ako dieťa sledovala prúdy hrajúce sa s lístím, obtekajúce kamene a žblnkajúce zo všetkých strán aj ona. Rieka je rovnaká ako aj pred rokmi, keď bola krásna slnečná letná sobota. Bol to deň, ktorý sa jej často vynáral v spomienkach. Taký, keď človek ku svojmu šťastiu nepotrebuje vôbec nič a každý úsmev, štebot vtákov či ševelenie vánku len umocní jeho radosť. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 720

Posledný pacient doktora Senkiho @ :: Poviedky ::     Jan 03 2013, 10:33 (UTC+0) Súčasný pohľad na pôvodne renesančný kaštieľ v Turni nad Bodvou Miesto: Turňa nad Bodvou, okres Košice-okolie Čas: povesť je vsadená do konca 17. storočia Autor: Slavomír Szabó „Pozri Ica, aký je ten stôl pekný. Určite najkrajší, aký sa mi zatiaľ podaril! A vieš, čo si páni na takom stole najviac cenia? Jeho lesk. To nemôže byť len obyčajné drevo, ako keď si nejaký chudák objedná truhlu z dosák na pohreb svojej ženy. Pánsky stôl sa musí blyšťať, lebo tak to naši urodzení majú radi. Všetko krásne vyhladené a ako naň dopadá svetlo, má sa od jeho povrchu jasne odrážať, akoby to bolo zrkadlo,“ nadchýnal som sa vlastnou prácou, keď za mnou prišla žena s džbánom, z ktorého mi prelievala do misky ešte horúcu polievku. V dielni mi akosi viac chutí a navyše nestrácam čas pobehovaním medzi domom a robotou. „A zálohu na prácu ti dal?“ čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 636

Katikine kúzelné Vianoce @ :: Poviedky ::     Dec 10 2012, 13:55 (UTC+0) Veža na Turnianskom hrade. Keď túto pevnosť stavali v 13. storočí, isto nerušili, akú významnú úlohu zohrá v rokoch 1944 a 1945 počas II. svetovej vojny. Miesto: Turňa nad Bodvou, okres Košice-okolie Čas: 1944 Autorka: Silvia Bolčová Katika s mamkou a dvoma bratmi sa popoludní vybrali na cestu do Lučky. Bol práve Štedrý deň, poriadna zima a mráz poriadne štípal. Ani jedno z detí nemalo rukavice a ako zvyčajne si cestou pohadzovali v rukách varený horúci zemiak, ktorý sa o ne delil svojim teplom. Nohy mali obmotané krpcami a ich šaty zďaleka neboli slávnostné, ale ako zdôrazňovala mamka, boli čisté a udržiavané. Katika sa veľmi potešila, keď im mamka povedala, že Vianoce strávia u sesternici Mariky. V Lučkách sa nebojuje a iste bude nad kuchynským stolom zavesený vianočný stromček. Vidina pokoja, v ktorom sa mama nedesí vzdialených či bližších výbuchov, neženie deti do pivnice a nemusí sa prežehnávať zo strachu, ale z radosti nad krásnymi sviatkami, však bola iba vrúcnym želaním. Práve keď nad nimi prelietavali havrany a Katika na ne pozerala nahor, až kamsi do nebiesčítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 740

Nedeľný súd @ :: Poviedky ::     Dec 10 2012, 08:48 (UTC+0) V gotickom kostole v Budkoviach, ku ktorému sa viaže tento príbeh Miesto: Budkovce, okres Michalovce Čas: jar 1953 Autor: Jiří Zaťovič „In nomine Patris, et Filii, et Spiritus Sancti,“ požehnal farár ľuďom, zhromaždeným v kostole na nedeľnú bohoslužbu a tí mu odpovedali podľa predpisu i zvyku: „Amen.“ „Gratia Domini nostri Iesu Christi, et caritas Dei, et communicatio Sancti Spiritus sit cum omnibus vobis,“ pokračoval farár v známych formulkách a očakával zborové: „Et cum spiritu tuo.“ „Už si to počul?“ drgol Michal Dušana. „Farár kázal, aby sme po omši prišli k nemu na faru!“ „A čo chce? Určite nás zasa vyhreší!“ „Ja asi viem! Pamätáš si, ako sa na nás minule vyrútil učiteľ, že stále chodíme na náboženstvo? Ba dokonca aj miništrovať?!“ premýšľal nahlas Dušan. čítať ďalej... čítaj poznámky (1) / napíš poznámku aktuálne diskusie: povídka Ursus 11.Dec:14:32 čitateľov: 600

V tŕní @ :: Poviedky ::     Dec 09 2012, 22:01 (UTC+0) Kríže pri ceste z Beňatiny do Inoviec. V päťdesiatych rokoch tam stál ešte len jeden - drevený. Nachádzali sa pri ňom tŕňové kríky, v ktorých v jedno ráno... Miesto: Inovce, okres Sobrance Čas: prvá polovica 50. rokov Autor: Jiří Zaťovič Dzuro stál pri kríži a pozeral, ako sa od Beňatiny po poľnej ceste na rebrináku terigajú nejakí cudzí ľudia. Ani furmana nepoznal. Obzrel sa po svojich koňoch, tie pokojne stáli a čakali, až zacmuká, aby zatiahli pluh, ktorým rysoval do poľa ostré brázdy. Prehodil liace cez brzdu, vytiahol z tabatierky papirosku a posadil sa na podstavec kríža. Bolo by treba vyčistiť ostré tŕne, čo sa zo všetkých strán ku krížu, postavenému ktovie na akú pamiatku, blížili. Jedna vec je, že nedával pozor, keď mu to ňaňko vysvetľovali, druhá vec, že je to kríž a tomu treba vzdávať úctu. Rebrinák konečne dovŕzgal k Dzurovi. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 617

Čarovná sila zápaliek @ :: Poviedky ::     Dec 07 2012, 18:45 (UTC+0) Gotický kostol v Turni nad Bodvou, kde sa odohráva časť príbehu Miesto: Turňa nad Bodvou, okres Košice-okolie Čas: druhá polovica štyridsiatych rokov 20. storočia Autorka: Silvia Bolčová Kondásovci trávili nedeľné predpoludnie, ako inak, na svätej omši v kostole. A nielen oni. Nezáležalo na tom, či bolo potrebné žať, či práve sneh zafúkal všetky strechy mesta, alebo z nebies padali krúpy a ľadovec po ceste každého doráňal. Nedeľa patrila spoločným modlitbám a kto by na ne neprišiel, akoby premárnil týždeň a vlastne ani nežil. Takto to vnímali všetci, od richtára, učiteľov, lekára až po poslednú slúžku. Kým sa zbožní susedia modlili, malá Ica sa vrtela v lavici, ani čo by sedela na šípkovom kríku plnom tŕňov. Hoci do kostola musela od čias, keď na svet hľadela z perinky a ničomu nerozumela, dnes, keď už cupitala po vlastných, akoby tu bola prvý krát. Všimla si totiž niečo nové, zvláštne, nečakané. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 794

Deň dlhý od dažďa po dážď @ :: Poviedky ::     Nov 14 2012, 12:06 (UTC+0) V Gazdovskom dome sa dnes nachádza obecné a etnografické múzeum rovnakého mena Miesto: Budkovce, okres Michalovce Čas: 1945 Autor: Jiří Zaťovič Už od Deneša sa Štefan ukradomky pozeral na vzdutú hladinu Laborca. Hukot vody mu vyvolával zimomriavky na celom tele. Prehlušil dokonca aj rev traktora, ktorý sa polkrokom šinul aj so svojimi prívesmi späť, do rodnej stodoly. Mláťačka, elevátor a vozík s náradím, na ktorom mal Štefan výsadné právo posedu. Dlhá cesta z Vybuchanca domov, do Budkoviec, ho riadne zmohla a tak si chvíľami aj podriemal. Ale teraz už nemohol. Teraz mu kalná zmútená voda počarila. Hľadel do vírov, v ktorých sa krútili konáre, ale aj celé kmene osík, vytrhnuté aj s koreňmi z bahnistého mäkkého brehu. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 843

Vodení @ :: Poviedky ::     Nov 06 2012, 15:42 (UTC+0) Rieka Laborec je hranicou medzi budkovským a palínskym chotárom. Práve pri nej údajne dochádzalo k úkazom, na ktoré niektorí ľudia dodnes veria a nevedia si ich vysvetliť. Miesto: Budkovce, okres Michalovce Čas: 1946 Autor: Slavomír Szabó Keď mi otec povedal, že pôjdeme neskoro večer do Palína, potešil som sa. Niežeby som rád pracoval po nociach, ale už beztak som mal dobrý týždeň problémy usnúť a vedel som, že až do rána by som sa len prehadzoval z boku na bok. Neviem ani poriadne prižmúriť viečka, vlastne snívam s otvorenými očami, no snívam rád. Aby ste mi rozumeli, Borča je to najkrajšie dievča, aké si len môžete predstaviť. Nie je vysoká a chudá, ale ani šťúpla a tučná, je taká akurát. Vlasy skôr svetlé než tmavé, oči, na ktoré sa neviete do sýtosti vynadívať, a úsmev, Bože, pre jej úsmev by sa mohol jeden muž zblázniť, alebo aj dvaja, traja, či rovno všetci muži sveta. A múdra je, to hej, veď nie nadarmo ju vzali na školy. Bude z nej úradníčka a to sa len tak niekomu z Budkoviec nepodarí. Ešte ako deti sme chodili do jednej triedy, ale len päť ročníkov, lebo potom vraj škoda takej šikovnej žiačky, aby sedela v dedinskej škole a odvtedy sme sa vlastne ani poriadne nerozprávali. U nás v Budkovciach sa dievčatá delia na dve skupiny. Viac je ich medzi dievkami, teda tými, čo budú vždy robiť len na poliach a okolo dobytka. No a potom je tu pár dievčat, ktoré dievkami nemôžete nazvať, lebo by ste ich urazili. Tie nikto nevolá inak než slečny a Borča patrí medzi ne. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1493

Krčma splnených prianí @ :: Poviedky ::     Oct 12 2012, 13:32 (UTC+0) Rieka Bodva. Z času na čas sa vraj pri nej v noci objaví krčma, kde každý môže naplniť svoje skryté túžby. Miesto: Medzev, okres Košice-okolie Čas: dej povesti sa odohráva v bližšie neurčenom čase Autor: Slavomír Szabó Walter sa zamyslel. Kráčal proti prúdu rieky Bodva obkolesený lesom, šiel z Lucie, teda z Bane Lucie, ako volali tú osadu, čo vyrástla popri podzemných štôlňach a šachtách, kde pracoval v podzemí celý deň. Rovnako i včera, predvčerom, pred rokom, pre desiatimi rokmi, vlastne už veľmi, veľmi dlho. Každý deň bol rovnaký, ešte pred svitaním vstať, odísť z Medzeva, potom pešo a rezko do roboty popri prúde Bodvy a ďalej do kopca, sfárať pod zem, kopať čakanom, nakladať kusy kamenia na vozík, zasa kopať... V podzemí niet slnka, len slabé plamienky kahancov, niet tam oblohy, niet podľa čoho určiť čas. Až probemajster, najvyšší pán, čo skúša kvalitu rudy, im oznámi, že už môžu ísť von, lebo je večer. Takto vyjde z tmy podzemia pod tmavú oblohu, a keď je zamračené, nevidí ani mesačný svit. No nielen to ho trápilo. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1108

Koniec medzevského draka @ :: Poviedky ::     Oct 12 2012, 12:16 (UTC+0) Kostol v Medzeve má svoj pôvod v 15. storočí. Podľa povesti stojí na mieste, kde bol kedysi dračí brloh. Miesto: Medzev, okres Košice-okolie Čas: dej povesti sa odohráva v stredoveku Autor: Slavomír Szabó „No, ľudia, ja by som povedal, že pravda leží ukrytá vo víne. Pime teda! Pime, nech sa dozvieme pravdu! Krčmár, dones mi ďalší pohár!“ zahulákal na celú krčmu Helmut, starý kostolník s vypúlenými očami, ktoré sa leskli, akoby mal horúčku. Leskli sa mu vždy, bez ohľadu na to, či bol opitý alebo triezvy. Boli to azda tie najvýraznejšie oči, aké bolo možné nájsť na Grunte, tej jedinej ulici tvoriacej celý Medzev. Nielen uhrančivý pohľad robil Helmuta výnimočným. Tiež samoľúbosť, viera, že on je vždy a všade nositeľom tých najlepších nápadov, i keď tie boli väčšinou naozaj úbohé až sprosté. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 786

Tajomný muž a kvílenie v Eliášovom hámri @ :: Poviedky ::     Oct 11 2012, 12:43 (UTC+0) V medzevských uliciach sa opilcom, čo už ani nedokázali presne vnímať realitu, zjavovali čudesné príšery s dlhými zubami a veľkými bruchami Miesto: Medzev, okres Košice-okolie Čas: prvá polovica 19. storočia Autor: Soňa Jakešová Mladý Štefan stúpal po lesnej ceste, ktorá sa vinula hore údolím. V tme sotva rozoznával budovy hámrov s veľkými drevenými kolesami, čo stáli roztrúsené okolo potoka. Všetko bolo teraz nehybné a tiché. Vysoké buky s hrubými kmeňmi dvíhali k nebu tmavé konáre, pokrútené ako hnáty starých báb, čo trpia lámkou. Iba kde tu sa na nich ešte držali nejaké listy, odolávajúce poryvom jesenného vetra a šľahom dažďa. Hlasné žblnkotanie potoka vnášalo život do tejto inak mĺkvej krajiny. Nebyť tohto zvuku, Štefan by uveril, že putuje zakliatym lesom. Zrak upieral pred seba, lebo pohľad do hustého tmavého porastu mu naháňal strach. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 551

Annin návrat @ :: Poviedky ::     Oct 10 2012, 13:54 (UTC+0) Minerálny prameň Anna v Slatvine je pomenovaný podľa gŕofky Anny Čákiovej, ktorá si údajne nechávala jeho vodu voziť do kaštieľa. Dnes je prístupný všetkým turistom. Svoju úlohu zohráva aj v tomto príbehu. Miesto: Slatvina, okres Spišská Nová Ves Čas: 1943 alebo 1944 Autor: Slavomír Szabó Nikdy som nemal rád Uľu. Je to síce moja sestra, ale keby ste ju počuli čo len raz rozprávať, nečudovali by ste sa mi a boli by sme na tom rovnako. Viete, aký má škrekľavý hlas? A ako nahlas rozpráva? Tiež rýchlo, že jej sotva rozumieť. Keď ju len začujem spoza okien, ako prichádza na dvor, až sa vo mne niečo vzoprie, skoro zabudnem dýchať a viem, že bude hlučno, až kým nezaspí. Ešte aj svojej dcére, tomu dieťatku v perinke sa prihovára tak, až sa čudujem, že ešte z toho nedostalo vyrážky. Môj najšťastnejší deň bol ten, keď som vedel, že budú u nás pytačky a Uľa sa bude vydávať. Už som sa tešil, že hneď po svadbe si zbalí výbavu a pôjde o pár domov ďalej. Zbožné prianie vždy ostane zbožným. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 704

Cestou na trh @ :: Poviedky ::     Sep 14 2012, 09:25 (UTC+0) V Krásnej - kedysi historickej obci Krásna nad Hornádom, dnes mestskej časti Košice- Krásna Miesto: Košice - Krásna nad Hornádom Čas: 1950 Autor: Slavomír Szabó Ešte ani poriadne nezačalo svitať, len obloha bledla a tma sa rozpúšťala v očakávaní príchodu nového rána, no Jolanka už stála pred malým zrkadlom visiacim na vápnom vybielenej stene a obliekala sa. Do mesta. Vlasy sčesané, nad čelom sponky, aby netrčal ani jediný prameň a prepletené do hrubého vrkoča spevneného gumičkou a stuhou. Nakoniec ich prekryje aj šatkou, lebo hoc je leto, vonku zrána fúka. Sukňu už mala na sebe, no blúzka ešte ležala na posteli, lebo si práve okolo hrude obmotávala kus bieleho plátna. Nevedela, či sa má radovať alebo smútiť. Dievčenské roky jej minuli, stala sa mladou ženou, ba možno by už mohla pomýšľať aj na vydaj, ale kto by si už len všimol dievku s takými veľkými prsiami? Je to hanba, keby ich nedokázala poriadne skryť! Hej, muži, ba aj usmrkanci by po nej pozerali, ale vážne by s ňou nerozprával nikto. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1141

Zajačí svet @ :: Poviedky ::     Sep 12 2012, 12:35 (UTC+0) Hora Sľubica na obcou Slatvina Miesto: Slatvina, okres Spišská Nová Ves Čas: rozprávka nie je vsadená do konkrétneho času Autor: Slavomír Szabó Bola noc, temná a hlboká ako len noc môže byť, keď mama zajačica priviedla na svet svoje tri mláďatá a ľahla si na bok, nech sa k nej prisajú a pijú mlieko. Nebolo chladno, no beztak sa k nej túlili, aby cítili teplo jej tela a vôňu, ktorá ich napĺňala pocitom istoty. V maličkom brlohu, kde sa sotva pomestili, im bolo dobre; lepšie miesto by na svete nenašli. Nakoniec, mláďatá ešte nevedeli o svete vôbec nič. Netušili, čo sa nachádza za dierou, ktorou začalo ráno presvitať svetlo a kam sa cez to svetlo mama vybrala, keď ich na chvíľu nechala samotné. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 764

Uhliar na jeden deň i na večnosť @ :: Poviedky ::     Sep 12 2012, 11:55 (UTC+0) Nižná Slaná v súčasnosti Miesto: Nižná Slaná, okres Rožňava Čas: prvá polovica 19. storočia Autorka: Beáta Hybáčková „Pôjdeme?“ usmial sa Jurko na Kristínu a už aj vstával, aby si ju odviedol do kola. Ostatní sa stiahli nabok. Vedeli, že týmto dvom sa nevyrovnajú. „Rýchlo! Poďte pozerať!“ zvolávali sa decká za oknami, ktoré na tancovačku ešte nesmeli. Nechceli si nechať ujsť najkrajší pár na nižnoslanskej zábave. Medzi týmito zvedavcami boli aj dvojičky Jela a Hela, Jurkove desaťročné sestry, ktoré sa za ním večne ťahali. Neodháňal ich. Volal ich pekne, dával im rôzne mená, no najčastejšie „moje fialky“. Jurka a Kristínu považovali v dedine za skvelých tanečníkov. Len čo muzika spustila, stali sa jedným telom. Krásnym, silným a nabitým mladosťou. Jurko bol plavovlasý, vysoký a štíhly, Kristína počerná, s postavou, až si aj starí báčikovia hrýzli fúzy a tvárou, čo sa vynárala v snoch mnohých mládencov. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 579

Večné gajdy @ :: Poviedky ::     Aug 10 2012, 11:16 (UTC+0) Vrch Radzim nad obcou Vyšná Slaná Miesto: Vyšná Slaná, okres Rožňava Čas: druhá dekáda 18. storočia Autor: Slavomír Szabó Keby som nemal ženu a deti, bol by som zbojníkom. Nie hocijakým, lebo hocijakých behá po horách viac ako dosť. Zbíjal by som len bohatých. Ako Jánošík, lebo ten je ďaleko a tu nezavíta. Určite by som si všetku korisť nenechal a pomáhal by som tým najchudobnejším. Milovali by ma za to, rozprávali si o mne potichu po večeroch, aký som hrdina, ich nádej a spása, človek, ktorému hodno veriť. Nie, nie som žiadne sprosté decko, čo sníva s otvorenými očami. V zbojníctve nevidím len akúsi slobodu, ktorá vlastne ani slobodou nie je, ale schovávanie sa v lesoch na večnom úteku. A nevidím v tom ani žiadnu vieru vo svoj podiel na možnej náprave sveta. Len vlastnú psiu povinnosť robiť veci tak, aby som raz mohol spokojne zavrieť oči, že som svoj život nepremárnil poklonkovaním sa bohatým, vyžratým, mocným a krutým barónom, grófom, markgrófom a všetkej tej špine, čo nám vládne; vraj sa o nás stará, ale viac než my ich zaujímajú ich plné truhlice a bruchá. No muž, keď sa ožení, musí zo svojich ideálov zľaviť. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1320

Noc na krížnych cestách @ :: Poviedky ::     Aug 03 2012, 07:32 (UTC+0) Krížne cesty pri Letanovciach Miesto: Letanovce, okres Spišská Nová Ves Čas: päťdesiate roky 20. storočia Autor: Leopold Henzély Počas zimných večerov sa na dedinách odjakživa stretávali ženy na priadkach, kde si rozprávali nielen to, čo ktorá cez deň zažila, koho stretla, ale aj rôzne neuveriteľné príbehy o zlých škriatkoch, lesných vílach, alebo o bosorkách. Len počas sviatku Lucie, čiže trinásteho decembra, ba i deň pred ním, sa v Letanovciach nepriadlo, a tak ženy ostávali doma. Tie vydaté. Slobodné dievky sa stretávali a čarovali. Nie, nemali kúzelnú moc, hoc kto by po nej netúžil. Ony len chceli poznať budúcnosť, do lyžice vložili kovové guľky, nahriali nad plameňom sviečky, a keď sa roztopilo, liali ho do studenej vody. Odriekali zaklínadlá, tvárili sa vážne, až nakoniec olovo vytiahli a podľa tvaru hádali, čo ich čaká. Najšťastnejším znamením bolo, ak malo olovo tvar hviezdy. Ale vydaté ženy? Tým už také čarovanie nepristalo. Nepotrebovali veštiť, kto bude ich ženích a či bude pekný a bohatý. Vydaté ženy na Luciu doma len zavadzali. Najmä chlapom, ktorým manželstvo zovšednelo. Aj Michalovi, Jankovi a Štefanovi, trom kamarátom, čo sa v onen večer radšej vybrali do krčmy. čítať ďalej... čítaj poznámky (1) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Noc na krížnych cestách Zdenka 06.Aug:21:17 čitateľov: 803

Harmonikár @ :: Poviedky ::     Jul 22 2012, 20:48 (UTC+0) Pôvodne gotický kostol Všechsvätých v Letanovciach, v ktorom sa odohráva časť tohto príbehu z II. svetovej vojny. Miesto: Letanovce, okres Spišská Nová Ves Čas: december 1944 až január 1945 Autor: Slavomír Szabó Taká polnočná omša ešte v Letanovciach nebola. Vlastne všetko vyzeralo akosi inak, aj príroda akoby sa zbláznila a nechcela uznať, že nastala zima a najväčší sviatok v roku, kedy si ľudia pripomínajú zrodenie Ježiša Krista. Po snehu nikde ani stopy, nepadol ani chumáč, ba ani vločka, a to si dobre pamätám, že keď som bol malý chlapec, v taký čas mi už dávno mrzli sople pod nosom, keď som sa do zbláznenia spúšťal na sánkach z každého okolitého svahu. Teraz vyzeralo všetko sivé, bez farieb. Sivý les, sivá obloha od Majerky až po Tatry, ktorých štíty vlastne nebolo poriadne vidieť, lebo sa po celé dni zo sivosivého oparu ani nevynorili. Sivé boli aj nemecké uniformy, ktorých sa dedinou premieľalo viac než dosť a v nich vojaci so sivými tvárami, že by sa v nich človek krvi nedorezal. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1471

Mary, John a olašskí cigáni @ :: Poviedky ::     Jul 02 2012, 08:26 (UTC+0) Jedna z najznámejších rómskych osád na Slovensku - v Slovenskom raji pri obci Letanovce. Aj o tom ako vznikla sa dočítate v tomto príbehu. Miesto: Letanovce, okres Spišská Nová Ves Čas: tridsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Bol letný podvečer, i keď na to ešte nevyzeralo. Slnko stále bičovalo krajinu horúcimi lúčmi, takmer ako na poludnie, lipy priam hučali, že ak človek spozornel, našiel by ich aj po sluchu. To celé roje včiel poletovali v ich korunách, zbierali sladký nektár, bzučali a pomedzi ne sa naťahovali ruky detí, čo sedeli na mohutných konároch a zbierali kvety do plátenných vrecúšok na čaj. V uliciach bolo rušnejšie než dopoludnia, keď to žilo lopotou na poliach. Teraz sa muži vracali z trhov, niektorí zo Spišského Štvrtku, iní zo Spišskej Novej Vsi a tí, čo šli najďalej, prichádzali z Levoče. Aj ženy chodili predávať, ale ony zavčas rána, na chrbtoch v trávniciach niesli mlieko, maslo, vajíčka, ale len čo sa to minulo, ponáhľali sa späť. Ich robota nepočká, preto aj boli role posiate viac ohnutými ženskými chrbtami než mužskými. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1480

Kráľov prsteň @ :: Poviedky ::     Jun 27 2012, 16:10 (UTC+0) Vrch Radzim nad Vyšnou Slanou Miesto: Vyšná Slaná, okres Rožňava Čas: povesť je dejovo situovaná do 15. storočia Autor: Slavomír Szabó Koč je otrava. Strašná. Klopotanie konských kopýt v neustálom pravidelnom rytme po čase uspáva, ale večné heganie vám v skutočnosti nedá usnúť. Vo chvíli, keď sa už zatvárajú viečka, koleso vyjde na kameň, alebo vpadne do diery a precitnete. No nesťažujem si. Bol by som blázon, či skôr rozmaznané dieťa, ak by som znášal ponosy na večné nadhadzovanie, zatiaľ čo mnoho ľudí, ktorých som i teraz videl cez okienko, hladuje, trápi sa a bočí nabok. Stavajú sa na okraj cesty a nevediac, kto sa v koči vezie, pre istotu skladajú klobúky a klopia hlavy s pohľadom zaboreným do zeme. Rovnako ako oni stával kedysi pri cestách môj pradedo, dedo, ba aj otec, keď bol v mojich rokoch. Ja však nie. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1119

Findurkina šachta @ :: Poviedky ::     Jun 11 2012, 08:11 (UTC+0) Príbeh sa viaže k vrchu Rimberg, kde sa Findurkina šachta nachádza doposiaľ Miesto: Nižná Slaná, okres Rožňava Čas: druhá polovica 19. storočia Autor: Slavomír Szabó Obloha bola zatiahnutá, ale nie celkom. Vyzeralo to i nevyzeralo na dážď. Skôr na búrku, ale len takú krátku, čo osvieži vzduch, aby znovu mohol zavoňať horúcim letom. Cez škáry pomedzi oblaky svietili slnečné lúče, lámali sa na oknách Ondrejovho domu a vytvárali akési zvláštne mäkké svetlo. Ondrej sedel v kuchyni na lavici, na nohách do leskla vypucované čižmy, ba ku bielej košeli si obliekol aj čierny kabát baníckej uniformy s gombíkmi, čo sa blyšťali, akoby boli zo zlata. Ukazovákom si pokojne hladil fúzy - to bol prejav jeho najväčšej spokojnosti a sledoval Findurku, ako sa zvŕta okolo pece. Miloval tieto chvíle, keď na ňu mohol nerušene hľadieť. Mladá a krehká Findurka práve preniesla hrniec s polievkou do komory, navarila jej viac ako stihli zjesť na obed. Bude na zajtra i pozajtra. Kuracie kosti už predtým hodila psovi, zo zemiakov neostal ani omastok, lebo aj ten Ondro vytrel z taniera chlebom. Dala sa teda umývať riad. Horúcu vodu preliala do lavóra a vzala prvý tanier. Ako sa pritom nahla, Ondro k nej pristúpil zozadu a nežne ju objal. „Dôjdu hostia, čo si pomyslia, ak nestihnem upratať?“ čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1392

Pri stretnutí s duchom mrazí @ :: Poviedky ::     Jun 03 2012, 18:20 (UTC+0) Rieka Slaná Miesto: Vyšná Slaná, okres Rožňava Čas: štyridsiate roky 20. storočia Autor: Ľubica Andrásiová Ničnerobenie je hriech a najkratšia cesta do pekla. Viem to, lebo odkedy som začal vnímať, mama s otcom i s pánom farárom mi to neustále vtĺkali do hlavy. Ale ako si poradia s trinásťročným chlapčiskom? Keď niečo do mňa nahúdli, ich slová vyfrnkli preč do nenávratna, lebo môj svet bol voľakde celkom inde. Najradšej pri potoku. S Janom. Jano je kamarát ako sa patrí. Dá sa nahovoriť na kadečo. Raz sme súťažili, kto preľuve úzky žblnkotajúci potok až na druhú stranu. Vyhral som, lebo Jano namiesto toho aby pľuvol do diaľky, si opľul špičku topánky. Stál tam a pozeral na slinu ako sova do tmy a ja som sa od smiechu chytal za brucho. Pravda, boli sme smädní, vtedy sa zle pľuje, ale on akoby vychrstol zelený sopeľ, čo sa ťahal z topánky na vlhkú trávu. Alebo keď som našiel dobrý ploskáč a hodil šesťnásobnú žabku. Podarila sa mi tak, že pristála až na druhom brehu a udrela Jana do hlavy. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 773

Javošove skutky @ :: Poviedky ::     May 30 2012, 14:29 (UTC+0) Historická fotografia huty Etelka, ku ktorej sa viaže časť príbehu. Miesto: Nižná Slaná, okres Rožňava Čas: 1870 - 1900 Autorka: Beáta Hybáčková „Mám syna!“ zďaleka kričal Ondrej Javoš na chlapov, čo zavčasu ráno mierili do bane a pridal sa k nim. Nemohol sa dočkať, kedy sa pochváli svojím valibukom. Radostne sa smial a kopal do kamienkov po ceste, akoby sa mal celý svet pred ním rozostúpiť a urobiť mu cestu. - Keby ste ešte vedeli, aký je - žiadalo sa mu dodať, ale chlapi mu už potriasali rukou, potľapkávali ho po ramenách a on sa smial, neprestával, mal pocit, akoby mal vzlietnuť. Takéhoto natešeného ešte Ondreja nevideli. Dokonca ani vtedy, keď sa chválil, že Zuza, a to bolo najkrajšie dievča v Nižnej Slanej, sa mu prisľúbila za ženu. Oženil sa s ňou, nasťahovali sa do zadného dvora v rodičovskom dome a odvtedy si cestou z roboty pískal. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 886

Prekliatie @ :: Poviedky ::     May 23 2012, 08:37 (UTC+0) V obci Poproč v súčasnosti Miesto: Poproč, okres Košice-okolie Čas: tridsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Keď pozriem do zrkadla, chýba mi tvár. Namiesto nej vidím len hlavu potiahnutú sivou kožou bez očí, bez úst a popred ňou sa vznáša akási hmla. Už predtým som ju videla, ale hmla zo dňa na deň hustne. Myslím, že ma čoskoro pohltí a neviem, čo bude ďalej. Možno nič. Rovnaké nič ako z dnešného dňa. A to som sa dnes mala vydávať. Pred domom by už stáli družičky, všetky moje kamarátky v tých najlepších šatách a usmievali by sa na mňa. Odpytovala by som sa od rodičov a ďakovala im za výchovu. Môj Janko, môj milovaný Janko by si ma hrdo viedol k oltáru. Tam pred tvárou Boha by sme spečatili svoju lásku a sľúbili si vernosť až po hrob. Mal to byť môj veľký deň, ale nie je. Hrob je bližšie ako svadba. Tak to cítim. Deň, čo mal byť najkrajším, bude možno tým posledným. Počula som, ako sa zhovárajú strýko s mamou. Mysleli si, že spím, ale nespala som. Vraj, či tú cestu prežijem. Ale ak by sme nikam nešli, smrť by si ma beztak odniesla. Marča je na tom trochu lepšie. Možno prežije aspoň ona... čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1461

Annino pozvanie @ :: Poviedky ::     May 14 2012, 10:39 (UTC+0) Románsko-gotický kostol z 13. storočia so stredovekými freskami v Ochtinej patrí medzi mimoriadne vzácne národné kultúrne pamiatky Slovenska. Časť príbehu sa viaže práve k nemu. Miesto: Ochtiná, okres Rožňava Čas: okolo roku 1938 Autori: Viera Horniaková, Slavomír Szabó Z neveľkej chalupy s malými oknami a šindľovou strechou vyšiel muž v dlhom čiernom plášti. Pribuchol dvere, neurobil ani dva kroky a na chvíľu sa zastavil. Pozeral kamsi nadol na špičky svojich čižiem, premýšľal a pravicou si pošúchal bradu. Zamračené čelo a stiahnuté pery dali znať, že je nespokojný. Čo mal však robiť? Nie, kým dieťa nemá rok, bolo by všetko obrovské riziko, ktoré by mu vzalo chýrnu povesť. Jemne pokýval hlavou, akoby na znak súhlasu a potom prešiel dvorom až na cestu, kde naň čakala drožka. Kočišovi iba pohybom ruky naznačil, aby sa už pohol a opäť sa ponoril do svojho sveta myšlienok. V hlave zvádzal súboj, v ktorom proti sebe stálo všetko to, čo doň húdli na univerzite a výčitky, že nenaplnil očakávania prostej ženy, ktorá mu bezhranične dôveruje. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1867

Pod smižianskym mostom @ :: Poviedky ::     May 14 2012, 08:19 (UTC+0) Most cez potok Bruník (Vimbach), ku ktorému sa viaže časť tohto príbehu. V čase, kedy sa to údajne všetko stalo, bol ešte most drevený. Miesto: Smižany, okres Spišská Nová Ves Čas: tridsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Ak by ma Fina chcela, dal by som jej svoje srdce a nevymenil ju ani za všetky ženy sveta! Nikdy! Poviete si, že to sa mi iba v hlave pokrútilo, že ma pochytil ošiaľ zamilovaných, čo vidia svoju milú ako dokonalú a vytúženú bytosť. Že všetko raz prejde a časom príde vytriezvenie. Isto, ak máte svoje skúsenosti a predpokladáte ako sa veci vyvinú, poviete, že skončím ako všetci ostatní. Teda ako tí, čo sedávajú v krčme, aby nemuseli doma počúvať reči svojej starej. Lenže nie, nie, nie! Mám už dosť rokov na to, aby som vedel, čo je iba pochabé blúznenie. Ženy sú všelijaké. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1424

Niekto možno z opice, niekto nie @ :: Poviedky ::     May 10 2012, 07:46 (UTC+0) Kostol sv. Anny - v lesoch medzi obcami Poproč a Rudník Miesto: Poproč, okres Košice-okolie Čas: koniec štyridsiatych rokov 20. storočia Autorka: Soňa Jakešová V dome bolo ticho. V pravidelnom rytme ho porcioval iba tikot hodín s veľkým ciferníkom, čo trónili na starej kuchynskej linke. Tilda sedela v izbe na lavici pod oknom, lebo tam mala najlepšie svetlo, a sústredene hľadela do knihy v čiernej ošúchanej väzbe. Jej syn Ďuri zasa v kuchyni a sústredene písal domáce úlohy. Občas si prstami prehrabol vo svetlých strapatých vlasoch, potom zložil pero a začal čítať. Zodvihol hlavu od učebnice, žmoliac zodratý okraj zažltnutej stránky a zahľadel sa niekam na stenu. Musel si utriediť myšlienky. Veď to, čo písali v knihe, bolo celkom iné ako ich učil pán farár na náboženstve. Celých desať rokov, celý jeho život doň čosi húdli a naraz takýto zmätok. Ako to vlastne je? Pochádza človek z opice, tak ako povedal pán učiteľ Káčer a ako sa píše aj v tejto učebnici? Alebo nás stvoril Boh na šiesty deň po tom, ako svet zaplnil rastlinami a zvieratami? Ďuri pozrel cez dvere na mamu. Biblia bola jej obľúbeným čítaním. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1133

Zánik hradu na Hrádku @ :: Poviedky ::     May 10 2012, 07:06 (UTC+0) Dnes už nevedno, kde kedysi stál hrad na vrchu Hrádok. Všetko pohltil les. Miesto: Ochtiná, okres Rožňava Čas: povesť nie je vsadená do konkrétneho času Autor: Slavomír Szabó „Pán kráľ, pán kráľ, zle je!“ vstúpil do veľkej drevenej siene radca a pokľakol na koleno, ako sa pred vladárom patrí. Z opätkov čižiem mu na zem stekalo riedke blato, pretože len pred chvíľkou bežal rozbahneným nádvorím a dychčal ako zachrípnutý pes. „Vždy bolo zle. Raz niekto prepadne furmanov, potom z hradnej studne vytiahne slúžka utopenú krysu a polovicu vojska obsypú hnisavé vyrážky. Inokedy búrky a ľadovec pobijú celú úrodu sedliakom, takže pytliaci vykántria polovicu zveriny v mojich lesoch. Kedy si mi prišiel povedať niečo dobré? Nikdy! Lebo keby bolo všetko v poriadku, tak ťa nepotrebujem.“ Radca stále kľačal so sklonenou hlavou a hľadel do zeme, zatiaľ čo si kráľ nervózne stružlikal kúsok dreva na triesku, aby si po raňajkách vyčistil škáry medzi zubami. „Hovor!“ čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1245

Signál z Tomášovského výhľadu @ :: Poviedky ::     Apr 29 2012, 20:49 (UTC+0) Tomášovský výhľad - známa a turisticky vyhľadávaná skala v Slovenskom raji. Málokto však vie, že toto miesto zohralo určitú úlohu na konci II. svetovej vojny. Miesto: Spišské Tomášovce, okres Spišská Nová Ves Čas: január 1945 Autor: Slavomír Szabó Pamätám sa, ako sme postávali pri koľajniciach a čakali kým príde vlak. Dúfali sme, že u nás zastaví. Chodili často, stáli tu takmer denne, pretože v našej stanici sa koľaj delí na dvoje a opäť spája do jednej. Nejeden vlak čakal odstavený, kým druhý z protismeru príde, aby sa minuli a trať bola voľná. Pásli sme kravy a neraz sme priložili ucho na koľajnice. Najmä Maňa sa nevedela dočkať, ale musím sa priznať, že aj mne ulietali myšlienky týmto smerom, a keď som zazrela dymiaci komín lokomotívy, rozbúšilo sa mi srdce. Len pozor na kravky, aby sa nezatárali k trati a potom som bežala. Vlak zastavil a z okien vagónov sa vytŕčali nemeckí vojaci. Zabávali sa na tom ako k nim bežíme a vytŕčali ruky, v ktorých mali samé dobroty. Často konzervy s mäsom, čomu sa i doma potešili. Nezriedka nám núkali aj tabuľky čokolády a cukríky. Vojaci sa len usmievali, keď sme sa naťahovali, aby nám podali svoje dary. Očami lízali naše postavy, voľačo hovorili, nič sme im nerozumeli a smiali sa. Aj my sme sa smiali. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1103

Mince v kríži @ :: Poviedky ::     Apr 25 2012, 15:09 (UTC+0) Kríž a lipy, ku ktorým sa viaže príbeh spracovaný v poviedke. Kedysi bol kríž drevený a ľudia do špár v dreve vkladali mince. Verili, že ich prehrešky sa takto zmiernia. Miesto: Spišské Tomášovce, okres Spišská Nová Ves Čas: tridsiate roky 20. storočia Autor: Ľubica Andrásiová Marína si utrela pot z čela, čo sa jej lial ako z krhle a bolel ju chrbát, keď v prítmí letného popoludnia šmátrala v kope sena na konci stodoly. Vlasy, čo sa už uvoľnili z inak precízne spleteného dlhého vrkoča, sa jej lepili na mokrú tvár. Ráno rozbila tanier. Babkin obľúbený s maľovanými červenými kvietkami na okrajoch. Bol síce starý, popukaný, ale babka bola šetrná a určite by na ňu poriadne nakričala, že je nešikovná a nedáva pozor. Nešetrila by ju, hoc už nie je žiadna sopľana a čoskoro jej bude pätnásť. Preto črepy rýchlo strčila do slamy s malou nádejou, že na to nikto nepríde. Zahrabala ich poriadne hlboko a teraz ich musela vyťahovať von, lebo starká bola ako žandár. Ihneď zistila, čo nie je v poriadku. Vždy na všetko prišla. Ba viac, akoby bola jasnozrivá. Maríne takmer vyrazilo dych, keď jej povedala, že tanier je už na kusy a kam ho ukryla. „Keby sa dala k vojakom, určite by bola veliteľom!“ hundrala si, keď kládla jeden črep za druhým na kôpku. „Čo si šomreš?“ strčila do stodoly čiernu vlasatú hlavu čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 753

Mocný, prefíkaný a úradníkom rovný @ :: Poviedky ::     Apr 10 2012, 11:05 (UTC+0) Pri razení banskej štôlne našli v lesoch pri Ochtinej aragonitovú jaskyňu. Postaviť k nej cestu a sprístupniť ju však trvalo takmer dvadsať rokov. Bolo to natoľko zdĺhavé, až ľudia o tom začali rozprávať bájku. Tú sme zachytili a literárne sracovali. Miesto: Ochtiná, okres Rožňava Čas: bájka sa odohráva v šesťdesiatych rokoch 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Stalo sa to zopár rôčkov po tom ako baníci v štôlni Kapusta odpaľovali ďalšie výbušniny, aby sa dostali k poriadnej rude a splnili plán ťažby. Lenže na ich prekvapenie sa kameň na konci chodby nesypal dopredu, ale prepadol kamsi vzad do neznámych priestorov hory. Takto našli jaskyňu, v ktorej sa skveli nádherné biele kamenné aragonitové kvety. Bolo z toho veľké haló a každý chcel tú nádheru vidieť. Ťahali káble, elektrické osvetlenie a ľudia prichádzali zo všetkých strán. To sa však nepáčilo zvieratám. V lese, ktorý ešte donedávna dýchal pokojom, pribúdalo veľa nových cestičiek a chodníkov. Kráčali po nich kadejakí výletníci, robili hluk, rozhadzovali smeti a plašili všetko živé. „Musíme tomu urobiť rázny koniec!“ povedal v jeden podvečer mocný medveď čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1403

Američanka, a ako sa frajerí! @ :: Poviedky ::     Apr 02 2012, 10:27 (UTC+0) Interiér kostola Povýšenia sv. Kríža v Smižanoch Miesto: Smižany, okres Spišská Nová Ves Čas: dvadsiate roky 20. storočia Autorka: Soňa Jakešová Verona vyšla z kostola. Nebola sama, i keď z diaľky by ste videli len to, že sa akosi hrbí a voľačo si vinie k hrudi. Bol to živý uzlíček, dieťa zabalené v perinke, čo v tejto chvíli slastne spalo nevnímajúc čas ani chlad, čo ich obliehal zo všetkých strán. Verona opatrne kráčala, len aby sa nešmykla, lebo podrážky na vysokých čižmách boli hladké a hoci chodník voľakto nahusto posypal popolom, svoju zodpovednosť nepodceňovala. Obzrela sa. Hľadela späť ku kostolu na sčernetú cestičku, s ktorou ostro kontrastovala nepoškvrnená žiariaca bieloba čerstvo napadaného snehu. Viac by sa jej pozdávalo, keby to bolo naopak. Keby bol chodník do svätostánku vábivo čistý a pošpinené zostalo to všetko okolo. Vzdychla si, lebo si uvedomila, že by sa aj tak rýchlo zaniesol. Pošpinili by ho stupaje, odtlačky čižiem, vrypy opätkov, nánosy na podošvách a dušiach ľudí. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1118

Mihaľ versus elektrina @ :: Poviedky ::     Mar 26 2012, 11:58 (UTC+0) Kaštieľ v Smižanoch, s ktorým je príbeh tejto poviedky čiastočne spojený Miesto: Smižany, okres Spišská Nová Ves Čas: okolo roku 1938 Autor: Slavomír Szabó „Ja tomu jednoducho nemôžem uveriť. Ty by si naozaj išla do kina?“ krútila hlavou Ciľa a z očí jej sršalo pohŕdanie. „Vieš, ja som si myslela, že kým to neskúsim a neuvidím...“ „Tak čo?“ „No,“ mrvila sa Marta sediac na kmeňoch zoťatých stromov, čo na okraji dediny čakali na zajtrajší odvoz na pílu, „myslím, že by som to mohla skúsiť. Aspoň raz.“ Smižany už pokryla tma, aj kopce v diaľke zmizli za čiernou clonou, hoc mesiac svietil a na oblohe bolo hviezd, ani čoby ju ktosi posypal cukrom. Obe štrnásťročné dievky švitorili a chichotali sa aspoň doposiaľ, kým Marta nezaviedla reč na kino. V tú ranu sa ich nálada zmenila. „Vieš,“ začala zasa Ciľa svojim príslovečným povýšenecký tónom, „ja si myslím, že nepotrvá dlho a ľudia kino prekľajú raz a navždy. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1551

Džurkovská krčma @ :: Poviedky ::     Mar 13 2012, 15:49 (UTC+0) Gotický kostol v Spišských Tomášovciach je pozoruhodný okrem iného aj tým, že jeho oltár patrí medzi veľké rarity. Okrem sôch svätých sa na ňom nachádza aj socha diabla. Toho prepichuje Archanjel Michael kopiou. Miesto: Spišské Tomášovce, okres Spišská Nová Ves Čas: dej povesti sa odohráva v neurčenom čase Autor: Slavomír Szabó Skúsili ste už niekedy pozorovať hmlu? Isto, myslíte si, že čo je to za otázku; veď hmlu predsa videl každý. Ja mám však na mysli, či ste sa do nej skúšali zahľadieť a sledovať ju sústredene, bez pohybu a myšlienok na okolitý svet. Len oči civejúce do priestoru, ktorý napĺňa biela tma, čo vlastne tmou ani nie je; vraj je to voda, akási para, ale tuším, že nie len to. Jednoducho je to hmla, nehmatateľná no jestvujúca, bez nôh a bez krídel, no predsa prekonávajúca hory i údolia, zjavujúca sa i miznúca znenazdajky rovnako ako duch. Nie, moje prirovnanie nie je nadsadené a ak sa vám takým zdá, tak to len pretože ste vo svojom doterajšom živote venovali málo pozornosti hmle i duchom. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1282

Utečte a žite! @ :: Poviedky ::     Feb 06 2012, 14:38 (UTC+0) Kríž medzi Čečejovcami a Mokrancami. Pre obyvateľov Čečejoviec je to významné miesto, ktoré si hodno zapamätať a príbeh šíriť ďalej, aby sa na hrdinu nezabudlo. Miesto: Čečejovce, okres Košice-okolie Čas: november 1944, keď Čečejovce patrili pod Horthyho Maďarsko Autor: Slavomír Szabó „Ja som si doteraz myslel, že najhoršie čo ma môže v živote stretnúť, sú filcky,“ krútil Feri neveriacky hlavou. „Farár nám o tom nikdy nerozprával. Iba toľko, že rodina je posvätná a kto túži po ženskom tele predtým, než uzavrie manželstvo pri oltári, je obyčajný smilník. Hriešnik, čo si neslúži viac než peklo. Ten by mal počuť dnešné učivo,“ prikyvoval mu Karči. Obaja chlapci, ktorým sotva odbilo sedemnásť, pochodovali v štvorstupe spolu s ostatnými kamarátmi na cvičenie z Čečejoviec do Janíka. Zástup mladých mužov mal jasnú úlohu. Svižne, čo najskôr sa dostaviť za dedinu a potom ako obvykle trénovať plazenie, beh, kliky, drepy, aby si nakoniec zahrali futbal či nejakú inú hru. Patrili k Levente, k organizácii, čo už od dvanástich rokov pripravovala chlapcov na to, že sa raz stanú vojakmi a ak bude treba, položia za Maďarsko aj život. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1567

Hačavská škola života @ :: Poviedky ::     Jan 24 2012, 10:26 (UTC+0) Hačava - kedysi tu bola škola len pod oblohou na lúke práve pred týmto kostolíkom. Miesto: Hačava, okres Košice-okolie Čas: 1938 až 1947 Autor: Slavomír Szabó Otec to dobre vedel. Nepovedal mi to síce nikdy priamo, ba ani nenaznačil, ale teraz mi je nad všetko jasné, že bol presvedčený o zbytočnosti školy a strácaní najkrajších rokov detstva učením sa množstva vecí, ktoré nebudem v živote potrebovať. Rob tak, aby si nebanoval - to bola jeho jediná rada, ktorú mi dal, nech už som sa ho pýtal na čokoľvek. Vždy som si myslel, že to hovorí bez rozmyslu, ba že vlastne ani nepočúva čo vravím, len rovno, akoby mávnutím ruky, povie svoju večne platnú múdrosť. Rob tak, aby si nebanoval... Ba teraz si už myslím, že aj pre neho samotného to bol počiatok i koniec všetkého, čo dokázalo ovplyvniť jeho konanie. Zákony? Kto by si ich všetky prečítal a rozumel im? A ak by tak urobil, ak by ich pochopil a vedel sa vyznať v tom nekonečnom bludisku paragrafov, nariadení a príkazov, mal by sa nimi riadiť, ak mu zdravý rozum vraví voľačo iné? čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1484

Tajomný mních a zvon @ :: Poviedky ::     Jan 20 2012, 09:17 (UTC+0) Kláštor na Kláštorisku v súčasnosti Miesto: Hrabušice, okres Spišská Nová Ves Čas: povesť z príbehu sa viaže k prvej polovici 13. až začiatku 14. storočia Autorka: Soňa Jakešová „Stará mama, stalo sa dačo strašné!“ vzlykajúc vbehla Hana do kuchyne a hneď sa hodila Justíne do náruče. Starká si vnučku privinula. Dlaňou jej chlácholivo hladila chrbát, pod prstami cítila vlhkú látku spotenej blúzky. Z tváre jej odhrnula prameň kučeravých ryšavých vlasov. Justína nenaliehala, trpezlivo čakala, kým sa jej desaťročná vnučka upokojí a začne sama. „Josko spadol do Hornádu!“ Hana zodvihla uslzenú tvár. „Ale vytiahli ho,“ dodala rýchlo. „Voda pri brehu bola plytká, iba si namočil gate, až po zadok,“ šepla trochu previnilo. „Ty s tým máš niečo spoločné?“ vytušila Justína. „Ja... ja som ho sotila,“ čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1394

Belova krivda @ :: Poviedky ::     Jan 10 2012, 15:07 (UTC+0) Kaštieľ v Čečejovciach - po oslobodení v ňom krátko sídlili ruskí vojaci Miesto: Čečejovce, okres Košice-okolie Obdobie: august 1945 Autor: Anna Domaniková Bela si utrel pot z tváre. Ešte ani raz nešvihol kosou, už sa mu kvapôčky perlili na čele. A to bolo len ráno. Slnko vyliezlo spoza kopcov na modrú oblohu a kúrilo, až sa vzduch nad prašnou cestou kolísal, akoby sa z neho čochvíľa mala vynoriť dáka mátoha. Chlapec, temer sedemnásťročný, zložil bicykel na kraj cesty a začal ostriť kosu. Otec ho poslal na lúky. Práca nepočká. Treba ju urobiť. Sena nachystať na zimu pre jedinú kravku, čo sa teraz pásla blízo domu. Naučenými pohybmi vyčaroval oslicou na vnútornej strane čepele ostrie, ktoré sa na slnku ligotalo ako striebro. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1239

Jasná premena @ :: Poviedky ::     Jan 10 2012, 14:22 (UTC+0) Barokový kostol v Poproči, kde začína dej príbehu, ktorý sme zaznamenali v tejto obci. Miesto: Poproč, okres Košice-okolie Čas: dvadsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Aspoň v čase pôstu by mohli byť kázne kratšie. Viete, ak máte pobožnú, ba až poverčivú ženu a nechcete ju zarmútiť, vtedy sa to doma bez mäsa dá vydržať. Vždy je čo robiť a práca zaháňa vtieravé myšlienky. Aj tie o poriadnom kuse klobásy či natenko narezanej slaninke. Keď ste však so ženou v kostole a počúvate rozvláčne hovoriaceho kňaza, čo pred Veľkým piatkom opakuje každým rokom vždy to isté, pozornosť akosi upadne. Myseľ opantajú predstavy, v ktorých okolo oltára túžob a prianí poletujú varené kurence, čo práve opustili hlbinu hrnca s horúcou polievkou a jej anjelskú vôňu môžu prekryť už len dobre prepečené jaternice. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2090

Znak čertovho kopyta @ :: Poviedky ::     Jan 03 2012, 20:09 (UTC+0) K tomuto krížu sa viaže prapodivný príbeh, ktorý sme si vypočuli v Hačave. Tip na výlet: Skúste sa tam vybrať a kempovať pri ňom v noci zo Zeleného štvrtku na Veľký piatok :-) Miesto: Hačava, okres Košice-okolie Čas: približne okolo roku 1890 Autor: Ľubica Andrásiová Keď Uľa v neskorý nedeľný večer vychádzala s priateľmi z tetkino domu, prekvapila ju záľaha snehu. Priadky sa nejako pretiahli a ani ostatné dievky si nevšimli, že za oknom sa rozdrapila tma a snežilo o dušu. Nie vločky, ale celé chumáče padali ako biele páperie z čiernej oblohy; ticho sa znášali na zem a umocňovali pôvab tejto chvíle, ktorú okrem tmy, snehu a okien dreveníc s blikotajúcimi svetlami napĺňal i smiech. Mládenci mali dobrú náladu, kurizovali dievčencom a vystrájali ako deti. Predvádzali sa, neskorý čas ich nezaujímal ani za mak. Ďaleko dôležitejšie pre nich boločítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1415

Jeden Boh, dva kostoly @ :: Poviedky ::     Dec 28 2011, 14:21 (UTC+0) V ranogotickom kostole v Čečejovciach sa nachádzajú fresky zo 14. storočia. Práve k nim sa viaže príbeh, ktorý sme si vypoučuli v tejto obci a literárne spracovali do tejto poviedky. Miesto: Čečejovce, okres Košice-okolie Čas: v časoch I. ČSR Autor: Slavomír Szabó Učiteľ urobil hlboký predklon a držiac v ruke handričku začal leštiť topánky. Mal ich obuté a zašpinené od jarného blata, čo v tento čas pokrývalo všetky cesty. Na obleku si vždy dával záležať, sako na mieru, nohavice vyžehlené až puky boli ostré, košeľa čistá, na veste zapnutý každučký gombík a od toho najnižšieho sa tiahla strieborná retiazka do vrecka, ktoré ukrývalo hodinky. Ako by k tomu išli špinavé topánky? V tichu svojho kabinetu, kam prichádzal každé ráno oveľa včasnejšie, než bolo naozaj potrebné, premýšľal. Časy sa zmenili a to, o čom ľudia donedávna iba snívali, sa stalo natoľko skutočné a natoľko všadeprítomné, až to zaskočilo aj jeho. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1605

České móresy @ :: Poviedky ::     Dec 20 2011, 12:38 (UTC+0) Jeden z Hájskych vodopádov, ktoré sa nachádzajú v Hájskej doline medzi obcami Hačava a Háj. Práve tadiaľ často prechádzali českí četníci, keď v časoch I. ČSR mali stanicu v Háji, ale kontrolovali aj Hačavu. Miesto: Hačava, okres Košice-okolie Čas: okolo roku 1920 Autor: Slavomír Szabó Všetko vyzeralo presne tak, ako si to Jano naplánoval. Ešte aj nebesá boli na jeho strane! Nočná obloha ostala po zapršanom jesennom dni zatiahnutá čiernymi mrakmi, čo tiahli odkiaľsi od Turne ponad hory až do nekonečna; nikde žiadna hviezda, žiaden mesiac, nič, čo by vrhalo hoc i slabulinké svetlo. Vietor fúkal statočný, lístie svojim ševelím prekrývalo okolité zvuky, čo túto noc priam predurčovalo na zajtrajšiu kuraciu polievku. Jano, cigán z osady, ktorá stála na niekdajších banských haldách nad Hačavou, dobre vedel, že gazda Nikolaj ostal v túto noc bez psa. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1556

Šaniho šanca @ :: Poviedky ::     Dec 10 2011, 13:11 (UTC+0) Glacká cesta, na ktorej sa odohráva časť povesti, v súčasnosti. V minulosti bola využívaná najmä furmanmi ako spojnica Spiša a Gemera. Miesto: Hrabušice, okres Spišská Nová Ves Čas: dej povesti je vsadený do 19. storočia Autor: Slavomír Szabó Šani si priložil hrdlo čutory k ústam a poriadne si odpil. Až ho striaslo. Ten moment miloval. Cítil, ako mu pálenka vyštípala jazyk i hrdlo, ako mu steká kdesi v hrudi a cestu si značkuje horúcou stopou, až sa napokon rozplýva hlboko v útrobám. Zahalila ho chvíľa slastného uvoľnenia. Teplo a bezstarostnosť. Tak to vnímal po každom hlte a keď precitol z prvotného opojenia, čutoru zdvihol vyššie, až k ušiam a poriadne ňou zatriasol, aby odhadol, koľko v nej ešte ostalo. „Už je ti lepšie?“ spýtal sa Emo, Šaniho brat, i keď mu bolo jasné, že zle tu nikomu nebolo. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1628

Sokolíci zo Strážnej skaly @ :: Poviedky ::     Dec 09 2011, 14:50 (UTC+0) Časť tradovaného príbehu sa viaže k hrabušickému kostolu sv. Vavrinca, v ktorom sa nachádza vzácny oltár z dielne Majstra Pavla z Levoče. Miesto: Hrabušice, okres Spišská Nová Ves Čas: začiatok 17. storočia Autorka: Soňa Jakešová Samuel stál pred oltárom hneď vedľa kňaza. Zopäté ruky držal pred sebou a pozeral na stareny v prvých laviciach. Mali privreté viečka, na hlavách tmavé šatky. Oddávali sa nábožnému spevu, trasľavými hlasmi precízne ťahali dlhé hlásky. Slová piesne plynuli hrabušickým svätostánkom, vznášali sa okolo podobizní svätcov, stúpali hore ku gotickej klenbe kostola. Samuel miništroval rád. Niekomu by sa zdalo, že na tom nie je nič zaujímavé, že je to vždy rovnaké, tie isté pohyby, slová, i ľudia čo tu prichádzali. Lenže pre neho to tak nebolo. Vždy ho zaujalo niečo, čo vzbudilo jeho úžas. Bývali to aj stokrát videné veci, na ktoré odrazu, v akomsi okamihu precitnutia, hľadel inak. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1310

Kontesina večná ruža @ :: Poviedky ::     Oct 11 2011, 11:41 (UTC+0) Pohľad z Dobšinského vrchu Miesto: Dobšiná, okres Rožňava Čas: dej povesti nie je vsadený do konkrétneho historického obdobia Autor: Jiří Zaťovič Na dolinu padla temná noc. Objavil sa kosák mesiaca, skosil prebúdzajúce sa sny a tak pod ťažkými perinami ostali iba ešte ťažšie vzdychy na preťažký haviarsky život. Mária sa prevalila na druhý bok, chýbal jej muž. Zasa prebdie a prelopotí celú noc v tej diere. Keby aspoň vedeli vyžiť... Ozval sa plač najmenšieho, Hansiho. Chytro vstala, aby nepobudil ostatné deti, ktoré musela zasa raz pozháňať do postele bez večere. Ani rozprávky sa im nežiadalo, hudci im vyhrávali v prázdnych bruškách, so vzlykmi zaspávali a zavzlykala si pri nich aj Mária. Vrátila sa naspäť, ale nemohla zaspať. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1506

Tak som to prežil @ :: Poviedky ::     Oct 11 2011, 10:37 (UTC+0) Súčasný interiér štóskeho kostola, ktorý sa spomína v poviedke Miesto: Štós, okres Košice-okolie Čas: 1720 Napísal: Jiří Zaťovič Každá rozprávka má dva konce. Ako klobása. Jeden dobrý, druhý zlý. Dobrý koniec na klobáse je ten, ktorým sa začína – pred nami je ešte celá. A zlý? To je predsa jasné, to je ten, do ktorého posledný raz zahryzneme a všetka slasť je fuč. Už môžeme iba spomínať. S rozprávkou je to trochu inak. Niekedy je lepšie, keď začína tým horším koncom, pretože potom môže skončiť tým lepším. A mne sa tak vidí, že tá moja je presne takáto – zle začala, horšie pokračovala, ale napokon dobre končí. Lebo keby dobre nekončila, nemohol by som vám ju tu teraz porozprávať. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1294

Hipe a Hipe @ :: Poviedky ::     Aug 04 2011, 09:58 (UTC+0) Radnica v Dobšinej na historickej fotografii. Budovu postavili v neorenesančnom slohu v rokoch 1868 až 1869. Nachádza sa v centre mesta a slúži svojmu účelu dodnes. Miesto: Dobšiná, okres Rožňava Čas: dej povesti je vsadený do druhej polovice 19. storočia Autor: Slavomír Szabó Cesta z Dobšinej do kameňolomu a cesta z kameňolomu do Dobšinej. Koľkokrát ju už prešiel? To azda ani neporáta, nakoniec, načo aj? Ak by privrel oči, i tak by ju videl a vedel presne meter po metri povedať, kedy stúpa, kedy klesá, aká zákruta naň kde čaká, tiež že pri tej štvrtej, čo sa točí naľavo, musí prejsť kvôli hlbokému výmoľu na druhú stranu, alebo že tam, kde cesta smeruje pod hranicu lesa, majú hniezdo sojky, čo začnú kričať vždy skôr, ako ho vôbec môžu vidieť. Hrkotanie voza im stačí, aby dali všetkému živému v hore na vedomie, že sa voľakto blíži. Nie, nesťažoval sa. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2590

Za láskou aj do pekla @ :: Poviedky ::     Aug 03 2011, 15:33 (UTC+0) Veža kostola sv. Jána Nepomuckého - na Turíce z neho vždy vychádzal sprievod slávnostne oblečených dievčat, ktoré so spevom kráčali na pole, kde sa odohrávalo svätenie ozimín. Miesto: Štós, okres Košice-okolie Čas: začiatok päťdesiatych rokov 20. storočia Autor: Ľubica Andrásiová Johann sa prebudil do tmy a prudko sa posadil. „Znova ten sen!“ zavrtel hlavou a utrel si z čela kvapky potu. Takmer každú noc sa strhával zo spánku; z postele s našuchorenou perinou, čo mu mala poskytnúť pohodlie, vstával celý upotený. Zakaždým sa mu zdalo o svetlovlasej Róze, čo mala oči hlboké ako dve studne, do ktorých chcel hľadieť a utopiť sa v nich, lenže z toho by mal byť veselý, či aspoň roztúžený. Ale potom vždy videl aj sám seba, ako sa k nej približuje, až počul jej zrýchlený dych, a keď už takmer cítil teplo jej tváre a chcel ju chytiť za ruku, premkol ho neznámy des a všetko skončilo. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1628

Zvon @ :: Poviedky ::     Jul 12 2011, 16:39 (UTC+0) Povesť o prvom zvone odliatom v Dobšinej nás privádza k banskému a hutníckemu veľkopodnikateľovi Pavlovi Lánimu, ktorý bol zároveň vojenským poradcom Františka II. Rákociho a vypovedal aj na súde s Jurajom Jánošíkom. Miesto: Dobšiná, okres Rožňava Čas: 18. storočie, niekedy po roku 1713 Autor: Slavomír Szabó Nemyslite si, že je ľahké byť synom najbohatšieho muža v meste. Isto, nikdy som netrpel núdzou, lenže nikdy som ani netúžil po všetkých tých tituloch a úcte, akú požíva môj otec. Veď len donedávna, kým sa musel veľkomožný knieža Rákoci stiahnuť do azylu, bol jeho poradcom, ale aj krajinským železiarskym inšpektorom. Teraz je podžupanom Gemera a poslancom krajinského snemu. Patria mu medené bane tuto u nás Dobšinej, hámre ako doma, tak i v Betliari a Slavošovciach, ale najmä tá jeho huta. Obe vysoké pece, na ktoré je tak neuveriteľne hrdý, no tiež tie zástupy baníkov s lesklými očami, čo každé ráno čakajú na prídel repkového oleja do kahancov, aj tých ráta do svojho majetku. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2480

Nerozumiem, ale súhlasím... @ :: Poviedky ::     Jul 04 2011, 21:18 (UTC+0) História kostola sv. Jána Nepomuckého siaha do 13. storočia a v súčastnosti je najstaršou stavbou obce Štós. Povesť o jej založení si môžete prečítať v tejto poviedke. Miesto: Štós, okres Košice-okolie Čas: povesť dejovo siaha do roku 1285 Autor: Slavomír Szabó Jano je kamarát, za ktorého by som pokojne položil ruku do ohňa. Pamätám si, keď sme boli ešte deťmi, ako sme sa pretekali, kto vie presnejšie hádzať. Stačilo, ak jeden z nás ukázal na kmeň dákeho stromu a už sme vedeli, koľko bije. Hneď sme sa obaja zohli a schmatli najbližšie kamene. Niekedy hádzal prvý Jano, inokedy ja. To bolo jedno. A skoro nikdy sme neminuli. Hej, bývali časy. K šťastiu nám viac nechýbalo, než zasiahnuť strom a cítili sme sa ako statní bojovníci. Nikto nehádzal lepšie ako my, a ak sa náhodou stalo, že sa mi pomkla ruka, Jano sa mi nevysmieval. Naopak, vravel, nech skúsim ešte raz, že teraz to určite vyjde. A neboli to len stromy. Hádzali sme na všetko. Na šušky jedlí, na panáka, ktorého nám urobil môj otec z čačiny a z vriec na uhlie, v zime do snehuliakov, ba musím sa priznať, že aj do vtákov. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2103

Dozrievanie @ :: Poviedky ::     Jun 14 2011, 12:39 (UTC+0) Miesto: Stratená, okres Rožňava Čas: 1944 – 1945 Autor: Jiří Zaťovič „Ešte nie, Berto, ešte nie,“ odtláčala Ela svojho milého, na ktorého inak myslela v čoraz horúcejších predstavách. Bartolomej zložil dobiedzavé ruky, ba sadol si na ne a zahľadel sa opačným smerom. Napoly chrbtom obrátený od Ely, akoby urazený. Konečne sa mu podarilo byť s ňou naozaj osamote, bez ostatných kamarátov a kamarátok, lenže čo z toho? Vo vrecku ho pálil papier – výzva, aby sa dostavil dňa toho a toho... Nikdy neskončí táto strašná hlúpa vojna? Nestačí, že odrezala Stratenú od sveta, teraz ešte odreže aj ich dvoch. A kto už k sebe bude patriť, keď ani oni nesmú? čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1533

Zamodlené v Mutterbachu @ :: Poviedky ::     May 30 2011, 16:28 (UTC+0) Kostolík v Štóskom sedle, ku ktorému sa viaže časť tohto tradovaného príbehu Miesto: Smolník, okres Gelnica Čas: dvadsiate roky 20. storočia Autor: Anna Domaniková Púť. Nikdy som ju nevynechal. Celý Smolník a ľudia z okolitých obcí, ba aj z väčšej diaľky sem v tento letný deň prichádzajú. A tak to bolo i dnes. Slnko pálilo, vyťahovalo zo mňa vodu, čo drobnými kvapôčkami stekala po mojom čele, lícach a prostriedkom chrbta. Moja žena Brigita kráčala nemo pri mne. Syn Pišta, poskakoval ako malé baranča, i keď sme sa štverali popri krížoch a kaplnkách tým najstrmším svahom. Ešte nechápe, že púť sú nielen stánky, hračky a všakovaké dobroty, ale hlavne duchovná očista. Pomodliť sa v chráme pred oltárom a baníckych znakoch. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1407

Sámel a Kovovlad @ :: Poviedky ::     May 11 2011, 21:24 (UTC+0) Ostrá skala pri Dobšinskej ľadovej jakyni. Odfotené približne z miesta, kde stál Samelov dom. Miesto: Stratená, okres Rožňava Čas: povesť sa odohráva niekedy v 18. storočí Autor: Jiří Zaťovič Sámel utekal jarnou nocou preč, len čo najďalej od fakieľ a kriku Dobšinej. Najradšej by sa prepadol a stratil navždy. Tam za ním v kruhu prekvapených a vystrašených mládencov ležal jeho kamarát Johannes. A Sámel si za nič na svete nevedel spomenúť, ako došlo k tomu, že sa povadili, že sa v jeho ruke objavil nôž a že ten nôž sa odrazu ocitol v Johannovom bruchu. Potom už len utekal. Do kopca, aby odradil prenasledovateľov. Do kopca, aby sa stratil v hustých lesoch. Nech ho tam hoci aj divá zver roztrhá, čo už má teraz zo života? Ledva sa vrátil z tovarišskej vandrovky, už sa rozprávalo, že ho prijmú do cechu, s Aničkou si sľúbili lásku a chystali svadbu. Čo všetko sa v jednej chvíli zmení. Ako ľahko zanikne vidina spokojného života. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1680

Grófske deti @ :: Poviedky ::     May 11 2011, 20:52 (UTC+0) Portrét Gejzu Andrášiho, ku ktorému sa viaže časť tohto príbehu Miesto: Betliar, okres Rožňava Čas: dvadsiate roky 20. storočia Autorka: Soňa Jakešová „Pozri, Gizka, ukážem ti, ako sa robia znamienka šťastia,“ pozrela na kamarátku Jula. „Chceš?“ zatiahla, ale nie preto, aby sa priateľka sama rozhodla, pýtala sa skôr, aby ešte viac vzbudila Gizkinu zvedavosť. „Jasné, ukáž,“ rýchlo prikývla Gizka a zoširoka sa pritom usmiala, lebo vedela, že za všetkými Julinými výmyslami bývajú dajaké šibalstvá. Obe dievčatká sedeli na hrubom pni zvaleného stromu. Pri nohách sa im fialoveli čučoriedky, ktorými si tu pod Volovcom naplnili kanvice. Pred nimi šumel les, za chrbtami sa im týči mohutný horský hrebeň. Dobre im bolo v chladivom tieni po hodinách zberu v rozpálenom dni. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1467

Nečakaná premena @ :: Poviedky ::     May 04 2011, 19:56 (UTC+0) Na rieke Hnilec v obci Stratená Miesto: Stratená, okres Rožňava Čas: povesť nie je situovaná do konkrétneho času Autor: Slavomír Szabó Skúsili ste niekedy vziať do ruky krompáč a kopať ním skalu? V prvej chvíli vás začnú svrbieť dlane a bolieť prsty. Neskôr to prestanete vnímať, akoby prsty odumreli. Až keď pustíte porisko a pokúšate sa ich vystrieť, bolesť sa ozve znova. Pocítite, že v nich strácate cit a akosi vás neposlúchajú. Keby ste sa v tej chvíli rozhodli, že začnete šiť, nevedeli by ste uchytiť ihlu a nieto ešte navliecť niť. Šitie je pre ženy, baňa pre chlapov. Ako kopete ďalej, stuhnú aj svaly na predlaktí, šija začne zúfalo volať o pomoc a svoj chrbát prestanete cítiť. A keď vám probermajster povie, že na dnes už stačilo a skúsite sa vystrieť, rozbolí vás všetko. Takto to ide mesiac, dva, tri, ale asi po polroku začnete byť voči všetkým tým nepríjemnostiam nevšímavý. Možno si telo zvykne, možno nie, jednoducho nad tým nerozmýšľate a pocity, čo sa na začiatku zdali akokoľvek nepríjemné, zmiznú. Vraj sa potom vrátia naraz, keď udrie staroba a baníkovi sa trasú ruky, že sa nedokáže ani najesť. Kým si vloží lyžicu do úst, polievka je všade naokolo; na stole, na nohaviciach, na brade, ako hovorím, všelikde len nie v žalúdku. Takto nejako mi to vyrozprávali starší kamaráti, keď počuli, že idem do Dobšinej na banskú správu požiadať o robotu. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3362

Potok zo Zlatého stola @ :: Poviedky ::     May 04 2011, 16:41 (UTC+0) Smolník - kedysi banské mesto, dnes obec. Je obklopený Volovskými vrchmi a k jeho vzniku sa viaže povesť, ktorú nájdete v tejto poviedke. Miesto: Smolník, okres Gelnica Obdobie: dej povesti sa odohráva v polovici 13. storočia Autor: Ľubica Andrásiová „Koľko to už pasiem? Zo pätnásť rokov isto. Pätnásť dlhých rokov,“ povzdychol si Johann, keď si sadal do trávy. Bol večer a on sadal ťažko, ako starý ubolený chlap. Aj sa tak cítil. Nie ako muž na vrchole síl, lež akoby bol starcom, čo vláči na chrbte batoh plný starostí, smútku a pochmúrneho bytia. Gniavil mu, drvil silné tvrdé ramená a nedal sa zložiť. Rád by zo seba striasol všetku ťarchu sveta, snažil sa ako len vedel, no nešlo to. Najmä nie odvtedy ako pochoval Hildu. Svoju ženu. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1783

Postrigonený @ :: Poviedky ::     Apr 13 2011, 20:32 (UTC+0) Kostol sv. Kataríny v Smolníku Miesto: Smolník, okres Gelnica Čas: prvá polovica 19. storočia Autor: Slavomír Szabó Som žaba. Vlastne, aby som to celkom spresnil, som žabiak. Pozerám na svet zo zeme a všetko sa mi zdá vysoké, nedosiahnuteľné, i keď skáčem pomerne dobre. Vyvoláva to úsmev na vašich tvárach? Nuž vedzte, že na mojej nie. Nakoniec ani neviem, či mám tvár, alebo ako to vlastne nazvať. I ja som bol kedysi človekom a pokiaľ opomeniem skutočnosť, ako teraz vyzerám, cítim sa ním aj naďalej. Stále milujem Káde a teším sa, až sa nám narodí potomok. Mohol by to byť syn. Túžil som s ňou splodiť syna a dať mu rovnaké meno, aké dali rodičia mne. Teda Lacko. Káde nikdy nenamietala, žeby chcela radšej dcéru, je to vlastne stále moja milá a nádherná žena. Sledujem ju každé ráno, ako vychádza z domu, ako kráča Smolníkom ku kostolu svätej Kataríny, ako vyháňa kravy na pašu a nosí vodu v plných vedrách od studne a neustále sa rozhliada. Určite verí, pozerá naokolo a dúfa, že sa voľakde objavím. Že za ňou prídem, hoc zničený, zbedačený, ale predsa. Netuší o mojej premene. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2338

Skaza červených mníchov @ :: Poviedky ::     Apr 13 2011, 20:12 (UTC+0) Pohľad z pahorku Veľký Paklán. Niekde tu mal podľa povesti stáť kláštor "červených mníchov". Miesto: Jablonov nad Turňou, okres Rožňava Čas: povesť dejovo zasahuje do 13. storočia Autor: Anna Domaniková Jeseň bola na dosah. Listy na stromoch hýrili farbami, no potok sa zmenil len na tenkú lesklú stužku. Dlho nepršalo, slnko ostávalo cez deň usmiate, noci síce prinášali prvý chlad, ale v domoch ešte okrem varenia v peciach nekúrili. Roboty bolo neúrekom. Na poli, vo vinici, okolo dobytka. Každý gazda sa snažil dostať do komory čo najviac úrody. Pali vzal z pekne poskladaného radu polien, ktoré akoby podopierali stenu šopy, ďalšie dva kúsky. Jeden hodil na zem, druhý postavil na klát a sekeru s hrubým poriskom a lesklým ostrím dvíhal k nebesiam, aby ňou hneď švihol a rozpolil poleno najskôr na dve, potom na ďalšie dve časti. Sekal rýchlo. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1674

Zajatci @ :: Poviedky ::     Apr 06 2011, 13:31 (UTC+0) V historickej budove niekdajšieho známeho podnikateľa Aloisa Šébla je dnes penzión Barónka. V minulosti slúžil priestor pred týmto domom na verejné zhromaždenia, a to aj v čase, keď sa muži z Betliara pridali k Slovenskému národnému povstavniu, aj po potlačení povstania, keď v údolí Slanej vznikali zákopy na obranu obcí. Miesto: Betliar, okres Rožňava Čas: október 1944 Autorka: Soňa Jakešová Na priestranstve pred domom najbohatšieho dedinského podnikateľa Aloisa Šébla bolo rušno. Šaňo kráčal vedľa otca a už z diaľky videli mužov, čo sa tu schádzali; bolo ich stále viac a viac. Chlapi od nich z Betliara, ale aj ďalší zo susedných dedín. Chlapec pohľadom skĺzol po otcovej tvári a výrazným nosom. Všimol si, že sa mu už okolo slúch medzi tmavými vlasmi začínajú belieť strieborné nitky. Otec v poslednom čase akosi zostarol, aj črty jeho tváre boli ostrejšie, menej sa smial a vrásky okolo úst sa mu dosť prehĺbili. Možno sa to stalo preto, že bol vo vojne a v povstaní prišiel o brata. S každým to asi zatrasie, keď sa okolo jeho rodiny obtrie zubatá... čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1460

Žobrákova dedina @ :: Poviedky ::     Mar 09 2011, 19:08 (UTC+0) Podľa povesti je Skalisko na masíve Volovca ako zátka na fľaši. Volovec je plný vody a pripravený kedykoľvek zaplaviť okolité doliny aj ich dediny. Miesto: Betliar, okres Rožňava Čas: povesť je situovaná do druhej polovice 13. storočia Autor: Slavomír Szabó Od Volovca zavial chladný ranný vietor. V jeseni to tak býva. Nechcelo sa mi ešte otvárať oči; chránený hustým lesom, tam nižšie v závetrí svahu pod Skaliskom, som veterný hvizd skôr len počul. I tak mi však nebolo najteplejšie. Od zeme tiahlo, slnečné lúče nedokázali preraziť pás sivých mrakov a naviac som bol hladný. Je hlúpe budiť sa na zimu a hlad. Myslel som si, že som už na to pripravený, dokonca som sa presviedčal, že čím väčšie útrapy zažijem, tým to bude pre mňa lepšie. Väčšinu života som strávil v horách, spával pod stromami, v jaskyniach, kdekade a pocit, aký sa dostáva človeku, keď líha do mäkkej rozostlanej postele, sa za tie roky z mojich spomienok celkom vytratil. Už som si to ani nevedel predstaviť. Ba ani som nechcel. Nezaslúžim si to. Som žobrák, som starý, som človek, ktorý asi neprežije najbližšiu zimu. Tak mi treba! čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2835

O kapitánovi a krásnej Aničke @ :: Poviedky ::     Mar 08 2011, 15:38 (UTC+0) Z Jasovského hradu, ku ktorému sa viaže táto povesť, ostali už len nepatrné ruiny. Miesto: Jasov, okres Košice-okolie Čas: príbeh povesti je datovaný do 15. storočia Autor: Ján Mičuch Z hradného vrchu padal vlas. Ak by vydal dáky zvuk, znelo by to ako zachrípnutý bič, ktorý plače. Bola to žaloba zúfalého sláka, ktorý nenachádzal svoje struny a obíjal si krehké tóny o nabrúsené skaly ako o rozžeravené činely. V skutočnosti sa však krajom rozlievalo iba ticho a viac tušili len vtáky. No tie odmietali vydávať svedectvo o čomkoľvek, čo predchádzalo tomuto záhadnému tichu. Mlčky obletúvali padajúci vlas a podobalo sa to smútočnému sprievodu kovových rytierov. V Jasove sa zotmelo. Na pravé poludnie. A možno to bola naozaj polnoc. Polnoc, ktorú si nikto nepripúšťal a ktorej neveril. Pretože občas je všetko naopak a práve strata viery potláča bolesť a možno aj skutočne lieči. Jasov sa ponoril do tmy ako do kade s vodou a do čakania. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1322

Čertova skala @ :: Poviedky ::     Mar 02 2011, 15:48 (UTC+0) Premonštrátsky kláštor v Jasove, k založeniu ktorého sa viaže táto povesť Miesto: Jasov, okres Košice-okolie Čas: povesť je situovaná na koniec 12. storočia Autor: Slavomír Szabó Som diabol. Ako sa cítite? Príjemne, pohodlne? Alebo tomu tak bolo aspoň doposiaľ, kým som vás oslovil? Nie, nemusíte sa ľakať. Neublížim vám. Ani po vás nič nechcem. Možno neskôr. Zatiaľ len túžim byť vypočutý, a potom vám azda vyrozprávam príbeh. Som takmer dokonalý ako všetci anjeli, lebo aj my diabli sme kedysi boli anjelmi, než nás ten vami obdivovaný vládca sveta zvrhol z miesta, ktoré vy nazývate nebesá. Vládca sveta? No, nechajme to tak. Musím predsa hovoriť vašou rečou, aby ste mi rozumeli. Ale ak by bol naozaj všemocným pánom a my, padlí anjeli, jeho nepriatelia, nezničil by nás už dávno? Áno, máme tu svoje miesto. A prosím, nedušujte sa, že ma nechcete počúvať. Že tomu bráni vaše presvedčenie. Kam siahajú jeho hranice? Veď ich môžem ľahko rozbiť, zničiť. Ak treba, dokážem vás osloviť množstvom príkladov, ktoré narušia istoty vášho bytia. Predstavte si len, že by čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3157

Rózina púť za šťastnou hviezdou @ :: Poviedky ::     Feb 12 2011, 19:04 (UTC+0) Kostol vo Vlachove, kde sa odohráva časť príbehu spracovaného v tejto poviedke. Róza býva i dnes častým námetom spoločného spomínania Vlachovčanov. Miesto: Vlachovo, okres Rožňava Čas: dvadsiate roky 20. storočia Autorka: Soňa Jakešová „Róza, ty si sa narodila pod šťastnou hviezdou,“ počernej dievčine sa v hlave neprestajne prevaľovali slová starej Erži. Keď jej to povedala, sedeli pri ohni spolu s Haňou, Rózinou staršou sestrou. V kotlíku zavesenom nad plameňom klokotala voda s kusmi mäsa a zeleninou. Erži jej držala ruku a tvár skláňala tak blízko pri dlani, až na pokožke cítila jej teplý dych. Chuderka stará, už nevidí dobre, možno ani nečíta z dlane môj osud, ale si len tak vymýšľa, pomyslela si vtedy Róza. „Veľa detí budeš mať, Róza,“ starena prstom prechádzala po vejáriku jemných rýh. Dievča razom pevne zovrelo prsty do dlane. Erži naňho prekvapene pozrela. Veď mladé dievčatá samé za ňou chodili a drankali, aby im veštila. No a táto... čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1780

Žumpárova skúška @ :: Poviedky ::     Feb 11 2011, 14:43 (UTC+0) Gotický kostol na východnom okraji Jasova. Bol postavený v 15. storočí a stal sa svedkom mnohých veľkých dejinných i malých ľudských príbehov. O jednom z tých zábavnejších sa dočítate v tejto poviedke. Miesto: Jasov, okres Košice-okolie Čas: tridsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Zomrel žumpár. Cigán Joži, čo v Jasove požíval výnimočnú úctu všetkých mužov i žien, pretože jeho práca, hoc ako nikomu nevoňala, bola veľmi potrebná. Joži bol vlastne výnimočný. Na rozdiel od iných cigánov nemusel búšiť vo vyhni do žeravého železa, aby sa uživil. Zatiaľ čo ostatní z jeho osady pracovali najmä ako kováči, alebo vyrábali hlinené váľky na stavbu domov, či pomáhali gazdom na poli, on chodil v dedine z dvora do dvora s vedrom a lopatou. Každý dom mal drevenú latrínu, ako on zvykol hovoriť, budár. A jama pod tou doskou s dierou na zadok, z ktorej vždy a každý vstával s pocitom úľavy, sa časom naplnila až po vrch. Kto uznal, že je načim latrínu vyčistiť, nečakal, či Joži pôjde okolo, ale zašiel rovno k nemu. Pán – nepán, taký človek s úctou zložil pred cigánom klobúk a zdvorilo poprosil, či by mu nedal žumpu do poriadku a jej obsah nezakopal niekde za záhradou. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1922

Ako v Jablonove? Po americky! @ :: Poviedky ::     Jan 16 2011, 15:02 (UTC+0) Čiastočný pohľad na granárium - historickú sýpku, ktorá patrila grófskemu rodu Esterházy. Miesto: Jablonov nad Turňou, okres Rožňava Čas: prelom 19. a 20. storočia Autor: Ľubica Andrásiová „Dobre, pôjdem tam s tebou, keď tak veľmi chceš,“ šepla Irin Julči do ucha, keď sa obe prechádzali po dedine držiac sa pod pazuchami. Bol pekný deň s jesenným slnkom; takým čo už nepáli, ale ešte poteší. Ako zlatý kotúč babieho leta pohládzalo lúčmi krajinu, aj tie dve dievky, čo si krátili voľnú chvíľu. „U vás v Hrušove ste také nemali?“ zdvihla Irin obočie. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1689

Zem plná pokladov @ :: Poviedky ::     Jan 11 2011, 21:19 (UTC+0) Kaštieľ vo Vlachove. Dnes v ňom nájdete obecné múzeum. Miesto: Vlachovo, okres Rožňava Čas: štyridsiate roky 20. storočia Autor: Soňa Jakešová Andriša z tuhého spánku prebral tlmený šepot. Akoby tie hlasy k nemu doliehali z veľkej diaľky a to, čo si šepkali, s ním nemalo nič spoločné. Najskôr si myslel, že sa mu to iba sníva. No neprestávajúci šum slov sa mu tisol do mysle čoraz naliehavejšie. Som veľmi unavený, nechajte ma na pokoji, pomyslel si, lebo sa mu nechcelo ani len ústa otvoriť. Najradšej by zostal ležať pod veľkou pásikavou perinou, hoci tá ho na prsiach ťažila ako ťažké vrece. Rozhodol sa, že neotvorí oči. Nech si len myslia že spí a dajú mu svätý pokoj! „Mám o neho strach,“ teraz už jasne rozoznal mamin hlas. „Neprežila by som, keby sa mu dačo stalo,“ zavzlykala. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1471

Zabudnutí vojaci @ :: Poviedky ::     Dec 23 2010, 17:06 (UTC+0) Kalvínsky kostol v Jablonove nad Turňou. Okolo neho boli pochovaní rumunskí vojaci, ktorí padli pri bojoch o horský priechod Soroška. Miesto: Jablonov nad Turňou okres Rožňava Čas: 1944 Autor: Slavomír Szabó Bola som dieťaťom a detstvo je vraj najkrajšou časťou života. Plné bezstarostnosti a hier. Ale... Veď viete... Aj malý človiečik je citlivý voči všetkému zlu a napätiu, ktoré sa šíri v ovzduší, v ľudských pohľadoch, v podvedomých gestách či rovno pred hlavňami namierených zbraní. Strach namiesto hračiek. Takto to bolo. A dieťa si to plne uvedomuje, ibaže sa nechá ľahšie rozptýliť rozličnými rozmarmi okolia, takže svojim správaním a konaním pôsobí na iných, akoby sa nič nedialo. Dospelí si potom aspoň trochu vydýchnu, že ich maličkí sú spokojní, lebo nič nechápu. Ja však viem, že vec sa má inak. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2765

Život je zábavnejší ako divadlo @ :: Poviedky ::     Dec 14 2010, 15:06 (UTC+0) Slavošovce v jeseni 2010 Miesto: Slavošovce, okres Rožňava Čas: začiatok šesťdesiatych rokov 20. storočia Autor: Jiří Zaťovič Nič nebolo Leopoldovi cudzejšie ako nečinne sedieť a čakať, že niekto zhora zasiahne a zabaví ho. Už v škole ho poznali ako organizátora každej psiny, mal tisíc koníčkov, rád sa učil a nadovšetko rád spoznával nových ľudí. Samozrejme, potešilo ho, že len čo skončil s vyznamenaním chemickú priemyslovku v Štiavnici, dostal umiestnenku kdesi na Gemer do dediny známej výrobou papiera. Veď sa o Slavošovciach aj učili. Na svoju hanbu si však musel dva dni pred nástupom do práce sadnúť k starej potrhanej mape Slovenska a hľadať, kde sa ten zapadnutý kút sveta skrýva. O čom nechcel hovoriť a ani si to priznať, bola iná radosť – konečne sa dostane spod matkinej kurately. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1573

Pytliakove peripetie @ :: Poviedky ::     Nov 30 2010, 12:49 (UTC+0) Obraz z kaštieľa Andrášiovcov, ktorý zobrazuje vstup do ľadovne grófskej rodiny. Takto v podzemí tu skladovali mäso i iné potraviny. Miesto: Vlachovo, okres Rožňava Čas: začiatok 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Len čo vošla pani učiteľka do triedy a privrela za sebou dvere, nastalo ticho. Úplné ticho, tak ako to mala rada. Chlapci i dievčatá poslušne stáli, nikto nepohol ani brvou, neveľká tabuľa na drevenom podstavci bola vzorne utretá. Pani učiteľka položila svoje knihy na stôl a pozrela priamo na žiakov. Títo mlčali, ale nie z vynútenej poslušnosti. Jednoducho učiteľka mala ich rešpekt i obdiv ako inteligentná mladá žena, ktorá sa rozhodla svoj život stráviť s dedinskými deťmi, aby ich naučila čítať, písať i všetko ostatné. „Skôr než sa začneme učiť, pomodlime sa,“ riekla pokojne a ďalej už sledovala, ako sa deti prežehnali, zopäli ruky a zborovo spustili: „Otče náš, ktorý si na nebesiach...“ Všetko ako má byť až po amen. „Môžete si sadnúť,“ povedala napokon a už aj chcela začať s vyučovaním, ale tu si všimla, že Marína ešte stojí. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2405

Bebekov rozmar @ :: Poviedky ::     Nov 13 2010, 18:24 (UTC+0) Pahorok Háj nad obcou Slavošovce, kde sa podľa povesti konala Bebekova poľovnícka hostina. Miesto: Slavošovce, okres Rožňava Čas: okolo roku 1300 Autor: Slavomír Szabó Bola noc. Tmavá zhora, zdola, z každej strany, obloha zatiahnutá ťažkými mrakmi, bez hviezd a bez mesiaca. Búrka skončila len nedávno, ostal po nej ešte ostrý vzduch a cesta vedúca údolím proti toku rozbúrenej riečky bola samé blato. Dosť nato, aby nikto nevyliezal z domu, pokiaľ skutočne nemusí. No napriek tomu sa hukot vody a šum lístia miesili ešte s iným výrazným a pravidelným zvukom. Nočnou krajinou sa ozýval aj dupot konských kopýt. To Štefan klusal na svojej kobylke domov. On mohol, cestu by poznal i poslepiačky, tma mu neprekážala. Vyzeral spokojný, ba viac než spokojný; ak by sa mu niekto pozrel zblízka do tváre, videl by, že sa usmieva. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2527

Nedosnívaný sen @ :: Poviedky ::     Nov 13 2010, 18:24 (UTC+0) Historický pohľad na Slavošovské papierne. Počas vojny sa v tejto fabrike vyrábali lieky a mydlo. Miesto: Slavošovce, okres Rožňava Čas: 23. október 1944 Autor: Jiří Zaťovič Je zvláštne, ako sa mení naše vnímanie významu stavieb, ak poznáme ich históriu. Každý dom, most, veža, všetko v sebe ukrýva aspoň jeden príbeh. Stavby starnú pomalšie ako ľudia, ktorí ich kedysi budovali, ktorí tam voľakedy žili. Na tie veľké sa viaže mnoho osudov, veľa príbehov. V Slavošovských papierňach napríklad tento o niekdajšom českom riaditeľovi Bohumilovi Janatovi... Bohumil sa vydal po novom násype. Za chrbtom nechal fabriku. Hluk z nej pohltilo ticho lesa. Ako vždy doteraz, aj dnes pocítil hojivú náruč prírody. Zanikla hrôza, ktorá sa na neho, jeho fabriku aj ľudí v dedine rútila zo všetkých strán, nič dočasné nebolo dôležité, zostávala len moc Všehomíra a večná pravda o nesmrteľnosti života. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1471

Matej a Jula @ :: Poviedky ::     Nov 04 2010, 09:34 (UTC+0) V hornej časti námestíčka v Rejdovej nad kostolom sv. Michala stoja dve krčmy. Tá biela je vlastne už len bývalá a nazývali ju Spolok. K nej sa viaže príbeh o Matejovi a Jule. V tej druhej si môžete i dnes vychutnať gemerské špeciality. Miesto: Rejdová, okres Rožňava Čas: päťdesiate roky dvadsiateho storočia Autor: Ján Mičuch „Ideš dnes do Spolku?“ opýtala sa sestra, keď jej Jula podávala ďalší tanier na utretie. Jula schmatla z vedľajšej kopy špinavý hrniec a začala ho čo najhlučnejšie ponárať, aby v špliechajúcej vode potopila aj sestrinu otázku. Spoliehala sa, že matka, sediaca za rachotiacimi krosnami, nič nepočula. Ale mýlila sa. Matka počula. „Čože?“ dvihla náhle oči od plátna, čo jej vznikalo pod rukami. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1431

Strigu chcem! Strigu! @ :: Poviedky ::     Oct 15 2010, 09:12 (UTC+0) Krížne cesty v Rejdovej, ktoré tu nazývajú Dole Pačoru. Je to údajne miesto, kde sa stretávali miestne bosorky - či po rejdovsky strigy. Miesto: Rejdová, okres Rožňava Čas: údajne niekedy na konci 18. storočia Autor: Slavomír Szabó Neznášam zimu. Nenávidím ju. Už ako decko som ju neznášal. Pamätám sa, keď som bol ešte malým chlapcom a mohli mi byť tak štyri roky, išiel som s mamou hore Rejdovou pomedzi chalupy úzkou uličkou vydupanou v snehu. Okolité záveje boli vyššie ako ja a ešte aj husto snežilo. Mal som obuté čižmy po bratovi, ale hádam by ich natiahol aj otec. Sára mi bola až nad kolená, takže som ani nevedel poriadne pokrčiť nohy. Nevládal som, ale mama sa vždy len obzrela a húdla: „No poď, Janík, poď, ponáhľame sa.“ A ja som sa snažil ísť čo najrýchlejšie, až som spadol tvárou na zem. Rozbil som si bradu i nos a keď som sa zdvihol, pozeral som, ako do bieleho snehu padajú kvapky červenej krvi. Mrzlo, bol som celý skrehnutý a túžil som sa len stiahnuť do klbka, uľahnúť a ostatné nech už za mňa urobí osud. čítať ďalej... čítaj poznámky (1) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Upozornenie Golian 13.Dec:16:51 čitateľov: 2702

Zradná pieseň @ :: Poviedky ::     Oct 14 2010, 12:25 (UTC+0) Rieka Slaná, ku ktorej sa viaže tento príbeh, vyviera v Stolických vrchoch v podcelku Stolica v katastri obce Rejdová. Miesto: Rejdová, okres Rožňava Čas: dvadsiate roky 20. storočia Autor: Ján Mičuch Keby sa Slnko pri svojej pravidelnej pochôdzke nebom nepozeralo pod nohy, určite by skončilo v Rejdovej. Najprv by sa pošmyklo na čistinkách na Halene, potkýnalo by sa o Striebornú a Skalie, chcelo by sa odraziť od Buchwaldu, aby urobilo dlhý záchranný skok na druhú stranu až po Rovnú, teda na Stolicu. Nohami by spočinulo na pevnej pôde, no ťažkou hlavou nie. Spolu so zvyškom tela by chvíľu zápasilo so zemskou príťažlivosťou, až by ho to definitívne stiahlo dozadu. Po niekoľkých kotrmelcoch by skončilo v riečke Slaná. Lenže Slnko sa pod svoje kráčajúce nohy pozerá veľmi pozorne a na hladine Slanej sa ocitá len jeho odraz. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1392

Príbeh noci svätojánskej @ :: Poviedky ::     Sep 19 2010, 15:04 (UTC+0) Petrovce nad Laborcom - to je predovšetkým rovina, súčasť Východoslovenskej nížiny. Avšak príbehy, ktoré sa tam medzi ľuďmi tradujú, nie sú ani náhodou ploché ako okolitá zem. Poviedka Príbeh noci svätojánskej bola uverejnená v knihe Petrovské poviedky. Miesto: Petrovce nad Laborcom, okres Michalovce Čas: dvadsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Bola noc. Krásna a úžasná, s čiernou bezoblačnou klenbou, miliónmi hviezd a mesiacom lesklým ako dobre vymastený langoš. Vánok, čo ešte donedávna chladil, bol príjemne vlažný a lúky voňali, ako len zvyknú medzi dvadsiatym tretím a dvadsiatym štvrtým júnom. Áno, nebola to obyčajná noc, ale tá pred svätým Jánom, svätojánska. I keď tma rozprestrela svoju náruč, spať sa ešte nikomu nechcelo. Načo aj. Za Petrovcami zahorela vatra vyššia od každého chlapa, jej plamene šľahali priam až k nebesiam. Zišli sa pri nej parobkovia i dievky, ich hlasný spev a smiech doliehali až do dediny. Nikto nechcel chýbať. Veď bozk z lásky v takýto magický čas zažne oheň v srdci, ktorý nikdy nevyhasne a spojí duše i osudy milujúcich putom, čo odolá všetkým nástrahám času. Hlboké pohľady a tiché úsmevy, ktoré po sebe vrhali zaľúbenci, ale i tí čo na opätovanie svojich citov ešte len čakali, boli veľavravné. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1979

Storočná omša @ :: Poviedky ::     Sep 01 2010, 18:23 (UTC+0) Tento príbeh sa traduje v obci Petrovce nad Laborcom a ako poviedka bol spracovaný a uverejnený v knihe Petrovské poviedky. Miesto: Petrovce nad Laborcom, okres Michalovce Čas: tridsiate roky 20. storočia Autor: Anna Domaniková November bol studený a zasnežený. Gazdovia pritakávali, že len takto si polia oddýchnu, a oni tiež. Skončili sa práce v lese aj na poliach, mohli sa venovať činnostiam okolo domu, zhotovovať náradie, alebo stružlikať deťom hračky. Schádzali sa tam, kde boli priadky alebo páračky, rozprávali sa o politike, pili víno, počúvali klebety svojich polovičiek, alebo strach naháňajúce, zaručene skutočné príbehy o bosorkách a strašidlách. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1700

V tom pľuhavom novembri @ :: Poviedky ::     Aug 02 2010, 08:02 (UTC+0) Poviedka „V tom pľuhavom novembri“ sa nachádza v knihe v knihe s názvom Petrovské poviedky. I keď v nej zachytený skutočný príbeh z II. svetovej vojny je smutný, na krste knihy bolo veselo. Mali sme to aj s ľudovou muzikou. Foto: Pavol Busczuházy Miesto: Petrovce nad Laborcom, okres Michalovce Čas: november 1944 Autor: Slavomír Szabó Ľudí ako ja bolo veľa, i keď teraz je nás už stále menej. Som už starec azda i na pokraji života. Patrím totiž ku generácii, ktorá odchádza, opúšťa tento svet, aby poručila svoju dušu Bohu. Staroba je... – no, netreba o nej rozprávať, veď kto sa jej raz dožije, pochopí sám. Viem však jedno. Spolu so všetkými mojimi kamarátmi, ale aj s tými rovesníkmi, ktorých som poznal len letmo či nepoznal, odídu zo sveta aj mnohé spomienky na časy, kedy sa žilo celkom inak. Úplne inak. Myslím si, že kto neprežil vojnu, nemôže ju z duše nenávidieť tak ako ja. Na druhej strane – nech ju radšej nikto a nikdy viac neprežije. Chvíle strachu, v ktorých neviete, či ešte budete žiť zajtra, dnes večer, o hodinu... A ešte bolestnejšie je, keď viete ale čosi iné. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2243

Moskva je Moskva! @ :: Poviedky ::     Jun 20 2010, 22:41 (UTC+0) Knihu Petrovské poviedky, z ktorej pochádza tento skutočný príbeh, sme krstili v Petrovciach nad Laborcom na futbalovom štadióne Miesto: Petrovce nad Laborcom, okres Michalovce Čas: leto 1957 Autor: Slavomír Szabó Stalo sa to v roku, keď Antonín Zápotocký dožíval posledné mesiace svojho života, aby ho vo funkcii prezidenta Československej republiky vystriedal Antonín Novotný. Vtedy, keď Komunistická strana Československa prijala Zásady cirkevnej politiky ČSR, aby mohla ešte viac kontrolovať a podľa svojich politických zámerov usmerňovať cirkev. Práve vznikol aj Československý zväz telesnej výchovy a celý vidiek sa začal riadiť podľa záverov III. zjazdu jednotných roľníckych družstiev. Lenže pre Andreja z toho nebolo nič dôležité. Prečo aj. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2509

Pekelný záprah @ :: Poviedky ::     Jun 17 2010, 13:27 (UTC+0) Pohľad na Zádielsku dolinu od obce Zádiel Miesto: Zádiel, okres Košice-okolie Čas: povesť nie je vsadená do konkrétneho časového obdobia Autor: Ľubica Andrásiová Zádielska dolina lemovaná radom obrovských skál a malebných zákutí robí svet krajším a príťažlivejším, vo svojej majestátnosti privádza ľudí do úžasu. Tisíce ľudí. Lebo tisíce ľudí ju už obdivovalo, tisíce postálo v nemom opojení nad jej nádherou a tisíce prešlo popri hravom toku jej bystriny zvanej Blatnica. Ale nebolo to tak odjakživa. Lebo aj keď tisíce ľudí v nadšení rozprávalo o kráse tunajšej krajiny, málokto tuší, prečo sa skaliská zvierajúce úzky chodníček hore dolinou rozostúpili. Ale sú na svete aj takí, čo o tom vedia svoje. Azda im to vyrozprávali starí otcovia a starým otcom ich starí otcovia, alebo im to našepkala žblnkotajúca Blatnica, či vyšvitorili vtáky prilietajúce z planín nad tiesňavou. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1889

Zrod a zánik Zádielskeho mlyna @ :: Poviedky ::     May 31 2010, 10:08 (UTC+0) Potok Blatnica v Zádielskej doline Miesto: Zádiel, okres Košice – okolie Čas: dej povesti je situovaný do 17. storočia Autor: Ján Mičuch Blatný potok je strieborný vrkoč hrdej dámy. Rozkrojil horu, otvoril zem, vyhĺbil na nej vrásku a vpustil svetlo i čas tam, kde po tisícročia nebolo ničoho. Voda prerazila skalu a vybrala sa na púť nekonečných otázok a odpovedí, ktoré všade navôkol blikajú ako oči netopierov, vrážajú do koreňov stromov a kameňov a znejú ako tmavozelená hudba. Dolina ukrytá pred celým svetom, svet schovaný do jednej doliny. Ale aj človek schovaný pred ľuďmi, dobro pred zlom alebo len bezmocnosť pred silou. Vo vode rýchleho koryta pláva odumretá tráva, živé ryby a ľudské príbehy, ktoré do nej popadali zo smädných úst a smutných očí. Blatný potok je vrkoč starej dámy, chvíľu spieva a chvíľu plače. Kto došiel až sem, vystačí si s mlčaním... čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1819

Zadymená bosorka @ :: Poviedky ::     May 14 2010, 10:51 (UTC+0) Niekdajšie ovocné sady pri Hrušove Miesto: Hrušov, okres Rožňava Čas: štyridsiate roky 20. storočia Autorka: Soňa Jakešová Ďusiho bolel stuhnutý chrbát, pichalo medzi lopatkami a dlane ho pálili, ako v nich stískal veľkú drevenú varechu. V kotle pred ním klokotala hustá čierna hmota. Ako rád by si konečne sadol, natiahol pred seba nohy, ruky len tak spustil vedľa tela, oprel sa a nerobil nič. Namiesto toho už niekoľko hodín miešal slivkový lekvár, od ktorého sa nemohol pohnúť. Žiadalo sa mu aspoň na chvíľočku vidieť Julišku. Ach, Juliška! Ďusi sa pousmial, aj pri tej lopote mu stačila jediná myšlienka na ňu a nálada sa mu zmenila. Spomenul si na jej smiech, keď si ho včera doberala, vybavil si jamky v jej lícach, ktoré sa jej vyhĺbili, keď ukázala pekné biele zuby, na voňavé vlasy orieškovej farby. čítať ďalej... čítaj poznámky (3) / napíš poznámku aktuálne diskusie: tiffany and co outlet eherelda 24.May:02:21 Moncler Jackets Women 5583 - $226.00 : Cheap Moncler Outlet Online Store, outletmonclerdco.com eherelda 22.May:20:25 Tiffany & Co Paloma's Crown Of Hearts Bangle - $65.00 : cheap tiffany Jewelry, selltiffanyoutlet.com eherelda 22.May:20:24 čitateľov: 1706

Kavyľ z Cukrovej homole @ :: Poviedky ::     May 09 2010, 15:56 (UTC+0) Cukrová homoľa v Zádielskej doline Miesto: Zádiel, okres Košice-okolie Čas: povesť je dejovo situovaná do druhej polovice 17. storočia Autor: Slavomír Szabó Böži sedela za stolom na okraji lavice a premýšľala. Už dlhé roky si vždy po večeroch našla chvíľu na vlastné myšlienky, ktorými sa vydávala na cesty po všetkých zákutiach ľudskej duše, ba ešte častejšie i za jej hranice; tam kde poznanie nahrádza len tušenie, predstavy a viera. Bola si celkom istá, že odpovede na to, čo sa skrýva mimo všedného chápania, môže nájsť v podobenstvách svätého písma. Tie podávajú svedectvo o tom, k čomu človek nedokáže dospieť úsudkom; sú ako slnko, ktoré už od svojho východu rozsieva svetlo, kde ešte pred chvíľou panovala tma. čítať ďalej... čítaj poznámky (3) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Louis Vuitton Milo M32633 - $179.00 : Louis Vuitton Bags Outlet Stores, lvhotbagscheap.com eherelda 24.May:02:21 Replica Longines LONGINES-Master Collection L2.628.4.78.3 men's mechanical watch [3317 ] - $181.00 : replica watches online stores, icopywatches.com eherelda 22.May:20:24 Affordable Juniper Chiffon One-shoulder Long Formal Dress with Sweetheart Neckline - $179.00 : Professional wedding dresses stores, bridadress.com eherelda 22.May:20:23 čitateľov: 3645

Splnený sľub @ :: Poviedky ::     Apr 16 2010, 15:41 (UTC+0) V gotickom kostole zo 14. storočia v Hrušove. Spolu so samostatne stojacou zvonicou, ktorá sa nachádza na jeho nádvorí, zohráva v spracovanom tradovanom príbehu svoju úlohu. Miesto: Hrušov, okres Rožňava Čas: 1919 Autorka: Soňa Jakešová Lajo sa nevedel dočkať, kedy konečne zapadne slnko a na Hrušov padne noc. Sliepky už pozatváral, nakŕmil psa, vyumýval sa a nahladko oholil, a teraz sedel na lavici pred domom a hľadel na oblohu, ako sa zaťahuje do stále sýtejšej modrej farby. Ľudia už boli doma, oddávali sa večernému rituálu príprave večere, iba jeden gazda sa s motykou cez rameno ešte náhlil z poľa. Keď prechádzal okolo, muži sa priateľsky pozdravili zdvihnutými pravicami. Potom už ulica spustla. Na atramentovej oblohe sa rozblikali hviezdy. Lajo vstal a vyšiel z dvora. čítať ďalej... čítaj poznámky (3) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Louis Vuitton Speedy 25 M41528 - $156.00 : Cheap Louis Vuitton Handbag, cheaplvoutletco.com eherelda 24.May:02:20 Tiffany & Co Elsa Peretti Open Heart Lariat Set - $109.00 : replica tiffany, copytiffanyco.com eherelda 22.May:20:22 Moncler Jackets Women 5596 - $226.00 : Cheap Moncler Outlet Online Store, topmonclershop.com eherelda 22.May:20:22 čitateľov: 1790

Markušovská biela pani @ :: Poviedky ::     Apr 15 2010, 10:37 (UTC+0) Kostol v Markušovciach je priam učebnicovou ukážkou sakrálnej gotiky. Počiatky jeho výstavby spadajú do prvej polovice 13. storočia. Miesto: Markušovce, okres Spišská Nová Ves Čas: leto, pravdepodobne 1922 Autor: Slavomír Szabó Najradšej by som sa prepadol pod zem. Ani neviem, ako sa ukázať ľuďom na oči. Som si istý, že len čo vyjdem z domu, každý bude po mne posmešne pokrikovať a čoskoro mi dajú aj nejakú hanlivú prezývku. Tá mi prischne a ostane na mne ako nezmazateľný fľak aj po rokoch. A Jančo? Čo urobí, až sa stretneme? Bude sa tváriť, že nejestvujem, alebo ma začne biť hlava – nehlava? A to sme voľakedy boli najlepšími kamarátmi. Pamätám si, ako deti sme si celkom verili a boli si istí, že sa môžeme jeden na druhého úplne spoľahnúť. Vždy nado mnou trochu vynikal. Bol vyšší a silnejší a taký je vlastne i teraz. Ale dôverovali sme si. Napríklad, keď sme ako trinásťroční fagani išli na výlet ku kamennej hube. Je obrovská, zo skaly, vlastne je to skala, čo vyzerá ako obria huba, ktorá vyrástla rovno nad Hornádom. čítať ďalej... čítaj poznámky (3) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Christian Louboutin Lady Peep 140 Purple Platform Peep Toe Pumps [21174] - $150.99 : TITLE, SITE_TAGLINE zonmonztrent 23.May:11:04 Piaget Limelight mirror 1:1 replica Watch Party Diamonds With Black Leather Strap Lady Size (NaYgmXu3) Special Price:$283.99 - $283.00 : replica watches online stores, topfakeswatches.com eherelda 22.May:20:21 Men's Timberland Autumn Mink Oxfords - $102.00 : Timberland outlet, outdoortimberland.com eherelda 22.May:20:21 čitateľov: 3277

Zázrak modlitebnej knižky @ :: Poviedky ::     Apr 08 2010, 20:16 (UTC+0) Kaštieľ v Markušovciach. Po II. svetovej vojne ostal vyrabovaný vojskami oboch bojujúcich strán. Dnes sa v ňom nachádza múzeum. Miesto: Markušovce, okres Spišská Nová Ves Čas: leto 1945 Autor: Jiří Zaťovič To prvé leto po vojne bolo zázračné. Slnko svietilo dlho do večera, deti sa nevedeli nabažiť hier. Z každej strany sa ozýval smiech, smiech a smiech a spev vtákov. Hornád sa lenivo krútil v meandroch pod kaštieľom, vody v ňom bolo akurát tak žabe po kolená a na čľapkanie sa a miesenie blata, z ktorého sa dali na brehu tak dobre stavať múry nedobytného hradu. Keď už aj to fafrnkov omrzelo, zakrádali sa k plotu okolo kaštieľa. Striehli najmä na dospelých, aby im neprekazili výlety do tajomných zákutí. Lebo dospelí nič nevedia o zimomriavkach, keď sa pred vami otvoria so strašným vrzgotom staré dvojkrídlové dvere a vy netušíte, čo za nimi môžete čakať. čítať ďalej... čítaj poznámky (4) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Earrings noyantyro 25.May:10:54 Christian Louboutin Sandals,Christian Louboutin eherelda 24.May:02:19 Technomarine Watches, Mens Watches, Technomarine MoonSun Ceramic zonmonztrent 23.May:11:03 Moncler Coats Men 7615 - $236.00 : Cheap Moncler Outlet Online Store, somonclerjacket.com eherelda 22.May:20:20 čitateľov: 2242

Miškova tureň @ :: Poviedky ::     Apr 03 2010, 16:24 (UTC+0) Markušovský hrad. Podľa povesti jeho podzemie ukrýva.... (viac sa dočítate v poviedke) Miesto: Markušovce, okres Spišská Nová Ves Čas: povesť je vsadená do konca 18. storočia Autor: Slavomír Szabó Bola noc. Chalupy pokryté slamenými strechami už dávno pohltila tma, ba zaliezla aj do ich vnútra, vyplnila izby, kuchyne, prikryla mužov i ženy, čo pod ťažkými perinami zaľahli, aby ich duše otvorili bránu do sveta snov. Ulice zívali prázdnotou, ani psy nebrechali a zo stajní sa ozývalo len tiché odfukovanie spokojných zvierat. Mesiac striedavo vychádzal, potom sa zas skrýval za mraky a hviezdy neboli práve najjasnejšie. Ich jemný strieborný svit dopadal na Markušovce len natoľko, že z diaľky bolo možné uvidieť iba vysoký kaštieľ a vežu kostola, čo sa vytŕčala z malého pahorku na konci dediny. Uprostred tejto noci, keď vládol zdanlivý pokoj, ktorý naruší až ranné brieždenie, sa na ulici pred kaštieľom mihla postava muža zahaleného v čiernom plášti. čítať ďalej... čítaj poznámky (7) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Fake Replica Wacthes noyantyro 25.May:10:54 Cartier watches noyantyro 25.May:10:53 Discount Chanel Watches noyantyro 25.May:10:50 Rolex Day-Date Automatic Watches noyantyro 25.May:10:48 Flower Girl Dresses - Discount Wedding Dresses eherelda 24.May:02:19 . . . čitateľov: 3686

Kôň @ :: Poviedky ::     Apr 01 2010, 19:58 (UTC+0) V poviedke sa spomína viacero známych i menej známych budov, ktoré stoja dodnes a môžete ich navštíviť. Okrem iného aj vidiecka kúria Andrášiovcov. Dnes sa v nej nachádza dobovo zariadená turistická ubytovňa s názvom Kúria u bociana. Miesto: Hrušov, okres Rožňava Čas: povesť nie je vsadená do konkrétneho časového obdobia Autor: Slavomír Szabó Dnes v noci som pochoval svojho koňa. V záhrade. Vykopal som takú hlbokú jamu, že keď som sa postavil na jej dno, takmer ma nebolo vidieť. Nesmie ho vyhrabať žiaden pes ani vlci, ak by zbehli z planiny. To by bol koniec. Teraz sa modlím, aby moje strašné tajomstvo nikdy nevyšlo najavo. Nikto by mi neuveril. Odviedli by ma nad dedinu na Šibenú horu a tam by ma obesili hneď vedľa Rímskej cesty. Rímskej? Neviem, prečo ju tak volajú, nie je mi známe, že by sa ňou kedy prevážali Rimania. Vedie z Rožňavy cez Turňu do Košíc. Ale odsúdencov vždy vešajú pri obchodných cestách. To aby ich obchodníci videli a boli spokojní, že prechádzajú krajom, kde sa so zločincami nebabrú a nebáli sa o svoj tovar. čítať ďalej... čítaj poznámky (6) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Cheap Christian Louboutin Online noyantyro 25.May:10:48 Cheap Chopard Watches noyantyro 25.May:10:46 watches store noyantyro 25.May:10:46 Montblanc Watches noyantyro 25.May:10:42 Tiffany & Co Frank Gehry Torque Bead Earrings - $73.00 : cheap tiffany Jewelry, tiffanyjewelrysell.com eherelda 24.May:02:18 . . . čitateľov: 2549

Najdrahšie slivky na svete @ :: Poviedky ::     Mar 26 2010, 08:25 (UTC+0) Csákyho kaštieľ v súčasnosti Miesto: Jaklovce, okres Gelnica Čas: osemdesiate roky 19. storočia Autor: Jiří Zaťovič Anton s Jozefom sedeli na svahu nad furmanskou cestou z Folkmára, ktorá viedla ku kaštieľu. Tam sa krížila s cestami na Gelnicu a Margecany. Leto nezadržateľne padalo do jesene, v sade Csákyho kaštieľa lákali jablone, hrušky, ale aj slivky. Len preskočiť plot a mohli by sa do sýtosti najesť. Strach im však nedovolil. Správca bol prísny, bez váhania by zvesil dupľovku a posolil im zadky dávkou brokov. A okrem hanby medzi ostatnými mládencami by mali ešte aj opletačky s vrchnosťou. A o tie nestáli už vôbec. Odkedy pred pár rokmi úrady povinne zaviedli maďarčinu do škôl, nedalo sa už nikde nič vyjednať. čítať ďalej... čítaj poznámky (9) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Tiffany&CO Earring noyantyro 25.May:10:39 fake A. Lange & Sohne watches noyantyro 25.May:10:37 buy tiffany noyantyro 25.May:10:36 iwc imitation eherelda 24.May:02:17 New Moncler T Shirts Men 674 - $86.00 : Cheap Moncler Outlet Online Store, moncleroutletco.com eherelda 23.May:19:20 . . . čitateľov: 1645

Lopta pre Katrinku @ :: Poviedky ::     Mar 17 2010, 14:45 (UTC+0) Historická budova školy, ktorá bola založená na popud Márie Terézie Miesto: Jaklovce, okres Gelnica Čas: tridsiate roky 20. storočia Autor: Ľubica Andrásiová Nad Jaklovcami i celým okolím rozprestrela krídla chudoba. Nastal čas prázdnych truhlíc, vreciek i žalúdkov, ktorý ktosi nazval múdro, vraj – hospodárska kríza. Ako vyziabnutá príšera sa rozťahovala po Hnileckej doline a chniapala po všetkom, čo mohla použiť na nasýtenie svojho bezodného, pažravého brucha. Brala ľuďom prácu, kradla im od úst chlieb, trúsila na zem neistotu, nešťastie a beznádej. Všetko sa jej málilo, nuž mnoho chlapov a otcov donútila odísť od rodín za prácou až za more do Ameriky. A tí, čo ostali, sa ťažko pretĺkali. Veľa osamelých žien cez deň živorilo a po nociach plakalo. Dediny stíchli a osmutneli. Ráno už nezvolával klopot z baní mužov do roboty. Ostali zatvorené. čítať ďalej... čítaj poznámky (11) / napíš poznámku aktuálne diskusie: copy A. Lange & Sohne watches noyantyro 25.May:10:36 discount Christian Louboutins Classic Black noyantyro 25.May:10:35 christian louboutin boots noyantyro 25.May:10:34 Rolex Watches noyantyro 25.May:10:31 Tiffany & Co Frank Gehry Orchid Drop Earrings - $59.00 : cheap tiffany Jewelry, goodstiffanyoutlet.com eherelda 24.May:02:16 . . . čitateľov: 1362

Neverte a nebuďte dobrí! @ :: Poviedky ::     Mar 11 2010, 09:53 (UTC+0) Kostol zasvätený sv. Antonovi Pustovníkovi a jeho žiakovi sv. Pavlovi Eremitovi v Jaklovciach Miesto: Jaklovce, okres Gelnica Čas: 1931 – 1935 Autor: Slavomír Szabó Neverte na zázraky! Mňa už nikto nepresvedčí! Ale boli časy, keď som bol taký hlúpy, že som veril i na veštenie. Ba i na také jednoduché, čo sme si robili sami. Nebola pri tom ani žiadna cigánka, ktorá by sa tvárila múdro a hľadela do dlane rozmýšľajúc nad každým vyrieknutým slovkom. Veď to hneď vysvetlím. Predtým by som vám však chcel dať ešte jednu radu. Nie všetkým, iba chlapcom. Nebuďte za každú cenu dobrí. Neopláca sa to. Ak budete večne zdvorilí a ustupovať iným, aby ste si nikoho nerozhádali, dievčatá si vás nezačnú vážiť. Stanete sa pre ne iba akýmisi mačkopsami, ani to, ani hento. Niekedy je naozaj potrebné viacej pritlačiť a zastať si svoje, lebo inak ostanete sami a všetci vás budú využívať! Ale vráťme sa k tomu vešteniu... čítať ďalej... čítaj poznámky (6) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Cheap Fake Swiss Rolex Replicas Sale eherelda 24.May:02:16 Copy Patek Philippe 7010G-010 - White Gold - Ladies Nautilus - $221.00 : replica Patek Philippe watches, copypatekphilippe.com eherelda 24.May:02:15 Moncler Coats Men 7615 - $236.00 : Cheap Moncler Outlet Online Store, moncleroutletgoods.com eherelda 23.May:19:17 Return to Tiffany® heart tag charm in sterling silver on a chain, extra large. - $84.00 : replica tiffany, tiffanyonsales.com eherelda 23.May:19:16 Chronoswiss Watches,replica Chronoswiss Watches,cheap Chronoswiss Watches zonmonztrent 23.May:11:00 . . . čitateľov: 4624

Láska (skoro) ako z filmu @ :: Poviedky ::     Feb 14 2010, 17:37 (UTC+0) Niekdajšia kalvínska fara v súčasnosti Miesto: Hrhov, okres Rožňava Čas: 1941 Autor: Slavomír Szabó Odkedy dostal Jóži predvolanie, že vojna je vojna a on je už chlap, ktorému prináleží splniť si svoju povinnosť, stal sa viac zádumčivejším. Odrazu zistil, že hoc už má devätnásť rokov, je množstvo vecí, ktoré nestihol a rád by ich zažil. Napríklad naučiť sa jazdiť na koni. Doma nemali žiadneho a tak len potajomky pokukoval po svojich rovesníkoch, keď sa voľaktorý vytŕčal v sedle uprostred Hrhova a vždy sa cítil hlúpo, ak naň jazdec pozrel z výšky. Tiež sa ešte nikdy neprejedol mäsa a nenapil toľko vína, ako sa mu žiadalo. Sliepky síce chovali, ba mali aj vlastný kúsok vinice, ale všetko čo im pánboh požehnal, predávali Židom a doma neustále hrýzli len chlieb natretý margarínom. čítať ďalej... čítaj poznámky (9) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Womens Timberland Roll-Top Chestnut Color Boots - $99.00 : Timberland outlet, outdoortimberland.com eherelda 24.May:02:15 Tiffany & Co I LOVE YOU Drop Necklace - $77.00 : cheap tiffany Jewelry, tiffanyjewelrysell.com eherelda 23.May:19:16 newest and cheapest Moncler Down Coats For Womens with the reliable qualtiy from Moncler outlet online store. eherelda 23.May:19:15 Christian Louboutin Pumps Lady Peep 150 Platform Camel [Christian Louboutin Peep-97] - $139.00 zonmonztrent 23.May:11:00 cheap tiffany bracelets noyantyro 22.May:23:14 . . . čitateľov: 3193

V stopách kráľa @ :: Poviedky ::     Feb 05 2010, 14:03 (UTC+0) Holubia skala nad obcou Hrhov. Miesto, kde podľa povesti pobýval kráľ Belo IV. Miesto: Hrhov, okres Rožňava Čas: 1241 Autor: Slavomír Szabó Imrich cítil, ako mu na krk dýcha smrť. Ako sa blíži chvíľa, kedy sa ocitne v jej mrazivom objatí, z ktorého niet návratu. V hlave začul vŕzganie vrát do sveta temnoty a zatratenia; tam kde končia všetky plány, všetky radosti, vlastne úplne všetko. Koňa nútil do cvalu, i keď zviera mohlo každú chvíľu padnúť od vysilenia. V očiach mal prach a slzy, hľadiac pred seba na pole, kde ho môže každý poľahky zbadať aj z diaľky. Je to zlé miesto na útek. Len ním rýchlo prebehnúť a niekam zmiznúť! Drôtená košeľa ho ťažila, najradšej by ju zahodil rovnako ako prilbicu, čo už dávno zazvonila o akýsi kameň. Iba meč nie, ten si musí nechať, ten jediný mu dáva akú takú nádej. Preč, rýchlo preč, niekam medzi stromy, do lesa, do hôr a potom... čítať ďalej... čítaj poznámky (13) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Tiffany & Co Elsa Peretti Teardrop Set - $127.00 : cheap tiffany Jewelry, goodstiffany.com eherelda 24.May:02:14 Tiffany & Co Heart Clover Earrings - $65.00 : cheap tiffany Jewelry, tiffanyjewelrysell.com eherelda 23.May:19:14 omega accessories eherelda 23.May:19:14 Replica Men's mechanical watches Jaeger-LeCoultre-Master Control series Q1628130 [12632 ] - $174.00 : replica watches online stores---All Orders Are Free Shipping!, topcopywatches.com eherelda 23.May:19:13 Christian louboutin black leather architek platform slingbacks CL03004 [CL03004] - $129.00 zonmonztrent 23.May:10:59 . . . čitateľov: 4016

Tma a chlieb @ :: Poviedky ::     Jan 25 2010, 21:47 (UTC+0) V chodbách Moldavskej jaskyne Miesto: Moldava nad Bodvou, okres Košice-okolie Čas: 1241 Autor: Slavomír Szabó Milujem tmu. Možno si pľasnete po čele a vzdychnete, že som isto len chudák, ktorý chodí po zemi so zažmúrenými očami. Ale ja viem, že svet je plný krás. Ani mne neušlo, aký je úžasný pohľad na lesy a polia z vysokého kopca. Tiež na vodopád, ktorého prúd sa triešti o skaly alebo na východ či západ slnka. Akú radosť urobí očiam bežiace stádo sŕn, prvé kvety, ktoré sa derú spod topiaceho sa snehu, a to som ešte nespomenul, akou nehou napĺňa muža, keď pozerá na ženu, ako si prikladá k prsiam a kojí ich dieťa. Potomka, pokračovateľa rodu, ktorému stojí za to pohliadnuť do očí a precítiť, ako z nich sála láska a nevinnosť. Lebo také sú na počiatku všetky deti. Aspoň do chvíle, kým príde ich čas a začnú sa učiť narábať mečom. čítať ďalej... čítaj poznámky (7) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Tiffany & Co Man in the Moon Necklace - $69.00 : cheap tiffany Jewelry, goodstiffanyoutlet.com eherelda 24.May:02:29 Christian Louboutin 2013 Shoes, Cheap Sale Online eherelda 23.May:19:12 Tiffany Keys blossom diamond pendant in 18k rose gold. Chain sold separately. - $130.00 : TITLE, SITE_TAGLINE zonmonztrent 23.May:10:59 Pandora Sets online noyantyro 22.May:23:03 Discount Louboutin Boots noyantyro 22.May:23:03 . . . čitateľov: 2622

Deň divov @ :: Poviedky ::     Jan 17 2010, 02:09 (UTC+0) ...na jednej z uličiek v Choňkovciach Miesto: Choňkovce, Tibava, okres Sobrance Čas: povesť je vsadená do druhej polovice 15. storočia Autor: Slavomír Szabó Nezmohol by som vôbec nič, než by som robil čokoľvek. Prečo by som sa mal odvolávať, že počet dní, v ktorom má robiť poddaný na pánskom, je presne vymedzený a nemôže to nikto porušovať? Pomohlo by mi to? Možno tak na dereš alebo rovno na šibenicu. Viem si predstaviť tú reč, ktorú by som si musel vypočuť predtým, než by kat prvý raz šľahol bičom alebo dotiahol slučku. Že toto nie je žiadne panské. Je to daň, ktorú odteraz musíme platiť za to, že nás obryňa ponechá nažive. čítať ďalej... čítaj poznámky (7) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Hermes Evelyne Bag Orange - $258.00 : Hermes Handbags Online Stores, hermesonstore.com eherelda 24.May:02:29 Snow hat charm in sterling silver with Tiffany Blue® enamel finish on a chain. - $60.00 : replica tiffany, tiffanycheapstore.com eherelda 23.May:19:12 Replica NEW RADO CERAMICA MENS WATCH R21347222 [R21347222] - $159.99 : TITLE, SITE_TAGLINE zonmonztrent 23.May:10:58 tiffany outlet noyantyro 22.May:23:01 buy tiffany jewelery noyantyro 22.May:23:01 . . . čitateľov: 2646

Hadie znamenie @ :: Poviedky ::     Jan 13 2010, 09:37 (UTC+0) Hrhovský vodopád Miesto: Hrhov, okres Rožňava Čas: rok 1910 Autor: Ľubica Andrásiová Jóži zatvoril oči a pomrvil sa ako malý psík, kým si našiel správnu polohu v posteli. Kostnaté kolená mal až kdesi pri brade a zadok vystrčil bratovi pod rebro. Pokiaľ zaspal, stále sa takto pokrútil. Mal šťastie, že mladší braček Paľko bol aj v najhlbšom spánku vždy natiahnutý v pozore ako vojak. Mama sa Jóžimu občas smiala, že má už deväť rokov, ale pod perinou sa vrtí ako malé bábo. No Jóži nedbal. Takto usínal najradšej. I teraz sa schúlil do klbôčka a spod veľkej periny mu trčala iba strapatá, neposlušná štica hnedých vlasov. Keď sa konečne pod teplou duchnou usalašil, ani nevedel kedy začal snívať. čítať ďalej... čítaj poznámky (10) / napíš poznámku aktuálne diskusie: fake IWC watches cusechin 24.May:16:48 tiffany jewelry on sale cusechin 24.May:16:46 A.Lange & Sohne Datograph cusechin 24.May:16:46 Tiffany & Co 1837 Three-drop Circle Necklace - $93.00 : cheap tiffany Jewelry, tiffanycooutleton.com eherelda 24.May:02:28 Cheap Omega Fine Leather Bags 7010720002 [7010720002] - $108.00 : replica omega watches, omegacheap.com eherelda 23.May:19:11 . . . čitateľov: 2101

Stratení v jaskyni @ :: Poviedky ::     Jan 13 2010, 09:07 (UTC+0) Moldavské jaskyne boli obývané už pravekými ľuďmi. Svedčia o tom bohaté archeologické nálezy. Miesto: Moldava nad Bodvou, okres Košice-okolie Čas: začiatok šesťdesiatych rokov 20. storočia Autor: Jiří Zaťovič Ráno zastihlo chlapcov na ceste. Vydychovali obláčiky pary, bolo ešte chladno. Chlapčiská už mali za sebou bohoslužby Zeleného štvrtka i Veľkého piatka, dnes im teda vyšlo veľké voľno, lebo Vigília bude až neskoro večer, ako oznámil farár. Ideálny čas na výlet, veď doma nebolo čo robiť. Po skromných raňajkách, treba sa predsa postiť, sa zišli za ihriskom, aby sa vydali do vysnívaného cieľa – Mníchovej diery. Do jaskyne, ktorá dráždila ich fantáziu, ale do ktorej mali, aspoň zatiaľ, zakázaný prístup. Boli ešte malí, ako ich vysmiali starší chlapci. čítať ďalej... čítaj poznámky (24) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Replica BRM Watches cusechin 24.May:16:45 Replica Gucci 1500 Watches cusechin 24.May:16:44 christian louboutin sale cusechin 24.May:16:44 Gucci Crystal Mix Medium Boston Bag [guccibags_222] - $1.00 : Zen Cart!, The Art of E-commerce eherelda 24.May:02:28 Tiffany & Co Elsa Peretti Full Heart Earrings - $67.00 : cheap tiffany Jewelry, goodstiffany.com eherelda 23.May:19:10 . . . čitateľov: 1816

Ako vznikla Moldava @ :: Poviedky ::     Dec 29 2009, 20:13 (UTC+0) Rieka Bodva - podľa povesti ju kedysi obklopovali lúky, na ktorých žili víly Miesto: Moldava nad Bodvou, okres Košice-okolie Čas: dej povesti sa odohráva v bližšie neurčenom čase Autor: Slavomír Szabó Po dlhej a hviezdnatej noci začala obloha blednúť. Slnko, hoc ešte slabé a rozospaté, vystrelo prvé lúče, ktoré našli svoju cestu pomedzi biele mraky až na zem, aby ponúkli tráve, stromom a všetkým živým bytostiam svoje teplo. Zem krásna s lúkami plnými kvetov, riekou mnohých malebných tôní a bielymi skalami čnejúcimi k nebu sa prebúdzala do nového dňa. Spod brala, kde vyvieral teplý prameň a vytekal do malého jazierka, stúpal opar a rozplýval sa v letnom vánku. čítať ďalej... čítaj poznámky (7) / napíš poznámku aktuálne diskusie: tiffany jewelry cusechin 24.May:16:41 watches online cusechin 24.May:16:40 Tiffany online cusechin 24.May:16:39 Christian Louboutin Wedges Sale, Replica Louboutins Wedge Sandals Wholesale eherelda 24.May:02:27 Cheap Omega Constellation Brushed Chronometer 123.25.31.20.55. [123.25.31.20.55.001] - $190.00 : replica omega watches, omegacheap.com eherelda 23.May:19:05 . . . čitateľov: 4937

Niekedy slovom, niekedy čižmou @ :: Poviedky ::     Dec 17 2009, 10:52 (UTC+0) Ikonostas v kostole v Koromli Miesto: Koromľa, okres Sobrance Čas: 1933 Autor: Soňa Jakešová Zuna trielila po prašnej ceste ako najrýchlejšie vládala. Cítila, že ju do chodidiel bosých nôh pichajú drobné kamene, ktoré jej spôsobovali hotové muky. Na prstoch, ale i na pätách ju koža pálila a každý ďalší krok bol pre ňu taký bolestivý, akoby tancovala po žeravých uhlíkoch. Líca mala rozhorúčené a sotva stačila chytiť dych. Na chrbte a medzi ňadrami ju šteklili stekajúce pramienky potu. Prebehla okolo viníc a polí, a ani na chvíľu sa neodvážila spomaliť, len sa hnala ďalej. Oči mala od hrôzy vytreštené, ústa pootvorené, strapaté vlasy farby sena jej poletovali okolo hlavy. Z vrkoča sa jej uvoľnila stuha, povolil, a tak mala na hlave čudesný účes s poletujúcimi dlhými strapatými kučerami. Chudera Zuna vyzerala nielen vydesene, ale azda aj trocha desivo zároveň. čítať ďalej... čítaj poznámky (11) / napíš poznámku aktuálne diskusie: tiffany pendants silver cusechin 24.May:16:39 Replica Baume & Mercier Watches cusechin 24.May:16:37 new style watches cusechin 24.May:16:37 moncler outlet eherelda 24.May:02:26 Vacheron Constantin mirror 1:1 replica Watch Chronometre Royal Automatic with White Dial (GGFk2fhk) Special Price:$278.39 - $278.00 : replica watches online stores, ireplicaswatches.com eherelda 23.May:19:04 . . . čitateľov: 1961

Posledný pohár @ :: Poviedky ::     Dec 10 2009, 17:58 (UTC+0) Z hradu nad Gelnicou ostali len nepatrné zvyšky. Z pahorku, na ktorom stával, je však pekný výhľad na mesto i okolité hory. Podľa povesti na hrade prežila svoje posledné dni matka kráľa Jána Zápoľského tešínska kňažna Hedviga. Miesto: Gelnica,okres Gelnica Čas: 1527 Autor: Jiří Zaťovič „Tak ešte za jeden dúšok, pani moja. Posledný pred posledným bojom!“ „Nevrav tak, kapitán,“ zdvihla hradná pani Hedviga svoj sklenený pohár, dar od muža, teraz naplnený zlatým mokom z tokajských pivníc. „Toto je síce posledný pohár pred bojom, ale sľubujem ti, že s tebou vypijem prvý prípitok po našom víťazstve!“ „Rád by som ti veril, pani moja. Vieš, že vládneš nielen môjmu meču, ale aj môjmu srdcu. Keď sa však pozriem pod hradby, vidí sa mi, že tento náš boj bude naozaj posledný. Želám si, aby sme hrdý hrad Gelnicu ubránili. Je nás ale iba šesťdesiat. A vonku? Vonku je tisíchlavý drak, s ktorým sa spriahli diabli. A posily nechodia...“ čítať ďalej... čítaj poznámky (13) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Replica Rolex noyantyro 25.May:12:15 Tiffany co noyantyro 25.May:12:14 Cheap Replica Armani Watches noyantyro 25.May:12:13 chopard watches noyantyro 25.May:12:12 Tiffany co noyantyro 25.May:12:10 . . . čitateľov: 2402

Nepokradneš! Ani u Židovky! @ :: Poviedky ::     Dec 06 2009, 15:36 (UTC+0) Niekdajšia židovská krčma v Koromli. Dnes opustený objekt, pritom ukážka typickej zemplínskej vidieckej architektúry 19. a začiatku 20. storočia. Miesto: Koromľa, okres Sobrance Čas: polovica tridsiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Dzuro už dávno vedel, že Mária je tá najlepšia dievka na svete. Ani chudá ako trieska, ani tučná ako sud. V drieku taká akurát a aj všade inde ako má byť. A nie je ani hlúpa. Kedy bola, už dávno by si ju obmotal okolo prsta. Videl, ako často po ňom poškuľuje, ale keď na ňu pozrie priamo, ona sklopí zrak. Na priadkach jej zvykne schovať vreteno a vráti jej ho, len keď mu dá božtek. Každý z parobkov to takto robí, každý svojej milovanej. A všetci si pýtajú to isté. No Dzurovi sa zdalo, že Máriin božtek trvá tak krátko, veľmi krátko, určite kratšie ako zvyknú obdarovať iné dievky svojich nápadníkov. Keď jej povie, že ju odprevadí večer domov, ona súhlasí, ba určite sa i trochu raduje, ale vždy idú aj s Terkou, čo býva vo vedľajšom dome. Mária si naozaj dáva pozor, aby s ním nikdy a nikde nebola sama. čítať ďalej... čítaj poznámky (18) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Christian Louboutin Sandals noyantyro 25.May:11:55 cheap watch noyantyro 25.May:11:53 Pumps Brian Atwood noyantyro 25.May:11:47 tiffany jewelry noyantyro 25.May:11:34 Fake Replica Wacthes noyantyro 25.May:11:33 . . . čitateľov: 2942

Vojna meštianok @ :: Poviedky ::     Nov 13 2009, 19:38 (UTC+0) Kamenný most nad riekou Hnilec v Gelnici Miesto: Gelnica, Kojšov – okres Gelnica Čas: 1943 Autor: Slavomír Szabó Aj dnes kráčam do školy svojou obvyklou cestou, no zamyslený viac ako inokedy. Nerozmýšľam o dievčatách, ani o detských dobrodružstvách, ktoré by som inak zažíval s kamarátmi každý deň. Dobre si uvedomujem, že za iných okolností by sa moje myšlienky uberali inam. Lenže vojna človeka zmení. Aj ostatní v pätnástich rokoch svojho života si kladú dospelé otázky. Ako sa raz bude o nás hovoriť? Ako o mladých, ktorí nemali mladosť? A ako sa bude hovoriť o našich otcoch? Ako o mužoch, ktorí sa nechali pokoriť, sklonili hlavy a prijali miesto druhoradých obyvateľov vlastného štátu? Ozaj vlastného? Na Slovensku má Slovák miesto, len keď slúži Nemcom. čítať ďalej... čítaj poznámky (17) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Rolex Watches online noyantyro 25.May:11:07 Replica Tissot watches sale noyantyro 25.May:11:05 tiffany jewelry on sale cusechin 24.May:17:20 Tiffany Jewellery cusechin 24.May:17:18 cheap tiffany jewelry outlet cusechin 24.May:17:17 . . . čitateľov: 2881

Ani sme sa nerozlúčili @ :: Poviedky ::     Nov 13 2009, 18:43 (UTC+0) Budova niekdajšieho Mestského úradu v Gelnici, dnes sídlo Baníckeho múzea Miesto: Gelnica, okres Gelnica Čas: koniec II. svetovej vojny Autor: Jiří Zaťovič Terezka je vždy rada, keď ju otec volá na pochôdzku. Vôbec jej nevadí, aké počasie na nich vonku čaká. Les je krásny v slnku aj v daždi, keď mrazí aj keď opadáva lístie. Otec svoju tichú nespokojnosť s tým, že nemá syna, pretavuje tak, že Terezku vychováva ako chlapca. A jej sa to vždy zíde, lebo chlapci málokedy dávajú pozor, keď im otcovia čosi vysvetľujú alebo ukazujú, zato Terezka počúva veľmi pozorne a každú prácu si chce vyskúšať, aby sa naučila všetky otcove grífy. čítať ďalej... čítaj poznámky (17) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Rolex Watches noyantyro 25.May:11:04 Cheap Louboutin Wedges noyantyro 25.May:11:02 Replica A Lange & Sohne Watches noyantyro 25.May:11:00 Louis Vuitton Damier Azur Canvas noyantyro 25.May:10:59 Tiffany Earrings sale noyantyro 25.May:10:58 . . . čitateľov: 2145

Čechúňsky sliedič @ :: Poviedky ::     Nov 06 2009, 18:17 (UTC+0) Kríž na cintoríne v Koromli Miesto: Koromľa, okres Sobrance Čas: polovica tridsiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Pavel si špičkou jazyka olizoval hornú peru a zatajil dych. Keby ho niekto takto uvidel, mohol by si myslieť, že ho očarili piesne, čo sa rozliehali celou Koromľou. To dievky prechádzali stredom dediny, držiac sa popod pazuchy a vyspevovali na plné hrdlo. Nebolo to nič nezvyčajné, skoro každý letný večer takto spolu chodievali. Lenže Pavlovi bolo celkom jedno, aj keby tadiaľ kráčali úplne nemo. Piesne? Nie, nezaujímali ho. Ale tie skvostné mladé dedinčanky! Šli bosé po kamennej ceste, až mal chuť k nim pristúpiť bližšie a poriadne im prezrieť chodidlá, či sa niekde nedoráňali. Dotýkal by sa ich jemne a citlivo. čítať ďalej... čítaj poznámky (17) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Movado Watches outlet noyantyro 25.May:10:57 A. Lange & Sohne watches noyantyro 25.May:10:57 Louis Vuitton online noyantyro 25.May:10:56 Cheap Raymond Weil Watches cusechin 24.May:17:13 Tiffany Locks cusechin 24.May:17:11 . . . čitateľov: 3611

V ten Veľký piatok @ :: Poviedky ::     Oct 05 2009, 10:50 (UTC+0) V Choňkovciach v roku 2009 Miesto: Choňkovce, okres Sobrance Čas: 1958 Autor: Ľubica Andrásiová Zubaté slniečko sedelo ukryté za ťažkými sivými mrakmi. V ten deň sa neukázalo ani na chvíľku. Taký studený Veľký piatok si Jany nepamätal. Uši mu oziabalo i ruky krehli, keď sedel na svojom rebrináku a poháňal koňa ku hradisku Borolo. Tam sa vybral. Hneď, len čo prehltol poslednú lyžicu pôstneho obeda a vyzrel von, uvidel ich znova. Mužov dlhých kabátoch. Dnes, keď mal byť doma pri Julke, sa musel vykradnúť z domu ako zlodej. Nepatrilo sa predsa vo sviatok zapriahať koňa. Nič lepšie mu však nenapadlo. Jeho žena mala každú chvíľu porodiť, ale on sa šiel túlať do lesa. Agitátori sa neštítili chodiť z domu do domu a lanáriť dedinčanov do družstva. Bolo im jedno, že je sviatok. Tobôž kresťanský! čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2376

Rýchla láska @ :: Poviedky ::     Sep 10 2009, 05:52 (UTC+0) Veža gréckokatolíckeho kostola v Choňkovciach Miesto: Choňkovce, Tibava, Koňuš - okres Sobrance Čas: august 1947 Autor: Slavomír Szabó Neviem kam patrím, neviem čím som. Vlastne – ja to viem, ale nevedia to iní. Preto sa mi tu žije tak zle. Rozumejte mi, kedysi som tu býval spokojný a azda i šťastný, ale to som bol i nebol ja. Každý sme časom niekým iným. Najmä s pribúdajúcimi rokmi, pretože človek raz žije život dieťaťa, potom mladého muža či ženy, neskôr zrelého muža či ženy, až nakoniec celkom prezreje. Ale od toho mám ešte ďaleko. Horšie je, že si ešte nikto nevšimol, že už zopár rokov nie som dieťa. Lenže určite viete, ako to býva. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2929

Píšťalkina tklivá pieseň @ :: Poviedky ::     Sep 08 2009, 19:10 (UTC+0) Interiér grécko-katolíckeho chrámu Svätej Trojice v Orechovej. I keď počas vojny tu bolo delami rozostrieľaných veľa domov, kostol ostal nepoškodený. Miesto: Orechová, okres Sobrance Čas: jeseň 1944 Autor: Soňa Jakešová Obloha nad dedinou potemnela. Už sa na nej jagali hviezdy, keď sa Píšťalka ponáhľala domov. Nešla po ceste, to by jej trvalo dlhšie, radšej sa pustila behom cez záhrady. Tráva bola vlhká. Rosa jej chladila bosé nohy, až ju oziabalo. Cítila vôňu dozretých jabĺk, ktoré už začali padať. Dievčina sa vždy preľakla, keď začula zapraskanie konárov, šuchot lístia a tlmené buchnutie, ako sa dozretý plod pobral k zemi. Vystrašil ju každý zvuk, lebo vedela, že aj ten najnepatrnejší môže zaujať nemecké stráže. Nemala som sa tak dlho zdržať - hnevala sa sama na seba. Ale dalo sa odolať? S Paľkom jej bolo tak dobre. Lúčila sa s ním ťažko. Každý ďalší bozk na dobrú noc bol vábivo naliehavejší... čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1852

Žobrák a Hanušine tajné túžby @ :: Poviedky ::     Aug 20 2009, 23:58 (UTC+0) Orechová - polia v chotári Tabla Miesto: Orechová, okres Sobrance Čas: štyridsiate roky 20. storočia Autor: Soňa Jakešová „Ďuri ide, Ďuri Pipipi,“ vykrikovali bosonohé detiská a veselo poskakovali pred vysokým zhrbeným mužom v dlhom sivom kabáte, ktorý sa podopieral drevenou hrčavou palicou. Zhŕkli sa okolo neho hneď, ako ho zazreli sťažka kráčajúceho po prašnej ceste. Deti zanechali zábavku v orechovskom potoku, kde do prúteného košíka lapali ryby. Ďuri prichádzal do dediny len raz za dva, tri roky a zdržal sa krátko, iba zopár dní. Možno aby si oddýchol a nabral sily na ďalšiu púť. Ďuri bol žobrák. Nik nevedel, odkiaľ prichádza, ani kam smeruje. No niektorí ľudia verili, že prináša šťastie a plní tajné želania. Stačilo sa ho iba dotknúť a niečo si priať. Preto keď Ďuri požiadal o prístrešok, neodmietli ho v žiadnom dome. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2104

Počarená svadba @ :: Poviedky ::     Aug 19 2009, 11:52 (UTC+0) Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Tibave Miesto: Tibava, okres Sobrance Čas: tridsiate roky 20. storočia Autor: Jiří Zaťovič Marču nemal odjakživa v láske nikto. Keď sa len pozrela na človeka, bolo mu nevoľno. Mala hlboký prenikavý pohľad a ľudia sa jej začali báť. Ak ju tetka stretla cestou z kostola, prežehnávala sa a spomínala, z ktorých hriechov sa zabudla pánovi farárovi vyspovedať. Chlap idúci z krčmy pridal pod jej pohľadom do kroku a vystrel sa, aby nebolo vidno, koľko vypil. Pritom na Marči nebolo nič iné. Mala dve nohy aj dve ruky, vlasy pod šatkou, ako sa patrilo na vydatú ženu, muža tiež mala. Svojho Pavla poslúchala na slovo, ich dom bol stále čisto obriadený a statok v poriadku, robila na poli i vo vinici, piecť vedela, podajedni ju videli aj smiať sa tak pekne od srdca. Mala akurát trocha ťarbavú chôdzu, ako keď sa kačka kolíše. Pavla si za to chlapi doberali, ale ten len mávol rukou, lebo bol veľmi spokojný s tým, akú ženu dostal. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2146

Príhody z kaštieľa @ :: Poviedky ::     Aug 14 2009, 11:36 (UTC+0) Kaštieľ vo Vinnom Miesto: Vinné, okres Michalovce Čas: koniec tridsiatych rokov 20. storočia Autor: Miroslava Ivanová, Anna Domaniková Deň sa chýlil ku koncu. Kočiš pána Szemereho, bači Sokolský, ako ho všetci vo Vinnom volali, kráčal pomaly, dôstojne, s chrbtom vystretým, hlavou hrdo vztýčenou. Tváril sa, že nie je nič lepšie ako byť panským kočišom, hoci v skutočnosti sa cítil horšie než sedliacky paholok. Lýtka ho pálili, na dlaniach mal mozole a v ramenách cítil bodavú bolesť. Potreboval dostať zo seba hnev, zbaviť dušu ťažoby, vyžalovať svoju krivdu chápavému človeku. Lenže komu? Žena mala dosť starostí s deťmi a ešte by jej aj on fňukal na pleci ako malý fagan? Akurát by ho začala poučovať, že má byť vďačný za to, že nemusí hrdlačiť na poli, keď ani čítať nevie. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2289

Takmer naplnená túžba @ :: Poviedky ::     Aug 12 2009, 13:27 (UTC+0) Kostol sv. Anny vo Vinnom Miesto: Vinné, okres Michalovce Čas: druhá polovica 19. storočia Autor: Slavomír Szabó Zvony vo veži kostola svätej Anny práve odbíjali na rannú omšu a ich hlahol sa niesol ponad celý Vihorlat, keď prašnou cestou do Vinného vchádzal mladý muž. Nedeľné slnko svietilo na tento čas až nezvyčajne silno, akoby leto nechcelo uvoľniť miesto jeseni i keď už bolo dávno po žatve aj po zbere hrozna. Ľudia vychádzali z domov, všetci slávnostne ustrojení, ako sa na takúto chvíľu patrí. Prichádzajúceho muža si musel všimnúť každý. On jediný sa tu pľantal v starých gatiach, šmatlavo ťahal jednu nohu za druhou, akoby nevládal. Z mastných vlasov mu na čelo stieklo niekoľko kropají potu, ledabolo si rozopol gombík na košeli a uvoľnil golier, aby mu neškrabal krk. Hej, presne takto si to Berty naplánoval. Že sa ukáže v dedine vtedy, keď bude v uliciach najviac ľudí, aby bol všetkým na očiach. Nechcel ujsť ani jedinému pohľadu. Nech ho vidia! čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3499

Ulovená láska @ :: Poviedky ::     Aug 12 2009, 12:26 (UTC+0) Miesto, kde sa vo Vinnom konali verejné tancovačky - pod borovicami na lúke neďaleko kaštieľa. Miesto: Vinné, okres Michalovce Čas: 1930 Autor: Anna Domaniková Andrij si upravoval golier na kedysi bielej košeli. Rokmi vybledla do siva, ale na novú nemal. Oprášil rukávy zo skrine vytiahnutého kabáta, a keď si obúval vyleštené čižmy, spozornel. Z kuchyne začul škripot dvierok na kredenci. Vyskočil zo stoličky, rozbehol sa k dverám izby. Otvoril ich zúrivo, takmer ich vytrhol z pántov. „Mama!“ zrúkol. „No, čo? Čo? Na guráž,“ vysvetľovala žena. Na kredenci stála fľaša slivovice, z ktorej si bola akurát odpila. „Prečo piješ z fľaše! A teraz? Otec!“ reval Andrij. Stolička pod oknom zavŕzgala a otcov hlas čičíkal: „Nechaj ju. Choď si obuť aj druhú čižmu a poďme už. Ja ju postrážim.“ čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2302

Dlhá cesta domov @ :: Poviedky ::     Jul 21 2009, 12:33 (UTC+0) Kúria v Tibave. Počas II. svetovej vojny v nej najskôr mali Nemci veliteľstvo, po prechode frontu si tam Rusi zriadili vojenský lazaret. Miesto: Tibava, okres Sobrance Čas: jeseň 1944 Autor: Jiří Zaťovič Len poslúchať a poslúchať. Raz nás okríkne mama, inokedy otec. A aj starký sa pridá a ujo Jano nezaostáva. Vyzeralo to, že ideme na výlet. Lenže v tomto zapršanom čase sme do viníc už nezvykli chodievať. Čudovali sme sa, keď nám to mama povedala, ale ešte viac sme sa čudovali, keď na voz nakladala periny. Museli sme jej pomáhať znášať aj múku, chlieb, hrach, bok slaniny, kanvy na mlieko, hrnce i taniere. A predtým, než sme vyšli z dvora, otec priviazal za voz aj naše dve kravy, čo nám ešte Nemci nezrekvírovali. Teraz tu už trinásty deň trčíme, domov sa vrátiť nesmieme a pustiť sa ďalej? Kam? Dospelí sa každý deň ustarostene zhovárajú, ale dávajú si veľký pozor, aby sme nepočuli o čom. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1950

Polnočný kríž @ :: Poviedky ::     Jul 15 2009, 12:43 (UTC+0) Cintorínsky kríž v Orechovej Miesto: Orechová, okres Sobrance Čas: prvé roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó „Mám ísť po Eržu?“ zašepkala v prítmí izby Zuza, len čo Janko na chvíľu stíchol. Jej hlas bol oproti kriku malého batoľaťa tichý, trasľavý, sotva počuteľný. Nemala silu hovoriť hlasnejšie, cítila sa slabá a zlomená. „Mama, už možno zaspí.“ „Aj včera si tak hovorila. Aj predvčerom. Zaspí, ale iba na chvíľku. A potom kričí až do rána. Rozhodni sa, Borka, ale musíme niečo urobiť, veď sa nám stráca pred očami!“ Borka pozrela do perinky. Janko, jej syn, ktorého priviedla na svet ani nie pred polrokom, teraz ležal pokojne, ale s otvorenými očami. Zdalo sa, akoby cez svoje čierne zreničky vysielal do sveta správu, že sa deje čosi zlé a nekalé. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3048

Muž, ktorý čakal na svetlo @ :: Poviedky ::     Jul 04 2009, 19:31 (UTC+0) Lipa z Tibavy pamätá už niekoľko storočí... Miesto: Tibava, okres Sobrance Čas: povesť je dejovo zaradená do prvej polovice 18. storočia Autor: Slavomír Szabó Nikdy nezabudnem na toho muža. Nemôžem. Vlastne neprejde ani deň bez toho, že by som naň nemyslel. Pripomína mi ho najmä lipa, čo rastie rovno pred kostolom. Pod ňou sedel. Tam čakal. Čakal na svetlo a ja som sa ho bál. Rozumejte mi, každý by sa bál. Boli to čudné roky, v ktorých sa hostia nevítali s otvorenou náručou, ale vyháňali kameňmi. Hostia znamenali riziko. Prijímali sa ako predzvesť možnej smrti. Hrozilo, že prinášajú do dediny mor. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2630

Prechádzky so Samuelom @ :: Poviedky ::     May 15 2009, 21:43 (UTC+0) Vinice vo svahoch kopcov nad obcou Viničky patria k tým najlepším na Slovensku. O tokajskom víne z tejto oblasti nehovoriac... Miesto: Viničky, okres Trebišov Čas: 1944 Autor: Anna Domaniková Stojím pod veľkým orechom konča viníc a plačem. Slaná chuť sĺz mi páli hrdlo. Chrbtom sa opieram o vráskavý kmeň stromu a ničomu nerozumiem. Chce sa mi kričať. Mám chuť utekať, bežať za ním, hľadať ho, nájsť ho, vziať za ruku a dotiahnuť ho sem. Do jeho vinice. Ku mne. Lebo so mnou tu strávil veľa času. Na mňa sa usmieval. Mne daroval... Aj keby mi nebol nič dal, aj tak by som teraz žialila. Ľudský život je krátky. Či krásny, alebo nie, to má v rukách každý človek. Netreba sa vyhovárať na osud, na iných ľudí. Všetko sa deje tak, ako si to zariadime... Dodnes som bola o tom presvedčená. Verila som, čakala som, túžila, počúvala jeho slová, tešila som sa na každú chvíľku, čo bol so mnou. Som popletená a ani neviem, koho mám obviňovať. Na koho sa mám hnevať. Koho prosiť. Liezla by som po kolenách, len aby mohlo pokračovať všetko tam, kde sa pred týždňom skončilo. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2791

Bolesť a túžba @ :: Poviedky ::     May 15 2009, 15:07 (UTC+0) Kamenný múrik vo Viničkách - miesto, kde sa pravidelne stretávali miestni parobkovia a dievky. Za múrikom sa nachádza kaplnka sv. Jozefa a Andrášiovský kaštieľ. V pozadí vidieť tokajské vinice. Miesto: Viničky, okres Trebišov Čas: tridsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Bože, tá ruka ma bolí... Tak strašne bolí! Trvalo hodnú chvíľu, kým som si zobliekol košeľu, veď každučký jeden pohyb, aj ten najmenší je pre mňa hotovým utrpením. A keď som otočil hlavou, zbadal som, že mi rameno opuchlo, možno je i vykĺbené. Ani dýchať poriadne nemôžem! Rebrá mi zaprašťali o podlahu, v tej chvíli som videl celé hviezdne nebo. A hlava? Nie, tú som si našťastie nebuchol, ale hučí mi v nej poriadne... Čo povedia rodičia, keď prídu domov? Isto ma zavezú k lekárovi. Keď ho budeme rušiť teraz večer, vypýta si také peniaze, že mi otec priloží ešte jednu a potom na mňa môžu rovno navŕšiť poriadny kopec zeminy! Mal by som si ľahnúť a vyčkať, možno zaspať, ak to bude možné. Viem, nebude. Tak len stojím a skúšam si všetko uložiť v hlave. Ako sa to vlastne stalo? čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2729

Prvá ryba patrí priateľovi @ :: Poviedky ::     May 13 2009, 09:20 (UTC+0) Bodrog - tok pri obci Viničky Miesto: Viničky, okres Trebišov Čas: 1948 Autor: Soňa Jakešová „Pozri, ako ďaleko som dohodil. Skoro do stredu rieky!“ Ferenc ukazoval prstom na lenivý zelenkavý prúd Bodrogu. V ruke držal hrubší lieskový prútik so zárezom. Na mieste, kde bola nožíkom odstránená kôra, mal pripevnený vlasec. Jeho druhý koniec bol ponorený do vody. „Do stredu? Daj si urobiť okuliare,“ uškrnul sa Janko. Aj on šibal vodu svojim prútikom a čakal, kedy mu na návnadu skočí nejaká ryba. V rieke boli mreny, podustvy, ba i sumce, či kapry. Vyhadzovali sa nad hladinu, ich lesklé hladké telá sa striebrili na slnku. Ako na potvoru, najčastejšie sa čľupnutie ozývalo pri opačnom brehu. Kamaráti mali vedľa seba položenú hrdzavú plechovicu s dážďovkami. Očakávali, že keď takú neodolateľnú pochúťku napichnú na háčik, musia chytiť poriadnu rybu. Snívali o tom, ako úlovok očistia svojimi tupými otváracími nožíkmi a potom upečú na ohnisku pri kraji dubového lesa hore za dedinou. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2031

Miháľove tajomstvá @ :: Poviedky ::     May 12 2009, 10:00 (UTC+0) Stredu obce Černochov dominuje kalvínsky kostol z roku 1793 Miesto: Černochov, okres Trebišov Čas: polovica tridsiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Miháľ kráčal pomaly, pomaličky, od strachu takmer ani nedýchal. Uprostred noci a v takej tme by sa bál isto i dospelý, nieto ešte desaťročný chlapec. Od Töltésa zadul vietor, ktovie prečo vanie vždy len od toho kopca a každý zvuk, všetko, malý škripot kamienkov či šuchnutie nohami sa odrážalo od stien černochovských chalúp. Ťažké mraky plávali po oblohe, občas zastreli, občas odkryli guľatý a chladný mesiac, takže sa po zemi preháňali tiene, čo Miháľa ešte viac znepokojovalo. Nechcel už nič iné, len dôjsť domov. Ďaleko to nebolo, len cez ulicu, ale nesmel ho nikto zbadať. Ako by vysvetlil, kde bol a prečo? čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3051

Černochovská Xénia @ :: Poviedky ::     May 12 2009, 09:18 (UTC+0) Dom na Cintorínskej ulici v Černochove, kde bývala Xénia Miesto: Černochov, okres Trebišov Čas: štyridsiate roky 20. storočia Autor: Anna Domaniková Volám sa Xénia. Xénia Kovácsová. Po prvom mužovi Tóthová a budem chvíľu spomínať. Ľudia to robia často. Lovia v pamäti a pripomínajú si časy, ktoré sa vryli do ich duší. Alebo sŕdc Ani neviem. Skôr by som povedala, že do mysle. Lebo srdce nespomína, iba bolí. A duša nespomína, iba túži. Nemám v hlave zmätok. Viem presne kam siahnuť, aby som našla hľadané obrázky a príhody, tváre ľudí; aby som aj vám pripomenula moje a ich pocity strachu i radosti, nespravodlivosti, poníženia, beznádeje i viery v to, že raz bude aj lepšie, krajšie, istejšie a bezpečnejšie. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1894

Vianočná bosorka @ :: Poviedky ::     May 11 2009, 09:46 (UTC+0) Kalvínsky kostol vo Veľkej Bare Miesto: Veľká Bara, okres Trebišov Čas: dvadsiate roky 20. storočia Autor: Soňa Jakešová Erži stála pri stole s pomúčenou doskou. Aby bola vyššia, pod nohami mala nízky drevený stolček. Malými šesťročnými prstami odštipla kúsok cesta z veľkej lepkavej masy pred sebou. Medzi dlaňami zľahka ušúľala guľôčku o niečo menšiu ako slepačie vajce, na jednej strane do nej trocha zaborila prsty, jemne ich zovrela a vytvarovala malú hlavičku so zobákom. Vtlačila do nej dve kukuričné zrná a na svete bol ďalší buboš - vianočný koláč zo sladkého kysnutého cesta. Mama Anika stála oproti nej a natenko vaľkala plát cesta. Ešte naň rozotrie orechovú plnku a zvinie ho do štrúdle. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2274

Šándorov kríž @ :: Poviedky ::     May 10 2009, 21:09 (UTC+0) Na černochovskom cintoríne Miesto: Černochov, okres Trebišov Čas: dvadsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó So Šándorom bol vždy kríž. No pre Bélu, ako údajne jeho najlepšieho kamaráta, bol človekom hodným obdivu. Nie pretože by bol Šándor múdry a svojimi radami dokázal povzniesť Černochov nad ostatné tokajské obce. To ani náhodou. Ani preto, že by bol mimoriadne pracovitý a mohol ostatným slúžiť ako vzor. Vlastne, poriadne robiť ho ani nikto nikdy nevidel. Vždy len fígle, žarty, ale také až boli všetci na rozpakoch, či sa majú smiať alebo chytať za hlavu. Akoby v ňom ostala duša desaťročného chlapca, i keď mal vekom už raz toľko. Šándor sa jednoducho stal človekom, o ktorom sa veľa hovorilo. Takým, ktorého si bolo možné len zamilovať alebo nenávidieť, nič medzi tým. Jeho zloprajníci vraveli, že je to hlava vymetená. On však len mnohé veci videl inak ako ostatní. Čo by to bol za deň, kedy by sa ľudia nesmiali? A čo by to bol za život, v ktorom by nevyskúšal všetko, čo sa vyskúšať dá? čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3461

Búrka za búrkou @ :: Poviedky ::     May 10 2009, 21:09 (UTC+0) Grécko-katolícky kostol, ktorý sa v poviedke spomína, bol postavený v roku 1828. Miesto: Veľká Tŕňa, okres Trebišov Čas: leto1953 Autor: Ľubica Andrásiová, Anna Domaniková Vo Veľkej Tŕni stála škola oproti gréckokatolíckemu kostolu. Železnou rukou a ohybnou trstenicou v nej vládol vážený pán učiteľ Balog, ktorý sa tu prisťahoval z Novosadu ešte pred vojnou. Oženil sa, splodil štyri deti a bol známy svojou prísnosťou, ktorá však nebola len taká samá od seba. V skutočnosti mal dobré srdce a prísnosť uplatňoval ako cestu k spravodlivosti. Aspoň tak, ako ju vnímal on. Vysoký muž s hustými tmavými vlasmi sčesaným dozadu vzbudzoval aj medzi dospelými rešpekt a vlastne i tak trochu strach. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1900

Pytliacka vášeň @ :: Poviedky ::     May 05 2009, 13:52 (UTC+0) Kopec Piliš pri obci Bara. Na jeho svahoch sa rozprestierajú tokajské vinice, ale v minulosti bol známy aj vďaka početným poľovačkám i pytliakom. Miesto: Bara, okres Trebišov Čas: dvadsiate roky 20. storočia Autor: Anna Domaniková Janči pomáhal otcovi na políčku neďaleko viníc. Leto sa prehuplo do druhej polovice svojho panovania a ranný vzduch bol presýtený omamnou vôňou, čo sa šírila z kadí a prútených košov, ktoré chystali na zber nového hrozna. Veľmi sa mu nechcelo. Otec mal ísť na grófove polia, no ráno sa necítil dobre, tak ostal doma. Dobrý gazda však nikdy nevylihuje a tak sa motal okolo syna a vydával mu rozkazy. Janči to predychával ako nespravodlivosť. V pláne mal inú robotu. Čo robotu! Zábavu. Chystal sa s kamarátmi na pytliačku do lesa. Teraz bola akurát dobrá chvíľa na to, aby nikým nebadaní presnorili okolie a doniesli domov zopár mladých, chutných bažantov. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2383

Aj na koniec sveta @ :: Poviedky ::     Apr 29 2009, 17:07 (UTC+0) Pôvodná synagóga, ktorá bola v časoch I. ČSR centrom židovskej komunity v Slovenskom Novom Meste. Dnes sa v nej nachádza rímsko-katolícky kostol sv. Mikuláša. Miesto: Slovenské Nové Mesto, okres Trebišov Čas: tridsiate roky 20. storočia Autor: Miroslava Ivanová, Anna Domaniková Hana zmývala podlahu v čakárni u doktora Grünwalda. Robila tak dvakrát denne, odkedy bola u neho zamestnaná ako pomocnica. Každý raz sa venovala dlážke pred vchodom do ordinácie dlhšie ako zvyšku. To iba preto, aby mohla načúvať. Aj teraz takmer pritisla ucho na dvere, aby jej neunikol ani hlások a mokrou handrou by bola hádam aj vyšúchala dieru do zeme nebyť toho, že buchli vchodové dvere. Preľaknutá vyskočila a v letku schytila lavór. Vyšmykol sa jej z mokrých rúk, tresol o podlahu, podskočil a viac ako polovica mydlovej vody vyšplechla na dlážku. „Hana?“ dva hlasy zazneli naraz. Jeden patril jej sestre Kataríne, druhý doktorovi Grünwaldovi. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1654

Ištvánove poznanie @ :: Poviedky ::     Apr 14 2009, 14:08 (UTC+0) Stredoveký gotický dedinský kostolík v Malej Bare. Časť príbehu sa viaže aj k nemu. Miesto: Bara, okres Trebišov Čas: začiatok tridsiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Som celkom zmätený. Cítim, akoby som sa znova narodil, teda aspoň v určitom zmysle. Človek po narodení začína spoznávať svet, všetko je preň nové a tak trochu cudzie. Aspoň do čias, kým si privykne. Tak teraz rovnako i ja, kráčajúc domov sám a potme, vnímam svet úplne inak ako doposiaľ. Začínam ho spoznávať. Nikdy som pritom nemal žiadne pochybnosti. A však za ten posledný polrok, či vlastne ani toľko to netrvalo, vnímam svoje okolie z iného uhlu pohľadu. Nakoľko je človek pevný v tom, v čo verí? Môže spočítať hoci na prstoch jednej ruky veci, o ktorých je neomylne presvedčený? Ak aj áno, z čoho pramení jeho presvedčenie? Zo skúseností, ktoré nadobudol? Z výchovy, ktorú mu vštepovali rodičia? Z kázní farára? Zo školy, z rečí kamarátov? Ale nepochádzajú aj ich rady len z ich skúseností a z toho, čo aj im iba niekto navravel? čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3174

Z pamäte pánskeho kočiša @ :: Poviedky ::     Apr 09 2009, 11:02 (UTC+0) Tento dom bol postavený v roku 1926 pre českých colníkov. Nachádza sa na ceste smerujúcej ko Borši a čiastočne sa k nemu viaže aj tento príbeh. Miesto: Slovenské Nové Mesto, Lastovce, Veľaty, okres Trebišov Čas: 1934 - 1935 Autor: Slavomír Szabó „Vojáci jdou, vojáci jdou, bože, jaká je to krása, vojáci jdou, vojáci jdou, pěkně v řadách za sebou, vojáci jdou, vojáci jdou, každé dívčí srdce jásá, vojáci jdou, vojáci jdou, pěkně v řadách za sebou...“ Stáli sme kraji ulice, teda moja žena Borka, dcéra Juliška a ja a pozerali sme na pochodujúcich českých vojakov. Boli to všetko mladíci, mohli mať okolo dvadsať rokov. Ako sa hrdo niesli! V nových uniformách a vyleštených bagandžiach spievali, akoby im patril celý svet. Dupotali od železničnej stanice popred reštauráciou Tulipán a vrhali pohľady na každú sukňu. Hej, ženám sa isto páčili, to som už videl i na Borke, ktorá sa nikdy za inými chlapmi neobzerala, ale teraz jej na tvári pohrával úsmev. Dokonca aj na Juliškinej, hoc bola v mojich očiach ešte stále iba malým dievčatkom. Napriek tomu, že len nedávno mala trinásť rokov, teraz na tých Čechúňov hľadela ako na svätý obrázok, až sa triasla v kolenách a občas prižmúrila viečka. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2532

Tajomstvá Čiernej hory @ :: Poviedky ::     Apr 02 2009, 13:05 (UTC+0) Vstupy do vínnych pivníc vo Veľkej Tŕni. Pivničné podzemné chodby plné sudov s tokajským vínom sú v tejto obci dlhé takmer dva a pol kilometra. Miesto: Veľká Tŕňa, okres Trebišov Čas: dej balady sa odohráva v bližšie neurčenom čase Autor: Slavomír Szabó Anuška sa cítila, akoby mala vzlietnuť. Že stačí, aby roztiahla ruky a vzniesla by sa vysoko nad vinice, nad dedinu, nad celý tokajský kraj až k samotnej oblohe, kde by začula spev anjelov. Avšak ani celý nebeský chór by jej v tej chvíli neznel tak krásne a ľúbezne ako Imreho slová, ktoré jej pred chvíľkou zašepkal do ucha. Bolo to, akoby sa všetky farby dúhy zliali do jednej jedinej, čo teraz prenáramne žiari, zaplavuje svet, život, jej budúcnosť nádherným svetlom radosti. Život, v ktorom už niet miesta pre tiene, bolesť, ľútosť či sklamanie. To všetko mizne, stráca sa do nenávratna a všade panuje neha a láska. Usmievala sa od šťastia a ak by mohla, najradšej by tancovala. Čo na tom, že sama a uprostred dediny. Zamilovaný človek vidí svet inak ako ostatní. A zamilovaný i milovaný zároveň ho vidí tak ako práve ona teraz. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2467

Vráti sa ti to! @ :: Poviedky ::     Apr 01 2009, 16:05 (UTC+0) Budova prvej povojnovej školy v Slovenskom Novom Meste. Dnes sa v nej nachádza materská škôlka. Miesto: Slovenské Nové Mesto, okres Trebišov Čas: 1939 - 1946 Autor: Anna Domaniková Vraví sa, že je každý začiatok ťažký. Z vlastných skúseností viem potvrdiť, že to je pravda. Síce som to vtedy takto nevnímal. Bol som malým chlapcom, keď sa moji rodičia presťahovali zo Šariša do Slovenského Nového Mesta a môj život sa zmenil. Nechcem hovoriť, že od základov, lebo veľa zvratov vzniklo v súvislosti s Viedenskou arbitrážou a zmenou štátnych hraníc, keď sme sa stali súčasťou Maďarska. Potom druhou svetovou vojnou a novou úpravou hraničnej čiary. Ako štvorročné chlapčisko som zmenu bydliska nepovažoval ani za dobré, ani za zlé. Moje vnímanie bolo poznačené nevinnosťou a závislosťou od rodiny. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1653

Strach si na teba siahne @ :: Poviedky ::     Apr 01 2009, 13:52 (UTC+0) Sudy plné tokajského v jednej z malotŕňanských pivníc Miesto: Malá Tŕňa, okres Trebišov Čas: zima, koniec 50. rokov 20. storočia Autor: Jiří Zaťovič „Takto to dopadne vždy,“ zlostil sa Ďuso, keď s otcom namiesto na dolný koniec – k sestre – zamierili na horný koniec. K pivniciam. Tešil sa, že konečne raz príde skôr, že si pri televízore, pri tom nádhernom vynáleze, vďaka ktorému sa môže pozerať na to, o čom komentátori hovoria, nájde lepšie miesto, že bude sedieť tak blízko, aby presne rozoznával čísla na dresoch našich hráčov, aby videl, ako puk lieta z hokejky na hokejku, keď naši varia pred súperovou bránkou v kotle brankára a obrancov. Lenže otec rozhodol inak. Najprv pôjdu do pivnice. Nemôžu prísť naprázdno. Hoci v Malej Tŕni nosiť niekam na návštevu víno, to bolo ako nosiť drevo do lesa. Len čo vás usadili, už vyťahovali fľašu s tekutým zlatom. Tak načo teraz idú hore, keď u sestry je určite vína dosť?! Iní prinesú, veď sa tam na hokejové majstrovstvá chodili dívať zo všetkých kútov dediny. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1737

Bosoráci sú to! Bosoráci! @ :: Poviedky ::     Mar 26 2009, 13:06 (UTC+0) Kalvínsky kostol vo Veľkej Tŕni, kde sa odohráva časť opísaného príbehu. Kostol bol postavený v 1. polovici 13. storočia, možno i skôr a v románskom slohu. Miesto: Veľká Tŕňa, okres Trebišov Čas: štyridsiate roky 20. storočia Autor: Anna Domaniková Koncom žatevných prác bolo horúco, ako keby leto chytilo druhý dych. Gazdovia chystali svoje políčka na odpočinok, ukladali zrno do vriec a slamu do stodoly, pripravovali sa na posledné kosenie lúk a tí šikovnejší si našli čas aj na zvážanie dreva na zimu. Helenka, dvanásťročné dievča s očami tmavými ako uhlíky, kľačala v chyži a natierala hlinenú podlahu. Tak ako každú sobotu aj dnes vhodila do vedra s vodou za hrsť kravského lajna, priliala kravskej močovky a nasypala trochu pliev. Všetko zamiešala, namočila starú handru a pozorne to rozotierala na celú plochu dlážky. Vedela, že ak nebude dôsledná, bude vidieť miesto, kde stierala, keď jej myšlienky zablúdili inam. Už to dlho nepotrvá, o chvíľu je pri dverách. Keď to zaschne, zem bude lesklá, ligotavá. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2186

Momenty zlomu @ :: Poviedky ::     Mar 12 2009, 09:17 (UTC+0) Rímsko-katolícky kostol Narodenia Panny Márie v Čerhove. I keď počas vojny na obec padali míny z mínometov, tento chrám s výnimkou niekoľkých dierok po guľometnej paľbe ostal nepoškodený. Miesto: Čerhov, okres Trebišov Čas: december 1944 Autor: Slavomír Szabó Žena mi odišla do pivnice. Nie do našej, my nemáme žiadnu. K susedom. A vzala aj syna. Andriš, tak mu je meno, chcel radšej ostať pri mne, ale sám som ho poslal. Nech ide, nech sa schová. Desaťročné decko síce nemôže nikoho ohroziť, nik naň nebude pozerať ako na nepriateľa, ale istota je istota. Kto by mohol vedieť, čo bude, čo príde? Radšej na to ani nemyslieť. Akoby celý svet zošalel. Donedávna po dedine pochodovali Nemci, vyvážali sa na autách, varili si v poľnej kuchyni, ani čoby sem prišli na dovolenku do kúpeľov. Do takých, kde sa nemusia máčať vo vode, len vo víne. Vždy im chutilo, i keď tá ich disciplína... Opitého som nevidel ani jedného. Od októbra trčali nielen v Čergove, ale všade naokolo. Vojenské uniformy, dupot čižiem a tie ich sebaisté úsmevy, aké vrhali na naše ženy. Aj na moju, na Borku. Zdravili sa jej, ale aj mne, akoby sme boli nejaká rodina. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3435

Potlesk @ :: Poviedky ::     Mar 08 2009, 18:20 (UTC+0) Budova v Čerhove, kde za čias I. ČSR sídlila finančná stráž, ktorá strážila hranice s Maďarskom. Dnes tu má svoju stanicu polícia. Miesto: Čerhov, okres Trebišov Čas: 1921 až 1934 Autor: Slavomír Szabó Severák sa zaprel do stien domov. Zo slamených striech sfúkol mračná snehu, aby ich vyniesol vysoko nad dedinu a potom spätne zmietol v drobných zľadovatených kryštálikoch do tvárí všetkým, čo ešte nezaliezli do svojich chyží, ale i v takýto nevľúdny neskorý večer sa potulovali po čerhovských uliciach. Tma veľká nebola. To pre tú jasnú oblohu, z ktorej dopadalo na zem chladné svetlo mesiaca i hviezd a odrážalo sa od bielej zimnej prikrývky. Koniec roka sa blížil a to bol čas, kedy sa ženy po zotmení stretávali na priadkach, z konopných priadzí spriadali nite, rozprávali a klebetili. Často z ich úst vychádzali na svet i rôzne neuveriteľné historky o bosorkách, zjaveniach a duchoch nebožtíkov, čo nenašli pokoj ani po smrti. Iní neboli ani chlapi. Aspoň v tom, že ani oni neostávali osamote. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2390

Podozrenia a dôkazy @ :: Poviedky ::     Mar 04 2009, 12:38 (UTC+0) Studňa pri niekdajšej požiarnej zbrojnici v Čerhove Miesto: Čerhov, okres Trebišov Čas: okolo roku 1950 Autor: Anna Domaniková Jano sa hneval na celý svet. Zlostne kopal do slamy, čo ju bol včera nastlal pod koňa. Chodil po stajni od steny po stenu, stále si čosi hundrajúc popod nos. Chvíľami zvesil z klinca pri dverách bič a mával rukou, ani čo by chcel švihnúť po niekom, kto mu urobil naschvál a spôsobil starosti. Takto ho našiel sused Michal. „No, Janko! Od strachu sa mi všetky sliepky schovali pod kurín. Čo šuchoceš a nadávaš ako pohan?“ „Aj ty by si na mojom mieste! Koňa mi ukradli, aha! Teraz, keď ho najviac potrebujem.!“ „Myslel som, že voľačo horšie.“ „Čo je horšie ako furman bez koňa? Ako budem? Čo budem?“ mávol rukou. Mižo mu aj tak nepomôže. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1940

Sen a skutočnosť @ :: Poviedky ::     Feb 17 2009, 16:02 (UTC+0) V popredí historická budova kalvínskej školy, kde sa dnes nachádza obecná materská škôlka. Počas I. ČSR boli v Malej Tŕni školy dve. V kalvínskej sa učilo maďarsky a v štátnej po slovensky. Miesto: Malá Tŕňa, okres Trebišov Čas: 1934 Autor: Slavomír Szabó Ferenc sa prebudil celý spotený. Cítil, ako mu perlí čelo, keď sa zrakom pokúšal prebodnúť tmu, ale jediné čo by videl, boli drevené trámy stropu izby. Opäť sa mu sníval ten strašný sen. Sen, v ktorom sa zlievali zdanlivo nezlučiteľné veci dohromady, ale živo a výrazne, až cítil, že to určite nie je len tak. Najskôr videl biele kríže. Tak ako každý deň, keď prechádzal Malou Tŕňou. Gazdovia ich maľovali nad dvere stajní vápnom, vraj ako ochranu pred bosorkami. Na tie už síce dávno neverili, robili to možnože len zo zvyku, ale človek nikdy nevie. Kríže vo sne priam svietili, oslňovali ho a do toho pochodovalo popred školou vojsko. Ani na tom by nebolo nič výnimočné, vojaci z Trebišova si už dávno urobili na Csordás dombe nad dedinou strelnicu. Často ich tu vídaval. Lenže vo sne vyzerali všetci mĺkvo, zamračene a ich kroky duneli tak nahlas, až sa chvela zem. Taktiež zbadal, ako dolu dedinou bežia kravy. Divo, akoby boli besné. Videl aj Žida Bélu Firsmana, ktorý voľačo kričal, ale pre ten hluk mu nerozumel ani slovo. A nakoniec zočil sám seba. Tento pohľad bol zo všetkého najstrašnejší. Krvácal. Nebolo na ňom kúska kože, ktorá by nesčervenala a všetko začala pohlcovať tma. V nej opäť zasvietili biele kríže. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3224

Zvony, čo patria k sebe @ :: Poviedky ::     Feb 16 2009, 15:58 (UTC+0) Renesančný kostol v Malej Tŕni. Práve k nemu sa čiastočne viaže tento príbeh. Miesto: Malá Tŕňa, okres Trebišov Čas: štyridsiate roky 20. storočia Autor: Anna Domaniková Každý z nás zažil chvíle, kedy by najradšej utiekol. Bežal niekam, kde by sa mal lepšie, kde by mu bolo krajšie, jednoduchšie, veselšie a hlavne k milovaným, čo mu prirástli k srdcu pevnejšie ako tí, s ktorými práve žije. Hoci v Anuškinom prípade by bolo rúhaním hovoriť o pevnejšom pute. Upravila si sukne, obrala z blúzky zabudnuté stebielka sena, čo ešte ani teraz na konci roka nestratili svoju letnú vôňu a pozrela na Jánoša. Usmieval sa. Stál na dosah ruky a nespúšťal z nej zrak. Žltkastý svit lampáša, ktorý visel pri dverách, sa bez mihotania lepil na všetko, čo mu bolo na dosah. Aj krava, senník, steny maštale, Jánošová tvár boli bledšie ako pri dennom svetle. „Musíme ísť,“ šepla.čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2325

Podivné stretnutie @ :: Poviedky ::     Jan 14 2009, 08:08 (UTC+0) Mohutný dub s týmto obrazom stojí vedľa cesty medzi Slancom a Novým Salašom. Ľudia tu podobizeň svätých zavesili údajne na základe príbehu, ktorý zachytáva táto poviedka. Miesto: Slanská Huta, Nový Salaš, Slanec, Ruskov Čas: začiatok dvadsiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó „Človeče! Hej, počkaj na mňa, nech nejdem sám! Počuješ?“ zakričal Pešta do tmy, v ktorej skôr len náznakom obrysov tu a tam zbadal postavu kráčajúcu pred ním. Cestu z oboch strán lemoval hustý les, takmer samá bučina a duby s košatými korunami, cez ktoré svetlo mesiaca a hviezd presvitalo len veľmi skromne. Pobehol, najmä keď si bol istý, že ten neznámy pred ním zastal. Isto ho počul, veď napriek tomu, že jeseň už vládla nad krajom, vietor nefúkal. Práve naopak. Neuveriteľne hlboké, priam mrazivé ticho spôsobilo, že Peštov hlas znel oveľa silnejšie, ako si želal. V takej chvíli by prasknutie suchého konárika, či zaševelenie listov prišlo ako neznesiteľný rámus, až by z neho mohla prasknúť hlava. Ticho nevšedné, dalo by sa i povedať, že zázračné. Ale môže byť ticho zázračné? čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2916

Bicykel od Žida Rotha @ :: Poviedky ::     Jan 14 2009, 08:08 (UTC+0) V Kalši sa na bicykloch jazdí stále. Na rozdiel od čias, z ktorých pochádza uvedený príbeh, však bicykel nie je hotový majetok. Miesto: Kalša, okres Košice-okolie Čas: začiatok štyridsiatych rokov 20. storočia Autor: Jiří Zaťovič Ďuro sa najviac tešil na sobotu, na krátku. Vstával ako obvykle za svitania, položil krajec chleba do kešene, pretrel si karpavé oči, pričesal strapaté vlasy a kým ešte ostatní spali, vydal sa na cestu do Bidoviec. Na hornom konci sa k nemu pridal kamarát Michal a tak im cesta poľom a lesom rýchlejšie ušla. Najradšej mal, keď bola jar, nepršalo a za chrbtom im vychádzalo slnko. Zobúdzalo všetku krídlatú háveď, chvíľami sa ani nepočuli, čo tak operence vrieskali, zavše sa k nim pridali a vyspevovali si do kroku. Riadne sa spotili, kým prišli do sýpky a len čo odložili batôžky a napili sa vody, hybaj robiť. Naplniť vrece zrnom, vyhodiť na plecia, odniesť k vozu, prevaliť na korbu, kde už čakali druhé ruky, aby vrece posunuli k radu ostatných. A zasa po ďalšie vrece. Od prachu mal Ďuro vyštípané oči, za krkom sa mu zavše nazbierali plevy a svrbeli ako sto čertov. Chlapi ho ale nenechali dlho trpieť a ukázali mu fígle, ktorými sa pred nepríjemnosťami ochráni. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3012

Trubačove marhule @ :: Poviedky ::     Jan 14 2009, 08:08 (UTC+0) Šemša v lete 2008 Miesto: Šemša, okres Košice-okolie Čas: dvadsiate a tridsiate roky 20. storočia Autor: Ľubica Andrásiová, Slavomír Szabó „Na, pripime si! Na môjho malého Anderka!“ nahol sa Martin k Jóžimu, držiac vo vystretej a trochu sa trasúcej ruke pohárik, z ktorého sa šírila omamná vôňa. „Daj!“ chňapol po ňom Jóži, vlastne čakal len na to. „Na Anderka!“ zodvihol Marin druhý pohár oproti slnku pred oči, držiac ho medzi dvoma dlaňami, akoby sa chcel modliť. „Mňam! Dobrá.“ „Ha! Dobrá? Najlepšia! Čo myslíš, že budem synkovi šanovať? Nech je Anderko zdravý, rúči! Chlap ako ja, to znamená, chlap ako sa patrí! Na zdravie!“ vyprázdnil Martin pohárik presne nacvičeným svižným ťahom, až mu z pálenky ostala len kvapka na hornej pere. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3528

Dôvod, pre ktorý hodno skončiť hádku @ :: Poviedky ::     Jan 14 2009, 08:07 (UTC+0) Jazero Izra - miesto, kde sa naraz Michal ocitol bez toho, aby si pamätal, ako sa tam dostal. Zaujímavé je, že príbehy tzv. "vodenia", kedy sa človek objaví úplne inde, než kde bol, sme našli najviac na Zemplíne. Kalša sa síce nachádza v okrajovej časti Abova ale i tesnej blízkosti Zemplína. Miesto: Kalša, okres Košice-okolie Čas: tridsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Staručká Ilona sa motala v kuchyni už od rána. Aj teraz opäť, tak ako dnes už mnohokrát, nespokojne prešla od stola k oknu, aby vyzrela von. Drevená bránička do prašného dvora, stĺp na gánku, roh susedovho domu, cesta, za ňou potok a na ňom jej husi. To bolo všetko, čo videla. Nič viac. Nespokojne odvrátila hlavu a podvedome zovrela ruky v päste. Cítila, že napriek svojmu veku má v nich ešte dosť sily, ba v tejto chvíli viac ako inokedy; najradšej by s niečím tresla. Rozbila džbán, hlinený hrniec alebo čokoľvek iné, čím by uvoľnila narastajúce napätie. Bola však dosť šetrná nato, aby tak naozaj urobila. Škoda džbánu pre pripitého muža! Len keby sa už konečne ukázal! Podvečer odišiel, že posedieť do krčmy, ale ešte sa nevrátil. Blázon starý, od suseda, čo prichádzal večer z píly zo Slanca, počula, že tam ho videli; jej Michala ako si vykračuje od vlaku. Ktovie načo sa tam terigal, či mu už krčma v Kalši nestačí, ale najmä - prečo sa ešte nevrátil domov? Neskoro v noci už prišiel nejedenkrát. Vždy páchol špiritusom, oči mal také, že si nimi mohol potme svietiť na cestu, leskli sa mu ako lampáše. Lenže teraz sa nevrátil vôbec! čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3714

Pomätenec z Vilongova @ :: Poviedky ::     Jan 14 2009, 08:07 (UTC+0) Kostol v Slančíku Miesto: Slančík, okres Košice-okolie Čas: dvadsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Musím vám to povedať teraz. Ihneď, kým sa ešte dá. Často sa mi totiž stáva, že upadám do akýchsi zvláštnych stavov, keď moju myseľ zahalí čierna tma; oddelí ma od skutočnosti, v ktorej žijem a vedie niekam preč. Neviem kam, nie som si to schopný zapamätať. Iba ten počiatok, keď sa mi pred očami začína všetko rozmazávať, zvuky znejú tlmene, akoby prichádzali z diaľky a ja mám pocit, že sa vznášam. Potom už nie je nič. Až neskôr, keď sa preberiem, mi ľudia hovoria, čo som vyvádzal. Minule som vraj behal po dedine a škriekal ako zviera, celý Slančík sa na mňa pozeral. Alebo raz ma našli u susedov, ako sedím vysoko na konári slivky hoc prší ako z krhle a smejem sa. Ľudia o mne hovoria, že som šialený. Ja však viem svoje. Áno, viem. Nech to znie akokoľvek čudne, ostatní si hovejú vo svojej spokojnosti len vďaka tomu, že sa im nedostalo desivého poznania. Blahoslavení chudobní duchom! Teraz už poznám pravý zmysel týchto slov. Pravda je taká silná, že človek nie je stvorený na to, aby ju zniesol. Inak by sme boli všetci rovnakí. Takí ako ja teraz. A spokojný nevediaci človek by nám bol bláznom. Čo je teda bláznovstvo? Keď je niekto iný ako ostatní? Lenže čo dáva ostatným záruky, že práve oni sú na správnej ceste? Vidíte, všetko závisí od uhlu pohľadu. Tak si ma vypočujte, lebo cítim, že čierna tma sa už opäť začína vkrádať do mojej hlavy...čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3368

Na súd! @ :: Poviedky ::     Jan 14 2009, 08:06 (UTC+0) Pôvodne premonštrátsky (neskôr jezuitský) kláštor v Nižnej Myšli v súčasnosti Miesto: Nižná Mysľa, okres Košice-okolie Čas: leto 1949 Autor: Slavomír Szabó „Helenka, ale skús núkať po korune. Iba ak by nechceli kúpiť, potom spusti na päťdesiat halierov, áno?“ „Áno, mama.“ „Najskôr choď ku známym, veď vieš, tam do dvorov na Moyzesovej ulici. Až čo ti ostane, predaj inde. Ale možno ti neostane nič, potom príď rovno domov, dobre?“ „Dobre, mama.“ „A vajíčka riadne poumývaj. Vieš, že keď sú špinavé od sliepok, tak ich nechcú kupovať. Počula si?“ „Počula, mama.“ čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2912

Tichá noc, svätá noc @ :: Poviedky ::     Jan 14 2009, 08:06 (UTC+0) Kostol sv. Mikuláša v Nižnej Myšli. Bohoslužby sa tam konali aj v decembri 1944, keď od Dargova i Skároša tiahla k Nemcami obsadenej obci Červená armáda. Miesto: Nižná Mysľa, okres Košice-okolie Čas: október až december 1944 Autor: Jiří Zaťovič Hans sa už ani nesnažil zapamätať si, ako sa volá dedina, do ktorej ich odvelili. Stalo sa to už tisíci raz, precestoval s transportmi západnú Európu, potom bol chvíľu v tyle a teraz už polrok zakúšal podmienky na východe. Stačilo mu, že vedel, že ho zo Slovenska presunuli do Maďarska. Prešli pláňou a nad dedinou na kopci zazreli kostol a pri ňom osamelý strom. „Sme zachránení, vidím kostol!“ chcelo sa mu zvolať, lenže vedel, že ani ten kostol neznamená istotu. Hoci - vojna akoby sa vyhýbala všetkým osamelo stojacim stromom a vojaci akoby sa hanbili zacieliť na kostoly. Takmer v každej dedine bol svedkom zázraku, keď popri rozbitých domoch a vyhoretých stodolách svietili neporušené chrámy. Pravda, pri bližšom skúmaní chýbali nejaké tie tabuľky skla a vnútri väčšina kostolov volala po novom vysvätení, ale aspoň takto, z diaľky, to boli pevné body. Poľný lazaret sa mal usídliť v škole. Vojaci vypratali lavice, deti najprv zvedavo pozerali na chlapov v iných uniformách, než doteraz videli, ale potom rýchlo prijali fakt, že sa netreba učiť a rozutekali sa za hrami. Pre deti je vojna niečo nepredstaviteľné. Našťastie. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3113

Komentiašov nový život @ :: Poviedky ::     Jan 14 2009, 08:05 (UTC+0) Románsko-gotický kostol, ktorý sa spomína v tomto príbehu, je dominantou Svinice Miesto: Svinica, okres Košice-okolie Čas: tridsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Horúce jazyky plameňov lízali polená, spaľovali ich, až drevo zaprašťalo a z pece sálalo úžasné teplo. Ďaleko väčšie než bolo potrebné, ale Piťo si takto doprial aspoň trochu radosti. Akosi to bolo vždy tak, že keď naň bieda doliehala viac ako inokedy, urobil si nejakú malú radosť. Teraz nešanoval a naložil poriadny oheň. Nakoniec, drevo mu až tak nechýbalo, ale horšie to bolo s robotou. Čo v taký zmrznutý február, keď ešte potok pokrýval ľad hrubý za lakeť? Cesty boli klzké, že by si človek nohy dolámal, sám dnes videl, ako sa šmýkala aj Bručova brička, keď kamsi viezol pána Bidla od parného mlyna. Celá Svinica ale aj okolité polia, lúky, lesy, všetko ležalo pod záľahou snehu, čo nie a nie prestať padať. Kdeže by mu teraz dal nejaký gazda robotu? Jarnú orbu? Na tú musí čakať ešte aspoň mesiac. Keď mráz nepoľaví, možno i dlhšie. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3214

Džmin @ :: Poviedky ::     Jan 14 2009, 08:05 (UTC+0) Miesto: Ruskov, okres Košice-okolie Čas: 1958 Autor: Anna Domaniková „Veď povedz, nie je nám tu dobre?“ „Keby zle, nie sme tu. Ja určite nie.“ „Bol by si pri nej? Pri Ilonke, že? Mne sa páči Zuza. Jej smiech je chytľavý. Musím sa smiať s ňou. Inak sa nedá. Má pekné zuby a vlasy.“ „Vidíš, aj v tom sa zhodneme. Nie tak. Nedívaj sa na mňa ako na svojho soka. Som ti kamarát. Zuza je pekná, ale Ilonka je moja. Ešte som jej nemusel dať zahrať marš. Vždy si so mnou na zábave zatancovala.“ „Chvíľu som si myslel... Ale to by som si všimol. Nazdravie!“ schytil Janko štamperlík a ťukol o Peštov. Obaja ich prevrátili do seba, skrivili pery a utreli spakruky ústa. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2153

Domov je tam, kde rastú čerešne @ :: Poviedky ::     Jan 14 2009, 08:05 (UTC+0) Slančík – podobne ako v mnohých obciach okolia Košíc, aj tu si v minulosti rodiny prilepšovali tak, že k svojim deťom brali na výchovu aj deti z košického sirotčinca. Štát im zato vyplácal peniaze a dodával pre siroty obuv a odev. Miesto: Slančík, okres Košice-okolie Obdobie: 1946 – 1952 Autorka: Soňa Jakešová Deti sedeli v drevených školských laviciach strnulo ako bábky. Ruky založené za vystretými chrbtami, nohy položené na dlážke s chodidlami tesne vedľa seba. Keby hlavy neotáčali za pánom farárom, čo sa pri výklade prechádzal pred tabuľou, človek by si pomyslel, že títo inak neposední šarvanci načisto skameneli. Na hodine náboženstva sa nik neodvážil ani muknúť, lebo to by pre previnilca znamenalo kľačanie v kúte a v horšom prípade by mohol schytať trstenicou po dlani i zopár svištiakov. Milanovi už tuhla šija, tak rád by si konečne poskočil, zakričal, zamával rukami, zatlieskal. Uspokojil sa však aspoň s grimasou, ktorou sa mu podarilo rozveseliť Paľa, keď bol pán farár práve obrátený na opačnú stranu. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2408

Amerikán Grega @ :: Poviedky ::     Dec 30 2008, 18:46 (UTC+0) Nižná Myšľa Miesto: Nižná Myšľla, okres Košice-okolie Čas: tridsiate až päťdesiate roky 20. storočia Autor: Jiří Zaťovič Na šífe do Ameriky a priamo za šťastím. Takto romanticky si predstavovali ľudia cestu z biednej zemičky do vysnívaného raja. Väčšinou sa zadlžili, aby si mohli kúpiť kartu na loď, po biede sa dopravili do Hamburgu, ktorý bol v tom čase asi najväčším slovenským prístavom, lebo sa v ňom ozývala najmä naša ľubozvučná reč. Počkali si na svoju šífu a nechali sa prepraviť cez oceán. Ani Grega na tom nebol inak. Hoci sa nemali úplne zle, dalo sa občas aj zarobiť a človek nezahynul od hladu, doľahla aj na Myšľu kríza. Chlapi by sa boli pre tú trochu lopoty aj dopichali vidlami, každý si žiarlivo strážil svoju drinu za pár grajciarov, neprepustil by ju ani bratovi. A tu sa už Gregovi tak veľmi nedarilo. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1846

Vozy obsadené smrťou @ :: Poviedky ::     Dec 30 2008, 11:12 (UTC+0) Vojská postupovali od Dargovského priesmyku na Košice cez Košický Klečenov a hneď ďalšou obcou bola Svinica. Aj v nej Nemci nariadili evakuáciu civilného obyvateľstva. Miesto: Svinica, Ďurkov, okres Košice-okolie Čas: november 1944 – január 1945 Autor: Jiří Zaťovič Ľudia pobrali, čo vládali a poutekali. Evakuácia ich vyhnala spod strechy, ale neukázala im, kam sa majú ísť ukryť. A tak sa krajom túlali z miesta na miesto stovky nešťastníkov. Prechádzali z dediny do dediny, prekračovali potoky, hranice chotárov i hranice štátov, na tie už nikto nedbal. A hoci sa v každej ďalšej dedine našli dobrí ľudia, nikto nevedel, kedy bude treba znovu zbaliť svojich päť slivák do zajdy a pobrať sa na ďalšiu cestu. A tak ľudia už spávali poobliekaní a obutí, tu na posteli, ak mali šťastie, ale často aj na slame a vraveli si, že majú šťastie tiež, lebo inak mohli ostať pod holým nebom. Rozprávali sa medzi sebou málo, únava im z hláv vyhnala myšlienky, držala sa ich už iba jediná – nech je koniec! čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2338

Čaro s holým zadkom @ :: Poviedky ::     Dec 28 2008, 21:07 (UTC+0) Svinica v čase neskorej jesene Miesto: Svinica, okres Košice-okolie Čas: tridsiate roky 20. storočia Autor: Anna Domaniková, Viera Adamčová Deň sa vcelku vydaril. I keď bola ranná obloha nad Svinicou zatiahnutá závojom mliečnej, nepriehľadnej hmly, pred obedom sa ukázalo slnko. Jeho lúče ako dlhočizné prsty obra deraveli oblaky oparu, až nebo ostalo čisté. Modro hľadelo na jesennú krajinu pod sebou, z ktorej urobili všetky odtiene hnedej, zelenej, bordovej a sivej pestrú krásavicu. Slnko nepieklo ako v lete, ale ešte dokázalo zahriať, pohladiť, až človek na chvíľu pookrial. No teraz, podvečer, keď sa krvavočervený kotúč ukryl za obzor, ľudia cítili chlad a usádzali sa k dobre vykúreným peciam. Neskorá jeseň bola povestná príjemnými slnečnými dňami a chladnou nocou. Napokon by sa ani nikto nečudoval, keby už anjeli začali natriasať svoje periny a na zem by doletelo prvé snehové páperie. Všade bolo ticho a pokoj. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2225

Kedy pravdu, kedy nie @ :: Poviedky ::     Dec 26 2008, 16:22 (UTC+0) December 2008 v Ruskove Miesto: Ruskov, okres Košice-okolie Čas: prelom štyridsiatych a päťdesiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó „Ilonka, princeznička, aj ty si nám prišla pomôcť?“ usmial sa Jano dievčatko, čo práve vyšlo z domu na dvor a zamierilo si to rovno k nemu za chliev. Akurát rozkladal všetko ako treba, lavór s dvoma ostrými nožmi, dosky pekne vedľa seba na rozmočenú jarnú zem, tiež tenké zviazané kyčky z ražnej slamy. Bolo skoré ráno, sotva začalo svitať, prišiel pomôcť bratovi Mižovi so zabíjačkou. Osemročná Ilonka v gumákoch väčších aspoň o tri čísla iba zastala, pozerala sa a neodpovedala. „No... Nečuduj sa, Janko, nečuduj, že je nemá. Princeznička je totiž urazená. Včera dostala bitku, lebo mi klamala a odvtedy s nikým nehovorí,“ zahundral Mižo, čo práve vyšiel zo stodoly, nesúc stočený hrubý povraz. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3542

Druhá tancovačka @ :: Poviedky ::     Dec 24 2008, 12:25 (UTC+0) Kostol v Ruskove Miesto: Ruskov, okres Košice-okolie Čas: päťdesiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Ďura sa od vzrušenia až triasol. Nie celkom, žeby to bolo na ňom vidieť, cítil to skôr kdesi v hrudi a možno i trochu v nohách, čo ho niesli v tento podvečer rovno do krčmy. Do ich, v Ruskove. Už tam mohol zájsť. Od dnes. Vlastne i od včera, lebo práve vtedy ho na tancovačke povýšili na parobka, ale kto by v taký čas utekal popíjať, keď konečne môže prvý krát tancovať s dievkami? Takže včerajšie popoludnie, vlastne až do neskorého večera vykrúcal raz Borku, potom Eržičku, Maňu, Ilonku, ale najviac Zuzku. A to bolo niečo! Nikdy sa im tak zblízka nepozeral do tvárí, ba niekoľko krát pocítil na krku ich dych. Mal veru čo robiť, aby sa ovládol a nepritisol si tú či onú tak tesne, žeby na sebe pocítil, ako pulzujú ich mladé telá. Ako len mohol bez toho doteraz žiť?! čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1974

Pokosené... @ :: Poviedky ::     Dec 23 2008, 19:47 (UTC+0) Nižná Myšľa koncom jesene 2008 Miesto: Nižná Myšľa, okres Košice-okolie Čas: koniec 40-tych rokov Autor: Ľubica Andrásiová „Hlava pálenka,“ zašušlala si sama pre seba staručká Marča. Sedela pri okne, drobná, zhrbená, zaborená do stoličky, akoby ju do nej chcelo spoza okna úplne vtlačiť chabé jarné slniečko. Dráždilo jej zrak, tak prižmúrila vodnaté oči bez mihalníc a nastavila vráskavú tvár posledným večerným lúčom. Nasávala slabnúce teplo nosom, lícami, perami a náhle sa jej zmocnil pocit, že omladla. Sťaby čosi nad ňou zamávalo čarovným prútikom, až sa jej vrátil život do pokrútených hnátov, vyhladil vrásky a rozprúdil krv v žilách. Srdce jej v hrudi divoko búchalo. Buch-buch-buch-buch a ona sa cítila ako pučiace, zvedavé dievča, akým bola pred toľkými rokmi. Ovládol ju nádherný, až nadpozemský pocit a odrazu sa jej zazdalo, že sa na všetko díva odkiaľsi zhora, že sa vznáša ako páperie pod plafónom a vidí samú seba s dievčenským telom i tvárou, ako ľahučko vyskočila zo stoličky a rozkrútila sukne pri čertovskom čardáši na tancovačke. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1966

Osud vpísaný do kariet @ :: Poviedky ::     Dec 20 2008, 10:08 (UTC+0) Miesto: Ruskov, okres Košice-okolie Čas: 1950 Autor: Anna Domaniková Horúci jún sedel nad krajom. Erža stála na dvore a ľútostivo hľadela na kŕdeľ sliepok, ako sa kúpu v prachu vyhrabanej jamy. Ešte nebolo ani poludnie, a už sa im nechcelo za dom oďobávať zvädnutú trávu. Iba čupeli s krídlami roztiahnutými v tieni za šopou a otvárali zobáky, akoby sa jej mali každú chvíľu prihovoriť. Naliala im čistej vody zo studne a ponatriasala si sukne. Aj jej bolo teplo. Zadívala sa na nebo. Modré ako blankyt, s horiacim slnkom uprostred. Nikde ani mráčika. Tiché predpoludnie narušilo hundranie, prerušované odpľúvaním a šuchotanie nôh po prašnej ceste. Mária Purna. Cigánka z Ďurkova. So špinavou zajdou na chrbte kráčala od domu k domu s prosíkom. Erža nestihla pred ňou utiecť a schovať sa v kuchyni. Nebolo by jej to aj tak pomohlo, lebo Mária, špinavá a stále opitá, bola schopná stáť na priedomí, kým sa niekto z domácich neobjavil a nevenoval sa jej. Vlastne nevenoval jej čosi z komory. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2474

Pokánie nebožtíka @ :: Poviedky ::     Dec 19 2008, 23:04 (UTC+0) Miesto: Ruskov, okres Košice-okolie Čas: 1940 Autor: Anna Domaniková Nemala som ani dvadsať, keď som sa za neho vydala. Nemladá, no ani stará dievka. Ondrík, Ondrejko. Tak pekne som mu vravela. Milovala som ho z celého srdca. Kľačala pred jeho nohami pripravená splniť každé jeho prianie. Spočiatku ma hladkal po vlasoch a bozkával. Usmieval sa na mňa a vravel, že som jeho jediná, najkrajšia a na veky vekov. Tak veľmi som mu verila. Všetkému, čo povedal. My, ženy, sme už raz také. Najskôr robíme to, čo nám prikážu doma. Potom sa venujeme mužovi, s majetkom ktorého spojili naše polia a statok. Ten môj mi neprikazoval. Stačil jeden pohľad a hneď som vedela, čo a ako. Zmenil sa až po tom, čo som mu porodila dve deti. Dcéry. Majú tri a päť rokov. Sú krásne. Podobajú sa na neho. Doteraz som nikdy nerozmýšľala o tom, že mohlo byť všetko inak. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2389

Pašovaná hlava @ :: Poviedky ::     Nov 28 2008, 12:30 (UTC+0) Slanské vrchy za Slanskou Hutou. Hranica medzi Slovenskom a Maďarskom. Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku I. ČSR to bolo územie častých malých sporov medzi strážcami hraníc a miestnymi obyvateľmi. Miesto: Slanská Huta, okres Košice-okolie Čas: leto 1925 Autor: Anna Domaniková Verona kráčala po prašnej poľnej ceste, čo sa kľukatila okolo kukuričného poľa a obzerala sa po dcére. Slnko poriadne pripekalo a ona mala chuť zaliezť medzi kukuričné klasy a v ich tieni si vyšliapať chodník až na hranicu. Štrnásťročná Helenka poskakovala okolo nej a bez prestania si pospevovala tú istú melódiu, čo sa na ňu nalepila na svadbe. Lebo odtiaľ išli. Zo svadby vo Füzéri. Z domu sa vybrali v sobotu ráno. Na hranici v Kisalmási nahlásili prechod do Maďarska, dali si overiť potrebné doklady a Verona podpísala všetky dokumenty, čo im financi predložili. Nevyhli sa kontrole, či nenesú niečo zakázané, nepovolené, niečo na predaj či výmenu. Je pravda, že aj také sa robilo. Doma bola lacná látka, ale drahé jedlo. Aj Verona raz za čas nakúpila plátno, obtočila pod šaty okolo dcéry či syna Imra, aby ho na druhej strane hraničnej čiary vymenili za potraviny. Deti sa báli, nechceli to robiť. Pýtali sa jej, či musia, či je to potrebné. Mala len jednu odpoveď: „Hej, lebo nám treba jesť.“ čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2610

Ukrajinský gramofón @ :: Poviedky ::     Nov 12 2008, 13:41 (UTC+0) Nižná Myšľa - dominantná je veža kostola sv. Mikuláša. Hneď pri ňom je kláštor z 13. storočia, pod ktorým sa nachádzajú rozsiahle podzemné chodby. V nich sa skrývali obyvatelia obce pred leteckými útokmi a streľbou počas II. svetovej vojny. Miesto: Nižná Myšľa, okres Košice-okolie Čas: 1944 – 1945 Autor: Slavomír Szabó Skúste si spomenúť na svoje zážitky z čias, keď ste mali sedem rokov. Možno sa vám v mysli voľačo vynorí, možno menej, možno viac, ale tuším, že sa márne budete snažiť oživiť všetko. Keď sa však do tejto časti detstva vrátim ja, vidím to ako teraz. Deň po dni. Nie je to tým, žeby som mala výnimočnú pamäť. Zážitky sa v našej mysli ukladajú azda podľa toho, aké sú silné, nakoľko jednotlivé udalosti dokázali ovplyvniť náš život, alebo aspoň aký význam im pripisujeme. Bola som sedemročným dievčatkom, ktoré si poriadne nepamätalo svojho otca. Sedem rokov som totiž mala v štyridsiatom štvrtom, a to bol otec na vojne už tri roky. čítať ďalej... čítaj poznámky (2) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Ukrajinský gramofón milenakimler 23.Nov:16:21 čitateľov: 3264

Hriešna smotana @ :: Poviedky ::     Oct 31 2008, 17:04 (UTC+0) Humná alebo pôjdy. To boli miesta, kde najčastejšie čakali na mladých parobkov ženy tých, čo už dlho, predlho pracovali v Amerike. A parobkom sa oplatilo liezť na pôjdy viac, ako nekonečne dlho kurizovať mladým dievkam. Miesto: Kalša, okres Košice-okolie Čas: dvadsiate roky 20. storočia Autor: Jiří Zaťovič Parobkovia vypili smotanu Ferencovým susedom Gášparovcom. Nestalo sa to prvýkrát. Smotana v kantičke, položená v záhone kvetov, bola príliš lákavým sústom a tak ju gazdiná našla stále častejšie prázdnu. Podozrievali kdekoho, ale najčastejšie padlo meno Jožka Gášpara, gazdovho menovca. Skôr, než mu to dokázali, pobral sa do Ameriky za robotou. A pretože smotana kapala ďalej, museli ľudia uznať, že ho obviňovali neprávom. Ľudia si stále robili naprieky, smotana bola len jednou galibou. Parobci sa medzi sebou naťahovali, dávno boli pre kadečo znesvárení. Marcinko s Hliňarom sa zaslúžili o to, aby podozrenie na zlodeja smotany padlo na Jožkovho brata Ferenca. Zapárali do neho pri každej príležitosti. Pochytili sa raz takto večer pred krčmou, Marcinko s palicou, Hliňar s nožom. čítať ďalej... čítaj poznámky (1) / napíš poznámku aktuálne diskusie: kochání Ursus 06.Nov:16:55 čitateľov: 2242

Borkin máj @ :: Poviedky ::     Oct 29 2008, 15:39 (UTC+0) Kalša začiatkom jesene 2008 Čas: jar 1953 Miesto: Kalša, okres Košice-okolie Autor: Ľubica Andrásiová „Týždeň po Veľkej noci a my tu mrzneme pod starými dubmi ako vrany v januári,“ hundrala Hanča a silnejšie si pritisla teplú vlnenú šatku k telu. Sviatky jari ešte nepriniesli teplo a ku večeru bývalo stále chladno. Slniečko, doposiaľ opatrné a nesmelé ako čerstvo vyliahnuté kuriatko, uzimene zaliezlo za oblaky nad Kalšou a všetko dolu nechalo napospas chladnému večeru, čo sa začal pechoriť ako statný kohút. „Bŕŕ, Borka! Zima je. Všetci sa už zohrievajú pri tanci. Nenechaj sa už toľko prosíkať. Poďme k ostatným, nech sa zohrejeme,“ modlikala Hanča bez prestania, no Borka trucovala. „Ako by som tam mohla ísť? Načo? Budem tam len tak sama kvočať a podupkávať si nohou, kým sa ostatné dievky budú zvŕtať, až im bude vidieť pod sukne? čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2343

Miluj blížneho svojho! @ :: Poviedky ::     Oct 16 2008, 22:09 (UTC+0) V Kalši Miesto: Kalša, okres Košice-okolie Čas: začiatok štyridsiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó „Nezosmilníš! Tak znie šieste Božie prikázanie a ja sa pokúšam presvedčiť sám seba, že niet kresťana, čo by mu nerozumel. Napriek tomu musím povedať, že sa mi priam tlačí na jazyk varovanie, ktoré je dnes oveľa naliehavejšie ako kedykoľvek predtým. V akých časoch to žijeme?! Možno si poviete, že smilniť sa nesmilní, možno vy, rodičia, si vravíte, že poznáte svoje dcéry a viete len a len o ich počestnosti. A možno si i vy, dievčatá, myslíte, že sa viete ustrážiť pred nástrahami mladosti. Ale nezabudnite, že človek môže zhrešiť nielen skutkom ale i myšlienkou! Môžete sa cítiť akokoľvek čisté, ale pamätajte, že príležitosť robí zlodeja! Len naozaj silný človek, akými boli iba najväčší svätci, dokáže odolať pokušeniam. My sme len ovce stáda nášho pastiera, musíme sa preto brániť aj najmenšiemu náznaku, ktorý by nás ponáral do bahna hriechu. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3370

Zrodenie a zánik divého muža @ :: Poviedky ::     Oct 10 2008, 10:05 (UTC+0) Priečelie typického starého podlhovastého domu abovského typu v Kalši Miesto: Kalša, okres Košice-okolie Čas: január 1948 Autor: Slavomír Szabó Ďula mlčal, akoby tu ani nebol. Na starej stoličke, čo ešte hádam pamätala časy cisára Františka Jozefa a príšerne vŕzgala, sa však vždy zavrtel, najmä keď začal hovoriť Piťo. Pôsobilo mu radosť, keď videl ako ten nafúkanec stále, keď stolička zaškrípe, preruší svoju reč a škaredo naň pozrie. Piťo! Ešte toho tu bolo treba! Nemal ho rád, ale nikdy mu to priamo nepovedal. Všetko bral ako takú hru. Keď Piťo voľačo rozprával, on sa hniezdil, aby ho vyrušoval. „Pozerám, majster, všade vás síce chvália, ale tie kože sa mi zdajú akési pritvrdé. Veď ak z takej urobíte sáru na čižmy, to bude tlačiť na holeň, nie?“ Piťo práve prevracal veľké pláty hrubých koží, čo mal šuster Michal naložené na kope vo svojej dielni. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2813

Tajomstvo dlhovekosti @ :: Poviedky ::     Oct 08 2008, 20:55 (UTC+0) Ďurkov v lete 2008 Miesto: Ďurkov, okres Košice-okolie Čas: okolo roku 1870 Autor: Ľubica Andrásiová, Slavomír Szabó „Pozri na tie húsky. Sú poriadne veľké, tučnučké. Také sme ešte ani nemali. Isto ich predáš. Počuješ, ako gágajú na dvore?“ tak ako vždy aj teraz sa mama nadchýnala pri pohľade na to, čo vyrástlo z kedysi malých žltých húsat. „Piťo, a odnesieš sa? Nepôjde sa ti ťažko?“ ihneď dodala a popritom dlaňami vyrovnávala čistučký biely obrus. Mala rada, keď bolo pekne prestreté. Piťo v tomto mamku dobre poznal. Každému lepšie chutí, keď sa na neho zo stola neškeria suché omrvinky či mastné fľaky. Takto zvykla hovoriť a bolo na tom čosi pravdy. Mala rada poriadok a aj niekoľkokrát všetko utrela, než podávala obed či večeru. I teraz tak urobila, no zároveň kútikom oka sledovala syna. Všimla si, ako sa mračí. Trápenie na ňom ihneď zbadala ako na malom dieťati, akoby mu čochvíľa nemalo byť dvadsať. A on vedel, čo jej skúmavý pohľad znamená. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2557

Žofkino dedičstvo @ :: Poviedky ::     Sep 30 2008, 10:45 (UTC+0) Na lúkach v okolí Slanca v minulosti gazdovia pestovali lucernu na kŕmenie dobytka. Práve tá sa stala zdrojom nezvyčajného sporu, ktorý zachytáva tento tradovaný príbeh. Miesto: Slanec; okres Košice-okolie Čas: dvadsiate roky 20. storočia Autor: Jana Hajduová Ištván zavrel kuchynské okno, hoci v dome bolo horúco a ťažký vzduch sa dal sotva dýchať. Na dva čierne, dvadsaťročným pálením vyznačené fľaky na stole položil dve biele sviečky a medzi nimi obradne roztvoril knihu. Láska pod šibenicou. Prikrčil chrbát, prižmúril oči obrúbené vráskami, ktoré mu do tváre vryli nespočetné noci strávené pri dobrodružných románoch, básňach, romancách i históriách a nechal sa strhnúť príbehom nešťastnej lásky. Zachmúril sa, keď hrdina vyslovil čosi ľahkovážne a ranil jemnocitnú dámu. Takéto správanie je neprípustné, rozhorčil sa Ištván, no po srdcervúcom ospravedlnení sa zas upokojil. Predsa je ten hrdina džentlmen! Počas súboja na život a na smrť zvieral päste, keď sa schyľovalo k prvému letmému bozku, sotva dýchal. Dáme sa uvoľnila kader, privierala viečka a jej útle ramená sa strácali v náručí mocného hrdinu. „Mé,“ zaznelo z dvora presne v čase, keď knižný hrdina približoval pery ku krku trasúcej sa dámy. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2563

Byť niekým @ :: Poviedky ::     Sep 25 2008, 20:55 (UTC+0) Historická fotografia píly na parný pohon v Šemši. Práve tu sa odohráva časť skutočného príbehu z poviedky "Byť niekým". Miesto: Šemša, okres Košice-okolie Čas: od roku 1926 Autor: Slavomír Szabó V krčme U Dzura Findi bolo rušno. Tak ako vždy v podvečer, keď sa chlapi vrátili z polí a prišiel čas, aby sa porozprávali, popili, naplánovali čo ďalej. Krčmár si mädlil ruky, slivovica aj ražná sa menili na peniaze, ktoré starostlivo ukladal pod pult do starej škatule od margarínu. Dym z fajok i šúľaných cigariet vytvoril skoro nepriehľadné mračno, čo sa vznášalo od dreveného stropu až po hlavy sediacich mužov s pohárikmi v rukách. Ich reč sa miešala v neprehľadnej mase hlasov, takže často museli pozerať jeden druhému na ústa, aby si rozumeli. Za stolom uprostred miestnosti sedeli dvaja mladí muži, Mižo s Anderom. Mižo vzpriamene, tak ako ho bolo za ostatný čas stále vidieť, brada trochu posunutá dohora, vlasy hladko vyčesané dozadu, isto si ich natrel voľajakou mastičkou. Ander sa zasa krčil, pri rozhovore neustále pokyvoval hlavou i ramenami, vlastne sa vrtel celý. A keby nebolo tak hlučno, dalo by sa aj z ich hlasov vycítiť, že Ander sa sám tlačí do akejsi polohy obdivovateľa, chudáka, čo sklamal sám seba, a teraz mu je aspoň dovolené na chvíľu sa rozprávať s človekom, ktorý by mu mohol slúžiť za vzor. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3292

Nočný let @ :: Poviedky ::     Sep 16 2008, 10:32 (UTC+0) V Šemši v roku 2008 - dnes tu už bosorky nelietajú... Miesto: Šemša, okres Košice-okolie Autor: Slavomír Szabó Čas: príbeh je situovaný do začiatku 20. storočia Jano sa chcel chytiť za nos, ale dáko sa minul. Ruka mu voľne zaplávala priestorom, opísala akýsi nepravidelný polkruh pred tvárou a rázne dopadla na mokrý stôl, kde len pred chvíľkou rozlial pálenku. Opäť sa pokúsil poškrabať, no nie ihneď. Takých prudkých pohybov už nebol schopný. Len pomaly, pomaličky, neveriac, že ho ruka neposlúcha. Ešte skôr, než si stihol otrieť prsty o koniec nosa, poriadne k nim pričuchol. Slivovica. Poctivá krčmárska. Toto bola pálenka voňajúca modrými dužinatými plodmi, čo prešli zázrakom destilácie, aby sa v novej forme núkali na potešenie ducha. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2870

Nečakaná pomoc @ :: Poviedky ::     Sep 13 2008, 21:37 (UTC+0) Kaštieľ Forgáčovcov, pri ktorom sa dej príbehu odohráva, v Slanci zbúrali v roku 1947. V kaštieľnom parku sa však našťastie zachovali vzácne stromy, medzi ktoré patrí aj tento sekvojovec mamutí. Čas: prvé desaťročie 20. storočia Miesto: Slanec; okres Košice-okolie Autor: Slavomír Szabó „Aj našim deťom by sa zišli topánky! Prečo niektoré majú a iné nie? Myslíš, že iní sú bohatší? Nie všetci, ale predsa majú! Keby si aspoň z tej trávy, čo mu kosíš, vedel doniesť. Najskôr grófovi pokosíš celý park za pár pengö, ale potom ideš kosiť iným, aby ti dali aspoň trochu sena. Ty si čo myslíš, že čím gróf kŕmi svoje kone? Každý to vie i hovorí, že im dáva žrať čistého ovsa. Len keby si sa nebál otvoriť ústa, mali by sme dosť trávy pre kravu i zajace. Ale ty sa budeš len prihlúplo usmievať a mlčať! Nemému decku ani vlastná mať nerozumie!“ Bože, ako len Žofia kričala! Zasa mala jeden z tých svojich dní, kedy sa cítila dobre, len keď okolo seba dokázala narobiť dosť hluku. Raz ziapala na deti, druhýkrát na neho – na svojho muža Jánoša. A on, tichý od detstva, len mlčal, pozeral na zem, akoby bol naozaj vinný. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3437

Povojnová žatva @ :: Poviedky ::     Sep 13 2008, 21:37 (UTC+0) Slanec - boje o obec trvali vyše mesiaca a po odlobodení bolo celé okolie zamínované. Fotografia zachytáva dedinu pohľadom z hradu. Miesto: Slanec a Kalša; okres Košice-okolie Čas: 1945 Autor: Jiří Zaťovič To bolo takto, usadil sa Jožko báči lepšie na lavičke pod lipou, pripálil si šúľanú, odkašľal a začal rozprávať: „Mamo, donesiem vám peniaze!“, postavil sa ucháň Jožko – to ako ja, aby ste boli v obraze – teda postavil som sa do otvorených dverí. Dlhý tieň padal až na stôl a to sa mi veľmi páčilo. „A odkiaľ ich budeš mať?“ spýtali sa moja mať. Vidíte, ešte sa mi to aj rýmuje! „Z výboru dávajú! Za každú mínu rovných päťsto. To by som za jeden deň mohol aj päťtisíc zarobiť!“ A to už bol aspoň nejaký peniaz! Taký meter žita stál vtedy dve tisícky. „Božechráň, lapaj akýsi! Len po bláznovstvách ti rozum lieta! Vieš, aké je to nebezpečné?!“ „Aj iní chcú ísť a zarobiť. Nie je to až taký zázrak!“ čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2283

Izra, moja dcéra @ :: Poviedky ::     Sep 05 2008, 14:25 (UTC+0) Jazero Izra - podľa jednej zo svojich povestí nesie meno po dcére tureckého vezíra Miesto: Izra, (kataster obce Slanská Huta) Čas: povesť je dejovo vsadená do 16. storočia Autor: Slavomír Szabó Akoby oči stratili svetlo. Akoby život stratil cieľ. Čo akoby! Svetlo zmizlo, rozplynulo sa v dákom šerosvite, čo sa strieda s tmou, ale tma je lepšia. Oči v nej nevidia, nehľadajú, čo už nie je. Čo mohli zočiť donedávna, kým bolo aj svetlo. Vlastne iba márne hľadajú to, čo bolo skutočným svetlom môjho života... Hlúposť! Aké nesúrodé myšlienky sa mi to prevaľujú v hlave, bláznivo lietajú, udierajú do tela, ktoré nechráni žiaden štít! Zarezávajú sa pod kožu, prenikajú dovnútra a nechávajú moju dušu krvácať. Nakoniec, čo iné by som mohol čakať? Kde je moja sláva, pocty, čo mi udelil samotný sultán, rešpekt, ktorý majú predo mnou moji priatelia i nepriatelia? Všetko zmizlo ako ranný opar nad vodnou hladinou. Som vezír, som... Vlastne, kto som? Bridí sa mi vysloviť i vlastné meno! Nie som nič iné len muž, ktorý zabil svoje dieťa! čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3598

Vojna a bosorky @ :: Poviedky ::     Sep 01 2008, 22:50 (UTC+0) Miesto: Ďurkov, okres Košice-okolie Čas: pravdepodobne 1916 Autor: Slavomír Szabó Anna ustarostene vydýchla. V mrazivej decembrovej noci plnej snehu, ktorý sa až trblietal vo svite jasného žiarivého mesiaca, sa jej na obočí vytvorila námraza. Bolo chladno. Prerátala sa, netušila, že z Prešova sa bude vracať domov aj s dcérou celé dva dni. Akoby tá vojna naučila ľudí nedôverovať jeden druhému, strániť sa navzájom a uhýbať už aj pohľadom. A čo! Však Františka Ferdinanda nezabil nikto z Ďurkova! Páni všetko začali, ale bojujú prostí chlapi. Ako ten jej. Pešta donedávna ani nedržal v ruke pušku, nevedel, ako z nej strieľať. A naraz im došlo písmo, že ho volá vlasť. Aj bubeník, keď prechádzal dedinou, rachotil paličkami, čvachtal nohami po mokrom snehu a ako o život čítal, koho do vojska volajú teraz. Vykričal mená všetkých mužov, nech sa to vie a ľudia na seba dávajú pozor, aby ten či onen neutiekol. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3770

Urieknutie pri Regete @ :: Poviedky ::     Aug 15 2008, 10:36 (UTC+0) Jeden z mohutých dubov na Regete, ktorých vek sa odhaduje až na 700 rokov Miesto: Slančík, Regeta, okres Košice-okolie Čas: začiatok päťdesiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Peter mal tieto chvíle rád. Slnko bolo tak akurát, ani veľmi nepálilo, ale keď mu vystavil tvár, jasne cítil dotyk jeho lúčov. Fúkal slabý vánok, zem bola vyhriata, len si ľahnúť do trávy a odpočívať. Aj jalovice sa pokojne pásli, nič ich nerušilo. Jediné, na čo musel v tej chvíli dávať pozor, boli pozemky. Tam, na lúke povedľa horárne Regeta sa dobytok mohol pokojne pásť, ale nebolo by dobre, ak by zišiel pod cestu na pole, alebo priamo ku horárovmu domu. Tunajší lesník sa síce viac zaoberal pytliakmi ako strážením svojho pozemku, aj dnes hneď zrána vyšiel niekam smerom na Bogotu, ale jeho žena ostala doma, azda aj dcéry, a tie by hneď dali najavo, že sa stádo rozlieza nesprávnym smerom. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3057

Anderov návrat @ :: Poviedky ::     Aug 13 2008, 14:38 (UTC+0) Dnes už ťažko čitateľný pamätník obetiam I. svetovej vojny v Ďurkove Miesto: Ďurkov, okres Košice-okolie Čas: jún 1918 Autor: Slavomír Szabó V dlhom a takmer už letnom dni, večer, keď príroda stíchla, že každý i ten najtichší zvuk bolo počuť až do diaľky, padol na Slanské vrchy i údolie Olšavy súmrak. Vzduch voňal čerstvo nakoseným senom, tým prvým júnovým a rozťahané mračná sa nečujne vznášali nad krajinou. Uprostred ticha, kde bolo možné počuť i tlkot vlastného srdca, kráčal po ceste od Olšovian vojak. Nemal pri sebe takmer nič, ba ani pušku. Iba palicu na podopieranie a uniformu, ktorej už ani záplaty nepomáhali. Priam sa mu rozpadávala na tele. Lakte na rukávoch boli predraté, na ľavej nohe od kolena dole z nohavíc viseli už len zdrapy. Nakoniec, nikdy to nebola uniforma pevná ani pekná. Hovorilo sa, a Ander z vlastných skúseností tušil, že to nie len tak, vraj keď vojna pojedla všetky peniaze, nite na látky pre odev radových vojakov sa vyrábali zo žihľavy. Ander vyzeral ako človek plný očakávaní. Veď za posledné dva roky netúžil po ničom inom, než si môcť zobliecť starý mundúr rakúsko-uhorskej armády a objať rodičov i sestry. Vidina tejto chvíle ho držala na nohách, keď pred ním v Taliansku vybuchla mína, takže Štefana z Liptova, jeho kamaráta, s ktorým prežil nejednu krušnú chvíľu, rozmetalo na všetky strany. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2835

V ďurkovskej pastirni @ :: Poviedky ::     Aug 02 2008, 13:17 (UTC+0) Jeden zo starších typických podlhovastých ďurkovských domov v súčasnosti Miesto: Ďurkov, okres Košice-okolie Čas: okolo roku 1892 Autor: Jana Hajduová „Človek, čo už za života neoddá svoju dušu Bohu, smeruje k večnému odsúdeniu v pekle. Čo Boha, ani záchranu nehľadá. No Boh sa rozhodol hľadať človeka, získať ho svojou láskou a nezaslúženou milosťou,“ rozrečnil sa kalvínsky farár Sobota v jedno sparné popoludnie na ďurkovskom cintoríne. Pozostalí svorne smútili a potili sa, pokukovali po susedoch a hádali, kto odpadne ako prvý. „Teraz sa rozhodol povolať k sebe Jána, a my, bratia a sestry, musíme dúfať, že mu dá miesto medzi svojimi vyvolenými po boku Krista,“ dvíhal Sobota dlane k nebu, odriekal svoju zvyčajnú pohrebnú kázeň a trpezlivo si získaval pozornosť prítomných. Bačovej žene Helene sa podlamovali kostnaté nohy, pod čiernymi smútočnými šatami sa celá triasla. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2795

Piesne pre Máriu Rakovszkú @ :: Poviedky ::     Jul 18 2008, 08:35 (UTC+0) Kúria Rakovszkých v roku 2008 Miesto: Ďurkov, okres Košice-okolie Čas: koniec tridsiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó „Ale nie!“ „Ale hej!“ „Ozaj príde aj Emri? Však to nič nenazbieram. Zasa budem počúvať jeho detské reči a on zo mňa nespustí oči, nech sa kdekoľvek pohnem. To nie je dobrý nápad.“ „On to dohodol. Na zajtra. Jemu povedala kišasoňka Mária, že môžeme prísť oberať jablká. Bez neho to nejde,“ trvala na svojom Ilonka, ale pritom pozerala na Eržičku s pochopením. Veď či za to môže, že jej brat, odkedy má trinásť rokov, nech sa už zhovárajú o čomkoľvek, privedie reč stále na Eržičku? Hej, je to ešte decko, veď štrnásťročné dievča je už vlastne dievka, ale o rok mladší chlapec má od parobkov ďaleko. Lenže Ilonkin brat sa do Eržičky nejako zahľadel, isto ho to časom prejde. Teraz však vyhľadáva každú príležitosť, aby sa s ňou stretol. Určite aj preto dohodol, že môžu u Rakovszkých oberať jablká spolu. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3170

Tajomstvo Šartovského močiara @ :: Poviedky ::     Jul 13 2008, 21:35 (UTC+0) Rakovszkých baroková kúria v Ďurkove v roku 2008 Miesto: Ďurkov, okres Košice-okolie Čas: koniec 19. storočia Autor: Slavomír Szabó Stalo sa to krátko po tom, ako nespokojní slovenskí tehliari vytiahli v Budapešti do ulíc a bolo ich zo pätnásťtisíc, čo Maďarov vyľakalo natoľko, až o tom hovorili v parlamente. A možno to bolo pár dní neskôr, ako tiež v Budapešti začali robotníci vydávať svoj slovensky písaný časopis Nová doba, alebo keď Výkonný výbor Národnostného kongresu vydal Protest proti násilnej maďarizácii Uhorska. V Martine vychádzali Ľudové noviny pre kresťanský slovenský ľud a cisár František Jozef podpísal zákon, ktorý nikto nevolal inak, než zákon otrokov. To pretože potláčal slobodu sezónnych poľnohospodárskych robotníkov, ktorí putovali po celom Uhorsku, vždy z juhu na sever, tam kde sa práve konala žatva. Nech už to medzi Rakúšanmi a Maďarmi, ale i medzi Maďarmi a Slovákmi akokoľvek vrelo, nič z toho sa nedotklo života obyvateľov Ďurkova. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3197

Smradľavky z kola von! @ :: Poviedky ::     Jul 13 2008, 20:16 (UTC+0) Nováčany v roku 2008 Miesto: Nováčany, okres Košice-okolie Čas: päťdesiate roky 20. storočia Autor: Soňa Jakešová Jola sedela na nízkom kamennom múriku. Opálené nohy mala natiahnuté pred sebou a so zaľúbením si obzerala nové červené sandále s voľnou pätou a malou čiernou mašľou nad prstami. Páčilo sa jej, ako sa lakovaný povrch krásne leskol na slnku. Zohla sa a naslineným prstom jemne pošúchala špičku obuvi, aby z nej zotrela prach. Dnes sa vyparádila, lebo sa cítila slávnostne. Očakávala, či ju vzali do školy a ona tak dostane vysnívanú vstupenku do nového života, alebo zostane trčať tu v Nováčanoch. Zahľadela sa na svoje trocha chudé nohy, ktoré jej vytŕčali spod kvetovanej sukne. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2195

Mačkarov úlovok @ :: Poviedky ::     Jul 08 2008, 08:35 (UTC+0) Miesto: Ďurkov, okres Košice-okolie Čas: koniec tridsiatych rokov 20. storočia Autor: Jana Hajduová Pešta Mačkar nezískal svoju prezývku podľa chlpatých špicatých uší. Nemal chvost ani dlhé pazúry, ba ani inú telesnú zvláštnosť, podľa ktorej by mali Ďurkovčania zlomyseľné právo nazývať ho aj dlho po jeho smrti Mačkarom. O jeho prezývke rozpráva celkom iná príhoda. Príbeh trinásťročného chlapca, ktorý silou-mocou túžil nakuknúť cez oblok zastretý hrubou látkou, čo kedysi ukrývala tajomstvá priadok a záhady sveta dospievajúcich dievčat. Bolo to medzi dvoma vojnami, keď kúria pánskeho rodu Rakovszkých zažívala posledné roky svojej slávy a deti z dediny chodili na ich majetky oberať jablká a ríbezle. A každý rok pred Veľkou nocou i koncom novembra na Alžbetu a na Ondreja ženy vytiahli kolovrátky a v kuchyniach priadli ľanové nite, z ktorých potom tkali látku na nohavice, košele a sukne. A kým vyrobené ženské ruky priadli v kuchyni za zatvorenými dverami a smiali sa na vtipoch, ktoré ešte neboli určené detským ušiam, štrnásť, pätnásť i šestnásťročné dievčatá priadli v inej kuchyni o pár domov ďalej a smiali sa na vtipoch, ktoré už neboli vhodné pre uši starnúcich matiek. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2363

Tajomstvo spravodlivosti @ :: Poviedky ::     Jul 04 2008, 22:29 (UTC+0) Rímsko-katolícky kostol v Slančíku Miesto: Slančík, okres Košice-okolie Čas: polovica tridsiatych rokov 20. storočia Autor: Jiří Zaťovič Chlapci mali učiteľa Čecha radi. Nepoznali ale väčšiu radosť ako v sobotu na obed odložiť školské pomôcky do kúta, chytro porobiť, čo mama nakázali a už utekať za kamarátmi. Nastala jar, kto by sa motal doma, komu by sa chcelo vysedávať v kuchyni a čakať na tmu, ktorú potom treba rozháňať petrolejkou či sviečkou? A úlohy? Aj učiteľ vie, že na jar sa úlohy nedávajú! Prinajhoršom v nedeľu podvečer si s nimi poradia. Veď do školy sa ide až v pondelok! Vonku je pekne, najväčšou úlohou je predsa všetko preskúmať, všetkému porozumieť, všetko si zapamätať! Keď sa chlapci zišli uprostred dediny, na svojom stálom mieste, odkiaľ bolo všade rovnako ďaleko či blízko, mal už každý z nich nápad, ako využiť núkajúci sa čas. Kým bolo vidno, stačilo len tak behať a sledovať, čo je v ktorom dvore nové. Ako sa stmievalo, menila sa dedina pre chlapcov na trojuholník s magickými vrcholmi. Jedným z nich bola krčma, druhým guľatina, zložená prostred dediny, kde sa podvečer schádzali parobci a tretí vrchol bol vždy nový. čítať ďalej... čítaj poznámky (1) / napíš poznámku aktuálne diskusie: na hodine nabozenstva malina 05.Jul:19:45 čitateľov: 2413

Kone svätojánskej noci @ :: Poviedky ::     Jul 04 2008, 18:58 (UTC+0) Čas: 24. jún 1946 Miesto: Kalša, okres Košice-okolie Autor: Ľubica Andrásiová, Anna Domaniková Kalša omamne rozvoniavala. Rozkvitnuté ruže kývali kučeravými hlávkami spoza plotov a veselo žmurkali na Jana. Akurát prechádzal popri nich, no dnes si ich nevšímal. Inak mal ruže rád a stále strkal nos medzi lupienky, aby silnejšie cítil ich vábivú vôňu. Asi mu to ostalo z detstva. Predsa len, vyrastal medzi sestrami, niečo z tých dievčenských zvykov sa azda nalepilo i na neho. Teraz však ruže nechával nepovšimnuté, iba naťahoval nohy, aby bol čím skôr u Fera. Chcel mu čosi ukázať. Niečo, čo nemalo s dievčenskými záujmami nič spoločné. Pušku! Takú so zrezanou hlavňou, jednoducho odpílenou, aby sa dala hocikam schovať, ak treba aj do nohavíc. Mnohí mali podobné, ale zvyčajne starší ujkovia a každý takej zbrani nepovedal inak ako kartaš. Večer budú Fera pasovať za parobka, tak si na oslavu zastrieľajú! To bude paráda! Bol celkom očarený svojím nápadom a predstavoval si, ako sa bude Fero tváriť, keď mu to povie. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2785

Mamin návrat @ :: Poviedky ::     Jun 26 2008, 19:23 (UTC+0) V Ďurkove v lete 2008 Miesto: Ďurkov, okres Košice-okolie Čas: tridsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Bolo ticho. Úplné, možno až mrazivé, keby sa akurát nestriedal júl s augustom a Ďurkov nepadal do tmy po horúcom letnom dni. Ticho také, že ak by padla na zem lyžica, išlo by od toľkej zmeny roztrhnúť uši. Aj bzukot múch, čo celý deň poletovali po neveľkej kuchyni a otravovali, stíchol. Nastal večer, v ktorom si Ander ukladal v hlave spomienky. Tento muž, tridsiatnik v rozkvete svojich síl, sa cítil malý, maličký. Inokedy v taký čas skôr plánoval, čo musí porobiť na druhý deň, ako si zadeliť čas, aby všetko stihol, ale teraz nie. V danej chvíli ťarcha minulosti prekryla všetky plány. Zdali sa mu odrazu menej dôležité... čítať ďalej... čítaj poznámky (2) / napíš poznámku aktuálne diskusie: a teraz mam spat? malina 28.Jun:20:59 čitateľov: 3451

Päť vzývaní Perúna @ :: Poviedky ::     Jun 18 2008, 19:45 (UTC+0) Jazero Izra – k jeho vzniku sa viažu dve povesti. Dejovo mladšia siaha do čias okupácie Osmanskou ríšou. Druhá povesť zachádza do ešte staršej histórie – do čias bojov Avarov a Slovanov. Miesto: Izra (kataster obce Slanská Huta), okres Košice-okolie Čas: povesť dejovo zasahuje do 6. až 7. storočia Autor: Slavomír Szabó Vzývanie prvé – v deň úteku: „Myslím na teba, obraciam sa k tebe, Perún, hoc len v svojej mysli, lebo každé slovo vypovedané nahlas ma môže prezradiť a pripraviť o život. Som Zvonimír, Slovan z kmeňa Venédov a potrebujem tvoju pomoc. Všetci potrebujeme tvoju pomoc. Dnes som ušiel. Hovorí sa, že človek sám bez obce dlho neprežije. Ale ja som ušiel, pretože som nevidel inú možnosť. To Avari, ten divý národ plný krutosti nás zotročuje tak, že to nemôže zvládnuť žiadna ľudská bytosť. Najskôr nás vraždili. Nielen nás. Ešte predtým útočili na Gepidov. To bolo len dobre, veď o krutostiach, čo napáchal gepidský vodca Mundo, stále kolujú historky, pri ktorých naskakuje husia koža. Ale potom sme prišli na rad my. Avari majú rýchle kone a tie ich šable, krivé hneď pri rukoväti, tým sa ťažko vyhnúť. Nevyvraždili nás všetkých. Tých, čo nechali žiť, a medzi nimi som i ja, zoradili a kládli nám podmienky. Sú to divokí bojovníci, čo nevedia orať, siať, žať, nevedia načo Rod, Svarog a Lada stvorili zem. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3920

Ak sú svätci, musia byť i bosorky! @ :: Poviedky ::     Jun 15 2008, 21:17 (UTC+0) Obyčajnú žabu od prečarovanej bosorky rozoznáme tak, že obyčajná žaba má ústa bezzubé a bosorka premenená na ropuchu má papuľu plnú zubov! Miesto: Slančík, okres Košice-okolie Čas: tradovaný príbeh sa odohráva v bližšie neurčenom čase Autor: Slavomír Szabó Bola noc. Nie hocijaká, ale krásna a teplá s mesiacom v splne a s nespočetným množstvom hviezd, ktoré žiarili tak jasno, až všetko vrhalo tiene. Janove jablone, Janov plot z drevených latiek, Janov dom so slamenou strechou, Janova maštaľ i Janove chlievy. Či tomu tak bolo i ďalej, možno za kopcom, za Bogotou či Miličom, nevedno. Jano stál sám uprostred svojho dvora, vlastne všetko tu bolo jeho. Aj ten čudný pocit, čo sa mu vkradol do duše, keď vyliezol uprostred noci spod teplej periny, lebo sa už druhý krát zobudil na to, ako bučí krava. Jano bol gazda vekom po štyridsiatke s okrúhlou tvárou a hustými, večne strapatými čiernymi vlasmi, lebo škoda vraj strácať čas ich česaním a strihaním. Ľutoval čas na všetko, čo bolo čímsi iným než robotou, preto sa i oženil po tridsiatke. Teraz vyšiel na dvor pomaly, potichu, lebo v kuchyni spali ešte jeho tri deti. Kravy poznal dobre, rozumel im, to preto naň doľahol ten neistý pocit, lebo také bučanie sa mu nezdalo celkom obyčajné. Nebolo od smädu, ale ani od zapáleného vemena či inej pliagy. Bolo to bučanie zvieraťa, ktoré sa bojí. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3410

Dva slančícke svety @ :: Poviedky ::     Jun 12 2008, 09:30 (UTC+0) Obec Slančík sa nachádza v údolí, z ktorého je pekný výhľad aj na Slanský hrad. Vďaka rozľahlým okolitým lúkam s bohatou vegetáciou sa tu v minulosti zaoberalo viacero ľudí bylinkárstvom a ľudovým liečiteľstvom, tiež včelárstvom. Miesto: Slančík, okres Košice-okolie Čas: fašiangy v roku 1939 Autor: Slavomír Szabó Sneh ešte ani poriadne nezliezol z vrcholov Slanských hôr, ale vietor, i keď svieži, už voňal jarou. Sotva sa rozbrieždilo, vtáci kričali ako opreteky. Inak ako krikom sa to ani nedalo nazvať, od spevu to malo ďaleko. Z lesov, záhrad, dedinských ulíc i zo slamenej strechy domu, v ktorom sa práve prebudila Zuzka, odvšadiaľ zneli stovky vtáčích hrdiel, nepochybný znak toho, že jar sa už nezadržateľne blíži. Príde i čas, keď priletia bociany, aby zasadli na staré hniezda, čo tu po nich ostali od vlaňajška, potom i lastovičky. S voňavým vetrom a silnejúcim slnkom sa vracal do Slančíka život. Nastal čas fašiangov. Od troch kráľov až do popolcovej stredy sa hodno tešiť, radovať, veď prišlo obdobie hodov a svadieb. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3151

Ženy sú z hrušky, muži z jablone @ :: Poviedky ::     Jun 11 2008, 14:23 (UTC+0) Jeden z typických starých domov v Slanskej Huti, aké tu stáli aj v čase, kedy sa príbeh opísaný v poviedke odohral. Len strechy vtedy mali slamené. Miesto: Slanská Huta, okres Košice-okolie Čas: leto v roku 1938 Autor: Ľubica Andrásiová, Anna Domaniková Bože! Vidíš ju, potvoru! Kolíše ladnými bokmi, až sa jej sukňa vlní, ako keď rybka rozčerí hladinu jazierka. Upokojujúco a vábivo zároveň. Vystretá je ako hrdá paripa a bez studu vytŕča pred ním prsia! Ako sa len usmieva a cerí biele zuby na toho oficiera s vykrúteným fúzikmi. Len pozri na ňu! - zaúpel Jozef ako zranený vlk. Zožierala ho žiarlivosť sťa hrdza železo. Aj sa tak cítil. Ako stará, nepotrebná podkova odkopnutá do kríkov. Tam, kde sa sám, v tento horúci letný podvečer, krčil. Rozčertené myšlienky mu bránili triezvo uvažovať. Bol červený, spotený, zaskočený, nepríjemne prekvapený. Sám si nerozumel. Ani svojej žene nerozumel. Už ničomu nerozumel. Akoby strácal súdnosť. Myšlienky mu behali v hlave, až ho začala bolieť. Mal sucho v ústach a blesky v očiach. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2185

Sila je len jedna, možností veľa @ :: Poviedky ::     Jun 06 2008, 14:20 (UTC+0) Paťstoročný dub pri kríži v Slančíku Miesto: Slančík, okres Košice-okolie Čas: začiatok 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Julka pozrela z okna už hádam po stý krát, a to bola v izbe sotva hodinu. Vedela, že sa dnes Mário vráti, určite sa vráti, aj včera tak odkázal po kamarátoch, nuž vyzerala. Celé štyri dni! Tak dlho ho nevidela, zdalo sa jej to priam nekonečné. Veď pre neho žila, pre neho dýchala, a i keď si to predtým tak zreteľne neuvedomovala, teraz jej bolo úplne jasné, že on sa stal zmyslom jej života. Aspoň do chvíle, kým budú mať deti. Tie ju však od neho neodvedú, naopak. Stanú sa ich spoločnou radosťou, tmelom, čo udrží ich lásku navždy pohromade. Pri tejto myšlienke sa usmiala. Napĺňala ju pocitom, aký doposiaľ nepoznala; bolo v tom niečo krásne, vznešené, vzrušujúce. Toľko šťastia naraz! Až jej napadlo, či si to vôbec jeden človek zaslúži. Ale isto, isto, ak nie ona, Mário si to zaslúži určite! Urobí všetko, čo mu uvidí na očiach, nech už len príde, nech je tu a s ňou. čítať ďalej... čítaj poznámky (2) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Preèo? malina 28.Jun:21:03 čitateľov: 3200

Herectvo tu bude furt @ :: Poviedky ::     May 29 2008, 21:46 (UTC+0) V Klečenovskom dedinskom divadle hrali podľa potreby deti, mládež i dospelí. Mali úspech, v roku 1973 boli dokonca pozvaní do Prahy, kde odohrali vlastné predstavenie, čo sa podarilo máloktorému dedinskému divadlu z východu Slovenska. Klečenovské divadlo zaniklo v roku 1980. Miesto: Košický Klečenov, okres Košice-okolie Čas: Silvester 1956 Autor: Anna Domaniková Miško mal deväť rokov, husté rovné vlasy, spotené dlane, oči plné nepokoja a o päť rokov staršieho brata, ktorý ho nespustil z očí. Aj teraz sedel na tvrdej stoličke v poslednom rade provizórneho hľadiska, čo bola vlastne trieda v škole so stoličkami zoradenými v rade za sebou. I keď sa tváril, že tam ani nie je, naťahoval uši a krk, aby všetko začul a videl. Učiteľ Ferenčík; podľa dievok veľký fešák, s vlasmi hustými a žltými ako slama, sčesanými dohora a dozadu a v pokrčenom sivom obleku; sedel chrbtom k Ondrejovi a trpezlivo čosi vysvetľoval. „Miško, hrať divadlo je ako snívať. Nie je čoho sa báť. Povieš svoje tri vety bez toho, aby si hodil očkom na obecenstvo. Riekneš to ostatným, čo sú s tebou na javisku.“ čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2198

Dadajova pomoc @ :: Poviedky ::     May 27 2008, 11:24 (UTC+0) Slanské vrchy - kedysi v nich údajne lúpil zbojník prezývaný Dadaj Miesto: Slanská Huta, okres Košice-okolie Čas: tridsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Imre sa zatváril, akoby ho niekto praštil mechom. Pokúsil sa síce usmiať, slnko mu svietilo sponad slamenej strechy rovno do očí, vystrúhal teda aspoň akúsi nepodarenú grimasu. V skutočnosti však bol zlostný, že by najradšej ihneď niečo polámal „Takže si sa bál strašidla? Lietalo tam kdesi nad vami, keď si bežal lesom od Rákoša a Veronu si nechal niekde ďaleko, ďaleko za sebou?“ smiala sa mu do tváre Ilonka, až ukázala svoje biele zuby. „To kto také rozprával?“ nafúkol sa Imre, cítil ako sa mu začali chvieť prsty na rukách. „A veď to už vie celá dedina. Ty si mi riadny hrdina! Strašidlá ťa mátajú,“ zasmiala sa Ilonka znovu, dobre vedela, ako ho tým dráždi. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2841

Noc po žatve @ :: Poviedky ::     May 16 2008, 22:00 (UTC+0) Kostol v Šemši Miesto: Šemša, okres Košice-okolie Čas: niekedy na prelome 19. a 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Bolo ticho. Tiež tma. Zdalo sa, že celé okolie spí spokojným spánkom, ale bolo tomu naozaj tak? Les, ba i celá príroda žije svojim nočným životom, mnohé zvieratá sa práve v takomto čase vydávajú na lov. Letné ticho nie je také nemé ako zimné. Predsa len, stačí slabý závan vetra a zašumí lístie. Tiež potok, ak je nejaký nablízku, zurčí celú noc. Teraz tu bolo neskoré letné a príjemné ticho. Mária mala celkom dobrú náladu. Jediné, čo by ju dokázalo poriadne znechutiť, by bol zvuk ľudských krokov. Ležala v šope na slame, na druhom konci zaspával otec. Privrela oči a pozorne načúvala. Zvuk nočného potoka dokáže vytvoriť tie najrozličnejšie predstavy. Každý v ňom počuje, čo chce. Zamilovaní rajskú hudbu a strachopudi šepot zlých duchov. A Mária bola práve zamilovaná. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2361

Zázračná Hoscová studnička @ :: Poviedky ::     May 04 2008, 18:38 (UTC+0) Na pastivskách nad Slanskou hutou sa nachádza prameň, ktorému kedysi ľudia pripisovali liečivú moc Miesto: Slanská Huta, okres Košice-okolie Čas: okolo 1930 Autor: Slavomír Szabó Uprostred dediny, len trochu obďaleč, kde ponad strechy vyčnieva kostolná veža, sedeli v Anderovom domci za stolom tri ženy. Bol už neskorý večer, tma a kuchyňu osvetľovali iba plamene spoza pootvorených dvierok pece. Tváre prebrázdené hlbokými vráskami ako jarné role boli vážne, zádumčivé, veď aj mali prečo. Verona, najmladšia z nich, čo mala nedávno len šesťdesiatku, prišla k Margite akoby na poslednú rozlúčku. Bola bledá, vychudnutá tak, až jej vyčnievali lícne kosti, zato jej veľké čierne oči pôsobili neuveriteľne živo. Krúžila pohľadom hore-dole, pri každom slove pozerala vždy niekam inam, len nie na Margitu a Hanču, akoby sa bála, že všetko čo povie, môže vyvolať znaky nevôle. čítať ďalej... čítaj poznámky (1) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Ko¾ko je takých prameòov? malina 28.Jun:21:04 čitateľov: 4217

Od Andreja po Smrtnú nedeľu @ :: Poviedky ::     Apr 30 2008, 19:37 (UTC+0) Takto to voľakedy vyzeralo na nováčanských tancovačkách Miesto: Nováčany, okres Košice-okolie Čas: 1952 až 1953 Autor: Slavomír Szabó Aničke sa triasli ruky. Vlastne, triasla sa celá, od zimy, od strachu, ale práve pozerala na ruky, ako sa chvejú, ani čoby preosievala múku. Stála potme na dvore, takmer pri dverách domov, ale neotvorila ich. Mama by ihneď zbadala, že niečo nie je v poriadku. Váhala, čo ďalej. V duši sa jej premieľali tie najhroznejšie pocity, verila, že sa jej život zmenil. Už nikdy nebude veselá, bezstarostná. Jej poznanie ju isto urobilo v okamihu staršou. Poznanie, že sú veci medzi nebom a zemou, ktorým sa nehodno vysmievať, že zlo číha na každom kroku a to, čo je inak očiam neviditeľné, sa inokedy môže zjaviť vo svojej plnej sile i desivosti. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2495

Bubnarka @ :: Poviedky ::     Apr 30 2008, 13:05 (UTC+0) Na mieste, kde stála povestná nováčanská krčma Bubnarka, sa dnes nachádza už len močiar Miesto: Rudník a Nováčany, okres Košice-okolie Čas: neurčený, pravdepodobne 18. stor. Autor: Soňa Jakešová Drevený člnok ľahulinko prekĺzaval pomedzi nite, uvádzaný do pohybu rukami zručnej tkáčky. Z izby sa rozliehalo pravidelné, mäkké klopkanie. Akoby odmeriavalo plynúci čas a zároveň poskytovalo hmatateľnú istotou, že všetko čo sa udialo, ale i to čo ešte len príde, prebieha podľa jasných pravidiel. Zdalo sa, že sú nalinkované práve tak jednoznačne a priamo, ako priadza na Zuziných krosnách. Dievčina milovala chvíle za krosnami. Nebola to babravá robota ani lopota. Mohla sa pri tom ponoriť do seba, snívať, nechať myšlienky lietať ďaleko do iných svetov. Nerada sa z týchto predstáv vracala späť do svojho nudného života, ktorý plynul práve tak monotónne, ako pohyb člnka medzi osnovou. A to ju znepokojovalo. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2602

Šaulov smäd @ :: Poviedky ::     Apr 23 2008, 10:11 (UTC+0) Pramene niekdajších kúpeľov Borda netečú, v súčasnosti ich nikto nečistí.... Ostala povesť o objaviteľovi liečivej moci tamojšej vody – mníchovi Šaulovi... Miesto: Svinica, kúpele Borda; okres Košice-okolie Čas: táto povesť nie je vsadená do konkrétneho časového obdobia Autor: Ľubica Andrásiová, Anna Domaniková „Kňaz Peter, ani nevieš čo to pre nás znamená, že ho tu môžeme nechať. Dlhá cesta zamrznutým krajom by ho určite zabila. Azda sa vystrábi. A keď zosilnie, bude sa môcť vrátiť sám.“ To bolo posledné, čo ešte Šaul vnímal. Ďalšie slová mníchov o Bohu, láske, domovine a vďake už nepočul. Upadol do bezvedomia. Bratia ho previezli z pustovne, kde prespávali, na faru k domácemu kňazovi. Boli na ceste domov, na Ukrajinu, lebo ich misia tu, vo Svinici, skončila. Pred vyše polrokom sem prišli hlásať slovo Božie a nielen získať ľudí pre vieru, ale v nej utvrdiť tých, čo už verili. Mních Šaul však ochorel, zoslabol, neznáma choroba ho prikvačila k posteli a držala sa ho už mesiac ako kliešť. Bol bledý, stále sa potil, jeho vychudnuté telo kvárili triašky a vysoké horúčky. Upadal do bezvedomia, blúznil a v zriedkavých chvíľach, keď sa zdalo, že vníma skutočnosť a vpadnutými očami hľadá okolo seba čosi známe, tak vtedy mu prikladal Peter k ústam hrnček s čistou vodou, podopierajúc ho, aby sa jeho telo neklátilo ako vyrúbaný strom. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2424

Dvesto bleskov od Perúna @ :: Poviedky ::     Apr 19 2008, 17:59 (UTC+0) V Slánskych vrchoch neďaleko Dargova rastú stromy s takto čudesne pokrivenými konármi. Žeby išlo o miesto, na ktoré Perún zmietol svojich dvesto bleskov? Miesto: Dargov, okres Trebišov Čas: dej povesti je datovaný do 10. až 11. storočia Autor: Slavomír Szabó Stalo sa to v časoch, keď na východe dnešného Slovenska žilo veľmi málo ľudí. O Slovanoch z Veľkej Moravy počuli len zriedka, stále menej. Naposledy, že ich ríšu porazili Bavori, za nimi Maďari a z jej slávy priveľa neostalo. Iba vraj akýsi pútnici, čo sa odtiaľ vydali do všetkých kútov, aby šírili vzdelanosť, ale najmä vieru v boha, o ktorom v okolitých krajoch dosiaľ nechyrovali. Správy, čo prichádzali, zneli ako rozprávky, azda nepodstatné, isto i skreslené, ako sa prenášali z dediny do dediny. Naviac, mohli niečo zmeniť? Oveľa viac ako to, čo sa dialo kdesi vo Veligrade a v Nitre, ľudí v Slánskych vrchoch sužoval strach z ich vlastného pána. Jeho krutosť, na ktorej si natoľko zakladal, až sa v nej vyžíval. Tešilo ho, keď mohol spôsobovať bolesť. Ak s úškľabkom hľadel do tvárí zomierajúcim pod jeho mečom. Keď nechával z hradieb zhadzovať ľudí, ktorí prišli prosiť o milosť, pretože im vojaci zobrali všetko, čo našli v ich dedine.čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2896

Vojna, kam sa len obzrieš @ :: Poviedky ::     Apr 18 2008, 07:52 (UTC+0) Počúvať príbehy ľudí, ktorí spomínajú na boje v Dargovskom priesmyku a vrátiť sa potom domov, je ako prechod z jedného sveta do druhého. Spomienky sú bolestivé pre mnohých živých pamätníkov aj vyše šesťdesiat rokov po vojne. Ale ich vypočutím človek získa množstvo informácií, ktoré nenájdete v žiadnych historických štúdiách. Napríklad aj takých, čo sú zahrnuté v tejto poviedke... Miesto: Košický Klečenov, okres Košice-okolie Čas: december 1944 – január 1945 Autor: Slavomír Szabó „Uteč, Paľko, uteč!“ zvrieskla mama z plného hrdla, len čo začula hukot motorov. Bolo jej jasné, čo bude nasledovať. Nízko nad lesmi preletelo lietadlo a zaznel výbuch. „Paľko, utekaj! Rýchlo!“ kričala znova, i keď už nebolo treba. Paľo utekal. Najskôr k nej, ich pohľady sa stretli, horúčkovite hľadali toho druhého, vystrašene behali po okolí, a potom spolu. Hocikam, len čo najrýchlejšie a čo najďalej. Rusi zhadzovali míny a práve na cestu, ktorou sa pustili z Nižnej Kamenice do Klečenova. Možno by bolo rozumnejšie hodiť sa na zem. Schúliť sa do klbka a nehýbať sa, nedýchať. Každý je múdry, keď je po všetkom. No v takejto chvíli radšej beží v nádeji, že prežije. Aj oni. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3023

Zloba pod dverami @ :: Poviedky ::     Apr 16 2008, 14:17 (UTC+0) Miesto: Šemša, okres Košice-okolie Čas: druhá polovica štyridsiatych rokov 20. storočia Autor: Jana Hajduová „Apsolutne uchvátená, hektolitre dažďovej vody, fantasticky pokosená lúka, som pod tlakom, definične s vami končím,“ opakovala si Anna novonaučené slová zastretým hlasom vari piaty raz. Vracala sa od Alžbety, kamarátky, ku ktorej si zavše podvečer zašla na kus reči. Poťahovala nosom a chripela. Mala osemnásť, najkrajšie oči v celej dedine a nedovolila, aby ju oslovovali inak ako Anna. Nie je predsa hocijaká nevzdelaná Anča! Vlasy nosila zopnuté do tuhého drdola a o ničom nesnívala viac ako o malých okrúhlych okuliaroch. Nádcha ju trápila vždy takto koncom leta, keď celé dni trávievala s hrabľami na kopcoch, odkiaľ chlapi zvážali vysušené seno do stodôl. Zvykla si na kýchanie a plný nos. Namazala ho trochou husacej masti, aby ju veľmi neštípal a viac sa tým nezaoberala. Len kde-tu vtiahla do seba hlien a bokom odpľula. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2212

Nezaštepená jablonka @ :: Poviedky ::     Apr 07 2008, 13:48 (UTC+0) Keď Paľo oral, vyzeralo to ako na tejto historickej fotografii. Táto taktiež pochádza z Nováčan a vznikla približne v rovnakom období, ako sa údajne odohral príbeh poviedky. Miesto: Nováčany, okres Košice-okolie Čas: tridsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Paľo nevedel zaspať. Nemohol. Ustavične ich videl pred očami. Ako tancujú, ako ju Vilo drží okolo pása a ona, Alžbetka, sa usmieva. A to kedysi nemal lepšieho kamaráta, než Vila. Chodili spolu na jablká, zo záhrady do záhrady, keď ich nik nevidel. Čo natrhali, strčili za košele. Spolu objavovali svet, keď sa ako deti vybrali cez les na Železnú hôrku, ba ešte ďalej. Vyštverali sa až na Biely kameň. Delili sa o chlieb, keď mali iba jeden krajec. Áno, bolo toho ešte veľa, čo ich v minulosti spájalo, ale všetko je preč. Všetko! Nakradnuté jablká už stratili chuť zakázaného ovocia. Dospeli. Väčšiu cenu než čokoľvek predtým mal dievčenský bozk. čítať ďalej... čítaj poznámky (1) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Až som sa bála malina 10.Apr:01:32 čitateľov: 2881

Spasenie za chotárom @ :: Poviedky ::     Apr 04 2008, 15:02 (UTC+0) ...a Jaro musel prejsť nočným lesom až za riečku Ida, zatiaľ čo ho cestou prenasledovali prízraky a besy... Miesto: Nováčany, okres Košice-okolie Čas: 19. storočie Autor: Slavomír Szabó - Je to odporný sviniar! Namyslený sukničkár, čo celý deň nerobí nič iného, len pozerá ženám na prsia. Ako sa len namyslene nosí! Usmieva sa, akoby bol grófom, len s tou puškou sa vystatuje a každej žene pridelí robotu podľa toho, či mu dovolí tľapnúť ju po zadku alebo nie. A tie jeho odporné fúzy! Vykrúca si ich ako zemepán a predsa je to len obyčajný sluha. Vlastne sluha úplne nie, lebo byť horárom predsa len niečo znamená, ale využíva to, ako len môže. – Helena prehltla horkú slinu, ako už dnes veľakrát, pichalo ju v boku, ale nespomaľovala. Bosými nohami našľapovala presne v rytme, krok za svojim mužom a kamienky na ceste už ani nevnímala. Bolo jej zle. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2562

Ja, pastirňa @ :: Poviedky ::     Apr 01 2008, 17:14 (UTC+0) Košický Klečenov začiatkom jari 2008 Miesto: Košický Klečenov, okres Košice-okolie Čas: 1930 a 1956 Autor: Anna Domaniková Vidím tých dvoch nezbedníkov. Chlapci prišli až z dediny na toto miesto, čo všetci volajú Pod brehom. Tam na konci Košického Klečenova, na kraji lesíka, široko-ďaleko sú inak len lúky a pasienky. Povedala som, že sú to nezbedníci, hej, len tak sem nepriliezli, keď už tma sadá na kraj a za oknami dedinských domcov pomaly zhasínajú petrolejky i sviečky. Odkedy tu stojím, ešte sem nikto z dedinčanov neprišiel v noci a s dobrým úmyslom. To sa ešte nestalo. Som pastirňa. Drevený dom so slamenou strechou a stenami zvonku oblepenými blatom. Podlaha v dvoch miestnostiach je udupaná zem, zapustená kravským hnojom. Starajú sa o mňa dedinčania, no som obydlím cigánov. Neprináleží mi hodnotiť konanie dedinčanov, ba ani cigánov. Viem však porozprávať, čo sa v mojej blízkosti stalo. Pravdivo. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2522

Prízrak z Hrádku @ :: Poviedky ::     Mar 26 2008, 18:25 (UTC+0) Posledný starý dom v Košickom Klečenove s komínom nakrivo. Také boli v 19. storočí v tejto obci typické. Miesto: Košický Klečenov, okres Košice-okolie Čas: dej povesti sa odohráva koncom v 19. storočia Autor: Slavomír Szabó Jozef dojedol. Pokojne prehltol posledný kúsok praženice s chlebom, aký vedela napiecť len Ilonka. Bol úplne čerstvý a nádherne voňal. Teraz už len sedel za stolom v kuchyni svojho neveľkého domu, vcelku spokojný ako býva muž s plným žalúdkom a pozeral kamsi do prázdna. Nič sa mu nechcelo. Najradšej by sa umyl a ľahol si spať, ale čakal ho pravý opak. Hneď ráno by chcel stáť v Košiciach na Sennom trhu a ponúkať svoj ovos. Musí ho predať, teda musí ho aj odviezť a ak to má všetko stihnúť, pôjde onedlho. Súmrak pomaly padal na dedinu, Bogota i Mošník sa už nezelenali, ale vytŕčali svoje horské chrbty ako čierne bochníky pre obrov. Ako čo? Takmer sa tomu usmial, ten dobrý chlieb videl vo všetkom. Dal by si ešte krajec. Nie od hladu, len pre chuť, cítiť ho zasa na chvíľku v ústach, ulahodiť si. Natiahol ruku za nožom, čo ležal uprostred stola. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3312

Posledný staromládenecký tanec @ :: Poviedky ::     Mar 10 2008, 14:21 (UTC+0) Rómovia z Rovného - títo muziaknti nesmeli chýbať na žiadnej tancovačke Miesto: Rovné, okres Svidník Čas: po II. svetovej vojne Autor: Slavomír Szabó „To je nápad! To je taký dobrý nápad, že teraz ti udelím najväčšiu pochvalu, akú vôbec môžeš dostať. Ver mi, Ivan, že tvoj nápad mohol byť pokojne aj odo mňa!“ rozohnil sa Filip, rukami pritom rozkladal, akoby strhával jablká zo stromu. Sedel za stolom v rohu veľkej drevenej stodoly, kde sa práve konala tancovačka a tváril sa ako svätec, ktorý rozhoduje o tom, koho pustia cez nebeskú bránu. Oči sa mu leskli rovnako ako odraz plameňa petrolejky v poldecákoch ražnej a počas svojho bujarého vykrikovania nechtiac oprskal Nikolaja sediaceho oproti. „Takže voz, he?“ uškrnul sa Ivan, tiež bol nadšený tým, že opäť bude celé Rovné rozprávať len o tom, čo zasa vyviedli na svätého Juraja. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3349

Medzi dvoma svetmi @ :: Poviedky ::     Mar 10 2008, 14:20 (UTC+0) Kojšov – obyvatelia tejto poslednej dediny uprostred hôr poznajú veľa tajomných príbehov, ktoré sa tam údajne odohrali. V poviedke „Medzi dvoma svetmi“ nájdete jeden z nich. Miesto: Kojšov, okres Gelnica Čas: koniec 19. storočia Autorka: Soňa Jakešová „Zasa tá bolesť!“ zasyčala Anna cez zuby. „Len ma odpútava od roboty. Počasie sa spľuhavilo, ochladilo sa skôr ako po iné roky. Už môžu prísť mrazy, ale my máme zemiaky stále v zemi. Musím rýchlo kopať,“ mladá žena mocnejšie zovrela dlaň a silno stisla porisko na motyke dúfajúc, že takto rýchlejšie pominie silný kŕč v jej bruchu. Lenže bolesť neustávala, ba naopak, ešte mocnela. Anna sa vystrela, pohľad na pole sa jej akosi rozmazával pred očami, jednou rukou sa zaprela do boku, ktorý jej zakrývala čierna sukňa prepásaná pracovnou zásterou a druhou sa pridržala nástroja so železnou čepeľou zababranou od mokrej hliny. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2474

Odvaha a zbabelosť @ :: Poviedky ::     Mar 10 2008, 14:20 (UTC+0) Podľa informácií miestnych obyvateľov sa nad Malou Tŕňou v lokalite Teplá stráň nachádza jaskyňa, kde sa údajne v dávnej minulosti našlo zlato Miesto: Malá Tŕňa, okres Trebišov Čas: tridsiate roky 20. storočia Autor: Anna Domaniková Jenci sedel na brehu Roňavy, bosými nohami sa pohrával so studenými vlnkami a hľadel sa na poľnú cestu. Čakal Lajčiho. Boli kamaráti. Mali po dvanásť rokov a užívali si prázdniny. Jenci vysedával pri riečke už hodnú chvíľu, slnko sa opieralo o jeho strapaté vlasy; vraj vrabčie hniezdo, tak všetci vraveli; bolo mu horúco, no nepohol sa z miesta. Zaprel sa dlaňami o zem, zdvihol obe nohy do výšky hlavy a nechal ich dopadnúť pätami do vody až na dno plné kamienkov. „Áuu,“ sykol. Čakal tú štipľavú bolesť, čo sa ako tisícka ihiel vbodávala do jeho chodidiel. No vedel, že temer v tom istom okamihu zacíti aj chladnú vodu, čo prinesie úľavu. Ak nechá nohy v riečke dlhšie, po krátkom čase už nepocíti nič. Bude to, akoby mu svaly zdreveneli a kosti sa zmenili na ťažké závažia. Potom vyloží nohy na slnkom zohriaty breh, zima sa pomaly vyparí z jeho tela, a to zaplní zvláštny pocit, akoby jeho nohy tvorili hranicu medzi teplom a zimou, medzi dobrom a zlom, medzi odvahou a zbabelosťou. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2068

Proti búrke, proti spevu, proti osudu @ :: Poviedky ::     Feb 25 2008, 20:40 (UTC+0) Malá Tŕňa začiatkom roku 2008 Miesto: Malá Tŕňa, okres Trebišov Čas: tridsiate roky 20. storočia Autor: Anna Domaniková Ignác sa zberal na lúky. Bolo ich treba pokosiť. Po tretíkrát od jari. Niektorí gazdovia už tak urobili, ale tí mali pomocníkov. Ignácovi neporodila žena potomka. V takýto čas mu chýbali ďalšie chlapské ruky, čo by sa nebáli roboty. Chystal sa už hodnú chvíľu, stále niečo kutral, vkladal do kapsy a potom vykladal, prezeral si kosu, či je dobre nakutá, pripásal si osličku na remeň nohavíc, potom si to rozmyslel a vložil ju do kapsy. Žuža stála na podstienke a s rukami v bok na neho pozerala. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1911

Hummelskí trpaslíci @ :: Poviedky ::     Feb 25 2008, 19:11 (UTC+0) Jeden zo starých hámrov, akých ešte v 19. storočí stálo okolo Vyšného i Nižného Medzeva vyše sto Miesto: Vyšný Medzev, okres Košice-okolie Čas: táto rozprávka nie je vsadená do konkrétneho časového obdobia Literárne spracovala: Anna Domaniková Bolo to v časoch, keď ešte svet obývali nielen ľudia, ale aj krásne víly, mohutní obri a malí trpaslíci. Víly tancovali počas letných nocí so švárnymi junákmi a zmizli skôr, než sa prvé slnečné lúče dotkli neba. Obri prenášali celé hory z jednej strany riek na druhú a dupali pritom obrovitánskymi nohami tak silno, až sa celý kraj triasol. Pasovali sa s trojhlavými drakmi, no o ľudí sa nestarali. O trpaslíkoch nikto nič nevedel. Iba toľko, že dobrým ľuďom pomáhajú a robia radosť. Zlým robia napriek. Nikto nevedel, kde trpaslíci žijú, lebo také malé domčeky, v ktorých by mohli bývať, ešte nikto nikdy nevidel. Schovávali sa, lebo im dávnejšie, než sa tento príbeh odohral, niekto veľmi ublížil. Preto sa rozhodli, že sa ľuďom nebudú ukazovať a budú chodiť po svete tak, aby ich kroky žiadny človek ani nezačul. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2133

V druhý decembrový deň @ :: Poviedky ::     Feb 25 2008, 02:59 (UTC+0) Sudy s tokajským vínom v jednej z pivníc Malej Tŕne Miesto: Malá Tŕňa, okres Trebišov Čas: 2. a 3. december 1944 Autor: Slavomír Szabó „Keď prídu, čo urobíme?“ „Myslím, že sme si horšie miesto ani nemohli nájsť. Mali sme radšej ostať doma pri mužoch. Rusi sú už isto v dedine. Ak ešte nevedia, niekto im povie, kde nájdu sudy s vínom. Možno, keby sme ešte vybehli von. Azda je ešte šanca, čo myslíš?“ „Vyjdeme von a pobežíme domov? Možno sa podarí. Ale čo ak je vojsko akurát nad nami? Ak im vybehneme rovno uprostred nich?“ „Radšej ani nehovor! Keď sem prídu, tak po víno. A začnú otvárať prvé sudy, ktoré nájdu. Tak dobre, radšej poďme hlbšie. Ďalej do podzemia, až kým sa dá. Podaj mi ruku, ideme!“ Vo vínnej pivnici, v jednej z tých mnohých, ktorých chodby možno rátať na kilometre, čo sa tiahnu tokajským podzemím ako diery v syre, hovorili šeptom dva ženské hlasy.čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 4012

Ištvánove kúsky @ :: Poviedky ::     Feb 11 2008, 16:54 (UTC+0) Malá Tŕňa, v ktorej sa opísaný príbeh odohral, je jednou zo siedmich obcí na Slovensku, kde sa pestuje a vyrába značkové tokajské víno Miesto: Malá Tŕňa, okres Trebišov Čas: štyridsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Ištván sa vracal domov natešený. Najradšej by si mädlil ruky, ale v jednej držal popruh, ako kráčal vedľa koňa. Očami živo švihal na všetky strany, to sa mu v hlave premiešavali pocity z toho, čo práve prežil a zároveň dával pozor na cestu, aby nezakopol o nejaký kameň. Dobre s Miklošom vybabral, dobre... Ústa sa mu roztiahli do širokého úsmevu, keď si znova vybavil obraz, ako sa ten poctivec a puntičkár rozčuľoval, ba vlastne ani na to nemal dostatok odvahy. Len šomral, ukazoval na špinavé náradie, ponosoval sa, že ako to vyzerá, ale nezmohol sa, aby naň zvýšil hlas. A keby aj, však je malý ako všetci v Malej Tŕni. Ba aj na okolí. To jednoducho pretože Ištván bol od každého vyšší aspoň o hlavu a vždy vo všetkom bral seba samého ako základnú normu. Necítil sa vysoký, ostatní preň boli krpatí. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2818

Hostina pre Férenca @ :: Poviedky ::     Feb 11 2008, 15:25 (UTC+0) Pri vstupe do tokajskej obce Malá Tŕňa stojí socha svätého Urbana - patróna vinohradníkov Miesto: Malá Tŕňa, okres Trebišov Čas: druhá polovica štyridsiatych rokov 20. storočia Autor: Anna Domaniková „Juliška, nebaľ mi veľa jedla. Len idem a prídem. Naložím doštenák a hneď som späť. Načo ma chystáš ako na svadbu?“ čertil sa Férenc a buchnátoval voly, čo sa lenivo ťahali k oju. Žena si napravila pod krkom uzol na šatke, položila prútený košík zakrytý ľanovou utierkou na lavicu pred starým domom a odovzdane s ním súhlasila. „Dobre, no. Keď nechceš, choď si bez jedla. Až vysmädneš, napi sa z potoka.“ „Ty dozri na murárov, nieže budú vysedávať! Majú ešte preosiať poriadny kopec štrku. Idem po ďalší, nech sa nemusím otáčať viackrát po sebe. Aj moje ruky sú na stavbe potrebné.“ Júlia sa zadívala na rozostavané obydlie. Konečne budú mať nový dom. Je s ním roboty ako na kostole. Základy sú hotové, múry pomaly rastú, ona má čo dať do hrnca, len keby ten jej muž nebol taký tvrdohlavý. Otočila sa za odchádzajúcim Férencom. V duchu ho ľutovala. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1947

Vyhnanci @ :: Poviedky ::     Feb 04 2008, 20:14 (UTC+0) Na jednej z medzevských ulíc Miesto: Medzev, okres Košice-okolie Čas: 1942 – 1945 Autorka: Soňa Jakešová Loty sedela uprostred dvora na malej drevenej stoličke a trpezlivo skladala z napílených polien vežu. Opatrne vŕšila kúsky dreva jedno cez druhé a po očku sledovala sotva dvojročného Waltera. Malý brat čupel vedľa nej a napäto hľadel na klátiky, čo rástli do podoby akejsi vežičky. Videla, ako mu vetrík nadvihuje jemné svetlé vlasy a ako špúli malé ústa. Usmiala sa nad jeho nedočkavosťou. „Môžeš,“ povedala a trocha sa odtiahla. Walterove modré oči sa rozšírili radostným vzrušením. Postavil sa na neisté nohy, ruku s bacuľatými prstami zovrel do päste a vrazil do veže. Klátiky s buchotom zrachotili a obe deti sa nahlas rozosmiali. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1815

Chcem frajera! @ :: Poviedky ::     Jan 31 2008, 14:07 (UTC+0) Vo Vyšnom Medzeve Miesto: Vyšný Medzev, okres Košice-okolie Čas: dej povesti nie je presne časovo určený Autor: Anna Domaniková Už ma to nebaví! Všetky tie predpísané, očakávané a roky sa nemeniace spôsoby správania. Spoločenské pravidlá, čo mi v ten deň, v tento októbrový podvečer určili, že sa mám nebadane dostať k domu, čo mu cez okná presvitá blikot petrolejok a sviečok. Podľa zarosených okenných skiel bolo zrejmé, že sa dnu zišlo veľa ľudí. Ich dych sa prilepil ako závoj na okná a postupne sa zmenil na kvapky, čo sa nemo kĺzali v dlhých pomalých pramienkoch dole sklom. Nešla som sama. Boli so mnou aj ostatné dievky, čo sme sa u Hani stretli na priadkach. Bolo nás sedem. Ženy, čo sú vydaté, zostali blízko pece, lebo ony už nepotrebujú čarovať, aby sa mládenci ukázali práve v tomto dome. Prilákať chlapcov bola naša úloha. Súperky z protiľahlej chalupy, kde sa vždy konajú páračky, si boli vziať spod brvien Haninho dreveného domu mach. Videli sme ich. Už ho iste stihli požmoliť medzi prstami a odriekať: „Čo by si prišiel v jednej gati, v jednej nohavici, v jednom krpci, aj slepý, aj chromý, len aby si prišiel!“ Daj sa mi svete, čože by to bol za mládenca? Slepý aj chromý. Hoci... Lepší nejaký ako žiadny. čítať ďalej... čítaj poznámky (1) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Frajer pre dobre dievca malina 08.Feb:20:15 čitateľov: 2023

„Ej, zahrajce, zahrajce totu poraženú“ @ :: Poviedky ::     Jan 29 2008, 07:32 (UTC+0) Rómski hudobníci z Rovného. Fotografia vznikla v rokoch, kedy sa odohral aj príbeh zachytený v poviedke. Miesto: Rovné, okres Svidník Čas: koniec štyridsiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Čím je hudba pre muzikanta? Azda tým, čím je hniezdo pre vtáka, rieka pre vodu, alebo farby pre maliara. Je to jeho reč, ktorou vie vyjadriť i to, čoho význam nemôže odhaliť žiadnymi slovami. Lebo slová, tie v mnohom bývajú len opisom vonkajšieho sveta, ale k vnútornému prežívaniu sa správajú veľmi skúpo, nevedia, nemôžu to presne vyjadriť. Napríklad smútok. Smútok môže byť plný tiesne, strachu, desivých dozvukov z minulého, zlých predtúch z budúcnosti, či straty istôt, na ktorých si človek zakladal. Ba môže byť aj hlúpy smútok, alebo dokonca i pekný smútok z nostalgie. Smútok môže byť tichý a utajený, hlasitý až protestný. Tak ako je každý človek iný, tak je i jeho prežívanie jedinečné. V reči je to však vždy len jediné slovo – zas a len: smútok. Lenže skutočný muzikant dokáže svojou hrou vyjadriť všetky formy smútočného prežívania; jeho odtiene, farby, vývoj, odraz na duši. Rovnako je to i s radosťou, vlastne so všetkými pocitmi. Smútok a radosť. Koľko je medzi nimi odtieňov, medzistavov, rôznych foriem prerodu z jedného do druhého. O tom všetkom je možné dokonalejšie vypovedať niekoľkými tónmi než celými hodinami nikam nevedúceho rozprávania. V tom je rozmer hudby, ktorý ďaleko prekračuje možnosti ľudskej reči. Ním sa odhaľuje aj kvalita muzikanta – či je to len remeselník, ktorý sa naučil hrať, avšak jeho hudba nezrkadlí stav duše, alebo umelec, ktorý sa vie rečou tónov vyjadriť tak lepšie, než dokážu všetky slová. Rovnianski cigáni patrili k tým druhým... čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3094

Nemecký cukrík @ :: Poviedky ::     Jan 23 2008, 13:22 (UTC+0) Rozhanovce - po bitke o Dargovský priesmyk boli oslobodené v rovnaký deň ako Košice: 19. 1. 1945 Miesto: Rozhanovce, okres Košice-okolie Čas: január 1945 Autor: Slavomír Szabó „Nech len prídu a odídu, prídu a odídu,“ šepkala Margita s pohľadom upriameným na krížik a spojenými rukami, v ktorých držala ruženec. Sediac v kuchyni už odriekla celý otčenáš, mysľou však zotrvala v modlitbe i naďalej, akoby sa jej nechcelo vrátiť do života plného povinností. Zmáhal ju strach, ktorý v jej náboženskej extáze nevyzeral taký bezprostredný a ubíjajúci. Alebo aspoň naň dokázala myslieť s vierou, že zlé už čoskoro pominie, pretože Boh predsa len nedopustí, aby... „Mama, môžem si natrieť chlieb s masťou?“ skočila jej do myšlienok Eržička, čo práve prudko otvorila dvere a vbehla do domu. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3019

Porcelánová bosorka @ :: Poviedky ::     Jan 18 2008, 13:20 (UTC+0) Ľudové umenie v rozhanovskom amfiteátri Miesto: Rozhanovce, okres Košice-okolie Čas: začiatok tridsiatych rokov 20. storočia Autor: Jana Hajduová Na sedlovú strechu starej renesančnej kúrie padali žltohnedé gaštanové listy. Vietor ich vynášal bližšie k nebu, lepil na okenné tabule, točil v malých víroch pri zemi. Do mäkkých kôpok pod stromami padali zelení gaštanoví ježkovia, pri náraze na tvrdý chodník sa roztvorili a vypľúvali tuhé hnedé plody. - Ancijáša! - pošúchal si Emil udretú hlavu a z lona nervózne striasol lesklý gaštan. Odpútal chrbát od kmeňa stromu a natiahol sa ako unavený kocúr. Bol vypĺznutý, šedivý, zuby mal špinavé ako rebrík do kurína a práve také riedke a polámané. Tenké dlhé pery sotva otvoril, aj pri rozprávaní nimi hýbal iba nebadateľne. Azda by bol aj husto zarastený, keby mu fúzy raz neoškvŕkol oheň z cigarety, ktorú zabudol vybrať z úst, premožený spánkom a lacnou pálenkou. Dolnú polovicu pravého líca preto pokrývalo iba sivohnedé páperie, bradu mal holú, ľavé líce striedavo holé a sivé. Medzi chlpmi sa vrásnila zhrubnutá popálená pokožka. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1913

Cigánov kuma @ :: Poviedky ::     Jan 18 2008, 12:55 (UTC+0) V obci Rovné v zime Miesto: Rovné, okres Svidník Čas: štyridsiate roky 20.storočia Autor: Ľubica Andrásiová, Anna Domaniková „Ech, ale mrzne!" mrmlal si popod fúziská cigán Paľo. Už prestal rátať po koľký krát prechádza tým istým zamrznutým chodníkom vo vyšliapaných stupajach od osady ku studni a späť. Sneh mu vŕzgal pod nohami, akoby hrýzol cukor, no sladko mu nebolo. V hlave mu dunelo od zimy aj od včerajšej pálenky. Doprial si jej neúrekom. Patrilo sa. Dávno nebola v jeho dome taká pitka, ale včera bol na ňu dôvod. Taký chlapský! Spomienky mu roztiahli ústa do úsmevu, no hneď zjojkol a stisol pery. Bolo mu zle nedobre, a napriek tomu sa musel vláčiť s plnými vedrami studenej vody. V duchu hromžil v mysli na syna, že po tú vodu mohol ísť on, ale žene sa to neodvážil povedať. Fučal, poťahoval nosom ako malý chlapčisko a teperil sa domov. Jeho malá chatrč sa iba pred chvíľkou schovala do tichej tmy. Aj dedina oproti cigánskej osady bola mĺkva, len psiská štekali na okrúhly mesiac ako pojašené. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2185

Cigánska rada @ :: Poviedky ::     Jan 14 2008, 10:25 (UTC+0) Rovné v zime Miesto: Rovné, okres Svidník Čas: štyridsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Haňa sa poriadne spotila, kým prešla celým Rovným, najmä tam na konci, kde stúpala hore cestou. Išla, i keď si nebola istá, či sa jej to oplatí. Veľká a pestrá šatka, akú nosia len cigánky, vrhala tieň na jej tmavú tvár plnú očakávaní. Chodila tadiaľ denne, ale na dvere posledného domu neklopala už riadne dlho. Tam bývala len stará tetka Mária, známa ako nevrlá žena, čo ju doposiaľ vždy odbila slovami, že žobravým cigánom nedá nič, veď ani jej nikdy nedal život nič zadarmo. Samozrejme, v taký čas sa Haňa vedela riadne obhájiť. Veď i keď je mladá, na svet už priviedla viac detí ako Mária. Nikdy im nešanovala, neskladala peniaze do pančuchy, ale vždy všetko čo mala, vyložila na stôl. A o starej Márii rozprával každý len ako o držgroške, čo si nič nedopriala. Ba ani svojmu mužovi, chudákovi, nech mu je zem ľahká, aj ten ešte kým žil, chodil po dedine v čižmách, cez ktoré mu premokalo. Šanovala aj na obuvníka. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3248

Panské klamstvá @ :: Poviedky ::     Jan 08 2008, 11:46 (UTC+0) Námestie v Medzeve, kde sa podľa historických zápisov odohrala vzbura žien, o ktorej je i táto poviedka Miesto: Medzev, okres Košice-okolie Čas: 1728 Autor: Anna Domaniková Monotónny hlas prokurátora Szensyho sa vliekol po všetkých kútoch sály, kde zasadala mestská rada. Radní páni Nižného Medzeva si utierali pot z čela, zátylku aj brady, no nadarmo. Júlové horúčavy sa tlačili aj cez zatvorené okná do miestnosti a prehrievali všetok nábytok, obrazy aj knihy na suchú, praskavý zvuk vydávajúcu hmotu. Zdalo sa, že ak sa by sa ktokoľvek z prítomných niečoho dotkol, tá vec sa zmení v prach a zmizne. Prokurátor dal zatvoriť okná, aby sa ani slovko nedostalo von na ulicu, lebo listina ktorú práve dočítal, bola pre mesto dôležitá. Jej obsah bol zahanbujúci, nespravodlivý a ako sa zdalo, jej dopad na mesto nezmeniteľný. „Tak, páni,“ zvýšil hlas, „ako ste počuli, pán prepošt z Jasova činí zodpovedných nás. Všetkých do jedného, ako tu sedíme.“ čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2240

Handry a jagavé prstene @ :: Poviedky ::     Jan 08 2008, 09:37 (UTC+0) Na ulici vo Vyšnom Medzeve Miesto: Vyšný Medzev, okres Košice-okolie Čas: 1936 Autor: Anna Domaniková „Mama, mama! Už je tu! Rýchlo ma schovaj,“ kričala päťročná Loty už od bránky a kuchynské dvere za sebou zabuchla tak silno, až sa zdalo, že vypadnú z pántov. „Dieťa moje, čo zase?“ v Anninom hlase zaznel zamatový pokoj. Privinula si dcéru v náručí a hladkala po vlasoch. „Mama, zase prišiel Kóly. Bojím sa ho.“ „Predáva kalich, aj keď on tomu hovorí vápno, my vravíme kalich, vieš čo je to? Cigán nevie našu výslovnosť, tak kričí kóly, kóly... a ty utekáš k mojej sukni.“ Loty našpúlila pery a kľakla si na lavicu pod oknom. Hnevlivo pozerala von na dvor. Zbytočne sa bála. Musí to povedať aj ostatným. Už nebudú ozlomkrky utekať domov, keď sa zjaví cigán s taligou plnou vápna. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1739

Ten trpaslík a ja @ :: Poviedky ::     Jan 05 2008, 16:41 (UTC+0) Vyšnomedzevský kostol v zime Miesto: Vyšný Medzev, okres Košice-okolie Čas: dej povesti nie je presne časovo určený Autor: Slavomír Szabó Bol som zúrivý. Najradšej by som zaboril prsty do hrude, hlboko až kdesi k srdcu a vyrval si ho z tela, len aby to všetko skončilo. Všetko. Kráčal som rýchlo, udychčaný a spotený, akoby som sa chcel naschvál čo najviac vysiliť a takto zabudnúť na skutočnosť, ktorá bola ako zlý sen. Ba horšia, lebo zo sna človek precitne a naraz zistí, že všetko je úplne inak. Lenže ja som sa nemal z čoho prebudiť, toto bol môj ozajstný život, ak to vôbec životom možno nazvať. Zúrivosť bol vlastne iba dôsledok toho najhoršieho pocitu, aký sa môže človeka zmocniť. Pocitu bezmocnosti. Osud sa riadi zvláštnymi pravidlami. Mohol som sa usilovať, koľko som len chcel. Byť poctivý a pracovitý, ale to nestačilo. Osud potrebuje aj trochu šťastia. Bez neho sú po čase poctivosť aj pracovitosť iba neznesiteľnou príťažou. Keď som videl ostatných naokolo, ktorí v sebe nemajú toľko odhodlania, zďaleka do práce nevkladajú toľko síl ako ja, no darí sa im lepšie, ako som sa mohol cítiť? čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3477

Kračúnov chlieb @ :: Poviedky ::     Jan 04 2008, 15:32 (UTC+0) Rovné - obec sa nachádza na juhozápad od Svidníka. Dlhé roky tu žili spoločne najmä Rusíni a Rómovia. Miesto: Rovné, okres Svidník Čas: štyridsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Všetko začalo v ten večer, keď to vyzeralo, akoby Perún zošalel a chcel vyliať svoju rozhnevanú pohanskú dušu na celé Rovné. Hej, Rovné bude rovným, dedina ostane zarovno so zemou. To meno jej beztak nikdy nepasovalo, veď leží medzi kopcami Ondavskej vrchoviny. Teraz sa nad ňu od Čiernej hory i Grúňa hnali ťažké čierne mraky, zotmelo sa, hoci ešte nenastal večer a blesky švihali oblohou. Zdvihol sa vietor, veľký vzdušný vír preletel priamo cez ulicu, a potom z jedného domu vytrhol niekoľko slamených kyčiek, až zanechal v streche dieru. Za každým oknom sa rozsvecovali sviečky, hromničky na odvrátenie pohromy a ľudia sa cítili akýsi malí, bezmocní. Najmä Ivan, teraz stojac pri obloku, hľadel von s obavami o život. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2349

Dve strany jedného kríža @ :: Poviedky ::     Dec 14 2007, 16:27 (UTC+0) Kríž na kostole v Rozhanovciach Miesto: Rozhanovce, okres Košice-okolie Čas: r. 1949 Autor: Ľubica Andrásiová, Anna Domaniková Augustový nedeľný podvečer patril dedinskej zábave. Bundurovci, rozhanovskí cigáni, hrali pred krčmou ako o život. Po tučných tvárach im stekal pot a sláky divo kĺzali na strunách huslí, akoby ich bol voľakto začaroval. Hanča sa zvŕtala pod Cibuľovou vŕbou s ostatnými dievkami, no nielenže viac vykrúcala zadok v nariasených sukniach, ale aj čižmičkami vírila prach divokejšie ako ostatné a bez prestania sa smiala. Ukazovala biele zuby, čo sa ligotali ako šťastie v jej očiach. To pretože dnešný deň bol najvýnimočnejší a najkrajší za celých jej devätnásť rokov. Vinco povedal, či zašepkal jej do uška, a to veľmi jemne i rozhodne zároveň, že sa s ňou ožení! čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1832

Du alte Hexe! - Ty stará bosorka! @ :: Poviedky ::     Dec 14 2007, 16:27 (UTC+0) Veža medzevského kostola Miesto: Medzev, okres Košice-okolie Čas: tridsiate roky 20. storočia Autor: Anna Domaniková Walter vyrábal klince. Dlhé, hranaté, so štvorcovou hlavičkou. Také, čo sa používali pri stavbe domu, či stodoly. Robil aj kratšie, ktoré sa hodili na opravu drevených kolies vozov, či pribitie kovania na mohutné brány, čo strážili vchody do dvorov. Iba toto mu zostalo, odkedy začali hámre kapať. Jeden po druhom sa strácali, majstri poutekali, pomocníci nemali komu pomáhať. No naučili sa nové slovo: industrializácia. Motyky, rýle, brány, pluhy, kladivá, kosy, všetko, čo sa doteraz kulo na hámroch, vyrábali továrne. No Walter bol spokojný. Klince sa vždy zišli, na jarmoku ich predal naraz aj za tri bedničky. Práca piplavá, ťažká, veď musel silno udierať, bolo jedno, či kul lopatu, alebo klinec. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1807

Nepokojná krv @ :: Poviedky ::     Dec 14 2007, 16:27 (UTC+0) Rozhanovce v jeseni 2007 Miesto: Rozhanovce; okres Košice-okolie Čas: polovica päťdesiatych rokov 20. storočia Autor: Jana Hajduová Ako sa mu zvíjala v náručí! Ako mladá vretenička, vystrašená a nebezpečná zároveň, nadúvala sa, hrozila, drzo mu pozerala do tváre, červená a lesklá, približovala sa a vzďaľovala, podupávala čižmami a výskala. Tancovala divo a vášnivo, akoby to bol posledný čardáš jej života. Chcel ju zavrieť do prúteného koša, odniesť ďaleko za Torysu, za hory, za hranice, chovať si ju na prsiach a každý večer, každý deň sa nechať uhryznúť, zomrieť, vstať z mŕtvych a patriť jej jedovatým perám... čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1870

Deň, keď Vinco uveril @ :: Poviedky ::     Dec 14 2007, 12:50 (UTC+0) Priečelie jedného z rozhanovských domov Miesto: Rozhanovce, okres Košice-okolie Čas: prvá polovica tridsiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Bolo to ráno, keď už slnko vyliezlo spoza Strechového vrchu, aby aspoň tak ako mu dovoľovali jeho slabé jarné lúče, presušilo cesty plné mlák. V Toryse, ako vždy v takýto čas, poriadne stúpla voda, ale zatiaľ sa nevylievala. Ba zdalo sa, že by mohla začať klesať. Veď zo snehu ostali len posledné fľaky voľakde v lesoch a obloha ja javila čistá, bez mráčika, pršať by nemalo. Iba Rozhanovce boli ešte ponorené do jemného oparu. Vinco od svojej role videl poriadne akurát vrcholec kostolnej veže. Vyšiel z domu zavčasu, sotva sa začalo brieždiť. Ani v noci nemohol poriadne spať, hlavou mu vŕtalo, ako to len všetko stihne. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3084

Na ceste domov @ :: Poviedky ::     Dec 12 2007, 15:49 (UTC+0) Známy pamätník bojov pri Údolí smrti Miesto: Ladomirová; okres Svidník Čas: jeseň 1944 Autor: Slavomír Szabó Keď toto raz niekomu vyrozprávam, hoci aj takému, čo ma má aj naozaj rád, nemôžem počítať s tým, že by mi celkom uveril. Možno bude pokyvovať hlavou, mlčať, tváriť sa nijako, aby sa so mnou nepúšťal do reči a nemusel vyjadriť svoj názor na to, či sa to naozaj stalo, alebo som si všetko iba vymyslel. A môžem to rozprávať, ako len chcem, moja reč je príliš chabá na to, aby som dokázal vykresliť všetky tie pocity, strach, úzkosť, možno i zbabelosť, keď som sa skrýval za stromy a hľadal voľajakú noru, nech sa rýchlo strčím pod zem. Mohol som aj kričať, vrieskať z plného hrdla, ale bolo by to celkom zbytočné. V tom hluku a zmätku by som sa nepočul ani ja sám. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2212

Červená niť @ :: Poviedky ::     Nov 26 2007, 14:06 (UTC+0) Miesto: Rakovec nad Ondavou; okres Michalovce Čas: začiatok 20. storočia Autorky: Mária Čigášová, Soňa Jakešová Vonku začínalo svitať. Na tmavomodrej oblohe pomaly bledli hviezdy a obzor presvietil žiarivý prúžok slnečných lúčov. V dome bolo ticho, len z postele v kúte izby k Borke doliehalo pokojné odfukovanie jej spiacich detí. Mala rada tieto skoré rána a pokoj, ktorý jej prinášali. Prstami posúvala ruženec, zľahka ovinutý okolo dlane. Perina v kúte slabo zašuchotala. Borka zbystrila sluch. Dúfala, že deti si ešte chvíľu pospia a ona bude môcť dokončiť rannú modlitbu. „Mamička,“ začula za svojím chrbtom. Obrátila sa za šepkajúcim hláskom. Videla Janíka, ako si pretrel zlepené oči a posadil sa na posteli. Potom vykĺzol spod prikrývky a po špičkách sa k nej prikradol po studenej zemi. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2061

Udavačka a pol prasaťa @ :: Poviedky ::     Nov 21 2007, 12:32 (UTC+0) V Rakovci nad Ondavou Miesto: Rakovec nad Ondavou; okres Michalovce Čas: päťdesiate roky 20. storočia Autor: Anna Domaniková Helena priložila do pece. O chvíľu si pôjde ľahnúť, a ak nechá dvere do kuchyne otvorené, teplo polezie za ňou. Vždy to tak robila, keď udreli prvé mrazy. V prednej izbe, kde spala celá rodina, tam sa nekúrilo. Bola to najchladnejšia miestnosť v celom dome, čo bolo aj jej najväčším prínosom. Nemyslela tým len na horúce letné dni, keď tu uchovávala čerstvo nadojené mlieko a hrudku masla, ktorá ostala rovnako tuhá, ako keď ju namútila. Myslela na to, čo sa v tej chyži odohralo pred pár týždňami. V ten istý večer ako jej muž odišiel do Čiech za robotou. Teraz mu to musí povedať. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2140

Prvý bozk nad nemeckým cukrom @ :: Poviedky ::     Nov 07 2007, 12:44 (UTC+0) Sirmaiovský kaštieľ v Pozdišovciach - počas II. svetovej vojny si v ňom Nemci zriadili dielne na opravu áut a vojenskej techniky Miesto: Pozdišovce, okres Michalovce Čas: september – november 1944 Autorka: Soňa Jakešová Na nádvorí Sirmaiovského kaštieľa stáli hnedé vojenské džípy s otvorenými kapotami, motorky bez kolies a niekoľko obrnených vozidiel. Okolo kovových mašín sa pohybovali vystrihaní štíhli mladíci v zamastených nohaviciach a hnedých košeliach s vyhrnutými rukávmi. Niektorí ležali medzi kolesami a sústredene majstrovali na podvozkoch, ďalší sa skláňali nad prácu a doťahovali uvoľnené skrutky. Jožo stál opretý o múr tesne za kovanými čiernymi mrežami vysokej brány. Oči nespúšťal z priestoru pred budovou. Ruky mal hlboko zasunuté do vreciek nohavíc, čiapku so šiltom posunutú do tváre tak, aby mu čo najviac clonila tvár. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1943

Babica @ :: Poviedky ::     Oct 31 2007, 10:53 (UTC+0) Detail domu z obce Rakovec nad Ondavou Miesto: Rakovec nad Ondavou; okres Michalovce Čas: okolo roku 1935 Autor: Anna Domaniková Kovový hlas konských kopýt sa rozliehal po krajine zasypanej prvým snehom. Ešte spod neho vykukovali steblá trávy, aj oráčina. Reťaze snehových vločiek boli deravé, temer priesvitné ako nevestin závoj. Zato vietor sa odúval, ako sa na prvé zimné dni patrí. Richtárove líca boli vyštípané do červena, oči mu spolovice zakrýval lem hrubej čiapky a ruky mal zababušené v kožušinových rukaviciach. Silno držal opraty a bez prestania rozprával. „V dedine je babica potrebná ako soľ v polievke. Ženy rodia jedna po druhej ako opreteky. A najhoršie je, keď to príde na všetky naraz. Budeš mať čo robiť.“ čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1686

Košieľka pre Miška @ :: Poviedky ::     Oct 30 2007, 21:32 (UTC+0) Starý kostol uprostred cintorína v Rakovci nad Ondavou Miesto: Rakovec nad Ondavou, okres Michalovce Čas: prelom 19. a 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Bol spln a mesiac žiaril ako kus bieleho koláča. Jeho chladné lúče presvitali cez mraky, ktoré však zakrývali len malú, nepodstatnú časť oblohy, posiatu nespočítateľným množstvom strieborných hviezd. Trochu aj pofukovalo, nie zas tak veľmi, a napriek blížiacej polnoci bolo vonku toľko svetla, že všetko vrhalo tiene. Košaté stromy, stojace okolo cintorína, tiež drevené i kovové kríže. Najväčší tieň sa však rozprestieral od rakoveckého kostola, čo stojí presne uprostred, obklopený hrobmi. V tom tieni postávala, trochu sa hrbila a pozorne načúvala okoliu akási mladá žena. V tvári vystrašená a bledá, ľavú ruku, tú od srdca, mala neustále pritlačenú dlaňou o stenu chrámu. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3799

Ruky anjelov @ :: Poviedky ::     Oct 30 2007, 20:38 (UTC+0) V Kojšove v lete 2007 Miesto: Kojšov, okres Gelnica Čas: štyridsiate roky 20. storočia Autor: Anna Domaniková Žatva bola v plnom prúde. Lány polí sa slamene leskli, ženy si zastrkávali okraje vrchných sukní poza pásy, aby sa im nepotili nohy a neúnavne ukladali čutky okolo mandlíkov. Trinásť stoniek raže s klasmi nahor tvorilo čutku. Dvadsaťdva čutiek sa opieralo o kolík, čiže mandlík. Boli vsadené do zeme a stáli v jednom rade pár krokov jeden od druhého. Terka, deväťročné dievča s hrubými vrkočmi a očami ako orechy, v duchu rátala: „Jeden, dva, tri, štyri... trinásť klasov. Devätnásť, dvadsať... dvadsaťdva čutiek.“ Sedela v tráve, okrajom poľa a mračila sa. Ostatné deti pobehovali, hrali sa, brodili sa v potoku, ale ona nesmela! Mala trest. Za včerajšok. Slnko jej pálilo na vlasy, opekalo tvár i ruky, no ona sa nepohla z miesta. Trpela a chcela, aby to všetci videli. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1949

Ja ho nechcela, to ony tak zaonačili ! @ :: Poviedky ::     Oct 30 2007, 16:45 (UTC+0) Rakovec nad Ondavou Miesto: Rakovec nad Ondavou; okres Michalovce Čas: na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov 20. storočia Autor: Anna Domaniková „Čo zase zazeráš? Pil som. Hej. A čo?“ kričal Pavol. Motal sa v kuchyni, napil sa vody z vedra, no skrivil ústa, ani čoby sa mu do útrob lial ocot. O ženu nezavadil ani pohľadom. Len vykrikoval a Mani sa zdalo, že na ňu čochvíľa voľačo padne a namieste ju zahluší, tak ju dáka ťažoba tlačila k zemi, až sa strhla, keď jej v rukách zamrnčalo dieťa, čo práve kojila. Rýchlo ho vložila do kolísky, sadla na lavicu a nohou začala kolísať. Povila šesť detí. Muž začal popíjať už po druhom, no ona verila, nádejala sa, že to len dočasu, že zmúdrie, prestane merať cestu do krčmy. Škoda reči, no nikdy nepustila ani slzu. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1540

Dva dni z Čurových siedmich životov @ :: Poviedky ::     Oct 24 2007, 16:50 (UTC+0) Rakovec nad Ondavou v jeseni 2007 Miesto: Rakovec nad Ondavou; okres Michalovce Čas: začiatok päťdesiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Bolo to v letný podvečer, kedy by sa aj slušalo, aby už slnko stiahlo svoje lúče a prestalo svietiť do očí, keď dolu Rakovcom hrkotal voz. To by ani nebolo nič zvláštne, ale na kozlíku sedel starý Čuro a tváril sa ako boh pomsty, alebo dieťa, ktorému sa stala krivda. Ani jeho zamračený výraz v tvári nebol ničím výnimočný, často ho takto vídavali. Zamračeného ako Perún, alebo rozjareného ako cigána za plným stolom. Nič uprostred. Nebol však Perúnom ani cigánom. On bol jednoducho starý Čuro a v tej prezývke bolo obsiahnuté všetko. To, čo bolo v tejto chvíli nezvyčajné, sa nachádzalo na voze. Nahádzané periny, vankúše, ba aj gubaňa na zimu, čo už mala visieť niekde v sypanci, aby sa do nej nedostali mole. O Čurovi si už všetci dávno mysleli, že mu bude amen, najmä po tom, ako mu lekári vyrezali skoro celý žalúdok. On sa však držal života ako kliešť. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2134

Lepšia Jolanka v hrsti, ako Marta na streche @ :: Poviedky ::     Oct 24 2007, 16:50 (UTC+0) Starý dom v Rakovci nad Ondavou Miesto: Rakovec nad Ondavou; okres Michalovce Čas: koniec tridsiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Mižo sa cítil akosi neisto. Práve teraz, keď by mal priam kypieť dobrou náladou a napínať hruď, lebo každý v krčme naň hľadel aspoň ukradomky, on prešľapoval na mieste, akoby sa bál sadnúť na lavicu medzi ostatných. Nakoniec, aj keby si sadol, dlho by tak nevydržal. Čosi s ním poriadne šilo. Dnes bol jeho deň, o ktorom často iba sníval. Už popoludní prešiel zo dva razy dedinou hore a dole. Videl ju akosi inak. Nevšímal si prvé čerešne, čo sa už začínali pomaly červenať, ani toho syčiaceho gunára, ktorý naň vybehol z kŕdľa husí. Minul ho, akoby tam ani nebol. Spomalil až pri krčme a pozeral na jej dvere. Predstavoval si, ako ich bude môcť kedykoľvek pokojne otvoriť a zájsť dnu medzi ostatných. Doposiaľ nesmel. Len keď ho mama poslala po otca, nech tam toľko nevysedáva, iba vtedy prišiel, odkázal čo mal a rýchlo sa vytratil. Ale odteraz bude môcť kedykoľvek vstúpiť dnu, rozprávať so všetkými ako so seberovnými, no nielen to. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2144

Túžba a kosti @ :: Poviedky ::     Oct 22 2007, 13:55 (UTC+0) V Kojšove v lete 2007 Miesto: Kojšov, okres Gelnica Čas: povesť nemá presnú časovú identifikáciu Autor: Slavomír Szabó Izba, kam prišla Mária, bola vlastne jedinou miestnosťou malého domu, ktorému sa väčšina Kojšovčanov zvyčajne vyhýbala. Avšak naopak, pokiaľ niekoho voľačo trápilo, a to tak veľmi až sa mu ostne osudu zapichávali do duše, posadil sa práve tu, na drevenú lavicu za večne zaprataný stôl rovnako ako ona teraz. Bola tma. Tma čierna, až si Máriine oči museli dlho zvykať, aby rozoznali aspoň hrubé obrysy vecí, čo ju obklopovali. A bolo toho neúrekom, oveľa viac, než v iných domoch. Stará Hana chvíľu nerozprávala. Motala sa po kutici, akoby na všetko dobre videla. Mohla síce pokojne zapáliť knôt na malej lojovej lampe, či aspoň otvoriť dvierka na peci, nech dnu prenikne viac svetla, ale ona nie. Len stále čosi prenášala, otvárala truhlice, ktoré mala po celej miestnosti a v nich nevedno čo. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2302

Keď trikrát nestačí @ :: Poviedky ::     Oct 10 2007, 14:46 (UTC+0) Drienovec v podvečernom svetle Miesto: Drienovec, Košice - okolie Čas: dvadsiate roky 20. storočia Autorky: Ľubica Andrásiová, Anna Domaniková Imro, urastený chalanisko, namyslený, že mu už rastú fúzy, neznášal lenivcov, strachopudov, no najmä ak niekto veril na bosorky. Silný bol od ťažkej roboty na gazdovstve, svaly mu rozpínali košeľu na hrudi a cítil sa byť viac mužom ako deckom. Veď už mal šestnásť! Rozumu pobral dosť, no ten mu behal iba po lapajstvách a mal poriadne podrezaný jazyk. To všetko stačilo na to, aby vzbudzoval rešpekt pred rovesníkmi. Bol to taký všade bol, všetko vedel. Sedel na kozlíku plne naloženého voza a hundral, že sú kone lenivé, že sa v mlyne zdržal dlhšie ako predpokladal a na to všetko ho hnevala aj sestra Anka. „A vôbec, keď veríš len tomu, čo si videl, potom by podľa teba neboli ani sopky, ani slony, ani more a učitelia mám do hlavy vtláčali samé hlúposti,“ húdla doň, lebo sa bránila. Imro do nej vyrýval rád, tešil sa, keď ju mohol strašiť, hnevať. Aj teraz začal. O tom, čo ich delilo. O viere v bosorky. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1716

Vodenie Uľjany @ :: Poviedky ::     Oct 10 2007, 14:46 (UTC+0) Kojšov v lete 2007 Miesto: Kojšov, okres Gelnica Čas: povesť nemá presnú časovú identifikáciu Autor: Slavomír Szabó Bolo to tak ako každý rok. Presne päťdesiat dní po Veľkej noci sa zástup Kojšovčanov zhromaždil v kostole, aby si vypočul kázeň. Slová, že v tento čas zoslal spasiteľ Ducha svätého na svojich apoštolov. Vraj Tomáš, ten jediný akoby neveril, že Ježiš dokázal vstať z mŕtvych, až kým mu nepoložil ruku do rany. Neveriaci Tomáš sa však dotkol skutočného živého tela Božieho syna, a ten po tom, čo zoslal na všetkých najvyššie osvietenie, vystúpil na nebesá. čítať ďalej... čítaj poznámky (2) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Vodenie Uljany dzivce 04.Oct:16:11 čitateľov: 3427

Prekliate zásnuby @ :: Poviedky ::     Oct 09 2007, 08:46 (UTC+0) Mierne upravená fotografia domu z obce Lastomír Miesto: Lastomír, okres Michalovce Čas: päťdesiate roky 20. storočia Autorka: Soňa Jakešová Hana pri posledných slovách kňaza pocítila v duši ostrú bolesť. Hruď jej zovrelo tak mocne, že skoro vykríkla. Nevládala sa ani nadýchnuť. Zdalo sa jej, že zomrie. „Bože, len si ma k sebe vezmi,“ ticho pohla perami. Smrť by v tej chvíli bola pre ňu vykúpením. Koniec však neprichádzal. Z kostola vyšla, ako keby bola v cudzom tele. Nevedela, či skutočne kráča, lebo pod nohami necítila zem. Neprítomný pohľad upierala pred seba. Nevnímala ľudí okolo, ani šepot klebetných tetiek, ktoré sa zhrčili neďaleko chrámu a dôverne k sebe nakláňali hlavy ovinuté tmavými šatkami. čítať ďalej... čítaj poznámky (1) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Smutný príbeh dzivce 04.Oct:16:16 čitateľov: 1842

Ondrejove smrteľné tajomstvo @ :: Poviedky ::     Oct 08 2007, 13:21 (UTC+0) Kojšov v lete 2007 Miesto: Kojšov, okres Gelnica Čas: 1921 - 1922 Autor: Anna Domaniková Ondrej utekal s hlavou vyvrátenou k nebu, iba občas pozrel pod nohy, aby sa nepotkol a nebodaj nerozcapil uprostred dediny ako handrová bábika. Naťahoval nohy pred seba, akoby preskakoval jarok. Ruky zohnuté v lakťoch kopírovali pohyby nôh a dlane mal tak silno zovreté v päste, až ho boleli prsty. Musel sa dívať nahor, aby vedel, ktorým smerom má bežať. Netušil, kade sa jeho holuby poberú. Uleteli mu. Jednoducho zatrepali krídlami, vzniesli sa nad dvor a poďho preč. Také voľačo sa mu ešte nestalo, veď boli vždy lenivé, nie také letúne, ale dobre prekŕmené, vytučené až to vyzeralo smiešne a dosiaľ sa sotva vzniesli na strechu. čítať ďalej... čítaj poznámky (1) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Povedať, èi nepovedať? dzivce 04.Oct:16:20 čitateľov: 1585

Špehúň v bielom @ :: Poviedky ::     Sep 20 2007, 09:19 (UTC+0) Jedna z kúpeľných budov v súčasnosti Miesto: Herľany, okres Košice – okolie Čas: 1943 – 1946 Autor: Slavomír Szabó Paľo vypúlil oči a zatajil dych. Dobre ich videl. Toho šviháka v elegantnom obleku a lesklých topánkach i tú nádhernú slečnu v modrých šatách, čo sa niesla priam ako bohyňa. Jej dlhé hnedé vlasy sa pri každom kroku krásne zavlnili, i keď kráčala pomaly. Dvojica hostí Herlianskych kúpeľov sa vzdialila zraku všetkých ostatných pánov a dám, čo sa promenádovali na chodníku pri reštaurácii, aby si našla tiché a pokojné miesto. Presne také bolo tu, za parkom a neďaleko posledného prameňa minerálnej vody, kde si na kraji lesa sadli na trávu. Nevedeli, netušili, že spoza kríkov ich tajne pozorujú traja chlapci z dediny. čítať ďalej... čítaj poznámky (1) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Irónia osudu? dzivce 04.Oct:16:25 čitateľov: 3035

Hohó, niekto ma volá domov @ :: Poviedky ::     Sep 18 2007, 14:29 (UTC+0) Miesto: Ladomirová; okres Svidník Čas: tridsiate roky 20. storočia Autor: Anna Domaniková Koncom leta, keď ešte slnečné lúče hriali zem aj ľudí, hrubé svetre viseli v skriniach a onuce čakali, až si do nich ktosi zabalí nohy, v čase keď gazdovia zberali úrodu zo svojich políčok, detváky sa chystali do školy a na nebi sa pomaly kopili sivé ťažké mraky ako predzvesť hmlistej, upršanej, studenej jesene, tak práve vtedy meral cestu ladomirský richtár k cigánskym Vatriskám. Kráčal vzpriamene, v rukách držal richtársku palicu – znak jeho úradnej moci a vôle, ktorej nesmel nikto v dedine klásť odpor, či nebodaj neposlúchnuť jeho príkaz. Vedeli to aj obyvatelia Vatrísk a tak sa všetci vyhrnuli zo svojich chatrčí a netrpezlivo čakali, s čím k nim richtár prichádza. V mysliach sa im premleli všetky hriechy, ktoré za ostatný čas začiernili ich duše. Nikto z nich si však nevedel ani len predstaviť, pre ktorý z týchto skutkov teraz dostanú návštevu. čítať ďalej... čítaj poznámky (1) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Cigáni dzivce 04.Oct:16:31 čitateľov: 1902

Vasiľ mal veštené @ :: Poviedky ::     Sep 18 2007, 14:29 (UTC+0) Miesto: Ladomirová; okres Svidník Čas: 1946 Autor: Slavomír Szabó „Čo, Vasiľ, budeš bohatý? A budeš aj krásny? Taký krásny, že ti žiadna žena neodolá a všetky budú vystávať pred tvojim domom, len aby ťa aspoň na chvíľku uvideli? Budú tvoje sliepky znášať zlaté vajcia, alebo aspoň nájdeš poklad s drahokamom veľkým ako hlava? Veď hovor, však už to vieš, tak rozprávaj!“ vyrýval, dobiedzal Nikolaj, a to tak štipľavo, ako len vedel. Dvaja mladí muži, žiadnemu ešte nevyryl život tretí krížik na chrbát, sedeli za stolom v malej kutici, kam sotva dopadalo svetlo. Šero im neprekážalo. Čo neosvietili slabnúce lúče jarného slnka, to si sami domysleli, vyznali by sa tu aj poslepiačky. čítať ďalej... čítaj poznámky (1) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Presne dzivce 04.Oct:16:37 čitateľov: 2336

Cigánka na reťazi @ :: Poviedky ::     Sep 10 2007, 00:41 (UTC+0) V Ladomirovej v lete 2007 Miesto: Ladomirová; okres Svidník Čas: tridsiate roky 20. storočia Autor: Anna Domaniková Z chatrče na Cigánskych Vatriskách sa pomedzi drevené latky, tvoriace jej steny, rinula krásna hudba. To sa struny huslí rozozvučali, ich hlas prerážal povetrím. Vonku bol vzduch naplnený dymom z vatry, rozloženej na malom voľnom priestranstve uprostred domcov, cez ktorý sa prepichovali lúče zapadajúceho letného slnka a prelínali sa s hlasmi vonku sa obšmietajúcich cigánov. Niektorí z nich nemo, súhlasne a s obdivom prikyvovali, iní sa knísali v rytme hudby, ktorá im bola blízka. Veď to vyhrával ich vajda Sigoň, najlepší primáš v širokom-ďalekom okolí. Všetci vedeli, že učí hrať svoju šestnásťročnú dcéru Helenu. čítať ďalej... čítaj poznámky (1) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Kým gazdovia dzivce 04.Oct:16:43 čitateľov: 1766

Dve večere @ :: Poviedky ::     Sep 07 2007, 07:35 (UTC+0) Miesto: Bracovce; okres Michalovce Čas: November 1945 Autor: Slavomír Szabó Ktovie prečo, a možno je vaša skúsenosť iná, ale ja mám pocit, že keď je človeku najhoršie, mal by si dopriať nejaké, hoc i vzhľadom na vážnosť situácie, nezmyselné potešenie. Ak na vás dopadne skutočný bôľ, keď sa bojíte každého nového dňa, každej novej hodiny, chceli by ste niekam utiecť, uletieť, práve vtedy sa akýkoľvek pôžitok núka ako možnosť na chvíľku, aspoň pocitovo, opustiť skutočný svet. Svet, ktorý sa prepadol do čiernej tmy a chýba mu svetlo na konci tunela. Tak som i ja rozhodol, že to doma večer oslávime. Oslávime? To asi nie je najvhodnejšie slovo, pretože oslavovať nebolo čo. Práve naopak. Schyľovalo sa k najväčšiemu boju, vojnový front sa presúval priamo k nám do Bracoviec. Nič to však nemenilo na tom, že som si zaumienil pripraviť prasacie hody. čítať ďalej... čítaj poznámky (1) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Iný svet malina 08.Sep:20:35 čitateľov: 2929

Nevídané, neslýchané @ :: Poviedky ::     Sep 05 2007, 09:42 (UTC+0) Vežičky dreveného kostolíka v Ladomirovej Miesto: Ladomirová; okres Svidník Čas: tridsiate roky 20. storočia Autor: Anna Domaniková Trojica gazdovských chlapcov, nemali viac ako dvanásť, trinásť rokov, čupela pod trnkovými kríkmi konča dediny a nedočkavo hľadela na cestu, čo sa za zákrutou schovávala medzi stromy. Viedla do Svidníka, ale teraz to nebolo dôležité. Michal natiahol ruku medzi pichľavé konáriky a chcel odtrhnúť tmavomodrú bobuľu, no stratil rovnováhu a prevalil sa na bok rovno na Paľa. Ten na Jana, až sa všetci váľali na zemi ako popadané slivky. „Preskočilo ti? Chceš, aby nás zbadali žandári?“ oborili sa kamaráti na Michala. čítať ďalej... čítaj poznámky (1) / napíš poznámku aktuálne diskusie: O goji dzivce 04.Oct:16:50 čitateľov: 1581

Kto uverí, uvidí @ :: Poviedky ::     Sep 03 2007, 07:21 (UTC+0) V Porube pod Vihorlatom v lete 2007 Miesto: Poruba pod Vihorlatom; okres Michalovce Čas: začiatok štyridsiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Otec vyšiel zo stodoly, zavrel za sebou vysoké drevené dvere a Jolka ostala v rozpakoch. Mala by sa hanbiť, ako sa patrí na malé dievčatká, ale ona nechcela, aby to tak dopadlo. Najskôr z dvora cez plot videla, že otec prichádza na rebrináku plnom sena, čo už uschlo v stohoch na horných lúkach. Vedela dobre, že to pôjde vyhádzať, sám všetok náklad vidlami na kopu, aby bolo čo pre statok na zimu. Preto vbehla do stodoly ako prvá, preto sa ukryla v rohu za starý fúrik, že keď otec vojde dnu, tak ho vystraší. Tešila sa, keď to tak pekne vymyslela. Ale vec sa mala inak. To ju zneistelo, či sa teraz hanbiť, alebo nie. Nech nad tým rozmýšľala akokoľvek, vinu necítila. A to aj napriek tomu, že tam bola schovaná po celý čas, čo sa otec s ujom Andrejom rozprávali. Potajomky počúvať sa nesluší, ale za to predsa nemôže. Lenže čo počula! čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2702

Maštaľné tajomstvo @ :: Poviedky ::     Aug 20 2007, 08:38 (UTC+0) V obci Lastomír v roku 2007 Miesto: Šamudovce, Lastomír ; okres Michalovce Čas: prelom 19. a 20. storočia Autor: Mária Čigašová, Slavomír Szabó „Čo, ak má inú,“ umárala sa Hana a neprestávala bezhlavo chodiť po chyži nervózne stískajúc v ruke papierovú ružičku z púte. Zdalo sa jej, že ešte aj tie červené papierové lupene sa jej vyškierajú do tváre, len aby zvýšili jej bolesť. „Choď si už ľahnúť, nech nevyzeráš ako strašidlo do maku,“ začula nespokojnú mamu, ktorá už chcela v takýto čas len ticho a pokoj. Začala teda našľapovať na špičky, pretože celý dom opäť naplnil známy zvuk. To sa Žofia, jej najmladšia sestrička rozplakala v kolíske. Mama vystrčila nohu z postele a zľahka kolísala ružové bábätko mrmlajúc nespokojne niečo o večnom buntošení. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2189

Božie mlyny @ :: Poviedky ::     Aug 14 2007, 13:06 (UTC+0) Kostolík v niekdajších kúpeľoch Miesto: Herľany ; okres Košice-okolie Čas: tridsiate roky 20. storočia Autor: Anna Domaniková Gazda Fero si obliekol sviatočné nohavice, košeľu, vyblýskané čižmy a na hlavu si nasadil nový klobúk so širokým okrajom. Čerstvo oholený stál pred zrkadlom v kuchyni a s úľubou sa obzeral. So svojím zjavom bol spokojný. Päťdesiatka na krku, no vyzeral na viac ako o päť rokov mladší. Opálený, svalnatý od roboty okolo gazdovstva. Zuby mal trochu zažltnuté od tabaku, ktorý večne žuval a odpľúval čierne sliny všade, kadiaľ chodil. Pomyslel si, že by sa jeho syn za neho nehanbil, keby sa s ním vybral na nedeľnú tancovačku. Aj dievky by sa za ním určite obzerali. Každá jedna. Ako toľkokrát predtým. Kedysi mnohé obalamutil rečičkami a obral o vienok. V dedine sa o ňom trúsili reči, že je sukničkár, no teraz mal v mysli iba jednu. Zlaticu. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1518

Prikázaná láska @ :: Poviedky ::     Aug 14 2007, 07:43 (UTC+0) V Sliepkovciach na jar 2007 Miesto: Sliepkovce ; okres Michalovce Čas: štyridsiate roky 20. storočia Autorka: Soňa Jakešová V Sliepkovciach sa začalo ozývať hlasné burcujúce kikiríkanie. Kohúty oznamovali svetu, že na obzore onedlho vyhupne páliace slnko a nemilosrdne sa oprie do polí s plnými zlatistými klasmi. Končila sa ďalšia letná noc. V noci spŕchlo a zem pokropili výdatné kvapky dažďa, aké prichádzajú z horúčavy. V blednúcom šere malej komôrky slabo zapraskala slama. Bara sa opäť prevrátila v posteli s matracom napchaným suchou trávou. Pod bielou tenkou plachietkou sa vyduli hladké obrysy bokov mladého ženského tela. Bara nespala, no predsa snívala. O pevných svalnatých pažiach, širokých pleciach a pohľadoch, ktorými chlapci vháňajú červeň do líc dievčaťa. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2123

Sírusov svet @ :: Poviedky ::     Aug 07 2007, 21:33 (UTC+0) Kostolná veža v Palíne Miesto: Palín; okres Michalovce Čas: päťdesiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Pomedzi dedinské domy, či skôr pomedzi šopy, kde boli len úzke cestičky vyšliapané v tráve, kadiaľ sa chodí len ak sa musí, sa náhlila Borka. Stačil by jediný pohľad do jej vyplakaných očí a bolo by hneď jasné, že ju vedú obavy a strach. Ale tiež očakávanie z toho, čo už raz muselo prísť. Cítila, že možno ešte je nádej. Síce slabá, ba dokonca taká ničotná, ako keď sa topiaci chytá slamky. Veď Sírus mal vždy lepšiu povesť mimo Palína ako v samotnej dedine, ale ak niekomu bolo naozaj zle, vybral sa za ním. Zvyčajne o tom nikto nerozprával, nechválil sa s tým, že z choroby ho postavil na nohy tento čudesný človek, ktorého obliehalo viac mýtov než pravdivých rečí. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2410

Nech žije Amerika a zajace! @ :: Poviedky ::     Jul 26 2007, 15:26 (UTC+0) V Šamudovciach na jar 2007 Miesto: Šamudovce; okres Michalovce Čas: tridsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó „Nech žije Amerika! Aj Američania nech žijú, tam doma u seba, pekne na svojom! A nech sa aj Paľo stane Američanom s kufrom plným dolárov, ktoré ho zaslepia, urobia bohatým, ale rovnako hlúpym, ako keď sa tam vybral!“ Presne takto vykrikoval Andrej, plný nadšenia, vytešený nad novým dňom, ktorý práve začal. Vstal ešte pred svitaním, obloha už síce zbledla, ale ešte sa nebrieždilo. Slnečné lúče sa zahryzli do oblakov a predrali si cestu na jeho tvár, až keď už kráčal šamudovskými poľami k lesu. Kto by teraz vedel spať? Veď včera, ba priam pred niekoľkými hodinami, si k sebe túlil Zuzku, pekne ju objal okolo pása a potom jej dal bozk na líce. Už sa vôbec nebránila. Ba práve naopak, jasne cítil, ako jej to objatie robí dobre, sama sa od neho nevedela odtrhnúť. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2201

Iný ako iní @ :: Poviedky ::     Jul 17 2007, 15:02 (UTC+0) Klasicistický kaštieľ v Drienovci - historické sídlo rožňavského biskupa, ktorý sa spomína v poviedke Miesto: Drienovec ; okres Košice-okolie Čas: dvadsiate roky 20. storočia Autor: Anna Domaniková Imro prešiel cez most a odbočil doprava. Ranné lúče slnka sa opierali o jeho zhrbený chrbát. Ešte ho nehriali. Boli chladné, temer ako špička jeho nosa a prsty na rukách. Zasmrkal, otriasol sa a kráčal ďalej s hlavou trochu naklonenou k ľavému plecu. Jeho staré, zodraté topánky odmeriavali dedinskú cestu šuchotavými, rovnomernými krokmi. Neobzeral sa. Trochu sa uškŕňal a vnímal vôňu prebúdzajúcej sa prírody. Počul hlasný štebot vrabcov, ktorý ladil s vlnkami, naháňajúcimi sa po lesklých hladkých kameňoch a bučanie kráv z dvorov, prerušované kikiríkaním kohútov. Tieto zvuky mal Imro rád. Znamenali život, znovuzrodenie po tuhej, dlhej zime. Už bude lepšie, pomyslel si. Pri prvom plote spomalil, potom zastal. Utrel si nos do rukáva a znovu vykročil. Teraz už pomalšie, akoby rátal počet krokov. Štvrtý dom, ten bol dnes cieľom jeho návštevy. Štvrtý. Dával pozor, aby ho neminul. Zrazu mu ktosi skočil na nohy, chytil ho za obe ruky a zakričal: „Hádaj kto som? No? Či uhádneš?“ čítať ďalej... čítaj poznámky (2) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Velmi dzivce 01.Aug:18:53 Velmi dzivce 01.Aug:18:51 čitateľov: 1711

Zázrak kráľa Ladislava @ :: Poviedky ::     Jul 17 2007, 14:41 (UTC+0) Svätý Ladislav bojuje s Pečenehom, ktorý uniesol ženu. Detail historickej fresky. Miesto: Drienovec; okres Košice-okolie Čas: niekedy medzi 1077 – 1095 Autor: Slavomír Szabó Koloman by sa najradšej nevidel. Či inak, Koloman by sa radšej videl niekde inde. Kdekoľvek. Hoci na roli, ťahajúc pluh ako dáky vôl, či v lese vláčiac kladu ako kôň, alebo ukrytý pod hrubou vrstvou blata v chlieve medzi sviňami. Kdekoľvek inde, len nie tu! Sedel v tieni pod lieskou na okraji planiny a pozeral na svoje dlane. Mal v nich nasypané zrná raže, pekné vyzreté, len si ich vložiť do úst a rozžuť. Svoj prídel jedla si vybral práve teraz, v toto jasné poludnie, aby zahnal hlad. Bolo by to pekné, priam nádherné drviť medzi zubami zrno a vychutnávať ho ako sa len dá, lenže jazyk sa mu lepil na podnebie už tretí deň, aj pery akoby nebolo možné od seba odtrhnúť. Jesť sa nedalo, chýbala mu voda. Nielen jemu, ale azda dvom tisícom mĺkvych vojakov, ktorí sa nádejali, že teraz Kumáni nemajú ani zdania, kde sa skrývajú a nikto nezaútočí. čítať ďalej... čítaj poznámky (1) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Ako vznikol pramen dzivce 01.Aug:18:57 čitateľov: 3521

Ako divé husi @ :: Poviedky ::     Jul 17 2007, 13:30 (UTC+0) Odfotené v Mikovej... Miesto: Miková; okres Stropkov Čas: 1946 - 1947 Autor: Soňa Jakešová Les nad Mikovou sa pomaly prezliekal do žltého plášťa. Listy zo stromov nehlučne padali na zem. Podvečerné slnko presvetľovalo koruny bukov a jeho lúče sa ako zlaté šípy zapichovali k ich koreňom. Do velebného ticha prenikli blížiace sa detské hlasy. „Julka, pozri, ten strom vyzerá ako mátoha! Konáre dvíha dohora ako ručiská s pazúrmi a tam, aha, v strede na kmeni – tá diera je ako rozďavená papuľa!“ „Nevrav, Iľa. A tam, ten peň, podľa teba nie je náhodou trpaslík?“ odbila posmešne mladšiu sestru Julka. Pre Ilino časté fantazírovanie nemala vždy pochopenie. čítať ďalej... čítaj poznámky (2) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Smutny dzivce 01.Aug:19:01 čitateľov: 2038

Pomoc zo záhrobia @ :: Poviedky ::     Jul 14 2007, 20:49 (UTC+0) Vihorlat - pohorie, pod ktorým sa nachádza obec Poruba Miesto: Poruba pod Vihorlatom Čas: leto r. 1945 Autor: Eva Hajdu „No, hádam bude dobrá, silná,“ tľoskol Jožo hlasno jazykom. „Veď bolo dosť žita a všetkého sme dali tak akurát, na ničom som nešetril,“ ubezpečoval seba i suseda Adama, čo mu prišiel pomôcť. Ten sa nezdráhal, a keď Jožo ešte ráno strčil svoju kučeravú hlavu do ich dverí a sprisahanecky na neho žmurkol, hneď vedel koľko bije. Jój, za príjemnej letnej noci ísť pomôcť kamarátovi i dobrému susedovi vypáliť poctivú domácu pálenku – to by odmietol len dáky ťuťmák. Adam nie, ten bol z iného cesta, a s Jožom už boli zabehaná dvojica. Veď sa už za ten čas voľačo napálili, a nie hocijakej žbrndy, ale poriadneho páleného, čo rozprúdi krv v tele i pookreje na duši! Len so širokým úsmevom kývol hlavou a žmurkol naň takisto, že dobre, o desiatej bude u neho vzadu na dvore, ako sa predbežne boli dohodli. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1198

Nedotknutá @ :: Poviedky ::     Jul 11 2007, 09:22 (UTC+0) Táto historická fotografia z Drienovca pochádza z približne rovnakého obdobia ako skutočný príbeh spracovaný do poviedky. Avšak muž na fotografii nemá s daným nevšedným príbehom nič spoločné. Miesto: Drienovec ; okres Košice-okolie Čas: tridsiate roky 20. storočia Autor: Anna Domaniková Hmla sa prevaľovala medzi nahými konármi stromov a sadala na jeseňou vyprázdnené polia a lúky. Zatvárala vráta stajní, durila sliepky z hnojiska a gúľala sa v tichosti ponad cestu. Olizovala strechy domov, kopŕcala sa ponad zapriahnutý voz s koňmi, na lesklých hrivách ktorých sa menila na drobné kvapôčky, stekajúce po svalnatých nohách zvierat a padajúce pred ich kopytá. čítať ďalej... čítaj poznámky (1) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Taketo veci dzivce 01.Aug:19:03 čitateľov: 1742

Náhle zjavenie @ :: Poviedky ::     Jul 11 2007, 08:36 (UTC+0) Poruba pod Vihorlatom v lete 2007 Miesto: Poruba pod Vihorlatom ; okres Michalovce Čas: okolo roku 1920 Autor: Eva Hajdu Ďuro sa nespokojne zahniezdil. Uprene hľadel na svoje mohutné ruky, mal ich naozaj nezvyčajne veľké ešte aj na chlapa. Vraj hotové medvedie laby, uťahovali si z neho doma v Porube. Teraz však sedel vedno so švagrom Ondrom v susednej Jovse na drevenej lavici vonku pred mlynom, čo patril starému Pavlovičovi. Trpezlivo vyčkávali, až im mlynár konečne zomelie zrno na bielučkú múku. Už tu dnes raz boli, ešte predobedom, lenže mlynár im rovno povedal, že zbytočne budú strácať čas, na počkanie im zrno veru nezomelie, lebo musí najprv vybaviť tých, čo prišli pred nimi. Darmo, žatva bola v plnom prúde, a gazdovia i obyčajní ľudia, čo mali kus voľajakej tej roličky, každý chcel mať prvú múku zo svojho čo najskôr. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1636

Bravčová kozľacina @ :: Poviedky ::     Jul 03 2007, 07:01 (UTC+0) Príbeh o bravčovej kozľacine sa isto nemohol stať inde ako v Porube pod Vihorlatom. My sme tu napríklad pri jednej z našich návštev stretli aj ovcopsa... Miesto: Poruba pod Vihorlatom; okres Michalovce Čas: prvá polovica päťdesiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Už celý deň vyzeral nanič. Ba čo deň, začalo to ešte v noci. Jano s oboma bratmi síce pripravili všetko ako treba, slamu na opaľovanie, háky na vyvesenie svine, vedro na krv, korytá, nože tiež nabrúsili poriadne, ale neprialo im počasie. Od Vihorlatu fúkal vietor, čierne mraky pokryli oblohu a neukázala sa ani jedna hviezda, nieto ešte mesiac. Jeho svetlo, čo by aspoň trochu osvetlilo dedinu, chýbalo. Sviňu vyhnali z chlieva na dvor a našťastie zabili tak, že ani nestihla zakvičať. To si Zuza pochvaľovala, lebo aspoň susedia nič nepočuli. Ale potom, sotva zviera zavesili, nechali stiecť z krvi, opálili otiepkami slamy a rozpárali mu brucho, z oblohy sa spustil chladný dážď. Až do rána vytrvalo bubnoval na strechy domov, dolu dvorom tiekol malý potôčik a zem pod nohami bola samé blato. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3195

Cval mŕtvych koní @ :: Poviedky ::     Jul 02 2007, 18:01 (UTC+0) Odfotené v obci Miková v júni 2007 Miesto: Miková ; okres Stropkov Čas: tridsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Iľa milovala kone. Bolo jedno aké. Malé, veľké, krásne žrebce s bujnou hrivou a lesklou srsťou, alebo staré mrciny, čo ledva dokázali utiahnuť prázdny voz. Jednoducho ich milovala a nebolo podstatné prečo. Nakoniec, ak má človek k čomusi naozaj vzťah, pokiaľ niekoho či niečo skutočne miluje, len ťažko to dokáže zdôvodniť. Môže hovoriť o čomkoľvek, nadchýnať sa krásou i bystrosťou, ale sám pritom cíti, že nevie vyjadriť to podstatné. Nemôže vysvetliť, ako sa zrodil cit a prečo stále pretrváva. Možno, ak by to vyjadriť vedel, cit by zanikol. Už by to boli slová z rozumu, jasné a zreteľné, čo dokážu odkryť príčiny i súvislosti. Ale slová prameniace zo srdca sa týmto neriadia. Iným azda vyznievajú ako nesúrodé táraniny, ktoré nemajú žiadne opodstatnenie, ale ono to tak nie je. To iba slová srdca ťažko pochopí ten, kto sa riadi len rozumom. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1795

Ďurove poslanie @ :: Poviedky ::     Jun 25 2007, 22:23 (UTC+0) Bracovce na jar 2007 Miesto: Bracovce ; okres Michalovce Čas: štyridsiate roky 20. storočia za Slovenskej republiky Autor: Slavomír Szabó „Čecha do mecha a mech do orecha! Čo? Budú dávať dačo zadarmo, že sa tu tak tlačíte?“ zaškľabil sa Ďuro ako dieťa pri pohľade na vianočný stromček. Jeho bezstarostný výzor ostro vynikal oproti skupine zamračených Bracovčanov, čo stáli mĺkvo už od svitania uprostred dediny pred obchodom. „Čecha do mecha a mech do orecha!“ vyštekol Ďuro opäť a čakal, či sa k nemu voľakto pridá. „Si zaspal dobu? Akého Čecha? Všetci už pošli, nie? Na vozoch aj s kuframi. A ďalej vlakom. Aspoň videli kus sveta,“ prehodila akoby len tak tučná Zuza, no bola možno i rada, že sa voľakto ozval. Nikdy nevydržala dlho mlčať. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2653

Čudný potok @ :: Poviedky ::     Jun 25 2007, 21:20 (UTC+0) Kostol sv. Martina v Drienovci Miesto: Drienovec ; okres Košice - okolie Čas: zima 1926 Autor: Anna Domaniková Šani a Šani boli nielen susedia, ale aj dobrí kamaráti. Vlastne celá dedina sa kamarátila. Jej obyvatelia žili svorne ako jedna rodina, aspoň od čias, ktoré si pamätali jej najstarší obyvatelia. Šani a Šani si toho ešte veľa nepamätali. Mali po devätnásť rokov, chrbty rovné ako jedľa, odstávajúce uši, kučeravé husté vlasy, široké, mozoľnaté dlane a vo vreckách nohavíc schované nožíky. Nožíkoví mládenci - tak ich prezývali domáci aj cezpoľní. V Drienovci nebolo chlapa, ktorý by nemal vo vrecku nôž. Jednoduchý, ostrý ako britva, dobrý aj ako zbraň na obranu, ba i na útok. Kedy na to prišlo, lebo taký to bol život. Raz si človek zachraňoval svoju kožu, inokedy prebodával kožu niekoho iného. Výber možnosti závisel od sily vypitej pálenky a pomútenia rozumu. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1682

Podivné čary starého Bajsuru @ :: Poviedky ::     Jun 13 2007, 22:30 (UTC+0) Tmavosivé mraky sa nad Mikovou prevaľovali ako obrovské vypasené príšery... Miesto: Miková ; okres Stropkov Čas: začiatok 20. storočia Autor: Soňa Jakešová Tmavosivé mraky sa nad Mikovou prevaľovali ako obrovské vypasené príšery. Pod silným poryvom vetra menili svoj bizarný tvar a skláňali sa čoraz nižšie k slameným strechám. Starý Bajsura náhlivo kráčal po poľnej ceste smerom do dediny. Keby sa v tej chvíli obzrel, uzrel by Ivana, ako sa za ním opatrne ukrýva. Mladík sa už od lesa zakrádal za vysokým starcom, odetom v čudesnej dlhej huni. Vnímal jeho chudú zhrbenú postavu, z ktorej cítil tajomnú silu. čítať ďalej... čítaj poznámky (1) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Starý Bajsura dzivce 16.Jun:18:39 čitateľov: 1751

Cestou do Mikovej @ :: Poviedky ::     Jun 13 2007, 21:50 (UTC+0) Obec Miková je známa najmä ako rodisko rodičov Andyho Warhola. Ale pozoruhodné sú aj príbehy, podľa ktorých v okolitých horách žilo a žije veľa mystických bytostí. Miesto: Miková, Malá Poľana ; okres Stropkov Čas: tesne po II. svetovej vojne Autor: Slavomír Szabó „To je dobré! To sa tak dobre počúva. Michal, povedz to ešte raz!“ rozmachom ruky zvýraznil Vasiľ svoju prosbu, až sa naklonil nabok a takmer spadol. Stolička mu bola odrazu malá, priúzka, takže sa druhou rukou radšej ihneď prichytil okraja stola. Jeho oči sa priam ligotali. Možno od pálenky, možno od vzrušenia, alebo v tom bolo oboje. Michal, sediac v krčme oproti nemu, sa len akosi neisto usmial. „Naozaj? Naozaj to chceš znova počuť?“ „Ako hovorím! Aj ti poplatím, nech ťa v krku nedrhne. Keď o tom rozprávaš, akoby som to sám videl.“ čítať ďalej... čítaj poznámky (2) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Horor dzivce 16.Jun:18:48 čitateľov: 3013

Mačka, obchodník a dve gazdiné @ :: Poviedky ::     Jun 13 2007, 21:26 (UTC+0) Miesto: Sliepkovce ; okres Michalovce Čas: Tridsiate roky 20. storočia Autor: Jana Hajduová „Mydlo na jemné ruky, olejček na lesklé vlasy, mladá pani, kúpte, lacno dávam!“ vyťahoval Franto fajnové zázraky z koženej kabely, ktorú si bol rozložil na lavici v kuchyni istej sliepkovskej gazdinej. Kládol farebné fľaštičky a škatuľky na stôl a silno sa usmieval vlhkými perami. „Ani nevyberajte, nič nechcem! Od dažďovej vody sa mi vlasy tiež lesknú, a zadarmo!“ odbila sotva tridsaťročná žena postaršieho snaživého podomového obchodníka v zle ušitej prepotenej košeli. Bol malý, červený ako moriak, skrátka škaredý. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1873

Cudzia morálka @ :: Poviedky ::     Jun 06 2007, 19:20 (UTC+0) V Sliepkovciach na jar 2007 Miesto: Sliepkovce ; okres Michalovce Čas: 1934 Autor: Slavomír Szabó Dopoludňajšie slnko vystúpilo poriadne vysoko, čo značilo, že čas pokročil. Ulicou prešla akási žena, z diaľky ju nebolo poznať a pred sebou hnala kŕdeľ husí s malými húsatami. Z ktoréhosi dvora zabučala krava, hneď nato sa ozval i brechot psa a pri mláke, čo ostala po nedávnej povodni z vyliateho Laborca, pristál kŕdeľ holubov. Všetko vyzeralo ako v každý iný všedný deň, až na jedno. Na to hlavné. Udalosť, na ktorú čakali celé Sliepkovce už dlhé týždne. Kadečo sa šuškalo, najskôr len tak, že vraj sa hovorí, a potom už aj nahlas, že je to isté. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2190

Mozoľ a uhlík @ :: Poviedky ::     Jun 02 2007, 22:42 (UTC+0) Doposiaľ nezaznamenanú, teda i literárne nespracovanú slovenskú ľudovú rozprávku nám v obci Miková vyrozprávala 97 ročná babička Eva Prextová. Miesto: Miková ; okres Stropkov Čas: táto rozprávka (bájka) nie je vsadená do konkrétneho časového obdobia Literárne spracoval: Slavomír Szabó Na okraji dediny stála chalúpka a v nej bývala babka. Bola už stará a žila sama. Celé leto pracovala na svojom políčku, vždy od rána až do večera, a potom prichádzala domov. Inak to nebolo ani dnes. Babka sa vrátila až keď slnko zapadlo za kopec a vonku bola tma. Len rýchlo rozložila oheň v peci a uvarila si polievku. Keď ju dojedla, cítila sa už taká unavená, že si ihneď ľahla do postele. Ani nemusela dlho čakať, lebo spánok sa jej sám tisol na viečka. Onedlho sa už v domčeku ozývalo jej spokojné odfukovanie. Babka spala. Aj za domom na dvore si sliepky v kurníku posadali na bidlo a zaspali. Ba aj psík, čo inokedy strážil celú noc, si teraz trochu zdriemol. Jediný, kto ostal hore, bol mozoľ. čítať ďalej... čítaj poznámky (2) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Prvá dzivce 10.Jun:15:51 čitateľov: 1943

Vihorov vrch @ :: Poviedky ::     Jun 02 2007, 21:06 (UTC+0) Morské oko. V jeho hladine sa odrážajú hory územia horského ducha Vihora, pána Vihorlatu. Miesto: Poruba pod Vihorlatom ; okres Michalovce Čas: povesť nemá presnú časovú identifikáciu Autor: Eva Hajdu Ondro mal od strachu stiahnuté hrdlo, no napriek tomu odhodlane kráčal lesnou cestou ďalej. Drsnú dlaň sem-tam ľútostivo položil na chrbát ich jedinej kravy, ktorú teraz viedol predať na trh do Michaloviec. Nie, pred ženou a ich tromi deťmi by ani len slovko neutrúsil o tom, že sa obáva lúpežníkov, čo zbíjajú v okolitých hlbokých lesoch, to by si radšej odhryzol polovicu jazyka. Zuzka je už i tak dosť strápená. V jej očiach už veľmi dlho nevidel iskru, ktorá dodávala jej tvári nežný pôvab, načo jej má ešte aj on priťažovať? Vedel, že inú možnosť nemá, ak nechce, aby živorili ako nejaká bedač. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1804

Zázrak rieky @ :: Poviedky ::     May 28 2007, 10:53 (UTC+0) V Palíne na jar 2007 Miesto: Palín, Lekárovce; okres Michalovce Čas: prelom 19. a 20. storočia Autor: Slavomír Szabó „Neverím, nie, toto nie je možné,“ vyjachtala s priduseným hlasom Zuzka, keď Eržika rozbalila perinku. Až jej pritom trhlo kútikom úst, brada sa pokrčila ako keď začína plač, ale premohla sa. Nikomu by to na nálade nepridalo. Nakoniec, čo by teraz pridalo? Obe sestry, stojac uprostred chyže Zuzkinho domu, pozerali na dieťa, čo vyzeralo ako kostrička potiahnutá kožou. čítať ďalej... čítaj poznámky (2) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Plakala som dzivce 10.Jun:15:59 čitateľov: 2273

Zvony od Čendešovej džury @ :: Poviedky ::     May 17 2007, 18:40 (UTC+0) Farský kostol Navštívenia Panny Márie. V roku 1908 ho zasiahol blesk a vyhorel. Peniaze na jeho opravu dal Alexander Sztáray a v roku 1911 ho zrekonštruovali. Miesto: Senné; okres Michalovce Čas: 1911 Autor: Slavomír Szabó Bolo by to čudo neslýchané, keby sa to nestalo viackrát do roka. Aj dnes zrána to všetci videli, že voda v Laborci tiekla naopak, hore korytom. Domy Senného vytŕčali z hladiny ako malý ostrov na zaplavenom území. Potopa sa tiahla do šírky hádam i pätnásť kilometrov. Nikto nevolal, nekričal o ratu, nikto sa ani neprežehnával, že sú to jasné znamenia o konci sveta. Každý už vedel, že keď sa zdvihne Laborec, Uh i Latorica a ich vody sa stretnú v Bodrogu, ba i keď sa Tisa naplní tak, že už nie je schopná prijať Bodrog, rieky začnú prúdiť opačným smerom. Hneď nato sa vylejú. Nie však naraz. Voda prichádza pomaly, nebadane stúpa, až sa dostane do všetkých domov. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2133

Pýcha a pád Júliusa Szélla @ :: Poviedky ::     May 17 2007, 17:54 (UTC+0) Niekdajší kaštieľ Júliusa Szélla vďaka novovekej dostavbe stratil starobylý architektonický ráz a sídli v ňom základná škola. Z niekdajšieho veľkolepého parku ostali len zvyšky a po jazierku pri kaštieli už niet ani stopy. Miesto: Lastomír ; okres Michalovce Čas: tridsiate až päťdesiate roky 20. storočia Autor: Soňa Jakešová „Ide pán veľkomožný, utekajme!“ zvolalo náhle jedno z detí, čo čupeli v parku pri jazierku a kamienkami čerili jeho hladinu. „Practe sa, ničomníci!“ skríkol Július Széll. Do vzduchu zodvihol svoju paličku s kovovou špicou a varovne hrozil. Deti nemal rád. Otravoval ho ich krik a ruch, čo šírili. Nemal rád ani dospelých. Najmä neurodzených a chudobných, ktorí nemali spôsoby, pľuli do prachu a jedli s neumytými rukami. Najviac mu prekážalo, keď prechádzali po jeho pozemku. Bez zábran okrikoval starcov, čo si krátili cestu cez jeho pole. Ľudia mali pred ním rešpekt. Dával im živobytie a preto ich mal v hrsti. Széll to dobre vedel a vždy, keď mal príležitosť, im to dával pocítiť. On tu bol predsa pánom! čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1879

Tajné rozhodnutie žandára Gregora @ :: Poviedky ::     May 16 2007, 09:25 (UTC+0) Okná starého domu v Palíne Miesto: Palín; okres Michalovce Čas: koniec päťdesiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Všetko bolo perfektne naplánované. Vynikajúco vymyslené, a predsa zlyhalo! Alebo nie? Nakoniec, nemuselo, záleží na tom, kde sa zasa Gregor túlal. Ale on sa objaví vždy tam, kde ho treba najmenej – zúfala si Jolana, blížiac sa domov z opačného konca Palína. Do očí jej práve svietilo slnko, darmo si poťahovala šatku viac do čela. V taký čas, sotva začala jar a pálilo ako v lete. Cítila sa slabá. Už druhý deň akoby na ňu liezla nejaká pliaga. Dozaista ju prefúklo, keď robila na dvore. Ale ten Gregor – kde je? Keď žandára netreba, objaví sa. A keď ho ktosi zháňa, akoby sa pod zem prepadol! čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2040

Šašo pojašený @ :: Poviedky ::     May 14 2007, 09:11 (UTC+0) Zemplínska výšivka Miesto: Palín; okres Michalovce Čas: päťdesiate roky 20. storočia Autor: Eva Hajdu Už sa zasa predvádza – znechutene zazrela Mária na Pištu, urasteného mládenca, čo sa jej už hodný čas snažil nadbiehať. Poznali sa odmala, aj vyrastali takmer v susedstve, veď ich delil len jeden dom. Už ako deti trávili pri spoločných hrách celé dni. Koľko sa len navymýšľali kadejakých vylomenín, za ktoré ich rodičia potom neraz vyzauškovali. Už vtedy bolo zrejmé, že tí dvaja sú spriaznené dušičky a poniektoré staré kmotry v Palíne aj pokyvkávali hlavami, že veru, keď sa tak dobre vedno ráčia už ako deti, možno dôjde aj na svadbu, keď príde čas. No potom sa odrazu všetko zmenilo. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1520

Zjavenie jednej noci @ :: Poviedky ::     May 07 2007, 14:40 (UTC+0) Palín v apríli 2007 Miesto: Palín; okres Michalovce Čas: Dvadsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Tma sa prepchala malými oknami do izieb, naplnila ich svojou čerňou a v kútoch akoby zhustla. Svetlo beztak nebolo potrebné. Skôr po pamäti, tak akoby bol deň, prešla Alžbeta od truhlice k posteli, kde spal malý Paľko. Bola rada, že usnul, a dnes bez plaču. Ba práve naopak, po dlhšom čase ho počula ako sa smeje, keď popoludní vyvádzal so psom na dvore. Tušila však, či skôr vedela, že je len otázkou krátkeho času, kedy sa prebudí a opäť rozplače. Bratranec Miško, ten ho mátal. Prešli už dobré tri týždne, čo ho uložili do hrobu. čítať ďalej... čítaj poznámky (1) / napíš poznámku aktuálne diskusie: ako to je? malina 10.May:19:52 čitateľov: 2410

Porubianska skaza @ :: Poviedky ::     Apr 30 2007, 17:46 (UTC+0) Kostol v obci Poruba pod Vihorlatom. Podľa povesti bol záhadným démonom zničený starý pôvodný drevený kostolík v pôvodnej Porube na inom mieste. Miesto: Poruba pod Vihorlatom Čas: povesť nemá presnú časovú identifikáciu Autor: Slavomír Szabó Slnko už pomaly klesalo za obzor, aj vtáci sa tak ako vždy v taký čas rozospievali a ich trilky sa niesli celým Vihorlatským pohorím. Jano slastne prižmúril oči, a i keď sa ešte z lesa doznievali posledné údery sekier, oddal sa sladkému oddychu. Len na chvíľu, na chvíľočku si takto poležať, tuto ako končí les a začína lúka si oddýchnuť. Dnes sa už narobil dosť, viac než inokedy a zajtra ho čaká veľký deň. Takto to cítil, vnímal, tešil sa, že už sa stane uhliarom. To bol v jeho plánoch posledný krok. Potom už bude hospodáriť s chlapmi ako so seberovnými a nastane čas, aby myslel aj na to príjemnejšie, čo život ponúka. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2829

Kráľ vôd @ :: Poviedky ::     Apr 30 2007, 16:12 (UTC+0) Čierna voda - táto rieka pri obci Senné bola v minulosti každoročným zdrojom záplav Miesto: Senné; okres Michalovce Čas: obdobie medzi I. a II. svetovou vojnou Autor: Eva Hajdu Fero s premáhaním rozlepil oči. Nato zívol, až mu puklo v sánke a rukou si zahrabol do rozstrapatených, sem-tam striebrom poprášených svetlých vlasov. Cítil sa ako dolámaný. Nechcelo sa mu vstávať, najradšej by sa otočil na druhý bok a ďalej blažene pochrapkával. No vedel, že taký prepych si dovoliť nemôže. S prižmúrenými očami sa posadil na posteli a nohy ledabolo spustil nadol. Čľup! Vari do pol lýtok sa mu ponorili do chladnej vody. Temer mu vyrazilo dych, zdúpnel, akoby ho niekto pichol ihlou. No to len na okamih. Vzápätí zreval ako tur. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1956

Staré a nové časy Ely Schultzovej @ :: Poviedky ::     Apr 25 2007, 19:00 (UTC+0) Odfotené v súčasných Sliepkovciach... Miesto: Sliepkovce Čas: 1942 Autor: Soňa Jakešová Na pľaci pred domom budkovského mäsiara bolo nezvyčajne rušno. Ľudia sa hrčili okolo Weisza a Ďuriho. „Vás Židov preto kladú do zeme tvárou dole, aby ste neboli vzkriesení, keď nastane súdny deň!“ vmietol Ďuri Weiszovi do tváre. Zjavne mal pod čapicou. Knísal sa na neistých nohách, pred starcom bojovne vypínal hruď v ufúľanej halene. „Ba veru nie,“ oponoval pokojne Weisz. „Nás tak pochovávajú, aby sme rýchlejšie vstali, keď z neba zaznejú trúby.“ Chlapi okolo sa rozrehotali. „Aký prešibaný Žid. Ale mu dal, nafúkancovi!“ čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1846

Anjel v tŕní @ :: Poviedky ::     Apr 20 2007, 15:01 (UTC+0) Predjarie 2007 v obci Lastomír Miesto: Lastomír Čas: 1938 Autor: Slavomír Szabó „Bol zlý. Veľmi zlý, veď pokojne mohol, keby len chcel. Ani som kvôli tomu nevedela zaspať, keď už mi chýbajú len dve koruny! Myslela som, že už dnes budem mať dosť. Mama sa bude hnevať,“ fňukala i gánila zároveň Borka. Jej detská, sotva osemročná duša niesla ťažký bôľ, závažie nespravodlivosti. „Dve koruny?“ „Hej, tak.“ „A čo keby ti dal zasa menej, než sľúbil?“ čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2501

Biela tma @ :: Poviedky ::     Apr 19 2007, 21:56 (UTC+0) Lastomír na jar 2007 Miesto: Lastomír Čas: 1955 Autorka: Jana Hajduová Koleso na učiteľovom bicykli narazilo na kameň ukrytý pod kôpkou snehu, zaseklo sa a on sa vyvrátil na ľavý bok. „Márnosť, akurát sa mi tu ešte treba zabiť,“ nazlostene zabručal a zdvíhal sa zo zeme v to popoludnie už druhýkrát. Bol január, polia sa beleli čerstvo napadaným snehom, a keďže sa veľké vločky drali do očí už od obeda, hradská bola na nerozoznanie od lúk a pasienkov. A vlastne tu, na Seilovom pastvisku, to bolo aj tak jedno, lebo hradská tade neprechádzala. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1780

Päť mín pre dedinu @ :: Poviedky ::     Apr 11 2007, 20:28 (UTC+0) Kostol v Sliepkovciach v marci 2007 Miesto: Sliepkovce Čas: november 1944 Autor: Eva Hajdu Jemné mrholenie vystriedalo okolo obeda vytrvalý dážď, ktorý neustával už niekoľko dní. Zo zatiahnutej novembrovej oblohy sa na Sliepkovce spúšťali striebristé stužky vody a zmáčali slamené strechy domov i dedinské dvory. Aj Laborec sa už na niektorých miestach vylial z koryta a jeho kalná voda sa s hukotom valila v dravom prúde. Obavy z možnej záplavy ešte viac vystupňovali strach, čo bujnel ako nikdy doposiaľ. Veď front už bol na dosah a každým dňom sa dalo čakať, že červenoarmejci sa objavia aj tu. Nemeckí vojaci, čo bývali v Sliepkovciach, to brali ako zásah osudu, ktorému sa nedá vyhnúť a svoj ústup sa už ani nenamáhali tajiť. Načo aj, domáci boli radi, že sa ich konečne zbavia ako nejakej pliagy, čo ich dlho kvárila a na Ivana už vôbec nemali prečo čakať. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1627

Pes sliepkovský @ :: Poviedky ::     Apr 09 2007, 22:25 (UTC+0) ...a vždy o polnoci sa pred sliepkovským cintorínom zjavil prízrak psa... Miesto: Sliepkovce Čas: koniec tridsiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Muchy, muchy a zasa len muchy! Človek by si pomyslel, že hádam všetka tá háveď z celého sveta prišla práve teraz sem do maštale, aby človeku znepríjemňovala život. Dotieravé ovady, čo ak rozpľasneš, ostane po nich krvavá škvrna, tiež veľké zelené mäsiarky, ale zo všetkého najhoršie dokážu byť tie malé mušky, čo lezú do očí, do uší i do nosa. A keď človek tvrdo zaspí, tak aj do otvorených úst! Až ťažko uveriť, ako to všetko dohromady dokáže nahlas bzučať. Najmä teraz, uprostred leta. Malé, síce hnusné, ale krehké stvorenia v takomto počte vedia človeka dohnať k poriadnej zlosti, ba až k nepríčetnosti. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2728

Fiškus, a nie hocijaký @ :: Poviedky ::     Apr 05 2007, 16:34 (UTC+0) Lastomír v marci 2007 Miesto: Lastomír Čas: r. 1956 Autor: Eva Hajdu Jano sa uškrnul, len čo si všimol pred kultúrnym domom postávať primáša Františka Gujdu. Rukou si zahrabol do neposlušnej štice, čo mu ustavične poletovala hore-dolu a v duchu sa už rehlil, keď si predstavil, ako sa územčistý cigán zatvári, len čo ho zasa podpichne. Jano, šestnásťročný výrastok, nemohol odolať, aby mu zakaždým, keď sa niekde stretli, nepripomenul dlžobu. On, gymnazista, čo organizoval mládežnícke zábavy v dedine, dobehol skúseného muzikanta, ktorého poznal každý v Lastomíri, ba i v okolí. Veď Fenčo – taká prezývka tu prischla jemu i celej jeho kapele – hrával vari na každej svadbe, zábave, či pri inej príležitosti v dedine. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1539

Srdce na Zemplíne @ :: Poviedky ::     Mar 23 2007, 09:25 (UTC+0) Umelecké kovanie na drevenej zvonici v Krásnovciach Miesto: Krásnovce Čas: 1939 Autor: Soňa Jakešová Túžobne očakávaná jar konečne rozprestrela svoje krídla nad celým krajom. Zmeny bolo možné badať i v dedine. Marcové slnko bolo síce ešte zubaté, ale jeho lúče už vyťahovali zo zeme vlahu a vtláčali ju do pukov na konároch stromoch. Starý učiteľ Kučinský váhavo prešľapoval pred svojimi žiakmi. Stál v triede s rukami založenými za chrbtom a pohľadom pomaly prechádzal po tvárach detí. Vo vzduchu viselo napätie, čo žiakov prinútilo zmĺknuť. Spýtavo hľadeli na učiteľa, no ten strnulé ticho prerušil až po chvíli. Odkašľal si a hlas sa mu zachvel, keď prehovoril. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1988

Niekedy stačí sila @ :: Poviedky ::     Mar 22 2007, 11:19 (UTC+0) Kostol v Sliepkovciach - odfotené v marci 2007 Miesto: Sliepkovce Čas: okolo roku 1947 Autor: Slavomír Szabó Adam zúril. Nikdy taký nebýval, zvyčajne ho nič nedokázalo vykoľajiť, teda ak si odmyslíme tú príhodu s povrazom obesenca, ale na to teraz nemyslel. Ovládla ho bolesť taká ostrá, až to bolo ponižujúce. Obe dlane si priložil na ľavé líce, presne tam, kde to cítil najviac, pretože ho bolel zub. Sánka mu opuchla už na poludnie, červená a citlivá i na závan vetra; cítil, ako mu akási žila pravidelne pulzuje až ho to privádzalo do šialenstva. Bolesť neutíchala, ba inak, šírila sa až k uchu, inokedy k oku, a keď sa zdalo, že aspoň tak na pol minúty ustala, to len preto, aby sa ozvala ešte mocnejšie. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2815

Človek Jano @ :: Poviedky ::     Mar 22 2007, 10:23 (UTC+0) Počas II. svetovej vojny sa niektorí Židia ukrývali celé roky v pivnici jedného zo šamudovských domov, aby sa vyhli koncentračným táborom. Po vojne dedinu opustili, ostal len židovský cintorín na rozhraní Šamudoviec a Krásnoviec. Miesto: Šamudovce Čas: november 1944 – marec 1945 Autor: Anna Domaniková Jano čupel s otcom a bratom Andrejom na povale suseda Ďurovčíka a cez malé okienko na streche sledovali Nemcov. Bol 22. november 1944. Nemci vyhlásili mobilizáciu mužov vo veku 16 až 60 rokov. Od začiatku vojny bola toto druhá mobilizácia, ktorou mienili zvýšiť počet vojakov a chrániť svoje životy na úkor dedinčanov. čítať ďalej... čítaj poznámky (2) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Jano a iní malina 08.Apr:21:08 čitateľov: 2038

Samohonkový komandir @ :: Poviedky ::     Mar 22 2007, 08:54 (UTC+0) Centrum zemplínskej obce Bracovce v marci 2007 Miesto: Bracovce Čas: december 1944 – január 1945 Autor: Slavomír Szabó „Tak som počul, ale bubnovať to nebudem, no počul som,“ snažil sa Andrej voľačo povedať, ale určite dlhý čas bežal, bol zadychčaný, až musel na chvíľku prestať a zohnúť sa do hlbokého predklonu, aby sa poriadne nadýchol. „Chceš sa napiť?“ spýtal sa ho cez plot z dvora na ulicu Michal, ktorý práve niesol dve plné vedrá od studne. Andrej prikývol. „Budú deliť pátayovský majetok! Polia, ovce, jalovice, kone, voly, všetko! Už by tu malo prísť aj písmo z úradu, ako sa bude rozhodovať, čo sa komu ujde,“ vysypal zo seba naraz, len čo prehltol posledný dúšok vody. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2282

Jedna bosá noha @ :: Poviedky ::     Mar 14 2007, 09:38 (UTC+0) Krásnovce v januári 2007 Miesto: Krásnovce Čas: november 1944 Autor: Anna Domaniková V Krásnovciach žili šikovní gazdovia, v komorách a pivniciach skladovali všetko čo potrebovali. Mali dostatok obilia, fazule, kapusty i zemiakov. Na dvoroch kotkodákali sliepky, husi a kačky takmer splynuli s bielym snehom, z maštalí bolo počuť erdžanie koní aj občasné mekotanie kôz. Gazdiné nadojili toľko kravského mlieka, že bolo dostatok aj na maslo či tvaroh; a z občasnej zabíjačky brava bolo masti aj údeného mäsa. Vojnové roky preto najväčšmi poznačili dedinčanov na duši. Strach, neistota a obavy boli ich každodennými nepríjemnými spoločníkmi. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1610

Divá kura @ :: Poviedky ::     Mar 13 2007, 10:20 (UTC+0) V Bracovciach v marci 2007 Miesto: Bracovce Čas: okolo r. 1940 Autor: Eva Hajdu Gazda Andrej si spokojne utrel opakom dlane zamastené ústa. Schuti sa najedol, naplnil žalúdok fajnou prerastanou slaninou s domácim chlebom a teraz si doprial ešte chvíľku oddychu, kým sa vyberie na pole. Aj sa mu žiadalo poriadne si odgrgnúť po takých sýtych raňajkách, no vedel, že žena by sa za to doňho hneď obula. Neznášala žiadne prehrešky, čo on zasa pokladal za celkom bežný chlapský prejav, snáď i nepriamu pochvalu jedla. Ale ona? Akoby ani nevyrastala v dedinskej chalupe, ale kdesi medzi panskými múrmi. No časom si zvykol a radšej ženu zbytočne nedráždil.čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1757

Sila kúziel @ :: Poviedky ::     Mar 11 2007, 08:40 (UTC+0) Bracovce v marci 2007 Miesto: Bracovce Čas: dvadsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Snežilo. Veľké vločky v celých chuchvalcoch pomaly padali do tmy na strechy bracovských domov, ale inak bolo vcelku teplo. Vietor ustal ešte na obed a odvtedy sa zdalo, akoby sa vzduch ani nehýbal. Ba nielen vzduch, ale i čas. Všetko navôkol stíchlo, na ulici nebolo živého človiečika, len z malých okien presakovalo slabé svetlo sviečok a petrolejových lámp. Jano prechádzal cez dvor, práve vyšiel z maštale a pod čižmami mu vŕzgal sneh. Zhlboka sa nadýchol, na chvíľku zastal a zdvihol hlavu k oblohe, odkiaľ pomedzi mraky prekukovalo zopár jasných hviezd. čítať ďalej... čítaj poznámky (2) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Ako kniha malina 14.Mar:19:40 čitateľov: 2315

Šťastná nedeľa @ :: Poviedky ::     Mar 09 2007, 10:13 (UTC+0) V Bracovciach v marci 2007 Miesto: Bracovce Čas: okolo roku 1948 Autor: Eva Hajdu Aha ju, potvoru, ako sa zas k nemu líška, ako dáke mača, ktoré poškrabkáš za ušami. Ale keď sa jej pekne prihovorím ja, to len odvrkne, zazrie, alebo sa mi vysmeje - rozdumoval Mišo. Nadurdeným pohľadom sledoval zobďaleč dvojicu, čo sa mala k sebe. V Bracovciach to už brali ako hotovú vec, že fešný Jozef, za ktorým tajne vzdychali skoro všetky dievky, si vyhliadol spomedzi nich Hanku. Práve tú, ktorá už dlhší čas nedala pokojne po nociach spávať Mišovi. Ibaže pri nej sa dočkal len trpkého sklamania. No v kútiku duše aj napriek tomu predsa len občas tajne sníval, že azda... čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1887

Roľnícky alebo Štefánikov?! @ :: Poviedky ::     Mar 06 2007, 20:55 (UTC+0) Šamudovce v roku 2007 - stará a nová vidiecka architektúra Miesto: Šamudovce Čas: začiatok štyridsiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Michal stál rovno, bez pohybu, pokorne a klobúk, čo si ešte pred dverami zložil z hlavy, teraz žmolil v prstoch. V tichu izby, čo richtárovi slúžila aj ako jeho úradovňa, pozoroval ako Ján Čižmárik píše písmo na okres. A bolo na čo pozerať. Čižmárik vážil slová, takmer za každým na chvíľku ustal, zdvihol pohľad kdesi k povale a rozmýšľal. Jeho vysoká chlapská postava so širokými ramenami, ako i krátke vlasy ostrihané na ježka, čo ešte zvýrazňovali jeho mužnosť, boli v ostrom kontraste s pózou sústredene uvažujúceho filozofa. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2327

Podivné videnie @ :: Poviedky ::     Feb 24 2007, 07:21 (UTC+0) V súčasných Krásnovciach netradičným pohľadom... Miesto: Krásnovce Čas: okolo roku 1947 Autor: Slavomír Szabó V korune košatého stromu, tam hore medzi konármi s pomaly žltnúcim lístím, sa Mišovi nesedelo práve najlepšie. Tma doľahla na celé okolie, z krásňanských domov videl už len čierne siluety, ale dievčatá nikde. Vedel, že už každú chvíľu musia prísť, ale to čakanie sa mu zdalo nekonečné. To najmä kvôli žitňanke, Janovej pálenke, čo mu tak štedro ulial ešte skôr, než mu pomohol vyliezť hore. Chvíľku sa mu i čkalo, pokúšal sa zatajiť dych, a napodiv to i pomohlo. Ale istý sa necítil. Akurát mu to stúpalo do hlavy, radšej sa pevne pridŕžal vetvy nad sebou, lebo najväčšiu neistotu cítil práve v nohách. Konečne! Teraz ich zbadal, že už idú. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2627

Marienkina čudná tetka @ :: Poviedky ::     Feb 24 2007, 07:20 (UTC+0) V roku 1934, keď prišla do Šamudoviec "čudná tetka", odzvonilo petrolejkám... Miesto: Šamudovce Čas: 1931 – 1934 Autor: Soňa Jakešová Marienka zaborila prsty do mäkkých chĺpkov mačiatka, ktoré jej spokojne priadlo v lone. Sklonila sa k jeho hlavičke a jemne mu fúkla na ušká. Mača precitlo a prudko potriaslo hlavou. Dievčatko sa rozosmialo. „Pozri, Jožko, aká je Micka šteklivá,“ zavolala na brata. Ten sa prihrnul z kúta kuchyne a sadol si k sestre na zem. O chvíľu obaja súrodenci dýchali do bieleho kožúška malého tvora. Mača odrazu rázne vyskočilo na všetky štyri labky, preťapkalo cez kuchyňu a prešmyklo sa von cez pootvorené dvere. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1927

Svadba za šesťdesiat korún @ :: Poviedky ::     Feb 24 2007, 07:20 (UTC+0) Krásnovce v januári 2007 Miesto: Krásnovce Čas: jún 1953 Autor: Anna Domaniková Májové dni roku 1953 ostali v pamäti učiteľky Márie dlhšie ako spomienka na prvý deň za katedrou a na dlhé roky dopredu poznačili jej život. Keď v tú poslednú májovú sobotu vyšla z domu na dvor, aby uprosila mamu na nákupy, slnečné lúče ihravo poskakovali medzi žltými húsatkami, čo sa práve kopŕcali v mladej tráve; nebo sa modrelo ako Michalove oči a sliepky sa vyvaľovali v tieni pri stajni. Hoci vzduch voňal životom, bol ťažký, akoby nasiaknutý starinou. Mária namáhavo dýchala a kropaje potu sa jej ligotali na čele. čítať ďalej... čítaj poznámky (2) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Svadba za šesťdesiat korún slamienka 24.Feb:16:05 čitateľov: 1890

Osudná latrína @ :: Poviedky ::     Feb 24 2007, 07:19 (UTC+0) Bitka o Pozdišovce trvala tri dni. Michalovce boli oslobodené 26. novembra 1944, ale Pozdišovce až 29. novembra. Potom sa Červenej armáde otvorila cesta na Košice, ale to ich najskôr ešte čakali boje o Dargovský priesmyk. Miesto: Pozdišovce Čas: 27. novembra 1944 Autor: Eva Hajdu Obloha bola od rána zatiahnutá a husto mrholilo. Počasie, že psa neradno vyhnať, a to by bolo ešte dobre. Dokonca veľmi dobre, ak by do toho všetkého neznela streľba a výbuchy bômb, čo rozmetajú domy v okamihu kratšom ako lusknutie prstami. Všetko, prečo človek žil, z čoho sa tešil, čomu dôveroval, sa mohlo zmeniť, stratiť, zaniknúť. Veľmi silne, ba i veľmi kruto si každý uvedomoval pominuteľnosť života a veci, ktoré sa zdali donedávna dôležité, boli odrazu malicherné. Pozdišovčania, najmä ženy, starci, stareny, ba i deti, ktoré sa s vypleštenými očami pokúšali pochopiť čo sa to tu deje, teraz túžili len po jednom. Prežiť. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1901

Borovička za Pištu @ :: Poviedky ::     Feb 19 2007, 11:22 (UTC+0) V Šamudovciach stoja v súčasnosti tri kostoly. Evanjelický, grécko-katolícky a pravoslávny. Fotografia pochádza z najmladšieho zo šamudovských kostolov - pravoslávneho. Miesto: Šamudovce Čas: okolo roku 1940 Autor: Eva Hajdu Pišta sa škeril na ranné slnko, čo mu svietilo rovno do očí a vykračoval smerom k Valalštine. Pohvizdoval si akúsi rezkú pesničku, takú tú „ich“, ktorá mu neodbytne dorážala na myseľ, sotva čo otvoril oči. Veru, medzi šamudovskými cigánmi bývalo vždy veselo. Aj včera si spoločne posedeli pod starým topoľom, čo rástol rovno pred ich štyrmi hlinenými chyžami, postavenými za gazdovskými roľami. Mladí, starí i detváky, všetci, koľko ich tam bolo. Zhŕkli sa okolo rozkývaného stola a zhovárali sa, smiali a vyspevovali dlho do noci. Tohtoročný september bol naozaj teplý a suchý, a aj keď sa už po večeroch trochu schladilo, im to ani najmenej neprekážalo. Veď oheň ich zohrial a dal aj dosť svetla, aby videli jeden na druhého. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1562

Švicaci @ :: Poviedky ::     Feb 15 2007, 13:46 (UTC+0) Šamudovce obchádzal prízrak, alebo možno i vysvetliteľný prírodný úkaz, ktorý ľúdia nazývali "Švicaci" - dnes by ho označili ako UFO Miesto: Šamudovce Čas: okolo roku 1875 Autor: Slavomír Szabó Bola sobota a neskorý večer, či už takmer noc s oblohou plnou hviezd. Jej klenba visela nízko nad Šamudovcami, ba zdalo sa, že ak by človek poriadne podskočil a udrel, aj by nejakú zhodil na zem. Možno to bol iba klam, čo metie oči, možno na tom bolo i niečo pravdy, ale vždy, keď bol mesiac v splne ako práve dnes, hviezdy sa zdali voľajaké väčšie, teda i viac na dosah. Po horúcom dni plnom žeravého slnka bola zem vyhriata, radosť uľahnúť do trávy. Ale Jano mal od toho ešte ďaleko. Kráčal, ženúc pred sebou sedem koní gazdu Andreja, čo sa mu stal otčimom. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2919

Zahrajte tú moju! @ :: Poviedky ::     Feb 14 2007, 08:26 (UTC+0) Grécko-katolícky kostol v Šamudovciach Miesto: Šamudovce Čas: Okolo r. 1937 Autor: Eva Hajdu Dvanásť rokov! Veď je to celá večnosť! Mladícka hlúposť a samoľúba pýcha, čo náhle vytryskla a zmietla do ničoty všetok zdravý rozum, sa teraz zmení na taký dlhý čas. Ďurovi vyschlo v hrdle, stisol zuby a zvyčajne jemné črty mu stuhli v podivnej grimase. Tvár mal ako bledú voskovú masku, pod ktorou sa snažil skryť búrku, čo lomcovala v jeho vnútri. Stále nemohol uveriť, odmietal, čosi sa v ňom vzpieralo. Otupený pohľad upieral pred seba na dôstojnú postavu v sudcovskom talári, akoby dúfal, že to len on snáď zle počul. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 1600

Pukyľka a tí ďalší... @ :: Poviedky ::     Feb 08 2007, 06:01 (UTC+0) Detail z opusteného starého domu v Šamudovciach Miesto: Šamudovce Čas: Začiatok 40-tych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Pole. Hrudy hliny i rovina, čo sa tiahne až niekam za obzor a vôňa zeme, ktorá sa vryla do Zuzkinho a Andrejovho života natoľko, že by už bez nej nemohli žiť. Denne si k nej privoňali, aj teraz, v čase keď jesenné, no stále teplé slnko vystúpilo takmer doprostred oblohy, stáli obaja s bosými nohami a ohnutými chrbtami nad svojou roľou. Motykami jednotvárne vykopávali zemiaky, zbierali ich a čistili, než ich vložili do koša. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2557

Manina premena @ :: Poviedky ::     Feb 01 2007, 13:29 (UTC+0) Krásnovce v januári 2007 Miesto: Krásnovce Čas: 1938 Autor: Eva Hajdu Joj, keby som mala také krásne vlasy ako pani Chmelářová, sledovala desaťročná Marienka s obdivom štíhlu pôvabnú plavovlásku, čo práve išla na bicykli okolo ich domu. Mladá česká učiteľka, ktorá prišla do Krásnoviec pred dvomi rokmi, bývala v rodine učiteľa Kučinského, kde jej prenajali jednu izbu. Podobne ako niekoľko iných učiteľov z Čiech a Moravy, aj ona prišla na Zemplín, aby tu učila deti. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2033

Kukučka @ :: Poviedky ::     Jan 23 2007, 07:23 (UTC+0) Pozdišovské domy v prvej polovici 20. storočia Miesto: Pozdišovce Čas: 1909 – 1923 Autor: Soňa Jakešová Ľudia v súdnej sieni sedeli ticho na tvrdých drevených laviciach. Ani nehlesli, aby im neuniklo žiadne slovíčko. „Moja dcéra je prchkej povahy, ale nie je to zlé dievča,“ začala svoju výpoveď Kata. Vráskavá, zošúverená žena, pripomínala zoschnutú slivku. Cítila, ako sa jej jazyk od strachu lepí na bezzubé ďasná. Naprázdno preglgla, zrobenou žilnatou rukou so skrivenými prstami pomaly pozastrkovala pod tmavú šatku zopár šedivých vlasov, ktoré jej skĺzli do čela. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2213

Dva kone @ :: Poviedky ::     Jan 22 2007, 21:26 (UTC+0) Odfotené v Krásnoviach v roku 2007... Miesto: Krásnovce Čas: 24. až 26. november 1944 Autor: Slavomír Szabó Opäť bola na stole dziňanka. Tekvicová polievka, čo za posledné dni stratila chuť i vôňu. Nie že by bola ako voda, ale Hanka ju jedla pričasto. Vlastne, za posledné mesiace aj zo dva razy denne, takže už pritom necítila nič. Samozrejme, ostávalo po nej teplo v žalúdku, s chlebom aj zasýtila, ale to bolo asi tak všetko. „No čo pozeráš, akoby ti niekto ubližoval. Ak nechceš, nechaj! Zjem ja,“ prehodil otec akože len tak medzi rečou, či medzi sŕkaním, pretože on sŕkal vždy. Mal vo zvyku jesť veľmi horúce, takže sa inak ani nedalo. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2266

Zadymená hostina @ :: Poviedky ::     Jan 20 2007, 10:35 (UTC+0) Časy, keď sa chodilo v Pozdišovciach na priadky, sú už minulosťou. Dnes je to veľká moderná obec. Miesto: Pozdišovce Čas: Tesne po 2. svetovej vojne Autor: Eva Hajdu „Tak ako ti vravím, zajtra žiadne priadky u nás nebudú!“ zvýšila hlas Máriina mama. Zvraštila obočie, ako to bývalo jej zvykom, keď jej voľačo nebolo po chuti. Na čele sa jej vytvorila hlboká vráska a úzke pery stisla tak tuho, až jej zbeleli. „Aj otec má už po krk tých vašich hlúpostí čo stvárate, a hlavne mládenci, čo za vami doliezajú. A minule sa mi na vás sťažovala aj mama Anči Kolesárovej, kde ste boli naposledy. Vraj ani im sa už nepáči, že chodíte každý týždeň jedna k druhej. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2013

Prvý hrnčiar @ :: Poviedky ::     Jan 18 2007, 15:00 (UTC+0) Typická pozdišovská keramika je zdobená figurálnou maľbou znázorňujúcou tanec karička. Prvým hrnčiarom na Zemplíne bol údajne... ...viac nájdete v tejto povesti... Miesto: Pozdišovce Čas: Povesť nemá presnú časovú identifikáciu Autor: Slavomír Szabó Dávno, oveľa dávnejšie než siaha ľudská pamäť, kdesi na Zemplíne praskla zem. Nie veľmi, nevzniklo žiadne údolie; nakoniec, veď to ani nebolo medzi horami, ale na rovine, čo sa tiahne takmer celým krajom. Prasklina nebola veľká, hádam len taká, že by sa ňou sotva prepchal jeden chlap. Zato bola poriadne hlboká. Pozrieť do nej, zdalo by sa, že ani nemá konca. Koniec však mala, na jej dne bolo peklo. A ten, čo z tej praskliny vyliezol, nebol žiaden človek, ale samotný diabol, či ak chcete, nazvite ho trebárs démonom. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3716

Nedeľný plač @ :: Poviedky ::     Jan 18 2007, 14:11 (UTC+0) Asi najstarší dom v Šamudovciach. Vďaka jeho stavu vidieť, ako sa tieto typické zemplínske domy stavali. Boli to vlastne drevenice s veľmi hrubou omietkou z hliny. Pôvodné strechy boli slamené. Miesto: Šamudovce Čas: Okolo roku 1954 Autor: Eva Hajdu Ukazoval sa krásny slnečný deň, nedeľa ako stvorená na oddych a trochu zábavy, ktorej sa dedinčanom vo všedné dni veľmi neušlo. Anna, dvadsaťdvaročná driečna mladá žena, bola od skorého rána samý úsmev. Tešila sa na popoludnie, ba priam sa ho už nevedela dočkať. V duchu sa už videla sedieť na lavičke s kamarátkami, a len tak v dobrom s nimi klebetiť. Nečudo, veď od jari do jesene sa takmer každú nedeľu ženy a muži zo Šamudoviec schádzali popoludní za kostolom a až do večera trávili voľné chvíle v družnej debate, kým detváky sa spolu hrali pod dozorom dospelých. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2031

Zásah zhora @ :: Poviedky ::     Jan 16 2007, 07:28 (UTC+0) Detail na jeden zo straších pozdišovských domov Miesto: Pozdišovce Čas: Koniec 19. storočia Autor: Slavomír Szabó „Tak, ale už dosť! To sú sprostosti, všetko sú sprostosti čo hovoríš, veď ty si ako taká poverčivá žena, ktorá sa križuje, len čo niekde po tme zašramotí myš!“ buchol Andrej päsťou do stola, až poháriky poskočili a nechtiac pritom vyprskol zopár slín rovno na Jana. „No, keď myslíš, že tak, ja sa vnucovať nebudem. Ale váž slová! Sprostosti hovoria len sprostáci, takže si hádam nemyslel...“ snažil sa Jano vzpriamiť, ale Andrej mu rýchlo položil ruku na plece, to ako na znak zmierenia. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2564

Posledné zvonenie @ :: Poviedky ::     Dec 14 2006, 21:08 (UTC+0) Kamenná plastika na ranogotickom kostole v Seni pravdepodobne stvárňuje v poviedke spomínaného kráľa - Bela IV. Miesto: Seňa Čas: 20. september 1652 Autor: Slavomír Szabó English version / Anglický preklad "Kam pozeráš?" "Na Bela." "A kde je?" rozhliadla sa Margita, pozrela aj za seba a sklonila zrak k zemi. "Nie na nášho," zasmial sa Koloman, až sa mu zatriaslo brucho. Margita vystrúhala nechápavú grimasu. "Aha, táto tvár. Tento sa volal Belo. Nie náš Belko!" Margita sa tiež usmiala, i keď tak trochu nejasne, rozpačito, ako vždy, keď sa jej niečo nepodarilo. Áno, teraz si jasne spomenula, že hneď po svitaní išiel Belko, ich pes s farbou snehu, spolu s pastierom strážiť kravy. No kde by sa tu teraz nabral! čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 4512

Vernosť až za hrob @ :: Poviedky ::     Dec 14 2006, 19:01 (UTC+0) Seňanský cintorín má vo svojej kalvínskej časti jeden atypický hrob. Leží v ňom Dr. Kálmán Kosáry, ktorý zomrel vo veku 29 rokov. O jeho skorej smrti i o tom, prečo museli miesto jeho posledného odpočinku prekryť masívnou kamennou platňou, sa zachoval tento príbeh. Miesto: Seňa Čas: 1885 – 1886 Autor: Slavomír Szabó Kálmán žmúril oči, snažil sa ich uchrániť pred silným vetrom, čo v tme metal pichľavé ľadové vločky, ktoré namiesto snehu vírili všade navôkol. Zatínal ruky do pästí, teda aspoň tak ako mu jeho kožušinové palčiaky dovolili a túžil sa vrátiť čo najskôr domov. Noc a mráz neboli tými najpríjemnejšími spoločníkmi, a naviac ešte aj ten čudný pocit, ktorý sa ho zmáhal vždy, keď sa vracal od pacienta, čo trpel azda cholerou. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2902

Voz, na ktorom mlčali všetci muži @ :: Poviedky ::     Dec 14 2006, 13:25 (UTC+0) Typický abovský dom v súčasnej Vyšnej Myšli Miesto: Vyšná Myšľa a Nižná Myšľa Čas: Február 1945 Autor: Slavomír Szabó „Vidíš, to sú časy! Všetko začína úplne odznova! Ešte nedávno tu pobehovali Germáni, ale teraz sú tu naši. Rus je Slovan, to nie je ani Nemec, ani Maďar. Nie ako keď sme museli obliekať uniformy, čo nám...“ „Drž hubu! Rozumieš?!“ zasipel Jano hľadiac Gejzovi rovno do očí. Opraty však nepopustil. Obaja sedeli na kozlíku rebrináku a za nimi zo desať chlapov z Vyšnej Myšle a Manikula. Popredku kráčal kôň, boril kopytá do zamrznutého snehu a kolesá voza vŕzgali v pravidelnom rytme. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2810

Tma a svetlo @ :: Poviedky ::     Nov 04 2006, 05:09 (UTC+0) Táto tabuľa sa dnes nachádza medzi riekou Oľšavou a vstupom do obce. Vyšná Myšľa bola oslobodená 18. januára 1945. Most pred odchodom nemecké vojská vyhodili do povetria a stiahli sa do Nižnej Hutky. Miesto: Košice, Vyšná Myšľa Čas: 5. až 18. január 1945 Autor: Slavomír Szabó English version / Anglická verzia Šimonovi bolo jedno, či má oči otvorené, alebo nie. Beztak ho zo všetkých strán obklopovala tma. Tma čierna a hustá pohltila všetko. Nevidel si ani na ruky, ktoré stláčal do pästí tak silno, až sa mu nechty zarývali do dlaní. Bolesť necítil. Nemohol, nebol toho schopný. Len pred chvíľkou k nemu doľahli zvuky sirény. Letecký poplach. Košice budú bombardovať, a on sám, v pivnici domu na Münsterovej ulici prežíval úzkosť, o akej sa mu doposiaľ ani nezdalo. Jeho srdce bilo hlasito, ba nielen ono, aj žily na krku, v spánkoch, celé telo mu pulzovalo v divokom rytme. Dýchal rýchlo, zhlboka, i keď tu sedel už dosť dlho na to, aby si po tom behu o život oddýchol. Oddych? Toto slovo teraz znelo až neuveriteľne, priam neskutočne milo. Lenže s tým, čo prežíval, nemalo nič spoločné. Dnes utiekol z radu mužov, ktorých pridelili k maďarskej armáde a poslali na front. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 4071

Prekliata Margitina pálenka @ :: Poviedky ::     Oct 27 2006, 13:20 (UTC+0) Starý vyšnomyšliansky domček postavený z hlinených váľkov Miesto: Vyšná Myšľa Čas: 50-te roky 20. storočia Autor: Soňa Jakešová „Ach, Hanka moja, ani sa mi veriť nechce, že náš Miško už bude ženáč. Veď len nedávno si mu umývala zadok a dnes – aký je z neho mládenec! Neboj sa, tá jeho svadba dobre dopadne. Samozrejme, že ti s tou pálenkou pomôžem. Urobím takú jemnú, že jazyk iba pošteklí, zato vnútro rozpáli, ako sa patrí. Na kmotru sa môžeš vždy spoľahnúť!“ upokojovala Margita švagrinú, Mišovu mamu. Tá už mala plnú hlavu plánov, čo a ako pripraviť, len aby na svadbe bolo všetko ako sa patrí. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2167

Koniec Kardosových hrdinstiev @ :: Poviedky ::     Oct 18 2006, 08:14 (UTC+0) Vyšný Lánec je stará dedina, ktorej prvá písomná zmienka pochádza z roku 1267. Dnes už patrí pod obec Perín-Chym. Miesto: Vyšný Lánec Čas: 1943 Autor: Anna Domaniková Z komínov dedinských domov sa plazili sivé štipľavé oblaky dymu, prevrtávané husto padajúcimi vločkami. Bol sobotný podvečer, tma sa tlačila pomedzi domy. Zima sa usalašila všade po okolí už koncom októbra. Kopy pozametaného snehu sa povaľovali pred každou bránou. Nová nádielka bieleho páperia marila snahu vyšnoláneckých gazdov nezapadnúť po členky do mokrej a studenej bielej pokrývky. Sneh sa ticho sypal z nebies, akoby nechcel rušiť ani chlapov v krčme. Boli tam všetci. Popíjali, fajčili, hrali karty. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2293

Nečakaní hostia @ :: Poviedky ::     Sep 26 2006, 08:04 (UTC+0) Budova, v ktorej za I. Československej republiky bývali českí pohraničiari - nazývaní tiež "financi", stojí dodnes. Teraz slúži ako bytovka. Jej fotografia je z roku 2006 a odfotená bola v noci. Miesto: Trstené pri Hornáde Čas: okolo r. 1929 Autor: Eva Hajdu „Mamička, tak my už ideme, dobre?“ strčil do dverí zadnej izby hlavu Július, mladý richtár z Nadošča. „Len choďte, no hej - a dobre sa bavte. Nemusíte sa ponáhľať, nás tu nikto neukradne!“ zasmiala sa jeho matka, čo okrem neho bývala v dome i s nevestou Ankou a šesťročnou vnučkou. Mladí sa chystali na návštevu k švagrovcom do susedného Skároša a malú Katku jej nechali na starosť. Bolo už po polovici októbra a dosť skoro sa stmievalo. Aj teraz, okolo šiestej sa už do dvorov vkrádal hustý súmrak. V ňom zmizol Július so svojou ženou a babka sprisahanecky žmurkla na vnučku. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2098

Financ pod lístím, gróf pod hlohom @ :: Poviedky ::     Sep 25 2006, 18:39 (UTC+0) Vyšný Lánec v súčasnosti. Dnes to už nie je samostatná dedina, ale súčasť administratívnej obce Perín-Chym. Miesto: Vyšný Lánec, Chym Čas: 1919 – 1938 Autor: Anna Domaniková English version / Anglická verzia Jeseň sedela vo farebných listoch stromov. Slnko sa pomaly schovávalo za kopce a les, tichučko pozorovalo dvoch mužov. Boli zohnutí nad zemou a rukami do nej hĺbili jamu. Pomáhali si hrubými papekmi a opätkami čižiem. „Pán gróf, toto nám len tak neprejde. Zastrelili ste českého pohraničníka,“ ozval sa starší z nich. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2793

Deň zlomu @ :: Poviedky ::     Sep 14 2006, 17:07 (UTC+0) Obec Trstené pri Hornáde sa nachádza v bezprostrednej blízkosti hraníc s Maďarskou republikou. Miesto: Trstené pri Hornáde Čas: December 1944 Autor: Slavomír Szabó Výbuch. Áno, ozval sa výbuch, strašný, až Márii zaľahlo v ušiach a na chvíľu ju ohlušilo. Nielen ju, ale všetkých, čo sa len pred chvíľou ukryli do pivnice pod domom, aby sa vyhli guľkám, než sa začne streľba. A že sa začne, vyzeralo byť takmer isté. Táto decembrová nedeľa nebola ako iné. Na Trstené už celé týždne doliehala dunivá kanonáda, no každým dňom znela jasnejšie, hlasitejšie. A teraz, sotva začalo ráno, pridal sa k nej i dupot vojenských čižiem. Celé vojsko maďarských vojakov, hádam tisíc ich napochodovalo od lesa, smerom od Holloházy. Kráčali ulicami dediny a ľudia na nich spoza okien upierali vystrašené pohľady. Len nech preboha, prejdú. Nech nezastavujú, nech neostanú v Trstenom, pretože tam, kde sa rozložia, dopadajú ruské kaťuše. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3613

Kúpte nebo! @ :: Poviedky ::     Aug 23 2006, 09:15 (UTC+0) Kaplnka sv. Jána Nepomuckého na brehu Olšavy pred Vyšnou Myšľou Miesto: Vyšná Myšľa Čas: začiatok štyridsiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Bola sobota, a nielen hocijaká. Po zime plnej štipľavého mrazu a dlhých čiernych nocí dopadali slnečné lúče na strechy domov Vyšnej Myšle ako nezvratný dôkaz blížiacej sa jari. Dolu ulicami tiekli potôčiky z topiaceho sa snehu, zo záhrad znel vtáčí spev a prvé puky na konároch stromov dávali jasne najavo, že koleso ročných období sa opäť pootočilo. Kostolné vráta boli otvorené dokorán. Nimi vychádzali skupinky dedinčanov, čo ešte pred chvíľou počúvali slová o potrebe lásky a porozumenia, súcitu s biednymi i o nádeji, ktorú im ponúka kríž so Spasiteľom. Ženy i muži, všetci si pri východe z chrámu začali priťahovať kožúšky i kabátce, očakávajúc vietor a chlad. Robili tak už len zo zvyku, čo sa na nich nalepil za posledné mesiace. Teraz však po vetre neostalo ani stopy. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3270

Oráčov údiv @ :: Poviedky ::     Aug 15 2006, 11:11 (UTC+0) Miesto: Vyšný Lánec; dnes Perín-Chym: časť Vyšný Lánec Čas: okolo roku 1920 Autor: Slavomír Szabó English version / Anglická verzia Zadok, zadok a zasa len ten zadok. Jozef naň pozeral už od rána, takmer bez oddychu. Sledoval ho, kráčal za ním neustále, krok za krokom. Keď zadok zastal, zastal i on. Keď zadok zrýchlil aj on pridal do kroku. Jozef totiž kráčal za koňom a oral. Celý deň, od rána zvieral prstami rúčku na pluhu a druhou šibal zviera; usmerňoval ho ak bolo potrebné, aby brázda išla vždy rovno. A musel tak činiť často. Kôň starý, dengľavý, rebrá mu bolo možné porátať, a k tomu ešte aj takmer hluchý. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2988

Šviderov trest @ :: Poviedky ::     Jul 19 2006, 19:31 (UTC+0) Vyšná Myšľa - domy staré i nové. A ku každému z tých starších sa viaže aspoň jeden zaujímavý príbeh. Nakoniec - tak ako v každej dedine. Miesto: Vyšná Myšľa Čas: 1939 Autor: Slavomír Szabó Šimon sa vrátil domov, zabuchol dvere, len tak na pol úst pozdravil otca a podišiel k peci. Vonku bolo síce pekne, jar si podávala ruky s letom, ale on si radšej sadol na špajztrunu. Nasával teplo z plameňov, čo blčali pod kovovou platňou a zohrievali hrniec s vodou, v ktorej sa varili zemiaky. Bolo neskoré popoludnie, kravy sa akurát vracali z pastvín a z dvora do dedinského domu znelo kotkodákanie sliepok. „No čo nič nevravíš, stalo sa niečo?“ opýtal sa otec, ktorý vytušil, že voľačo nie je v poriadku. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2733

Napoly prehryznutá palacinka @ :: Poviedky ::     Jul 19 2006, 13:46 (UTC+0) Nižný Lánec v súčasnosti. I keď v zmysle Benešových dekrétov dostalo viacero obyvateľov Nižného Lánca príkaz na vysťahovanie z Československa, viacerým sa podarilo v dedine ostať. Situácia sa zmenila v roku 1948 po nastúpení Klementa Gottwalda na post prezidenta. Ilustruje to aj Petrov príbeh. Miesto: Nižný Lánec Čas: 1946 – 1953 Autorka: Anna Domaniková Po úzkej prašnej ceste kráčali dvaja muži. Žandár Čerepka z Moldavy nad Bodvou a domáci Béla, ktorého celý Nižný Lánec nenávidel. Bol jediným človekom, čo tu vedel po slovensky a sám sa hneď po vojne pasoval za tlmočníka, hovorcu a čelného predstaviteľa dediny. Stal sa zarytým komunistom a svoju moc dokazoval každému a všade. Teraz viedol žandára cez celú dedinu až ku kaštieľu, ktorého posledný majiteľ - šľachtic Hedri - bol dávno za horami dolami. Presne tam, pred malým parkom sa cesta rozdvojovala. Vľavo ústila do slepej uličky s domcami postavenými do polkruhu a vpravo končila poľnou cestou, kade sa hnali kravy na pašu. V tesnej blízkosti kaštieľa, takmer oproti jedinej dedinskej studni, býval Peter so ženou. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2180

Vražedníček @ :: Poviedky ::     Jul 19 2006, 07:45 (UTC+0) Vyšná Myšľa je už moderná dedina. Príbeh o pašerákovi koní, čo zabil, poznajú už len jej najstarší obyvatelia. Miesto: Vyšná Myšľa Čas: 1946 Autor: Anna Domaniková Eva sedela blízko pece a šila košeľu pre Juraja od susedov. Vonku mrzlo, husto snežilo a fúkal nepríjemný severák. Zavýjal ako sa patrí na prostriedok januára. Slabé svetlo petrolejky zosilňovala červenkastým svetlom plamienkov z pootvorených dvierok pece, aby oči toľko nežmúrila a stehy boli jeden ako druhý. Veľa šila. Pre svojich, ale najmä pre cudzích. Za peniaze. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2412

Dezertér s tvárou dieťaťa @ :: Poviedky ::     Jul 13 2006, 15:34 (UTC+0) Nižný Lánec bola vždy rýdzo poľnohospodárska dedina. Zrno a dobytok zaujímali tunajších obyvateľov viac ako vojna a politika. Napriek tomu sa im nemohli vyhnúť a osud zas opäť raz písal podivuhodné príbehy. Miesto: Debrecín, Nižný Lánec Čas: január a február 1945 Autor: Slavomír Szabó „Hodinky dávajte na túto kopu, už ich nebudete potrebovať! Prstene na druhú a peniaze hneď tam vedľa!“ zrúkol už ktovie po ktorýkrát rumunský vojak. Kričal maďarsky, aj keď so zvláštnym prízvukom, ale veď nakoniec v Rumunsku žilo vždy dosť Maďarov. Lenže tí teraz stáli na strane Rusov a jediné, čo ich so zajatcami spájalo, bola spoločná reč. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3019

Kravy s bumáškou @ :: Poviedky ::     Jul 10 2006, 20:44 (UTC+0) Tak toto je nižnolánecká krava, či povedané inak - krava z Nižného Lánca. Predpokladáme, že jej nehrozí podobný osud, ako tým jej kravám-kolegyniam, ktoré z Nižného Lánca v roku 1945 odviedli ruskí vojaci... Miesto: Nižný Lánec, Veľká Ida Čas: marec 1945 Autor: Anna Domaniková „Pŕŕŕŕ,“ zatiahol Jožo opraty, keď stál voz zarovno s obrovským stohom slamy. „Nepristavil si blízko?“ opačoval Mišo. „Reku, keď budeme nakladať, či sa všetko do voza nezosype.“ „Čím menej budeš tárať, tým lepšie pre nás,“ zahriakol ho Jožo. S Mišom sa kamarátil hádam od narodenia. Večne boli spolu ako dvojčatá. I keď rovesníci, Jožo bol životaschopnejší ako Mišo. Aj silnejší. Nikomu neprišlo divné, že sa k Mišovi správal ako k mladšiemu bratovi. Učil ho všetkému, čo sám vedel a držal nad ním svoju ochrannú ruku. Rukovali v jeden deň, prežili spolu zopár týždňov v zajatí a aj teraz ich osud zavial na jeden voz, ktorým mali doviezť slamu pod kravy. Pod ruské kravy. Vlastne pod vlastné, ale Rusmi zhabané kravy. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2114

Hlasy v stajni @ :: Poviedky ::     Jul 09 2006, 16:33 (UTC+0) Odfotené v Nižnom Lánci... Miesto: Nižný Lánec Čas: 19. storočie Autor: Slavomír Szabó Anglická verzia / English version Judita pomaly prikročila k dverám maštale, našľapovala opatrne, potichu, akoby nikoho nechcela vyrušiť, či nebodaj aby ju niekto nezbadal. Pomaly priložila ucho na veľké drevené vráta a načúvala. Mohla počuť kadečo, a najmä teraz, keď padol súmrak a dnu bol všetok statok. Tridsať kráv, i tie štyri teľatá, čo sa im toho roku narodili, tiež šesť koní; nebolo toho málo. A všetko patrilo jej. Teda jej i Ferenczovi. Vlastne aj ten patril jej, alebo ona jemu? Ťažko povedať, veď žena má nasledovať muža, ale ona do manželstva doniesla viac majetku. Nakoniec, o to teraz vôbec nešlo. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3550

Matúšova Svetluška @ :: Poviedky ::     Jul 07 2006, 21:43 (UTC+0) Detail - odfotené vo Vyšnej Myšli Miesto: Vyšná Myšľa Čas: 1950-1953 Autor: Soňa Jakešová „Parom vás stisol! Stále so mnou jednajú ako s faganom! Ako so sopľavým deckom, čo si nevie samo zaviazať šnúrky na topánkach. Robím čo mi nakážu, driem ako hovädo...ale aby som aj myslel ako chcú oni – tak to teda nie! Mne ženu nikto vyberať nebude!“ jedoval sa Matúš. Ráznym krokom smeroval od dediny k lesu. Nevnímal, aká je letná noc teplá a voňavá. Šťavnatá tráva, ktorú už bolo treba pokosiť, sa mu ovíjala okolo členkov a spomaľovala jeho krok. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2263

Hrdinský let Paľa Vargu @ :: Poviedky ::     Jul 06 2006, 13:52 (UTC+0) Nižný Lánec v súčasnosti Miesto: Nižný Lánec Čas: Koniec tridsiatych rokov 20. storočia Autor: Anna Domaniková Dedinská tancovačka bola v Nižnom Lánci vyvrcholením odpustu na deň svätých Petra a Pavla. Doobeda sa v miestnom kostole konala sviatočná omša; inak chodili dedinčania na omšu v nedeľu či vo sviatok do kostola v susednom Vyšnom Lánci, vzdialenom len pár desiatok metrov po starej ceste vychodenej vozmi, alebo do Buzice. Poobede sa celá dedina zišla pred krčmou. Boli tu bohatí gazdovia s rodinami, aj paholci, aj nádenníci, aj sluhovia šľachtica Hedriho. Ten – ako každý rok – po omši obedoval pri slávnostne prestretom stole s farárom, potom sadol do koča a na pár dní, kým začalo kosenie obilia, odišiel na svoju usadlosť, tam kdesi južnejšie v Maďarsku. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2110

Divný deň @ :: Poviedky ::     Jun 13 2006, 18:02 (UTC+0) Vyšná Myšľa - podobne ako v Skároši, alebo v Nižnej Myšli, aj v tejto obci si v tridsiatich rokoch 20. storočia brali ľudia do rodín deti z košického detského domova. Okrem iného to pre nich znamenalo aj pravidelný peňažný príjem za pestúnsku starostlivosť. Jedna z mnohých situácií, ktoré takto nastávali, je opísaná v tejto poviedke. Miesto: Vyšná Myšľa Čas: pravdepodobne rok 1938 Autorka: Eva Hajdu Margita si utrela spakruky spotené čelo a snažila sa premôcť náhlu slabosť. Opäť sa jej zmocnila. V spánkoch jej búšilo, zbledla, pred očami sa jej na krátku chvíľu zatmelo a útlym telom prebehla triaška. Kostnatými rukami sa oprela o stôl v kuchyni a zostala nehybne stáť, vyčkávajúc, kým slabota pominie. Potom sa pomaly zviezla na stoličku, ešte stále sa chvejúc ani osika. Pohľad upriamila na zahnietené zemiakové cesto na zamúčenej doske, akoby od neho očakávala, že jej pomôže prinavrátiť stratenú silu. Dych sa jej pozvoľna upokojil, aj srdce už netĺklo ako na poplach.čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2710

Zlostný Jozef @ :: Poviedky ::     Jun 09 2006, 15:26 (UTC+0) Pohľad na dvor oknom z jedného vyšnomyšlianského domu Miesto: Vyšná Myšľa Čas: jar 1935 Autor: Slavomír Szabó Anglická verzia / English version Jozef bol poriadne nahnevaný. Mračil sa, nervózne poklepkával prstami po stole a vzduch nasával nosom tak zhlboka a hlasito, až to bolo počuť i od dverí. Napriek tomu to bolo ráno ako každé iné. Jozef bol totiž nahnevaný vždy. Rozčúlilo ho slnko, ak mu zasvietilo do očí, vietor, keď fúkal, kohút pri kikiríkaní, mačka, čo sa priplietla do cesty, vŕzgajúce vráta i mláka na dvore. Ale zo všetkého najviac ho rozčuľovali ľudia. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 4520

Čarovné kvety @ :: Poviedky ::     Jun 01 2006, 19:50 (UTC+0) Vyšná Myšľa v súčasnosti Miesto: Vyšná Myšľa Čas: pravdepodobne rok 1932 Autorka: Eva Hajdu „Au!“ bolestivo vykríkol Števko a dlaňou si prikryl čelo. Dostal plný zásah handrovou loptou od Ivana, najstaršieho spomedzi šarvancov, čo sa pravidelne v podvečer schádzali na konci Vyšnej Myšle pri železničnej trati. Tu mali svoje obľúbené miesto na hry. Ivanovi už tiahlo na desiaty rok, kým ostatní chlapci mali poväčšine sedem, osem. „Keď si nemehlo, tak ti treba!“ osopil sa Ivan a premeral si útleho Števka pohrdlivým pohľadom. „Nabudúce pozeraj za loptou alebo nechaj tak, keď to nevieš!“ čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2604

Tajomstvá sa nevyzrádzajú @ :: Poviedky ::     May 31 2006, 13:26 (UTC+0) Domáce konopné plátno si starší obyvatelia mnohých slovenských dedín nechávajú na pamiatku. Pripomína im to časy, keď ešte chodili na priadky. Rovnako aj vo Vyšnej Myšli. Na fotografii je pani Jolana Krajcarová. Miesto: Vyšná Myšľa Čas: jar, pravdepodobne rok 1938 Autor: Slavomír Szabó To ráno vyzeralo ako každé iné. Husi z celej dediny sa zišli na Hušim tancu, ako všetci nazývali miesto, kde sa cesta od Košíc rozdvojovala do dvoch ulíc, čo v podstate tvorili celú dedinu. Huší tanec, to bol ten najvýstižnejší názov, ktorý obsahoval všetko. Huší pretože, sa tu ráno čo ráno ozýval hlasitý gagot. Zo všetkých domov vyháňali gunáre, malé húsatá a husi práve sem, aby ich deti spoločne odviedli k rieke na pašu. A tanec preto, že sa tu počas nedelí, či niektorých sviatkov zvyklo tancovať. Len tak, pod holým nebom a mnohí naboso, zatiaľ čo basa dunela a husle chrlili jeden čardáš za druhým. Teraz však nie. V tejto chvíli znel iba gagot, a to taký hlasitý, že ľudia vo dvoroch najbližších domov museli po sebe kričať, aby sa počuli. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3825

Nezabiješ! Nezosmilníš! @ :: Poviedky ::     May 29 2006, 12:16 (UTC+0) Jeden zo starších seňanských domov v súčasnosti Miesto: Seňa Čas: december 1944 Autorka: Soňa Jakešová Anglická verzia / English version Mocná mužská ruka schmatla Ilonku za plece. Prsty sa jej zaborili hlboko do kože, až v mieste stisku pocítila tupú bolesť. Prudko sebou mykla. Šatka sa jej uvoľnila, skĺzla po hladkých gaštanových vlasoch, zošuchla sa po krku a dopadla pod chlapove kožené čižmy. „Kakaja krasavica,“ zahučal vojak. Zarastenú tvár priblížil tak blízko k Ilonkinej, až na lícach pocítila jeho horúci dych, závan kyslého pachu alkoholu a pach nečistého, spoteného tela. „Prosím ťa, Bože, nech mi neublíži, prosím ťa...,“ úpenlivo, so strachom v očiach, hľadela na vojaka. čítať ďalej... čítaj poznámky (1) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Pøijmení Orange.man 06.May:16:47 čitateľov: 2962

Muž, ktorý sadil stromy dynamitom @ :: Poviedky ::     May 09 2006, 21:01 (UTC+0) Rozkvitnutý detail z obce Trstené pri Hornáde Miesto: Byster, Košice, Trstené pri Hornáde Čas: 1967 až 1969 Autor: Slavomír Szabó Imrich, nakoniec tak ako vždy, sa cítil sám sebou istý. Čo tam po tom, že v aute, ktoré ho s niekoľkými robotníkmi viezlo po ceste k Bysteru, mal pri nohách debničku s dynamitom. Privykol si naň, dokonca sa stal akousi súčasťou jeho života. Nie, nemal žiadne zákerné úmysly, nechcel nič zlikvidovať, zdemolovať, vyhodiť do vzduchu. Jeho práca mala od ničenia veľmi ďaleko. Naopak, každým dňom po sebe zanechával niečo pekné, ušľachtilé. Imrich totiž sadil stromy. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3741

Čakanie na chlieb @ :: Poviedky ::     May 09 2006, 20:26 (UTC+0) Trstené pri Hornáde v súčasnosti Miesto: Trstené pri Hornáde Čas: Okolo r. 1930 Autor: Eva Hajdu English version / Anglická verzia Ondro sa vliekol do školy z nohy na nohu, hlavu so strapatou šticou mal sklonenú a v duchu si usilovne opakoval posledné učivo z dejepisu. Ten mal rád, bavilo ho dozvedať sa všakovaké zaujímavosti z dávnej minulosti, o mocných panovníkoch, ríšach, slávnych bitkách a povstaniach, čo menili chod dejín. Aj teraz rozhutoval o uhorskom kráľovi Štefanovi, čo ho neskôr vyhlásili za svätého. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2818

Tajomstvo starej Prasličky @ :: Poviedky ::     May 02 2006, 20:05 (UTC+0) Seňa v súčasnosti - príbeh o žene liečiteľke, ale údajne zároveň i bosorke z počiatku 20. storočia si pamätajú už len najstarší obyvatelia obce... Miesto: Seňa Čas: Začiatok 20. storočia Autorka: Soňa Jakešová “Aha, pozrite, kto tam ide. Pracme sa jej z cesty! Skryme sa pred ňou!“ zašumelo v hlúčiku detí. „Buďme radšej ticho. Možno si nás ani nevšimne a tak nám isto neuškodí,“ šuškali si bosí šarvanci, hoci žena, ktorú prezývali Praslička, bola ešte poriadne ďaleko a nemohla ich počuť, aj keby na seba kričali. „Tak ja som vám bosorka?! Či neviete, že sa takto nepatrí o nikom rozprávať a starší ľudia si zaslúžia úctu?“ oborila sa na nezbedníkov Praslička, keď ich o hodnú chvíľu míňala. Deti zostali stáť ako obarené. „Ako vedela, čo sme o nej hovorili?“ nedalo im pokoja. Vysvetlenie mali jediné: Lebo je to bosorka! čítať ďalej... čítaj poznámky (1) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Prach zo stien kostola Miroslav 03.May:11:59 čitateľov: 2759

Zmierenie v latríne @ :: Poviedky ::     Apr 24 2006, 10:37 (UTC+0) Kalvínsky kostol v Seni patrí medzi zachované unikáty. Pôvodne katolícky farský kostol sv. Mikuláša bol postavený v druhej tretine 13. storočia. Až na drobné úpravy sa zachoval v pôvodnom gotickom stave. K jeho fare sa viaže príbeh tejto poviedky. Miesto: Seňa Čas: cca 1940 Autor: Slavomír Szabó Arpi by sa najradšej nevidel. V hlave mu trešťalo, tie dve hodinky spánku ani zďaleka nezahnali opojenie z domácej pálenky. Nohy mal akési ťažké, triasol sa od chladu a do toho všetkého ešte musel počúvať horekovanie svojej ženy. Vraj, že sa včera správal ako posledný ožran, ani kľučku nedokázať nahmatať. Potom zakopol a vyvalil sa cez dvere. Že keď mu povedala, aby vstal, dokázal to len s veľkými ťažkosťami, a ani sa nevedel zobuť. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 4140

Ničomníci a zlodeji @ :: Poviedky ::     Apr 23 2006, 20:41 (UTC+0) Kostol svätého Michala archanjela pôvodom pochádza z 15. storočia. Jeho vežu však museli dať nanovo vybudovať po II. svetovej vojne, pretože v januári 1945 ju Nemci vyhodili do vzduchu. Pretože kostol stojí na kopci nad Jasovom, obávali sa, že by veža mohla Rusom poslúžiť ako guľometné hniezdo s dobrým výhľadom. Miesto: Jasov Čas: Január 1945 Autor: Anna Domaniková Opát premonštrátskeho kláštora sedel s hlavou v dlaniach za ťažkým dubovým stolom a premýšľal, či dobre urobil to, čo urobil, a či toho neurobil menej ako mohol. Zachránil síce celý kláštor so všetkými jeho budovami, aj ľudí v ňom, aj chorých Jasovčanov, ktorí sa delili o miestnosť vyčlenenú opátom na ošetrovanie chorých so zranenými vojakmi a zbehmi. Jeho myšlienky prerušilo pár silných výbuchov, až sa obrazy na stene rozhojdali. To Nemci vyhodili blízku elektráreň do vzduchu. Je po nej. Opát prosil, aby aj tú ponechali, aby ju nepodmínovali, ale darmo. Už nemal čo ponúknuť nemeckému dôstojníkovi. Iba záchrana kláštora ho stála veľký zlatý kríž vykladaný drahými kameňmi, ktorý nosil stále na krku. Dôstojník ho poťažkal vo svojej dlani a prikývol na súhlas. Kláštor nedá podmínovať. Svoje slovo dodržal. Len pred necelou hodinou však prikázal vyhodiť do povetria vežu Kostola svätého Michala archanjela, ktorý stál na druhej strane Jasova ako kláštor. Z kopca pri ceste na Košice sa týčila ako maják na kraji pevniny a z jej najvrchnejšej časti bol výhľad široko ďaleko, na všetky svetové strany. Okolité lúky, cesty a lesy boli ako na dlani. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2246

Dva gaštanové kone @ :: Poviedky ::     Apr 19 2006, 09:44 (UTC+0) Seňa – pamätníky obetiam I. a II. svetovej vojny. Počas II. svetovej vojny, z ktorej pochádza i príbeh tejto poviedky, sa dedina dostala pod priamu delostreleckú a mínometnú paľbu nemeckých vojsk. Aj preto sa veľká časť Seňanov odsťahovala južnejšie, kde už boli obce oslobodené. Cez hranice prechádzať nemuseli. Seňa v tom čase patrila k horthyovskému Maďarsku. Miesto: Seňa Čas: december 1944 - apríl 1945 Autorka: Soňa Jakešová English version / Anglický preklad Z diaľky, smerom od Košíc, sa ozývalo zlovestné tlmené dunenie. Neutíchajúce výstrely a výbuchy chvíľami splývali do mohutného burácania. Valilo sa do Sene a nútilo ľudí náhliacich sa po ulici zrýchliť krok. Ženy, deti aj starší muži sa hrbili pod ťarchou batohov a noší, v ktorých si z domova odnášali stravu i najväčšie cennosti. Nohy sa im šmýkali na klzkom, udupanom snehu. Front sa blížil, vlastne už bol priamo tu, ale zastavil sa. Nemci aj maďarskí vojaci sa už síce zo Sene stiahli, ale nie ďaleko. Kúsok za dedinou vykopali zákopy, hlboké v zamrznutej pôde, aby zastavili postup Rusov a Rumunov, čo mierili na Košice. V Belži, hneď v tejto vedľajšej obci, sa Germáni usídlili v dedinských domoch a rozhodli klásť odpor. Ani pivnice, vyhĺbené hlboko do zeme, neboli pre Seňanov dosť bezpečné. Nik, kto sa vládal hýbať, sa neodvážil zostať doma a neposlúchnuť rozkaz. Ten znel – stiahnite sa na juh, do Telkibánye, Göncu, hocikam, kde už zavítala sloboda, pretože inak sa dostanete doprostred paľby pušiek a kanónov. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3083

„Nech zlé odíde z tohto domu preč...“ @ :: Poviedky ::     Apr 17 2006, 20:47 (UTC+0) Miesto: Seňa, Rešica Čas: 1960 Autor:Eva Hajdu Šikmé lúče októbrového slnka dopadali na úzky betónový chodník lemovaný záhonom neskorých astier. Alžbetin pohľad sa preniesol od kvetov k veži blízkeho kostola, čo stojí v Seni už od stredoveku a ona sa mimovoľne zasnívala. Ktovie, ako to tu vyzeralo v tých dávnych časoch? Roky, desaťročia, ba celé stáročia plynú ako voda do nenávratna a nám, ľuďom, zanechávajú po sebe len nepatrné stopy. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3423

Bosorácky tanec @ :: Poviedky ::     Apr 05 2006, 13:20 (UTC+0) Typický dedinský abovský dom v súčasnej Seni Miesto: Seňa, Gyňov, Čaňa Čas: tridsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó English version / Anglická verzia „Bosorky sú to, bosorky!“ ešte pred chvíľou húdol Štefan sám pre seba, ale potom prišla na rad kapusta. Vrchovato naložený tanier, pekne podusenej aj s kúskom mäsa, urobil svoje. Už nenadával, zlosť ho prešla, len slastne vnímal, ako sa mu rozťahuje brucho a po tele rozlieva príjemné teplo. Myseľ sa upokojila a viečka sa začali zatvárať. „Do Gyňova ideš, či nie?“ spýtala sa ho mama, keď brala zo stola špinavý tanier. Jej hlas bol ostrý, naliehavý. „Vonku fučí. Určite bude aj na ceste sneh po kolená. Teraz by som si skôr pospal,“ zamrmlal Štefan bez toho, že by otvoril oči. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 5031

Zlá richtárka @ :: Poviedky ::     Feb 22 2006, 09:10 (UTC+0) Na tanečné zábavy sa chodievalo cez les aj v noci. Aj v štyridsiatych rokoch 20. storočia chodili autobusy medzi dedinami len poriedko a v noci vôbec. Miesto: Nováčany a Paňovce Čas: 1945 Autor: Anna Domaniková „Bolo nám to treba?!“ takmer s plačom šepla Betka. „Keď ty len - Janíčko nás volá, Janíčko tam bude,“ vyčítavo ju kárala Margita. „No a? On za nič nemôže. Dobre sme sa zabavili, nie? Nebyť richtárky a jej pyšnej dcéry, tak ...“ „Jedna ako druhá. Stará je mrzutá, že nevie pre mladú nájsť ženícha. Mladú zase žiadny mládenec nechce. Ani len usmiať sa nevie. Len pokukuje po každom a mračí sa, “ zapojila sa do rozhovoru Helenka. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2742

Jedna puška, jeden zajatec! @ :: Poviedky ::     Dec 30 2005, 11:29 (UTC+0) Vstup do Jasovskej jaskyne v súčasnosti. Počas II. svetovej vojny sa v nej vyše pol roka ukrývali vojaci, ktorí emigrovali z maďarskej armády, pretože odmietali bojovať na strane Nemcov proti Rusom. Približne od Vianoc 1944 do oslobodenia sa tu ukrývalo aj približne sto obyvateľov Jasova. Miesto: Jasov Čas: 20. január 1945 Autor: Slavomír Szabó Ešte krok! Nie, ešte dva a musím sa hodiť na zem! Teraz! - zadychčaný Gejza sa zvalil do snehu ako vrece zemiakov. Hneď zrána sa vyštveral hore na Jasovskú skalu, pretože z toho ozrutného brala je výhľad do celého okolia a dnes sa isto bude na čo pozerať. Chladilo ho, oziabalo, nepomohol ani ten hrubý kabát, čo nosil azda už aj jeho dedo. Slnko síce svietilo, ale také zubaté; mráz bol silnejší a prenikal až do špiku kostí. Ešte sa trochu nadvihol a jeho pohľadu, tam dole pod ním, sa roztvorila celá okolitá krajina. Jasov, kláštor, ba i okolité dediny mal ako na mape. Oslepovalo ho. Ak lúče dopadajú na sneh, oči prižmúri každý. Nieto ešte on, čo celé týždne žije v jaskyni ako dáky pračlovek a zvykol sa už nazerať na veci cez tmu. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 4333

Posledný jasovský zbojník @ :: Poviedky ::     Nov 15 2005, 12:09 (UTC+0) Pohľad na jedno krídlo Jasovského premonštrátskeho kláštora v súčasnosti /2005/ Miesto: Jasov Čas: cca 1934 Autor: Eva Hajdu English version / Anglická verzia V diaľke ešte doznievali dunivé ozveny hromov, no nad Jasovom sa už obloha vyjasnila a na východnom obzore sa ukázali prvé hviezdy. Búrka s prudkým lejakom akoby odplavila nielen dusivé sparno posledných týždňov v tunajšom kraji, ale aj napätie v Kandriho duši, ktoré sa tam jedného dňa odrazu zahniezdilo a šírilo sa po jeho vnútri sťa jed. Pulzovalo mu v žilách a bezhlasne vrešťalo v hlave. Ani čo by ho varoval neznámy, podivný posol: Kandri, dávaj na seba pozor, neriskuj! čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3864

Kapusta osloboditeľov @ :: Poviedky ::     Oct 14 2005, 09:02 (UTC+0) Premonštrátsky kláštor - dominanta Jasova - v súčasnosti Miesto: Jasov Čas: Január 1945 Autori: Slavomír Szabó, Zdenka Dvořáčková "Streľba. Áno, ozvala sa streľba. Celkom určite! Už sú tu? A preboha, deti! Kde sú deti?! Nevyšli z pivnice?" mihlo sa v okamihu Margitinou mysľou, len čo sa z diaľky ozval rachot guľometu. Pozorne sa započúvala, či sa jej to nemarilo. I keď sa už nič neozvalo, to ticho bolo hrozivejšie, ako čokoľvek iné. Tušila, že bude trvať iba krátko. Všade naokolo to tak bolo. V každej dedine, ktorú obsadili Nemci a oslobodili Rusi. Vedela, že aj do Jasova vtrhnú, bude sa strieľať, možno príde sloboda, ale pred vojakmi sa je lepšie skryť, nech stoja na ktorejkoľvek strane. A dole, tam v pivnici, sú deti! Čakajú ju. Čakajú, že im prinesie večeru. Čakajú aj otca. Ona tu stojí s prázdnym hrncom na dvore pred schodmi do podzemia a trasú sa jej ruky. Muža jej pred niekoľkými dňami vytiahli Nemci priamo zo dvora. Hodili naň vojenský kabát, vyliezol si na auto, tam k ostatným, tak, ako mu nakázali, a potom kamsi odišli. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 4625

Vianočný dar z Argentíny @ :: Poviedky ::     Oct 08 2005, 10:50 (UTC+0) Obec Nováčany v súčasnosti Miesto: Nováčany Čas: tridsiate a štyridsiate roky 20. storočia Autor: Eva Hajdu English version / Anglická verzia Sliepky na zadnom dvore sa zakaždým natešene rozkotkodákali, len čo zbadali prichádzať Betku. Bola pre ne niečo ako živé znamenie, že potrava je nablízku. Zhrčili sa v kruhu okolo jej nôh a hlasito sa dožadovali zrna. Ona drobnou dlaňou načierala do prúteného košíka a plnými hrsťami im ho štedro nadelila. A kým sypala zrno, vždy si pospevovala. „Aby vám lepšie chutilo, moje zlaté,“ prihovárala sa im. Tmavovlasá, štíhla dievčina mala rada chvíle, keď mohla vybehnúť z domu od domácich prác a ísť nachovať hydinu. Tej mali Horovitzovci hodne, veď napokon takmer každý piatok podrezala Ester Horovitzová jednu sliepku na sobotňajší obed. To bola jediná vec, ktorú svojej slúžke Betke nikdy nedovolila. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3526

„Kamaráti“ @ :: Poviedky ::     Oct 02 2005, 20:55 (UTC+0) Detail jedného zo starších maloidanských domov Miesto: Malá Ida Čas: tesne po II. svetovej vojne Autor: Jana Hajduová Teplý vánok ofúkol Marošovu lesknúcu sa tvár, rozvial mu hnedé vlasy zľahka prilepené na čelo a osviežil telo zmorené celodennou drinou. Chlapec sa mierne vystrel, chrbát prehol dozadu, vypäl svaly a do večerného šera hlasno zívol. Musí ešte napojiť kravy a ustlať seno v maštali na prični, aby bolo v noci kde spať. V dvoch chyžiach hlineného rodičovského domu nebolo dosť miesta pre celú rodinu – dve dievky s matkou a troch chlapov. Preto starší synovia s otcom spávali v maštali na prični a strážili dobytok. Navykli si už oddychovať takto dovedna. Prikrytí pokrovcami, pod hlavou zhúžvaný chumáč sena, viac im nebolo treba. Maroša, dospelého sedemnásťročného mládenca, nikdy nemrzelo, že musí spať v maštali nad dobytkom. Karty, pokoj od ženských rečí a večného smiechu sestier hodných na vydaj, a vôbec, nevedel si takýto nocľah vynachváliť. Len keď mu prsty na nohách začali v zime omŕzať, zatúžil po teplej perine. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2341

Veľkonočný kôň @ :: Poviedky ::     Sep 25 2005, 09:45 (UTC+0) Pečať - Széplak, Széplakiensis (Krásna) Odtlačok historického pečatidla do červeného vosku na liste z 1. decembra 1813 Miesto: Krásna nad Hornádom Čas: Veľká Noc 1948 Autor: Slavomír Szabó Svitalo. Slnečné lúče, hoc ešte stále slabé, sa predrali škárou cez nariasené mraky a dopadli na strechy dedinských domov. Odrážali sa v malých oknách stien vybielených vápnom, ale prinášali viac svetla ako tepla. Slnko bolo ešte zubaté, rovnako ako celá jar. Na ceste rozbrázdenej stopami od konských kopýt a kolies vozov v noci ešte mláky primŕzali. Až na poludnie si ľudia rozopínali kabáty a tešili sa, že vzduch vonia tak, ako sa na tento čas patrí. Ale teraz? Ráno? Celá dedina vyzerala ako vyľudnená. Kde tu sa už ozval kohút, či kotkodákanie sliepok, ale ulice zívali prázdnotou. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 4053

Posledný pohľad @ :: Poviedky ::     Sep 11 2005, 10:42 (UTC+0) Potom, ako mala Helena od bosoráka "porobené", sa jej začal kaziť zrak a plameň sviečky nadobúdal rôzne nezvyčajné tvary... Miesto: Kavečany Čas: 19. storočie Autor: Alena Štrompová, Slavomír Szabó Pod bradou si uviazala uzlík na šatke a ešte raz pozrela do zrkadla. Napravila záhyb na tmavej sukni, odtrhla malú nitku, čo vytŕčala zo vyšívaného živôtika a bola pripravená. Slávnostnejšie, ako keď ide len tak po dedine, či na lúky, na Hrešnú za kravami, lebo teraz nadišiel čas na rozjímanie, kázeň a modlitby. Do kostola šaty nešetrila. Zrkadlo jej síce dávalo za pravdu , že už nevyzerá ako za mladi, ale niečo jej z tých liet predsa ostalo. Možno úsmev, čelo ešte stále takmer bez vrások, ale hlavne tmavé a živé oči. Tiež zdravie. Večne kdesi v práci, na statkoch, na chorobu nebolo čas ani príčiny. Jej život plynul ako voda v rieke, čo nepozná vodopády. Vždy večer za všetko ďakovala Bohu a každý deň prijímala ako dar hodný úcty. čítať ďalej... čítaj poznámky (7) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Milgauss noyantyro 25.May:10:41 fake Omega watches noyantyro 25.May:10:40 Montblanc Sport Watches noyantyro 25.May:10:40 cheap tiffany and co jewelry eherelda 24.May:02:17 Replica Gucci 110 G-link YA111504 watch [YA111504] - $179.99 : TITLE, SITE_TAGLINE zonmonztrent 23.May:11:02 . . . čitateľov: 4048

Do tla @ :: Poviedky ::     Aug 26 2005, 20:02 (UTC+0) Nováčanský kostol - po osudovom roku 1909 prešiel kompletnou prestavbou. Ešte donedávna sa v jeho interiéri nachádzala freska pripomínajúca tragický požiar. Žiaľ, táto freska ostala pod najnovšou vrstvou maľovky... Miesto: Nováčany Čas: 29. jún 1909 Autor: Eva Hajdu Koncom júna zavládli v Abovskej župe nevídané horúčavy. Páľava kvárila rovnako mladých i starých, aj statok si vytrpel svoje. Ľudia i zvieratá na pasienkoch vyhľadávali tieň kde sa len dalo, ale aj ten v chvejúcom sa rozhorúčenom ovzduší poskytoval len slabú úľavu. Ani noci neprinášali vytúžené ochladenie, boli rovnako mučivo sparné ako dni. Slamené strechy domov v Nováčanoch na pozadí nezábudkovobelasej bezoblačnej oblohy akoby stonali pod náporom páľavy, ktorej boli vystavené po celé dni. čítať ďalej... čítaj poznámky (11) / napíš poznámku aktuálne diskusie: cheap Tiffany Necklaces cusechin 24.May:16:43 watches cusechin 24.May:16:42 christian louboutin shoes online eherelda 24.May:02:27 Hermes Wallet H8663 Red - $178.00 : Hermes Handbags Online Stores, hermesoutletcompany.com eherelda 23.May:19:08 Iwc Aquatimer mirror 1:1 replica Watch Chrono Cousteau Divers Automatic White Dial with Rubber Strap - $278.00 : replica iwc watches, bestiwcwatches.com eherelda 23.May:19:07 . . . čitateľov: 3063

Broky pre Joža @ :: Poviedky ::     Aug 19 2005, 20:40 (UTC+0) Súčasná fotografia, skôr atmosferický detail brány vedúcej ku nováčanskému kostolu, kde sa podľa príbehu odohral prvý konflikt. Miesto: Hodkovce a Nováčany Čas: Koniec 40-tych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó "Cigáni budú z Jasova, alebo z Bukovca?" vyzvedal Ondrej, zatiaľ čo mu pod čižmami vŕzgal sneh. Pri holení sa trochu porezal, šmykla sa mu ruka a britva zanechala malú, maličkú ranku, ktorú by si inak ani nevšímal. Lenže teraz, keď za chôdze zafúkal mrazivý vietor, ho vždy zaštípala. "Nemáš to jedno? Aj odtiaľ, aj odtiaľ sú dobrí. Hlavne nech prídu dievčatá. Keď sú pekné, je mi jedno kto hrá, veď s cigánmi netancujem," pokúsil sa ho zosmiešniť Jožo; azda mu tak dal i najavo, že môže byť vôbec rád, že ide s nimi. čítať ďalej... čítaj poznámky (21) / napíš poznámku aktuálne diskusie: IWC Submariner noyantyro 25.May:11:19 Rolex Datejust Automatic Watches noyantyro 25.May:11:16 tiffany jewelry on sale noyantyro 25.May:11:15 Discount Louboutin Pumps noyantyro 25.May:11:13 Louboutin Boots noyantyro 25.May:11:12 . . . čitateľov: 5189

„Čerti idú!“ @ :: Poviedky ::     Aug 19 2005, 13:13 (UTC+0) Hodkovce v súčasnosti - vo veľkej časti obce možno nájsť rodinné domy, ktoré ešte pamätajú II. svetovú vojnu. V jednom z nich sa v pivnici ukrývali dievčatá pred ruskými vojakmi... Miesto: Hodkovce Čas: 18. a 19. január 1945 Autor: Anna Domaniková Malá kuchyňa, chudobne zariadená najnutnejším nábytkom, ukrývala rodinu. Matku, sedem detí a starého otca. Cez okno vkĺzla prichádzajúca noc a cez hustnúcu tmu sa predieral len blikot petrolejovej lampy a drobné svetielko z horiaceho dreva v peci. Štrnásťročná Betka sedela na kraji lavice. Ostrila zrak, aby uvidela aspoň tvár niekoho z blízkych. Tma však bola silnejšia. Cítila sa stratená, akoby tam prebývala iba jej duša. Podvedome urobila pohyb, akúsi nevedomú kontrolu, či je všetko v poriadku. Prstami prešla po svojich dlhých, kučeravých, svetlých vlasoch. Gesto, ktoré bolo pre ňu typické. Ako keď si mačka v nervozite líže srsť. Bola na svoje vlasy hrdá. Na slniečku sa pekne leskli a keď jej mamka zaplietla vrkoče, poskakovali na jej pleciach akoby boli živé. Zrazu sa od lesa ozvala streľba. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3260

Granát @ :: Poviedky ::     Aug 18 2005, 22:54 (UTC+0) Jeden zo starších typických abovských domov, ktorý dodnes stojí v Nováčanoch. Tmavý pruh na podstienku je už však natrený farbou. Nie čiernou hlinou, ktorú za dedinou dolovali Rómovia, ako sa spomína v poviedke. Miesto: Nováčany Čas: Apríl 1939 Autor: Eva Hajdu Andrej, chlapec nie celkom malý, veď už mal sedem rokov a bol na to i patrične hrdý, sa s neveľkou chuťou navliekal do sviatočných šiat. Namrzene si natiahol bielu naškrobenú košeľu a pozapínal sa. Keď došiel k poslednému gombíku, zistil, že jeden mu ostal navyše a cíp košele mu na spodku nejako divne presahuje. Voľačo si tlmene zamumlal len tak pre seba a pustil sa do zapínania odznova, tentoraz pre istotu odspodu nahor. Bolo nedeľné predpoludnie a v každom dome v Nováčanoch sa chystali na omšu do kostola. Aj u Bocákov matka súrila deti, nech sa obliekajú, aby prišli načas. Dcérke Aničke pozapletala do vrkoča zelenú stužku a medzitým postavila na sporák hrniec, aby sa polievka pomaličky varila, dokiaľ sa rodina nevráti na obed domov. Bol to zaužívaný rituál čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2938

Tristo osemdesiata prvá @ :: Poviedky ::     Jul 29 2005, 10:14 (UTC+0) V dnešnej modernej obci Nováčany už veľa ľudí príbeh o niekdajšom richtárovi Ondrejovi Gerendovi nepozná. Kto vie, koľko životom zachránil tým, že sa rozhodol využiť svoje skúsenosti z vojny a zničiť míny, ktoré boli vôkol celej dediny až do Rudníka. Miesto: Nováčany Čas: Marec 1945 Autor: Anna Domaniková Vojna zanechala v Nováčanoch osemdesiattri zbedačených rodín. Oči zastreté smútkom, srdcia zlomené, duše naplnené slzami, ústa plné modlitieb. Ich ruky najčastejšie zvierali ruženec. Akoby zo zvyku vykonávali bežné práce okolo domu, statku, na poliach. Len deti sa ešte nezabudli hrať. Aj keď chytanie rýb a schovávačku vymenili za zbieranie prázdnych nábojníc a prehľadávanie osirelých bunkrov. Všetci sa zhlboka nadýchli, keď dedinu opustil posledný vojak. Je koniec. Je koniec? čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3724

Zjavenie svätej Anny @ :: Poviedky ::     Jul 19 2005, 09:02 (UTC+0) Na mieste, kde údajne svätá Anna vystúpila z obrazu, aby vyliečila Jozefovu dcéru, dnes stojí Kostol sv. Anny. Je postavený na lúke uprostred lesa, a je známy ako pútnické miesto veriacich. Miesto: Rudník, Gelnica Čas: povesť dejovo zasahuje pred 17. storočie Autor: Slavomír Szabó "Nie, to je hlúposť! Jednoducho hlúposť a dosť! Ešte sa kvôli nejakému snu dokaličím," navrával si Jozef, keď sekol sekerou vedľa klátika dreva a takmer to odnieslo jeho koleno. Na dvore bol sám. Teda, ak nepočítame tie štyri sliepky a kohúta, čo asi práve hútal, za ktorou sa rozbehnúť. Na stromoch sa zelenali prvé jablká, dom z hlinených váľkov, čo ešte kedysi postavil s otcom, vrhal príjemný tieň. Inak bolo horúco ako v pekle, stačila by jediná iskra a slamená strecha by vzplanula ako svieca. Dreva bolo i tak za potreby, Jozef musel variť. Nielen sebe, ale aj Márii, svojej dcére, čo celé dni preležala bez slova, pozerala do stropu a nechala sa kŕmiť. Kedysi takáto nebola. Smiala sa, naháňala s dievčatami po lúkach, a ak bolo potrebné, chodila rodičom pomáhať na pánske pole. Áno, to bolo, ale len kedysi. Kamarátky jej dospeli, niektoré sa už i vydali, ale Mária ležala vo dne, v noci, skleneným pohľadom hľadela kamsi do neznáma, dávno celá dedina vedela, že zišla z mysle. čítať ďalej... čítaj poznámky (1) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Je veľa vecí studena 19.Jul:19:17 čitateľov: 5886

„Taký ši jak kohút!“ @ :: Poviedky ::     Jul 13 2005, 14:21 (UTC+0) Džany Miesto: Malá Ida Čas: 1958 Autor: Alena Štrompová Zametal. Ciroková metla sa pravidelne presúvala z jednej strany na druhú, miestami sa húpala vo vzduchu, občas nepríjemne zašuchotala na zemi, no stále zahalená do sivastých kúdolčekov prachu a špiny, ktorej bolo pred krčmou nadostač. Na jeho tvári pobozkanej slnkom a teraz i kúskami prachu sa usadil jemný úsmev. No bol to taký zvláštny. Ani nie šťastný, ani nie veselý, skôr akýsi zadumaný, akoby sa niečo v jeho vnútri chcelo preukrutne smiať, ale okolie mu to nedovoľovalo. Veď hej, ľudia. Takí nechápaví a občas smiešni. Najmä tu v krčme, keď sa opijú. Takí – zábavní. čítať ďalej... čítaj poznámky (1) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Džany studena 14.Jul:06:39 čitateľov: 3100

Hankine otázky @ :: Poviedky ::     Jul 10 2005, 08:36 (UTC+0) Šemša - jej starí obyvatelia hovoria, že ruské delá, ktoré strieľali na kaštieľ, boli na kopci neďaleko Šace Miesto: Šemša Čas: Január 1945 Autor: Slavomír Szabó "Mama, môžem si zobrať do kaštieľa čiernu šatku? Prosím..." zašvitorila Hanka, keď Jolana otvorila ťažkú drevenú skriňu, aby do nej uložila čerstvo vyžehlené blúzky. Domom sa niesla vôňa dymu zo žeravých uhlíkov, čo ešte tleli v železnej žehličke a v kachliach praskalo drevo. "Tebe ešte netreba," vychrlila bez rozmýšľania tak, ako mnohokrát predtým. čítať ďalej... čítaj poznámky (1) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Hmmm studena 10.Jul:16:33 čitateľov: 4440

Perúnova daň @ :: Poviedky ::     Jul 08 2005, 14:54 (UTC+0) Nováčany - ich hory vraj priťahujú blesky viac ako inde Miesto: Nováčany Čas: leto 1944 Autor: Slavomír Szabó English version / Anglická verzia Ondrej si končekom jazyka naslinil pery a priložil k ústam prevŕtaný kravský roh. Trochu nadvihol hlavu, privrel oči a zatrúbil. Ťahavý, ale nie príliš hlboký tón sa niesol celou dedinou. Bolo skoré letné ráno, trochu sparno a horúco už od svitania. "Langoš máš? Už trúbi!" spýtal sa Jaro ženy Márie len tak letmo, ako vychádzal z domu na dvor, aby vyviedol zo stajne kravu na cestu. "Mám, veď si videl, že som včera piekla, nie? A počujem, že už trúbi, tak sa snaž, aby krava nezmeškala. Ja sa postarám o svoje," rezko a sviežo, tak ako vždy ho Mária napomenula, že sa jej nemusí na všetko pýtať a veľa vecí môže byť v poriadku aj bez toho, aby to on stále kontroloval. Jaro mávol rukou, nemal jej to zlé, nakoniec, veď mala pravdu. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 4367

Učiteľ z dediny, čo nebola na mape @ :: Poviedky ::     Jun 27 2005, 18:51 (UTC+0) Áno, to je presne ten nováčanský kostol, v ktorom hral na orgáne nový slovenský učiteľ... Miesto: Nováčany Čas: Štyridsiate až päťdesiate roky 20. storočia Autor: Anna Domaniková Len pár dní po svadbe dostal Štefan list z ministerstva. Bol v ňom príkaz a umiestenka. Písali mu: „1. septembra 1947 nastúpite ako učiteľ vyšších ročníkov na základnej škole v Nováčanoch.“ Netešil sa. Od narodenia žil v Banskej Bystrici. Tu si našiel svoju vyvolenú, tu mal svoje korene, príbuzných a známych. Poznal každú piaď zeme, mal svoje obľúbené krčmičky. Tu plánoval postaviť si nový dom a mať veľa detí. Povinnosti ho teraz odvolávali na druhý koniec republiky. Jeho manželka Žofia bola tiež učiteľkou, tá však umiestenku nedostala. „No ako? Nenechám ťa v Bystrici. Idem to vybaviť,“ sľúbil svojej žene a bez ohlásenia zavítal na ministerstvo. Venovali sa mu. Inak ani nemohli. Bol vysoký, statný chlapisko s hlbokým hlasom a krásnym úsmevom; rozhodnutý neodísť kým všetko nedotiahne do konca. čítať ďalej... čítaj poznámky (3) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Príspevok Nubet 02.Jul:06:30 čitateľov: 3482

Osudový deň @ :: Poviedky ::     Jun 20 2005, 18:31 (UTC+0) Miesto: Veľká Ida Čas: Šesťdesiate roky 20. storočia Autor: Anna Domaniková Po ceste pred domom prešlo nákladné auto. Muselo byť veľké a ťažké. Drobné kamienky odletovali spod kolies a bubnovali na plechových bránach domov. Bum, bum, bum, bum. Sliepky na dvore zmeraveli a potom sa s našuchoreným perím, kotkodákajúc, bezcieľne rozbehli, akoby nad nimi krúžil jastrab. Helena kolenačky zbierala črepy z rozbitého taniera a hádzala ich do vedra, ktoré ťahala za sebou. Dávala pozor, aby na zemi nezostal ani jeden. Bude musieť pozmývať kuchyňu, tak nech sa neporeže. Juraj, jej manžel, zase opitý, veď ako inak, hodil na zem celý hrniec paradajkovej polievky a zo stola jedným šmahom ruky zmietol všetko, čo mu prichystala. čítať ďalej... čítaj poznámky (2) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Anka, tak tymto zacinam ciril 06.Dec:07:34 Príspevok Nubet 02.Jul:06:45 čitateľov: 3171

Zánik Rudníckych kúpeľov @ :: Poviedky ::     Jun 15 2005, 20:28 (UTC+0) Náladová fotografia zo súčasného Rudníka Miesto: Rudník Čas: Január 1945 Autor: Slavomír Szabó “Stoj! Stoj! Pŕŕŕŕ….” zrúkla Mária ako o život, ale nie nadarmo. Kožené opraty sa jej zaryli do rúk i predlaktí a teraz, v týchto januárových mrazoch ju zaliala horúčava, až pocítila ako sa jej po spánkoch spod šatky zlievajú kvapky potu. Mladá krehká žena s rozšíreným zreničkami svojich nebesky modrých očí pozerala na chrbát vola, čo našťastie poslúchol, zastal a s ním aj celý voz. “Mi van?” vyľakane vyhŕkol Hanvaš, učiteľ, čo sedel hneď vedľa nej. Nemusel sa pýtať čo robí, veď to bolo jasné. Akoby koleso narazilo na kameň, nedokázalo cez oň prejsť a celý voz sa pošmykol niekam na stranu. “Dolu. Musíte zísť a potlačiť. Tudom?” naliehala Mária, dúfala, verila, že jej ten Maďar rozumie. Veď to by pochopil aj sprostý. Ak nechcú zomrieť, vybuchnúť, vyletieť do vzduchu, musia voz potlačiť, lebo inak s nimi bude amen.čítať ďalej... čítaj poznámky (3) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Hmm studena 16.Jun:11:07 čitateľov: 4802

Slovenský cukor @ :: Poviedky ::     May 25 2005, 08:13 (UTC+0) Jeden s typických starších domov v súčasnej Malej Ide Čas: Máj 1939 Miesto: Malá Ida a Košice Autor: Slavomír Szabó Imrich sa začal báť. Nikdy sa ho strach nezmocnil len tak pre nič za nič. Neveril na bosorky, mátohy, duchov, či strašidlá. A už vôbec nie uprostred takého pekné jarného, či podľa slnka skôr letného dňa. Bál sa zlodejov, a vlastne trochu aj otca. Stál vo dvore oproti krčme U Holuba a túžobne čakal, kedy začuje hrkot kolies rebrináka. Otec ešte predpoludním vyrazil do košických ulíc, najmä tam okolo Dominikánskeho námestia dokázal predať drevo za dobrú cenu, ale voz mal vždy naložený len do polovice. Druhú polovicu zložil na dvore pred krčmou aj s Imrichom. čítať ďalej... čítaj poznámky (1) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Perfektné! studena 27.May:11:56 čitateľov: 4093

Janova dilema @ :: Poviedky ::     May 25 2005, 07:19 (UTC+0) Pohľad z ulice vo Vyšnom Čaji Miesto: Vyšný Čaj Čas: Osemdesiate roky 20. storočia po súčasnosť Autor: Slavomír Szabó Jano sa pokúsil napiť. Uchlipnúť si trochu z pálenky, čo mu chutila tak, ako žiadna iná. Hej, domáca. Hroznovica. Ale napiť sa naozaj len pokúsil. Ruky sa mu triasli natoľko, že keď dvíhal pohárik k perám, väčšinu rozlial. Doľahla naň clivota a pred očami sa mu vynáral obraz vytúženej ženy. Všetci si už dávno myslia, že je načisto hotový. Že sa z neho stal alkoholik a jeho sklený, neprítomný pohľad je znakom duševnej prázdnoty. Opak je pravdou. Vtedy ju vidí svojim vnútorným pohľadom, ako mu prikladá obväzy na hlavu, milo sa mu prihovára, a keď sa potom otočí a chodí po ambulancii, krásne sa vlní v bokoch. čítať ďalej... čítaj poznámky (1) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Hroznovica studena 27.May:12:09 čitateľov: 5169

Jolankine divadlo @ :: Poviedky ::     May 24 2005, 18:32 (UTC+0) V poviedke Jolankine divadlo sa spomína gófska rodina Semseyovcov, ktorá sídlila v kaštieli v Šemši. Toto je fotografia spomínanej rodiny, foto pochádza z rovnakého odbobia ako príbeh poviedky. Miesto: Šemša Čas: Tridsiate a štyridsiate roky 20. storočia Autor: Eva Hajdu Jolanka sa celé dopoludnie v školskej lavici nepokojne vrtela. Na nič sa nedokázala sústrediť, myšlienky jej poletovali sem a tam. Odkedy sa dozvedela, že dnes večer bude pán učiteľ Varga rozdeľovať úlohy do novej divadelnej hry, bola ako na ihlách. Už ju nezaujímalo, ako sa delia veľké čísla, kde je na mape Berlín, alebo kto bol Matej Korvín. Tu, v dedine, kde čas plynie bez výrazných zmien a deň sa podobá ku dňu ako vajce k vajcu, bolo divadlo to najpútavejšie, čo život ponúkal. Zbožňovala ho, odkedy sa jej ušla ešte ako dievčatku prvá rola. čítať ďalej... čítaj poznámky (1) / napíš poznámku aktuálne diskusie: tridsiate a styridsiate roky 20. sorocia dogy 28.May:21:30 čitateľov: 2887

Pytliakova premena @ :: Poviedky ::     May 24 2005, 16:29 (UTC+0) Pohľad na jeden z maloidanských domov v súčasnosti Miesto: Malá Ida Čas: Štyridsiate roky 20. storočia Autor: Eva Hajdu Do korún stromov sa zaprel vietor a konáre pod jeho náporom vydali škrípavý a kvílivý zvuk, pri ktorom naskakovala husia koža. Na zmáčanú pôdu sa zniesla spŕška dažďových kvapiek, ktoré zostali zabudnuté visieť kdesi v lístí na polceste medzi nebom a zemou. No Imro sa teraz o tú trochu vody, čo sa mu dostala za golier, pramálo staral. Ostražito si kliesnil cestu pomedzi húštinu a jastril očami na všetky strany. Bol napätý ako struna a strhával sa na najmenší šramot. V lese vládlo prítmie, ešte znásobené sivastým oparom skorého úsvitu, čo na viditeľnosti nijako nepridalo. čítať ďalej... čítaj poznámky (1) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Opäť studena 01.Jun:10:49 čitateľov: 3302

Prasa v latríne @ :: Poviedky ::     May 24 2005, 15:54 (UTC+0) Typický rodinný dom staršieho typu v Malej ide Miesto: Malá Ida Čas: Päťdesiate roky 20. storočia Autor:Eva Hajdu Vonku sa už dávno zotmelo, keď gazda Jano vyšiel z pitvora a zamieril do chlieva. Bolo čosi vyše týždňa pred Vianocami a pod čižmami mu vŕzgal čerstvo napadnutý sneh. Len pred chvíľou sedel v teple v kuchyni pri peci, keď mu nevdojak napadla myšlienka, že by sa mal vari rozlúčiť s prasiatkom, ktoré malo čochvíľa ísť pod nôž. Veď ho poctivo choval, nešanoval mu krmiva. Vianoce sú už za dverami, ale on je spokojný, lebo vie, že jeho úsilie nevyjde navnivoč. Takto premýšľajúc vkročil do chlieva. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3412

Zvonenie pre nebožtíkov @ :: Poviedky ::     May 24 2005, 11:59 (UTC+0) Súčasná podoba kostola v Malej Ide Miesto: Malá Ida Čas: Tridsiate roky 20. storočia Autor: Alena Štrompová Čierna sutana sa ľahko kĺzala po mokrej zeleni. Steblá obťažkané kvapkami rannej rosy sa pokorne skláňali pod okrajom reverendy – symbolom najhlbšej zbožnosti. Jeho kroky boli ťažké a rýchle. Naraz ho začali páliť prsty. Palec, ukazovák, prostredník. Sálala z nich horúčava, aj keď od doby, keď sa ich nemilosrdne dotkla trstenica, prešlo už poriadnych pár hodín. Stále ho to pieklo. Spomienka sa mu drzo usadila v hlave a skuvíňala bolesťou. Bolo to po prvý raz. Nikdy predtým ho ešte takto nezbil. No napriek tomu k nemu nepociťoval hnev ani nenávisť. Skôr sa trochu hanbil. A bál. Ako teraz.čítať ďalej... čítaj poznámky (2) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Dve Idy studena 01.Jun:11:18 čitateľov: 3432

Krvavé kúpele @ :: Poviedky ::     May 19 2005, 15:00 (UTC+0) Rudnícke kúpele, v ktorých bol počas vojny muničný sklad a po výbuchu zanikli, sa nachádzali nad obcou Rudník v blízkosti pútneho miesta - Kostola sv. Anny Miesto: Rudník Čas: 1944-1945 Autor: Jana Hajduová English version / Anglická verzia Palcom a ukazovákom si uhladil riedke fúzy pod nosom, zmraštil obočie, nadvihol tenkú hornú peru a slabo zavrčal svoje meno: „Karrl Rrauch!“ Skryl pokazené žltkasté zuby, nasadil vážny výraz a prehrabol plavú ofinu zmáčanú ranným mrholením. Pozoroval zatiahnuté nebo nad dedinskými strechami. Oblaky sa zbiehali, kopili, narážali jeden do druhého, nedovolili slnečným lúčom ohriať zelené kopce. Počasie však Karla obzvlášť netrápilo. Popiskoval si pesničku, ktorú pochytil od žien, striedavo otváral a zatváral vreckový nožík. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3916

Kapcaričkine žaby @ :: Poviedky ::     May 16 2005, 15:39 (UTC+0) Kostol v Šemši Miesto: Šemša Čas: Šesťdesiate roky 20. storočia Autor: Eva Hajdu Jar bola v plnom rozpuku. Šemša sa kúpala v jasnom slnečnom svetle po predchádzajúcej krátkej, ale o to prudšej spŕške. Všetko vyzeralo ako čerstvo vyumývané, dážď zmyl sivý povlak prachu na tráve aj listoch kríkov a stromov. Slnko ešte ani nestihlo vysušiť trblietavé kvapôčky uchytené na zeleni a farby boli svieže, akoby ich práve namiešal nejaký maliar na svojej palete. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3102

Vojaci to vidia inak @ :: Poviedky ::     May 15 2005, 15:57 (UTC+0) Pohľad do obce Malá Ida, niekedy cca v roku 1958, prípadne neskôr. Aj 13 rokov po vojne, kedy sa odohral napísaný príbeh, tu asfaltová cesta nebola. Miesto: Poľov a Malá Ida Čas: 18. a 19. január 1945 Autor: Slavomír Szabó English version / Anglická verzia Mária sa prebudila. Očami zablúdila najskôr k oknu, či už svitá, ale tma bola hustá, ako v januári o takomto rannom čase býva vždy. Ledabolo siahla vedľa seba, či už mama vstala. Ruka však padla len na vankúš, bolo jasné, že mama už kdesi na dvore naberá vodu do vedra, alebo v kuchyni varí lipový čaj, aby bolo čo k chlebu. A Nemci? Tu Mária trochu zodvihla hlavu a pokúšala sa rozoznať v tme, či ešte polihujú na svojich dekách, alebo už kamsi odtiahli. Trvalo to len chvíľku, než si oči úplne privykli na tmu, a už rozoznala na zemi jednu ležiacu postavu. Jedinú. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 6187

Kríže sa nekradnú! @ :: Poviedky ::     May 12 2005, 19:43 (UTC+0) Súčasný myslavský cintorín vyzerá úplne inak, ako ten z vojnových čias. Miesto: Myslava Čas: II. svetová vojna Autor: Slavomír Szabó English version / Anglická verzia - Nie, ísť do lesa po drevo, to nie je bezpečné, - rozdumoval Adam ešte skôr, než padol na Myslavu súmrak. - Hej, musím zohnať dáke kláty, ale nie za cenu, že ma chytia a odvlečú na výsluch. Bože, to by som si dal. Keď začal vojna, ani sme nemysleli, že raz sa budeme báť vytiahnuť päty z domu. Teraz by som však riskoval, že by si ma pre pár polien pomýlili s tými Židmi. Aspoň ľudia hovoria, že cestu na Bašku stavajú židovskí väzni. Pochytali ich ktovie kde, naložili do áut a teraz pracujú, rúbu stromy, vláčia kamene, stavajú cestu. Nikto sa k nim nesmie priblížiť, rozprávať s nimi, odniesť im jedlo. Nemci s puškami sú na každom kroku. A zbierať drevo tam na kraji lesa, aby si mysleli, že idem k nim, že im chcem pomáhať, že vyzvedám? - čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3701

„Mikluš, Mikluš, daj mi dobrý muž!“ @ :: Poviedky ::     May 12 2005, 19:19 (UTC+0) V jednej z myslavských uličiek Miesto: Myslava Čas: Prvé roky po II. svetovej vojne Autor: Slavomír Szabó Zima prišla poriadna, zafúkalo nielen vrchol Hrabiny, ale i myslavské ulice, strechy domov, ba zamrzol i potok. I keď do Vianoc ostávalo ešte zopár dlhých nocí, slávnostná atmosféra už presiakla celou dedinou. Naviac, decembrové večery majú v sebe tú zvláštnu moc, aspoň ľudia tomu veria, akoby spojenie bežných ľudských duší, ktoré ukrývajú svoje radosti, žiale, prosby i nádeje, s vyššími silami nebeského dobra, bolo akési užšie, bližšie, plnšie lásky a milosti. Tak aj mrazivé počasie prekážalo málokomu, naviac, dedina ožila starými zvykmi. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 4118

Modlite sa ďalej! @ :: Poviedky ::     Apr 15 2005, 14:15 (UTC+0) Aj keď dedina Šebastovce splynula s mestom Košice do jedného celku, svoj vidiecky charakter si zachovala doposiaľ Miesto: Šebastovce Čas: Medzivojnové obdobie Autor: Jana Hajduová Tak ako každý boží deň, aj dnes sa vracala Magdaléna, najväčšia krásavica v celom chotári, nenáhlivo z Košíc. Na toto obdobie nezvyčajne chladný ranný vietor strapatil jej plavé vlasy, čo sa uvoľnili z vrkoča a do okrúhlych líc vháňal prebytok červene. Nevadilo jej to, naopak, uvedomovala si, že dievčatám zdravá farba len pridáva na príťažlivosti. Ešte neodbilo osem a ona už v diaľke videla žlté šebastovské polia obsypané pšeničnými klasmi. Košické slečinky iste len teraz oči rozliepali! Na podnose ich čakalo teplé mlieko, kvôli ktorému Magda vstávala zavše o štvrtej ráno, dojila a dojila i celú hodinu, merala dlhú cestu do mesta, zjednávala cenu na trhu pri Schalkháze, ale stálo to za to. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3065

Kšeft je kšeft @ :: Poviedky ::     Apr 15 2005, 14:05 (UTC+0) Odtlačok pečatidla obce Šebastovce z roku 1800 na listine zo dňa 1. novembra 1819 Miesto: Šebastovce Čas: Koniec II. svetovej vojny Autor: Rado Kurilko Bola to čudná doba. V škole sa neučilo, omše sa odbavovali ledabolo a dokonca aj v krčme bolo akosi ticho... Jakub zvieral v ľavici rúčku od najlepšieho vedra, aké v dome našiel. V pravej mal pár veľkých pohárov, čo ukradol mame z kredenca. Ešte len pred polhodinou dorazili Rusi a už sa obrátila celá dedina hore nohami. Krik podnapitých hrdiel sa miesil so smiechom, niekde pribuchli okenice, najmä kde žili mladé dievčatá a muži rozdumovali v tieni stromu, čo prinesie budúcnosť. Opäť niečo nové pre deti, medzi ktoré patril aj Jakub. Vlastne si už na takýto rozruch v posledných rokoch zvykli, i keď vždy na to bol iný dôvod. Menili sa richtári, menia sa žandári aj vojaci. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2466

Prvá tancovačka @ :: Poviedky ::     Apr 15 2005, 11:47 (UTC+0) Kaštieľ v niekdašej Buzinke - stav z januára 2004 Miesto: Buzinka Čas: Medzivojnové obdobie Autor:Slavomír Szabó V triede bolo ticho. Absolútne ticho; ak by ponad detské hlavy preletela mucha, určite by ju všetci počuli. Svetlo síce plným prúdom osvetľovalo celý priestor, tabuľu, učiteľský stolík i žiacke lavice, napriek tomu mala tunajšia atmosféra čosi ťažko opísateľné. Akoby tam bolo mŕtvo, akoby všetky tie deti nemysleli na učivo, na priateľov, na to, ako strávia popoludnie. Nakoniec, veď aj tak bolo. Myšlienky chlapcov i dievčat sa uberali jedným jediným smerom. Mysleli na bolesť. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 4367

„Buta tót" @ :: Poviedky ::     Apr 15 2005, 11:40 (UTC+0) Odtlačok pečatidla obce Šebastovce z roku 1830 na listine zo dňa 13. apríla 1842 Miesto: Šebastovce Čas: Koniec tridsiatych rokov 20. storočia Autor: Miroslava Ivanová Slnko svietilo do triedy a lákalo deti von. Boli nepozorné, nevedeli obsedieť. Teplé lúče vystreľovali vysoko z oblohy na lavice, drobné ruky nad zošitmi zvierali ceruzky. Kto by obsedel?! Najmä od času, čo sa v Šebastovciach, Košiciach aj ostatných obciach vyučovalo po maďarsky, ich už škola vôbec nebavila. A vzduch vonku tak nádherne voňal... čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2917

Pašeráci z kukurice @ :: Poviedky ::     Apr 15 2005, 11:34 (UTC+0) Jeden zo starších domov z obce Šebastovce. Pravdepodobne aj on pamätá časy, keď dedinčania nosili predávať mlieko do Košíc a v okolitých poliach prenášali pašeráci pálenku z Maďarska. Miesto: Šebastovce Čas: Tesne po II. svetovej vojne Autor: Slavomír Szabó Už ostával len necelý kilometer. Necelý kilometer, aj domy videla ako na dlani a bola si istá, že čoskoro otvorí bránku na dvor, potom do domu, do kuchyne, zhodí nošu z chrbta a konečne sa naje. Jasné, ešte pôjde za dedinu, odviaže kravy, veď už sa museli napásť, dá aj sliepkam a navarí niečo na zajtra. Deň ako každý iný, ako včera, pred rokom, pred desiatimi. Vlastne ani celkom nie, pretože ešte pred desiatimi rokmi chodila do Košíc každučké ráno pešo. To ešte nepoznala barčianskeho mliekara Jozefa, a ani netušila, že ju tam bude voziť. Ako aj dnes. Ale domov, domov ako i teraz, kráčala pešo. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3700

Aj ja vstúpim do JRD @ :: Poviedky ::     Apr 15 2005, 11:26 (UTC+0) Niekdajšia dedina Ťahanovce sa v súčasnosti už na prvý pohľad nachádza len v akomsi tieni moderného sídliska rovnakého mena Miesto: Ťahanovce Čas: 50-te roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Anka čakala na dvore. Tma presiakla celým okolím, takže sa aj trocha bála, aby ju chlapci neminuli. Vlastne nielen chlapci, aj Marta, spolužiačka. Ráno jej navrhla, aby večer nešla spať, nemárnila čas pod perinou, ale vybrala sa spolu s nimi na nočné dobrodružstvo. Obloha bola zamračená, to tmu ešte násobilo. Celé Ťahanovce vyzerali ako vyľudnená dedina, len ona, márne sa obzerajúc na všetky strany vyzerala na ulicu, či sa už niekto neobjaví. Najskôr to znelo len tak neurčito. Nevedela, či ozaj počula, alebo si len namýšľa, no o chvíľku si bola istá, že sú to naozaj kroky a ktosi sa blíži. Až keď bola skupinka celkom blízko, rozpoznala ich. Jaro, Peter, Martin a Marta. Tá prvá zrýchlila krok, chytila ju pod pazuchu a viedla k ostatným. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3453

Pytliak z Lorinčíka @ :: Poviedky ::     Apr 14 2005, 13:53 (UTC+0) Kostol v historickej obci Lorinčík, ktorá sa neskôr stala súčasťou mesta Košice Miesto: Lorinčík Čas: Koniec 40-tych rokov 20. storočia Autor: Alena Štrompová V sklenenom pohľade sa zaligotali slnečné lúče. Neveľký muž krátkymi nohami hompáľajúc pod dreveným stolom sa zrakom mlčky vpíjal do zelených listov bukov a voňavého ihličia borovice neďalekého lesa. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2631

Môj vôl bol inžinier @ :: Poviedky ::     Apr 14 2005, 13:46 (UTC+0) Neskoroklasický kostol sv. Anny z r. 1850 v Ťahanovciach. Práve pri ňom sa konali náboženské procesie, ktoré sa spomínajú v poviedke. Miesto: Ťahanovce Čas: 50-te roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó "Bože, ó Bože - krv!" - len toľko začula Alžbeta, keď okopávala už poslednú hriadku. O pár metrov ďalej skuvíňala Jolana, suseda, čo sa tiež rozhodla využiť piatkový podvečer na roli. Oboma rukami si obchytila lýtko, z ktorého cícerkom prúdila červená stužka. "Pomôžem ti? Rýchlo si to pritlač vreckovkou. Doma si ranu vymy a zasyp žltým práškom," vychŕlila Alžbeta, keď k nej pribehla a stihla si všimnúť, že kosť je celá. "Akým práškom?" "No, tým žltým, čo dezinfikuje a rýchlo urobí chrastu." "Vieš, čo je najlepšie, keď sa sekneš motykou?" - zasyčala Jolana cez zuby, a potom si bez kúska hanby čupla, vyhrnula sukňu a začala močiť do dlaní. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3948

Posledná rozlúčka @ :: Poviedky ::     Apr 14 2005, 13:40 (UTC+0) Poľov v náladovej fotografii... Miesto: Poľov Čas: Druhá svetová vojna Autor: Alena Štrompová Pod skrehnutými nohami zapraskala drevená podlaha. Helena sa sťažka zohla a ľavou rukou si pošúchala kríže. Pod nazberanou sukňou sa rozvírila jemná vrstva prachu, ktorý sa v prítmí kuchyne rozletel na všetky strany. „Bolí ťa?" ozval sa jemný hlas spoza jej útleho chrbta. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2959

Utečte pred nebožtíkom! @ :: Poviedky ::     Apr 14 2005, 13:33 (UTC+0) Staršia skupina obyvateľov Myslavy stále vyrába a vyšíva svoje tradičné ktoje, aj keď si ich obliekajú už len na obecné slávnosti. Na fotografii je pani Kelbelová. Miesto: Myslava Čas: Prelom 19. a 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Jožo sa nahol nad stôl a rukou šmátral, snažiac sa uchopiť pohár. Zrak pritom ani nesklopil, bál sa, že sa mu pri pohľade nadol zatočí hlava a nohy podlomia. Tušil kde sa pohárik nachádza, dlaňou však len zmietol na zem zopár omrviniek chleba a tiež akýsi mastný papier. Vzdal to, vystrel sa a pokúsil posadiť. Podarilo sa. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3620

Hrdina od školskej žumpy @ :: Poviedky ::     Apr 14 2005, 13:29 (UTC+0) Letecký pohľad na Barcu - fotografia z roku 2001 Miesto: Barca Čas: Dvadsiate roky 20. storočia Autor: Alena Štrompová "Ale no tak, čoho sa bojíš?" "Mne sa to akosi nepáči. Čo keď na to príde?" "Bojko, si obyčajný bojko!" "Posero!", zamiešal sa do rozhovoru ďalší hlas. Okolo prvej lavice v neveľkej triede postával hlúčik chlapcov; takých s ešte len s prvými pubertálnymi vyrážkami, nadšených akýmsi novým nápadom. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2458

Nočné premeny @ :: Poviedky ::     Apr 14 2005, 13:10 (UTC+0) Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava - fotografia spred roku 1923 Miesto: Košická Nová Ves Čas: cca 18. až 19. storočie Autor: Slavomír Szabó Gazda už zo dva razy vyšiel pred bránu, vyzeral paholka, lebo sa mal vrátiť napoludnie, ale stále ho nebolo. Nepokojne šúchal dlaňami o boky zamastených nohavíc, bol to jeho zlozvyk, a tiež odúval spodnú peru, ako neklamný znak, že je už nervózny. Jeho nepokojné oči v guľatej tvári s dvoma bradami vrhali pohľad raz na hornú, raz na dolnú časť ulice, ale nikde nebolo nikoho. Cesta v dedine bola samé blato, vo vlhkom vzduchu to odkiaľsi poriadne páchlo prasačím hnojom, slnečné lúče pomaly slabli, no Jano sa nevracal. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3527

Moreplavec z Buzinky @ :: Poviedky ::     Apr 14 2005, 13:02 (UTC+0) Kaštieľ v niekdašej Buzinke - stav z januára 2004 Miesto: Buzinka Čas: 30-te roky 20. storočia Autor: Beáta Tomášeková „Janko, čo zase robíš?" káravo pozrela Mara na syna. „Veď si ešte nedal sliepkam! No, už aj bež!" „Hmmm," neochotne sa malý chlapec zdvihol od svojej školskej tabuľky, zazrel na mamu, čosi mrmlal, ale nebolo mu rozumieť. Bol začiatok zimy, nie celkom, sneh ešte nepokryl opadané lístie, ale už primŕzalo. Obul si kapce, prehodil teplý kabátec a vybehol na dvor. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3080

Nebojácna Margita @ :: Poviedky ::     Apr 14 2005, 12:54 (UTC+0) Myslavský kostol. Postavený bol v roku 1788. Miesto: Myslava Čas: Koniec 30-tych rokov 20. storočia Autor: Alena Štrompová „Čo ešte robíš, šak na teba sa čaká!" - spoza starého zeleného závesu, slúžiaceho ako dvere do domca s hlinenými stenami, vykukla čierna kučeravá hlava. „Počkaj, ešte vlasy a idem," odpovedal zvnútra ženský hlas. Nebolo vidno, komu patrí. Spoza pestrofarebných handier prevesených cez šnúru vedúcu prostriedkom izby, ktorá vlastne tvorila i celý príbytok, trčala iba hnedo-červená sukňa so špičkami čiernych, trochu zašpinených sandálov. „Rýchlo!" nástojil návštevník a nečakajúc na akési zdvorilostné pozvanie, vstúpil do domu. Vnútri vládlo prítmie, sukne, šatky, sem-tam nejaké nohavice a košele sa povaľovali kde sa len dalo. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2928

Muž, čo umlčal plamene @ :: Poviedky ::     Apr 14 2005, 12:32 (UTC+0) Obec Poľov napriek tomu, že administratívne splynula s mestom Košice, si stále zachováva svoj vidiecky charakter Miesto: Poľov Čas: od 20-tych rokov po koniec 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Najstaršia spomienka, ktorá sa viazala k Jozefovmu detstvu, páchla po ohni. Štipľavý dym, čo dusil v pľúcach a pálil oči, neistý pocit, za ním až kŕče od strachu, keď ako malý chlapec vyjašene hľadel do obrovských oslepujúcich plameňov. A krik. Krik ľudí volajúcich, aby rýchlejšie podávali vedrá s vodou, nariekajúcich nad nešťastím, čo ich postihlo, zúfalo bľabotajúcich i čosi bezo zmyslu, takmer v ošiali, čo bolo vzhľadom na situáciu pochopiteľné. To mal štyri roky. Stál pri strome, mama mu prikázala, aby sa ani nehýbal, nikam nechodil, a sama sa vybrala k horiacim maštaliam ratovať statok. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3617

Hrozba ako spasenie @ :: Poviedky ::     Apr 14 2005, 12:25 (UTC+0) Veža kostola v Košickej Novej Vsi Miesto: Košická Nová Ves Čas: 20-te až 30-te roky 20. storočia Autor: Alena Štrompová "Veríte na povery?" "Čo?" "No... Či veríte na povery." Kuchyňou zavial prúd studeného vzduchu. Ako strieborná reťaz, taká, akou teraz detiská vo viac než polovici domov Košickej Novej Vsi ozdobovali vianočné stromčeky, sa ovinul okolo obidvoch žien, chystajúcich štedrovečernú hostinu. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2804

Cigánsky transport @ :: Poviedky ::     Apr 14 2005, 12:16 (UTC+0) Dominantou Šace je farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý postavili v 16. storočí Miesto: Šaca Čas: Druhá svetová vojna Autor: Slavomír Szabó Michal sedel pokojne v kuchyni, nechýbalo mu nič. Pec hriala, až bolo horúco i keď vonku sa chumelilo a sneh siahal po kolená. Písal úlohu z maďarčiny, čo dostali v škole a ustavične sa škrabal na hlave. Maďarčinu sa učil už tretí rok, šlo mu to oveľa lepšie, ako keď nastúpil do prvej triedy a nevedel sa po maďarsky ani pozdraviť. V Šaci vždy žili Slováci, ale po tom, ako pripadla pod Maďarsko, v škole vymenili učiteľov a on im nerozumel. Ľahšie to mali deti z Buzinky. To bola dedina, ktorú od Šace oddeľovala len jedna ulica a plechová tabuľa s nápisom, ale tam sa vždy hovorilo aj po maďarsky. Teraz sa muselo v oboch dedinách, čo vyzerali ako jedna, i keď tu boli školy dve. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3678

Trojkráľová krieda @ :: Poviedky ::     Apr 14 2005, 11:54 (UTC+0) Obec Kavečany, i keď administratívne splynula s mestom Košice, má svoj vidiecky charakter. Od mesta ju oddeľuje niekoľko kilometrov dlhá cesta vedúca cez Suchú dolinu. Miesto: Kavečany Čas: Koniec 40-tych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Kvapky po daždi, čo práve ustával, ešte stekali z odkvapu, ale už netiekli prúdom. Potôčik, ktorý sa objavil vždy len počas prehánok a búrok, sa pomaly strácal, takže na dvore dedinského domu po ňom ostala len ryha v blatistej zemi. Slnko len tak, akoby na skúšku, vystrčilo tvár spoza mrakov, ale nijako nehrialo. Bránka do dvora ostala otvorená, veď sliepky ešte stále sedeli v kurníku, k nej sa z ulice blížila Marienka s plným vedrom. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 4872

Pieseň o veľkom súžení @ :: Poviedky ::     Apr 14 2005, 11:46 (UTC+0) Myslava leží na západnej strane mesta Košice, s ktorým už administratívne splynula. Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1382. Miesto: Myslava Čas: Druhá svetová vojna Autor: Alexander Piroš Po ceste, vedúcej popod les, ceste, ktorá sa chvíľami mierne zvažuje, aby sa už o niekoľko metrov ďalej vrátila na svoju pôvodnú úroveň, ba v istých okamihoch ju i nenápadne prevýšila, po kamenistej ceste, plnej výmoľov, náhodne ležiacich konárov a roztratených hrúd hliny, kráča Artur Kalman. Kráča náhlivo, občas na chvíľu, ale naozaj iba na krátku chvíľu zastane a započúva sa do zvukov neskorého septembrového večera vôkol neho, a to len preto, aby už vzápätí vykročil ešte ráznejšie. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2531

Od cukru sladšia sloboda @ :: Poviedky ::     Apr 14 2005, 11:37 (UTC+0) Obec Poľov, aj keď v súčasnosti patrí k mestu Košice, si stále zachováva svoj vidiecky charakter Miesto: Poľov Čas: Koniec druhej svetovej vojny Autor: Alena Štrompová Očami pozorne skúmala okolie. Chrbát trochu nahnutý, krk vystrčený dopredu, ústa zošpúlené, dlane položené na stehnách. Chvíľu len tak stála, snažila sa zachytiť akýkoľvek šramot, ktorý by mohol prerušiť jej plán, no potom zaškúlila doprava, doľava a s hlasným piskotom sa rozbehla. Túto svoju zábavku nadovšetko milovala. Staré hrubé pančuchy zdedené po maminej sestre sa kĺzali po hladkej drevenej podlahe, roztvorenými rukami udržiavala rovnováhu, zo strapatého vrkoča vyletúvali svetlé pramienky vlasov. Zvyčajne sa vo svojom šmyku zastavila až na konci dlhej chodby, no teraz skončila jej zábavka skôr, ako plánovala, s nosom zaboreným do veľkého okrúhleho brucha. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2509

Najsmutnejšie Vianoce @ :: Poviedky ::     Apr 14 2005, 11:23 (UTC+0) Obec Krásna, ktorá administratívne splynula s Košicami, je staršia ako samotné mesto. Jej vznik sa datuje do polovice 12. storočia a súvisí s postavením benediktínskeho kláštora, ktorý bol vysvätený v roku 1143. Z toho roku pochádza aj prvá písomná zmienka. Miesto: Krásna nad Hornádom Čas: 20-te roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Helenka si vopchala prst pod vlasy, presne nad ucho a pomaly ním otáčala. Cítila slabé pnutie, až bolesť pri korienkoch. Nikdy nevedela pochopiť, ako sa môžu vydaté ženy takto strojiť; vpliesť do účesu paličku, aby všetky vlasy natočili a vopchali pod čepiec. Práve sledovala mamu. Tá sa vrátila z dvora, kde kŕmila statok a zametala. Vonku husto snežilo, až celá zmokla, a tak sa aspoň prečesávala. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 4686

Kavečianska podpaľačka @ :: Poviedky ::     Apr 14 2005, 09:53 (UTC+0) Okolie Kavečian tvoria lúky, lesy a polia. I keď už ide o mestskú časť Košíc, plynie tu stále vidiecky život. Miesto: Kavečany Čas: Druhá svetová vojna Autor: Slavomír Szabó Mária sfúkla knôt petrolejky a niekoľkými krátkymi známymi krokmi prešla potme k posteli. Muž už takmer spal, aj deti si políhali, no ešte sa hemžili. Zmocňoval sa jej nepokoj, ktorý už dávno poznala, i keď ho nevedela pomenovať. Keď už ležiac zaprela zrak do čierneho priestoru nad sebou, zrazu zvolala: "Bude horieť! Vidím plamene, bude horieť!" čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3286

Rozprávka o troch prasiatkach @ :: Poviedky ::     Apr 14 2005, 09:46 (UTC+0) V budove, kde kedysi bola škola, a tiež detské amatérske divadlo, dnes sídli farský úrad Miesto: Šaca Čas: Začiatok päťdesiatych rokov 20. storočia Autor: Alexander Piroš V Šaci sa zvečerievalo. Len pred chvíľou doznel v miestnom rozhlase akýsi odkaz pre roľníkov, nasledovaný verziou ľudovej piesne, prerušovanou občasným slabým zachrapčaním či krátko trvajúcim syčaním. Do zvukov dediny, vzdialeného brechotu psov, štrngotu akéhosi bicykla na hrboľatej ceste, škripotu bránky na najbližšom dvore, vstupoval podchvíľou tlmený pád chuchvalcov asi dvojtýždňového snehu, zosúvajúceho sa kde-tu z priveľmi špicatých striech. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3024

Zachráňte nás, tetuška! @ :: Poviedky ::     Apr 14 2005, 09:37 (UTC+0) Historická fotografia z obce Rákoš pochádza z vojnového obdobia, teda z rovnakého času ako poviedka. Na fotografii dobre vidieť vtedy typickú strechu zo slamy. Podlahu takých domov tvorila udupaná zem. Miesto: Rákoš Čas: Druhá svetová vojna Autor: Alena Štrompová V dedine bolo dusno. Nebolo to počasím, ale atmosférou, akú dokáže vytvoriť len vojna. Myšlienka na blížiaci sa ruský front a stojace nemecké kanóny na vŕšku, vyvolávali väčší strach, ako si mnohí Rákošania boli ochotní priznať. Hodnota každej minúty života stúpala na cene. Budúcnosť bola neistá. A bola vôbec? Odpoveď nevedel dať nik. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3158

Kone za vojnu nemôžu @ :: Poviedky ::     Apr 14 2005, 09:30 (UTC+0) Táto fotografia pochádza z prvých povojnových rokov. Je teda o niečo mladšia ako príbeh poviedky. V hornatom teréne Rákoša vtedy chovala kone takmer každá aspoň trochu majetnejšia rodina. Miesto: Rákoš Čas: Druhá svetová vojna Autor: Slavomír Szabó Peter, či skôr jeho rodičia nepatrili k tým najchudobnejším. Dvanásť hektárov pôdy, štyri kravky, štyri koníky, to už bolo imanie, ktorého hodnota sa vojnou násobila. Alebo upadala? Vôbec, ako nad tým všetkým Peter uvažoval, vojna poriadne mení poradie hodnôt v ľudskom živote. Premieša ich ako karty a nikto nevie, aká partia sa bude hrať. A o čo. To, že boli majetnejší, sa dozvedeli aj Nemci. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3355

Chlapec, ktorý kradol @ :: Poviedky ::     Apr 14 2005, 09:11 (UTC+0) Historická fotografia z Rákoša, cca 30-te roky 20. storočia Miesto: Rákoš Čas: Druhá svetová vojna Autor: Slavomír Szabó English version / Anglická verzia „Áno, ja kradnem. Možno odsudzujete zlodejov. Možno vám niekedy niekto niečo ukradol, niečo, čo ste mali radi a tak ma teraz nenávidíte. Pohŕdate všetkými zlodejmi, ktorí sa kedy splodili na tejto Zemi a takých, ako som ja, by ste najradšej dali zastreliť. Ja kradnem a vlastne som na to svojim spôsobom aj hrdý. Mojim zlodejstvom menej trpí naša rodina. Je nás šesť detí a ešte aj tých dvoch Nemcov musíme živiť!“ čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 4334

Ako sa do Rákoša dostalo čapované pivo @ :: Poviedky ::     Apr 14 2005, 09:02 (UTC+0) Historická fotografia z Rákoša - v období po II. svetovej vojne Miesto: Rákoš Čas: Koniec II. svetovej vojny Autor: Slavomír Szabó „Hej, tebe sa spieva, však ty nemusíš do roboty,“ hundral si Fero popod nos, kráčajúc cestou k železničnej trati a hľadiac na drozda. “Taký drozd si spieva už od svitania, v záhrade, na strome a potom už len pozerá, kde by čo zožral. Ale my? No, teraz už dostávame aspoň jedno jedlo denne. Ale keď sme nedostávali nič, len čo som si žalúdok dokatoval,“ hútal ďalej, mračil obočie, rád by si ešte pospal, ale ruský komandir nemá rád, ak niekto mešká. Nie, voči Rusom nemal veľké výhrady, bral veci tak, ako boli. Nakoniec, vlastne ani nevedel, či sú to Rusi, Ukrajinci, alebo kto. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 4586

Obyčajné popoludnie @ :: Poviedky ::     Apr 11 2005, 14:57 (UTC+0) Krásna: Rímskokatolícky kostol, zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi, je moderná budova z roku 1935, inšpirovaná románskym slohom Miesto: Krásna Čas: Tridsiate roky 20. storočia Autor: Alena Štrompová "A čo, vari na nebo nepozeráš?" "Čo? Ach, dedo..." - na tvári sotva štrnásťročného chlapca si v okamihu podali ruky ľak s úsmevom. "Ty ma vieš vždy nastrašiť," pokrivil ústami a pootvoril drevenú bránu do dvora. "Nechaj, ja som len na skok," zavalitý starec chytil vnukovi zápästie a zubami si prehodil fajku z jednej strany úst na druhú. čítať ďalej... čítaj poznámky (5) / napíš poznámku aktuálne diskusie: uggs classic short boots sale eherelda 24.May:02:20 Christian Louboutin Sandals Fernand 120 Nude [Christian Louboutin Sandals-78] - $139.00 zonmonztrent 23.May:11:04 Omega watches: Omega Constellation eherelda 22.May:20:23 Tiffany Pendants sale dveldjean 21.May:21:32 tiffany and co dveldjean 21.May:21:31 čitateľov: 2302

Ako Fero prestal kliať @ :: Poviedky ::     Mar 24 2005, 14:21 (UTC+0) Kavečany je stará historická obec. Najstarší písomný doklad pochádza z r. 1423. Miesto: Kavečany Čas: Prvé roky 20. storočia Autor: Beáta Tomášeková Paľo stál v kuchyni. Prisľúbil ujovi Ferovi, že mu príde pomôcť opraviť koleso na rebrináku, ale teraz tu stál sám, v dome nikoho. Už aj rozmýšľal, že pôjde pozrieť do humna či záhrady, keď sa zvonku ozval krik. A tie slová, čo padali. Človek ich z úst len tak nevypustí, ťažko by mu ich bolo kdekoľvek zopakovať. Zrazu sa dvere prudko rozovreli a do kuchyne vošla nazlostená teta Marta. "Ten môj starý je nemožný! Mal len močovku a kravské lajno doniesť z maštale, aby som vyčistila podlahu, ale on sa potkne a pooblieva. čítať ďalej... čítaj poznámky (8) / napíš poznámku aktuálne diskusie: Replica Rolex online noyantyro 25.May:10:55 dicount Omega watches cusechin 24.May:17:01 Tiffany & Co Blue Heart Key Charm Pendant - $73.00 : cheap tiffany Jewelry, tiffanyjewelrysell.com eherelda 24.May:02:22 Gucci Signoria 116 Watches : TITLE, SITE_TAGLINE zonmonztrent 23.May:11:05 louis vitton noyantyro 22.May:22:09 . . . čitateľov: 3105

„Dvakrát vydatá“ @ :: Poviedky ::     Mar 24 2005, 14:00 (UTC+0) Obyvatelia obce Rákoš. Fotografia pochádza z 50-tych rokov dvadsiateho storočia. Miesto: Rákoš Čas: Druhá svetová vojna Autor: Alena Štrompová Nebola ako iné dievčatá. Ani výzorom, ani správaním. A možno to ju robilo tajomnou a pre chlapcov i krajšou. Keď ju jarné slnko pošteklilo na tvári, pobavene sledovala svoj tieň, plaziaci sa pred ňou po nerovnom chodníku. Chvíľami pobehla, usmiala sa a znova len tíško pozorovala túto malú hru prírody. Myšlienky jej zabehli do školy. Vybavila sa jej tvár prísneho, ale za to dobrého pána učiteľa, čo ju dnes znenazdajky prekvapil. „Rozhodol som sa, že pre vašich rodičov a menších spolužiakov pripravíme divadelné predstavenie.“ čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2364

Balada o tme tmúcej @ :: Poviedky ::     Mar 24 2005, 13:37 (UTC+0) Pečatidlo Šace z roku 1784 Miesto: Šaca Čas: Druhá svetová vojna Autor: Alexander Piroš "Chvalabohu, chvalabohu," zaznelo stíšeným hlasom z miesta len niekoľko metrov od neho. "Vysmädol som, vypil by som dačo," vyhŕklo, v prestávkach medzi zrýchleným dychom, po chvíli z čiernočiernej čierňavy. "Čuš," povedal Mikuláš, a povedal to rozhodne, a hoci hovoril šeptom, bolo zrejmé, že v tejto chvíli nepristúpi na žiaden kompromis. "No veď ja len tak," ozvalo sa z tmy po chvíli. "A neodmietol by som ani čosi pod zub," dodal hlas rýchlo, premáhajúc náhlivé, nervózne dýchanie.Mikuláš sa len výstražne, sťažka nadýchol; hlas okamžite zmĺkol. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2685

Mať svoj dom @ :: Poviedky ::     Mar 24 2005, 09:26 (UTC+0) Ľudvíkov dvor v posledných rokoch už nepripmomína pôvodný majer, skôr dedinu. Stále patrí k Šaci. "Onča" domy boli dávno prestavané. Miesto: Šaca – Ľudvíkov Dvor Čas: Tridsiate a štyridsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Peter kráčal domov nazlostený, hrýzol si peru a stúpil rovno doprostred mláky. Všetko mu bolo jedno. Väčšiu hanbu a potupu od tej dnešnej si ani nevedel predstaviť. Stál, pozeral do mútnej vody kaluže a slzy mu tiekli dole lícami. Už chodil do školy, ale vlastných nohavíc sa zatiaľ nedočkal. Opäť mal oblečené dievčenské šaty so sukňou, spod ktorej mu vytŕčali bosé nohy. Ešte včera sedel v triede, a to mu poskytovalo určitú ochranu. Ak by sa mu niekto posmieval, stačilo povedať učiteľovi a ten by hneď vytiahol trstenicu. Teraz sa však začali prázdniny a už po ňom pokrikovali všetci chlapci. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 4808

Nečakaný dar @ :: Poviedky ::     Mar 24 2005, 09:07 (UTC+0) Veža kavečianskeho kostola Miesto: Kavečany Čas: Začiatok druhej svetovej vojny Autor: Alena Štrompová Mokrá tráva ju pošteklila medzi prstami. Bosé chodidlá vnárala do vlhkej pôdy, voňajúcej ihličím. Vonku trávila takmer celé dni, či už s bratom, kamarátmi alebo sama s kravami na paši. Kedysi všetok dobytok a dokonca i prasce pásol v Kavečanoch pastier. Ráno ich vyhnal na lúky a večer sa s napasenými vracal naspäť. Starí ľudia sa zvykli smiať, že buď to bol taký dobrý pastier, alebo múdre kravy. Nikdy sa totiž nestratila ani jedna a každá večer sama prišla do svojho dvora. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 2631

Zachráňme most! @ :: Poviedky ::     Mar 24 2005, 09:01 (UTC+0) Prvá písomná zmienka o území obce Vyšné Opátske pochádza z roku 1344. Bolo to územie, ktoré patrilo premonštrátstvu z Krásnej nad Hornádom. Mnísi si vybrali toto územie na založenie viníc, pri ktorých neskôr vznikla dedina. Miesto: Vyšné Opátske Čas: Druhá svetová vojna Autor: Beáta Tomášeková English version / Anglická verzia "Jožo, počul si? Nemci chcú vyhodiť do vzduchu most," tajnostkársky prehodil Milan. Tváril sa dôležito, veď povedal niečo, čo malo ostať skryté. Určite vojenské tajomstvo, ktorým Joža prekvapí. Dvanásťroční mládenci, ešte deti, ale občas s pocitmi dospelých. Zdalo sa im, že už toho vedia veľa. Aj teraz, ako veľakrát predtým, ležali v šope na sene a rozprávali o všetkom, čo im prišlo na myseľ. Bol začiatok roku 1945, takže najmä o vojne a Nemcoch. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3217

Prerušené spojenie @ :: Poviedky ::     Mar 24 2005, 08:41 (UTC+0) Kaštieľ, v ktorom sa odohráva časť napísaného skutočného príbehu. Miesto: Šaca Čas: Koniec druhej svetovej vojny Autori: Slavomír Szabó, Alena Štrompová "Ondro, hybaj rýchlo sem. Čosi tu zo zeme vytŕča!" zakričal Pišta, starec, čo postával na lúke. V poplátaných nohaviciach a ľanovej košeli, jednou rukou si pridŕžal klobúk už vyblednutý od slnka, druhou sa ledabolo opieral o hrubý konár, čo našiel po ceste. "Čože to tam zas vidíš? Mínu? A čo?! Veď vojna sa ešte neskončila. Tak po nej poskáč, nech na ňu nedajbože nešliapne krava," znechutene sa pozviechal Ondro. Už hodnú chvíľu ležal pod stromom, a to bol čas, keď ho neradno rušiť. Po obede si vždy doprial chvíľku spánku. Veď kravy sa samy napasú, netreba nad nimi stáť. Iba občas okom mrknúť, či sa priveľmi nerozliezli po okolí. Ale keď má človek dobrého psa, ten zaňho urobí i polovicu roboty. čítať ďalej... čítaj poznámky (0) / napíš poznámku čitateľov: 3030