login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Apr 20, 2020

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(252)

vložiť obrázok do galérie

Brloh

@ :: Poviedky ::     May 24 2020, 13:10 (UTC+0)

Miesto: Byster, dnes Sady nad Torysou - časť Byster, okres Košice-okolie
Čas: 1943 - 1945
Autor: Slavomír Szabó

Tma. Myslíte si, že ju poznáte? Že viete, aká je a nemôže vás ničím prekvapiť? Ak by ste tvrdili, že áno, znelo by mi to, akoby ste sa bili do pŕs, že poznáte mnohorakosť človeka a vždy viete, čo možno od koho očakávať. Lenže človek je nevyspytateľný. V zlom i v dobrom. Najmä v časoch biedy, keď jeho všetky rozhodnutia o tom, čo urobí, vychádzajú zo strachu o životy blízkych. Vtedy dokáže vykonať aj neuveriteľne vznešené skutky, ktoré sú i po rokoch hodné obdivu a sú prejavom ľudskosti v jej najčírejšej podobe. Taký sa stáva hrdinom, o ktorého činoch raz možno budú písať v knihách, aby sa na ne nezabudlo a aby i po rokoch dokázali rozdávať nádej, že v každom z nás je viac dobrého ako zlého. Lenže človek v biede a strachu je často schopný aj tých najstrašnejších vecí. Všetku čítať ďalej...
čitateľov: 226   

Harankaňa a tí ďalší

@ :: Poviedky ::     May 15 2020, 13:46 (UTC+0)

Miesto: Ždaňa, okres Košice-okolie
Čas: začiatok štyridsiatych rokov 20. storočia
Autor: Slavomír Szabó

Orba, sejba, žatva. To bol Ferov svet. Polia, čo sa tiahli okolo Ždane od Hornádu až k Slanským vrchom a vôňa zeme, ktorá sa vryla do jeho života natoľko, že by už bez nej nemohol žiť. Spolu so svojou ženou Magdou k nej privoniavali denne, aj teraz, v čase, keď jesenné, no ešte stále teplé slnko vystúpilo takmer doprostred oblohy. Obaja stáli s ohnutými chrbtami nad svojou roľou. Motykami jednotvárne vykopávali zemiaky, zbierali ich a čistili, než ich vložili do koša a presypali do mechov. Počasie bolo naozaj mimoriadne krásne, skôr ako leto, čo nevedelo, kedy má koniec. Zato zemiakov sa urodilo pomenej a aj tie, ktoré vzišli, boli akési menšie než vlani. Magda si nebola istá, či čítať ďalej...
čitateľov: 459   

Spoveď

@ :: Poviedky ::     Apr 27 2020, 03:27 (UTC+0)

Miesto: Kendice, okres Prešov
Čas: takmer súčasnosť (so spomienkami na štyridsiate a päťdesiate roky)
Autor: Slavomír Szabó

Zotmelo sa. Súmrak zhustol a to je čas, keď už oči veľa nezmôžu, ale uši vnímajú všetko oveľa jemnejšie, citlivejšie. Aby som ten pocit umocnil, stojac uprostred dediny som privrel viečka a pokúšal sa započúvať do žblnkotu vôd Kendického potoka. Pokúšal, ale zbytočne. Dobre si pamätám časy, keď zurčal v plnej sile a my sme ako deti popri ňom chytali žaby. Potok ešte nevyschol, lenže už nie je tým, čím býval. Voda sa kamsi stráca. Väčšina z nej už zmizla. Možno tak, ako sa žitím kamsi čítať ďalej...
čitateľov: 844   

Bosorka z Fekišoviec

@ :: Poviedky ::     Apr 19 2020, 00:23 (UTC+0)

Miesto: Veľké Zalužice, okres Michalovce
Čas: tridsiate roky 20. storočia
Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová

Jozef stál predo mnou ako živý. Ako vtedy, keď mi bol mužom, čo od rána do večera drel ako kôň a ak sa ku mne niekedy ozval, tak to vždy len preto, aby mi nakázal, čo treba robiť. Aj za pluhom som chodila a orala, ak bolo treba. Od dojenia kráv ma tak boleli prsty a predlaktia, že som potom len ťažko mohla čistiť zemiaky bez toho, aby som sa neporezala. Drevo narúbať, navariť, dom vždy čistý ako Božie oko, to všetko na dennom poriadku. Jozef ma nikdy nechválil, celé roky ani nepohladil a usmial sa len vtedy, keď počítal peniaze. Načo nám toľko majetku?! To som si čítať ďalej...
čitateľov: 780   

La Mariakero pharipen

@ :: Poviedky ::     Apr 13 2020, 04:03 (UTC+0)

Miesto: Richnava, okres Gelnica
Čas: polovica päťdesiatych rokov 20. storočia
Autor: Juraj Korpa

Skúpe slnko sa len namáhavo predieralo cez vlhký opar nad Hornádom a slabo rysovalo tiene na neomietnutých váľkových stenách. Voda ticho šumela na plytčinách, vtáky občas ostražito zaštebotali, no na stromoch popri brehu sa nepohol ani lístoček, ani vánok, ktorý by prefúkol a prečistil vzduch. Z komínov troch vetchých domov, obklopených bahnitou, večne vlhkou zemou a šachorinou, sa husto dymilo, pretože noci už boli chladné a tu pri rieke zima dokázala poriadne zaliezať pod kožu. Doslova až na kosť.
Vrzli dvere. Do studeného rána vyšli štyri čítať ďalej...
čitateľov: 481   

Dva svety

@ :: Poviedky ::     Apr 06 2020, 00:18 (UTC+0)

Miesto: Kechnec a Šaca
Čas: druhá polovica päťdesiatych rokov 20. storočia
Autor: Slavomír Szabó


„Budeme sa vidieť častejšie. A ak nie častejšie, tak aspoň dlhšie. Čítala si noviny? Vláda nám skrátila pracovný čas o dve hodiny týždenne! Od prvého októbra len štyridsať šesť hodín do týždňa a šušká sa, že ak to bude tak dobre i naďalej, možno už ani v sobotu nebudeme musieť do roboty,“ usmial som sa na Helenku a tuho si ju pritúlil. Isto, každé iné dievča by si teraz ťukalo na čelo, prečo v čase našej vytúženej samoty nehovorím, aké nádherné sú jej oči, ako pre ňu nemôžem spávať, že mi stačí jediný dotyk, aby sa mi divoko rozbúšilo srdce, či ako som sa celý deň tešil na to objatie, keď si privoniam k jej vlasom. Lenže ja viem dobre, čím u Helenky zabodujem. Nedávno stačilo, aby som povedal, s akou chuťou som si prečítal príspevky československých delegátov na IV. Svetovom kongrese študentstva a koľko podnetných a zaujímavých myšlienok som tam našiel. Vtedy na mňa pozrela tak zmyselne, až som ju musel vziať do náručia, zdvihnúť a potom ju jemne a nežne uložiť na lúku, kde nás vo vysokej tráve nemohol nikto vidieť. Prahol som už len po tom, aby som cítil teplo jej tela a naslúchal jej vzdychom. Ona však naraz začala hovoriť. Vraj ten kongres študentstva nie je len tak, veď do Prahy naň pricestovali zástupcovia z osemdesiatich krajín sveta, čo je jasným znakom začlenenia Československého zväzu mládeže medzi pokrokovo zmýšľajúce internacionálne štruktúry. Potom už ale konečne vzdychla a vravela, že teraz túži len po jednom. Rýchlo som obsypal jej krk horúcimi bozkami. No ona dodala, že jej túžbou je navštíviť najbližší svetový kongres osobne.
Nie, Helenka nie je ako iné dievčatá. Poznajú ju aj na výbore Československého zväzu mládeže v Košiciach, ba aj v Československom zväze žien, dokonca aj funkcionári z Červeného kríža. Jej náruživé prejavy o potrebe intenzívneho budovania spoločensky prospešných organizácií, vedúcich k hospodárskej prosperite krajiny a politickému uvedomeniu širokých más, ohromili už nejedného z vedúcich predstaviteľov kraja. čítať ďalej...
čitateľov: 1091   

Vajcare

@ :: Poviedky ::     Mar 29 2020, 12:58 (UTC+0)

Miesto: Malé Zalužice, okres Michalovce
Čas: jar 1969
Autorka: Zuzana Kratyinová

„Nebudem tancovať s hocikým!“ zvolala som azda trochu hlasnejšie, než som chcela. Betka, ktorá kráčala vedľa, len pokrčila plecami, skúpa utrúsiť čo i len jediné slovíčko. Zaliala ma zlosť. Ja si tu môžem vyrozprávať ústa a ona čuší. Zastala som a dupla: „Nebudem! A just nie!“
„Dobre, Anička. Nebudeš,“ vyriekla pokojne, otočila sa ku mne a zahľadela sa tými svojimi vodnatými očami, až ma striaslo. Vôbec nechápem, prečo s ňou ešte stále trávim čas. Nie sme si ani trochu podobné. V ničom. Vo voľnom čase je furt zarytá v knihách a potom mudruje ako filozof. A keby aspoň rozprávala o niečom zaujímavom, napríklad o šatách, topánkach, novom filme, o zábavách alebo o chlapcoch. To nie. A vôbec, celá je akási čudná. Chudá, taká neženská, šaty čítať ďalej...
čitateľov: 644   

Láska neláskavá

@ :: Poviedky ::     Mar 23 2020, 02:43 (UTC+0)

Miesto: Bernátovce a Všechsvätých (dnes Valaliky), okres Košice-okolie
Čas: päťdesiate roky 20. storočia
Autor: Silvia Bolčová

Bol čas ísť. Ešte som potľapkala Borišku, čo sa čochvíľa otelí a posledným pohľadom po kravíne som sa uistila, že je všetko na poriadku a moja práca na dnes skončila. Pozdravila som Paliho a zapriala mu zdarný lov. Potkany boli dotieravé a vystrašené kravy dávali menej mlieka, nuž na družstve rozhodli, že tie odporné hlodavce treba skántriť. Pali sa ponúkol, že ich vystrieľa vzduchovkou.
Vonku ešte stále vládlo príjemne teplo, slnko sa síce už neopieralo o moje tmavé vlasy, tak ako na poludnie, no stále som cítila jeho silu. Privrela som oči, cítiac vánok v tvári. Nikdy som nevedela čítať ďalej...
čitateľov: 644   

Posledný deň

@ :: Poviedky ::     Mar 17 2020, 14:13 (UTC+0)

Miesto: Kendice, okres Prešov
Čas: 1944
Autor: Juraj Korpa

Kúria – to znie hrdo!
Najmä pre deti a mestskú inteligenciu. Majú to z rozprávok. V nich je kúria čosi ako kaštieľ, a kaštieľ zase čosi ako zámok, ba hrad, a hrad je – v rozprávkach určite – samé poschodia, vežičky, lampióny i koče, a na širokom schodisku pred ním práve stráca Popoluška črievičku, kým na hlavnej veži hodiny odbíjajú polnoc. Kto má kúriu či kaštieľ, ten je zemepán, gróf alebo aspoň barón, a jeho čítať ďalej...
čitateľov: 550   

Koniec spevokolu

@ :: Poviedky ::     Mar 09 2020, 11:24 (UTC+0)

Miesto: Chminianska Nová Ves, okres Prešov
Čas: druhá polovica štyridsiatych rokov 20. storočia
Autor: Slavomír Szabó

„Počkaj! Nestrkaj tam ruku, lebo sa oparíš!“ Magda varovala Žifku, ale to akoby hádzala hrach na stenu. Žifka len vystrúhala nechápavú grimasu a ďalej hľadela ponad pec do hrnca vriacej vody čakajúc, kedy už vypláva prvý piroh. Bolo to presne na Ondreja, v deň mocných kúziel, keď vraj veštby prezradia osud. Kto by len na to nebol zvedavý. Už dnešné babky v časoch svojej mladosti čarovali s menami chlapcov na papierikoch a tie potom nosili stále pri sebe. Alebo aspoň, keď sa im veštba páčila a chceli, aby sa i naplnila. Popravde, tieto dievčatá to čítať ďalej...
čitateľov: 1282   


staršie články:

ešte staršie články...