login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 27, 2020

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(255)

vložiť obrázok do galérie

Ïurkov, Svinica: Geotermálne vrty

@ :: Okolie ::     Aug 25 2008, 11:55 (UTC+0)

Svinica, Ïurkov: Minerálne a geotermálne pramene bezo sporu patria medzi významné prírodné bohatstvo krajiny. V katastri obce Svinica, avšak bližšie k obci Ïurkov, sa nachádza významný energetický zdroj. Už v rokoch 1968 až 1971 sa v týchto miestach uskutočnili prieskumné vrty za účelom vyhľadávania ložísk ropy. Namiesto nej však narazili na výdatný rezervoár geotermálnych vôd. Na jeho dôkladnejší prieskum sa čakalo až do rokov 1998 – 1999, kde vrty GTD - 1 až 3 s håbkou 3 151 až 3252 potvrdili očakávania. Podľa doterajších výsledkov sa rezervoár nachádza v håbke 2 000 až 3 500 metrov pod zemou. Hydrodynamické skúšky vyhodnotili výdatnosť vrtov na 3 000 až 3 900 litrov na minútu. Jej teplota na ústí vrtov bola 123 až 129 °C. V håbke 3 000 metrov dosahovala 143 °C.

Tri geotermálne vrty by mali v budúcnosti slúžiť na vykurovanie domácností v Košiciach. Problematicky sa javí agresivita vody vo vzťahu ku kovovým armatúram, pretože hodnota jej mineralizácie je 25 až 32 gramov na liter. Vysoké zastúpenie tu má sodík a chlór. Z toho dôvodu využitie vrtov počíta so zariadením, v ktorom by voda z hlbinného vrtu prostredníctvom technológií odovzdávala svoje teplo vode určenej na priame vykurovanie. Vysoká mineralizácia neumožňuje vypúšťanie vody z vrtu do povrchových tokov. Preto by po schladení na 35 °C bola pod tlakom vháňaná späť do podzemia. Výmenníkové stanice tepla sú plánovaná v obciach Olšovany, Ïurkov a Bidovce, prečerpávajúca stanica v Olšovanoch má odovzdávať teplo na priame vykurovanie spoločnosti Tepláreň Košice, a.s. Pri optimálnom využití by z týchto vrtov mohlo mesto Košice pokryť až 40 percent svojich nárokov na teplo.

Realizácia uvedených plánov je však v súčasnosti sporná, respektíve je vo vývine. Geotermálne vrty pri Ïurkove sa totiž privatizáciou plynárenského priemyslu dostali do vlastníctva súkromných majiteľov SPP. Ich ďalší osud ukáže až budúcnosť.

Podľa materiálov Technickej univerzity a Slovgeoterm, a.s., spracoval: Slavomír Szabó





* * *


Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slánske vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.



čitateľov: 6749