Chym: Ranogotický kostol
@ :: Okolie ::
Sep 25 2006, 12:33 (UTC+0) | V obci Perín-Chym, presnejšie v historickej obci Chym, sa nachádza ranogotický stredoveký kostol grécko-katolíckej cirkvi. Ide o pôvodný ranogotický kostol z 13. storočia, ktorý však zmenil architektonický vzhľad aj vďaka tomu, že v rokoch totalitného režimu bol viackrát vykradnutý a vyhorel. Svadsať rokov stál ak ruina. K jeho obnove sa pristúpilo až v roku 1987. V súčasnosti slúži veriacim grécko-katolíckej cirkvi a turistickej verejnosti nie je prístupný. V jeho vnútri sa nachádzajú dve historické ikony. Pri vykopávkach v obci Chym sa našli portálové kamene so starými nápismi, podľa ktorých sa je možné domnievať, že v okolí kostola stál kedysi kláštor. Všetko však môže bližšie objasniť až očakávaný archeologický prieskum. Nad vchodom do kostola vidíme datovanie 1232 – 1987. Vie sa, že súčasný kamenný kostol stojí na mieste, kde predtým stával drevený dedinský kostolík. Nie je však úplne jasné, či v roku 1232 stál na tomto mieste ešte drevený kostol, alebo už táto kamenná stavba. O význame kostola však svedčí podrobnejší prieskum osídlenia Košickej kotliny. Najstaršou správou o najväčšom sídle Košickej kotliny, o samotnom meste Košice, je listina vydaná jágerskou kapitulou v roku 1230. Tu sa dozvedáme, že Košice boli už v roku 1230, teda pred tatárskym vpádom, vyvinutá dedina ("villa"), kde bol už dokonca aj kostol, lebo sa v nej uvádza aj miestny kňaz. Od konca 12. storočia, a najmä po tatárskom vpáde, keď došlo k značnému úbytku obyvateľstva, panovník a tiež cirkevní a svetskí hodnostári organizujú pozývanie nových osadníkov z cudziny. Niekedy sa táto kolonizácia nazýva tzv. nemeckou, ale noví osadníci prichádzali už z Malopoľska, Haliče, Čiech a Valónska. Už v roku 1219 sa stretávame s desiatimi dedinami v Abaujvárskej župe, ktoré osídlilo nemecké obyvateľstvo: Fel, Kozép, Németi, Perény (Perín-Chym), Gonz, Ruszka (Ruskov), Czecze (Čečejovce) a Dobsza. Neskôr výraznejšie osídlili dolný Spiš a západný okraj Košickej kotliny (Medzev, Jasov), kde vytvorili homogénne komunity, ktoré v podstate pretrvali do dnešných čias. Varsik uvádza, že prišli tzv. nemeckí hostia do Košíc, usadili sa v úplnej blízkosti pôvodnej dediny a vytvorili paralelnú ulicu s pôvodnou starou dedinou, čiže dnešnú Hlavnú ulicu, kde teraz stojí aj Dóm svätej Alžbety. Táto vlna cudzích kolonistov nemala iba hospodársky význam, ale značne ovplyvnila aj kultúrny vývoj. -sl- Použitá literatúra: Branislav Varsik – Osídlenie Košickej kotliny Peter Tajkov – Stredoveké dedinské kostoly v Košickej kotline *** Tento príspevok vznikol v rámci projektu Zachráňme svoju identitu, ktorý podporila spoločnosť U. S. Steel Košice.
|
|