login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 27, 2020

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(255)

vložiť obrázok do galérie

Rieka Hornád

@ :: SpisskaNovaVes - Okolie ::     Jan 05 2012, 12:37 (UTC+0)

Sútok Suchej Belej a Hornádu v Hrdle Hornádu


Prielom Hornádu


Poèas záplav v roku 2010 - v Košiciach, pri mestskej èasti ahanovce


Poèas záplav v roku 2010 - v Košiciach, pri rekreaènej zóne Anièka


Na konci Slovenského raja


Poèas záplav v roku 2010 - v Košiciach, pri niekdajšej magnezitke

Rieka Hornád je najväčšou riekou v Košickom samosprávnom kraji. (Zo svetového hľadiska je najväčšou riekou pretekajúcou krajom Tisa, ktorá však tadiaľ preteká ako hraničná len v dåžke 7 km.) Na území Slovenska má Hornád dåžku 193 km, celková dåžka jeho vodného toku je 286 kilometrov. Najvýznamnejšími úsekmi z hľadiska turizmu sú Prielom Hornádu v Národnom parku Slovenský raj a meandre v oblasti Spiša juhovýchodne od Spišskej Novej Vsi.

Tok rieky na Slovensku

Hornád pramení v Prešovskom samosprávnom kraji v okrese Poprad v katastri obce Vikartovce. Prameň sa nachádza na juhovýchode Kráľovej Hole, ktorá patrí k Nízkym Tatrám. Nadmorská výška prameňa je 1050 metrov. Už od tejto oblasti má charakter výrazného silného potoka, ktorý smeruje na východ a ďalej prechádza popri obciach Kravany, Spišské Bystré, Hranovica a Spišský Štiavnik, za ktorým prechádza na územie Košického samosprávneho kraja.

Rieka ďalej pokračuje popri obciach Betlanovce a Hrabušice, kde sa nachádza Hrdlo Hornádu, ktorým tok vstupuje do cca 16 km dlhého úseku nazvaného Prielom Hornádu.

Po opustení Slovenského raja rieka pokračuje popri obci Smižany a pretekajúc mestom Spišská Nová Ves prúdi popri obciach Markušovce, Matejovce, Chrasť nad Hornádom, Vítkovce a Olcnava, ďalej popri meste Spišské Vlachy, obci Kolinovce, meste Krompachy, obciach Richnava, Kluknava a Margecany, kde napája vodnú nádrž Ružín s vodnou plochou 3,9 štvorcových kilometrov, dåžkou 11 kilometrov a objemom vody 45,3 miliónov kubických metrov.

Za vodným dielom Ružín opúšťa Hornád územie Spiša a prechádza na územie Abova k obciam Kysak, kde sa mení jeho tok z východného smeru na juh a ďalej cez obec Družstevná pri Hornáde a mesto Košice. Za Košicami nasledujú obce Kokšov-Bakša, Nižná Myšľa, Ždaňa a Trstené pri Hornáde, kde Hornád tvorí štátnu hranicu s Maďarskom v dåžke 19 km a nakoniec preteká na jeho územie.

Cesta do mora

Na území Maďarska sa Hornád po 93 kilometroch vlieva do rieky Slaná (Sajó), ktorá pramení taktiež na Slovensku pri Stolici. Sútok sa nachádza pri meste Ónod. Po ďalších cca 30 km sa Slaná pri Tiszagyuliháze vlieva do Tisy v Srbsku pri Vojvodine. Vody Hornádu nakoniec v Dunaji ústia do Čierneho mora v Rumunsku.

Hornád a významné prítoky

Medzi najvýznamnejšie prítoky Hornádu patrí rieka Hnilec, jej sútok s Hornádom neďaleko Jakloviec však zanikol výstavbou vodného diela Ružín, takže Hnilec sa po 89 dåžky od svojho prameňa vlieva do Ružína. Pri Kysaku je to po cca 51 km svojho vodného toku riečka Svinka a pri obci Nižná Myšľa sa v tesnej blízkosti (označované ako sútok troch riek) vlievajú rieky Torysa a Olšava. Torysa od prameňa k sútoku prekonáva 129 km a Olšava 50 km.

Hornád a turizmus

Okolie Hornádu je na mnohých miestach turisticky atraktívne. Dominuje Prielom Hornádu. Tento sa vyznačuje hlbokým vápencovým kaňonom, ktorý je pre kolmé skaly miestami prístupný len po rebríkoch a stupačkách. Svojou krásou každoročne priláka tisíce turistov.

Pekné sú aj meandre v okolí Markušoviec až Vítkoviec. Z Markušoviec čiastočne popri vodnom toku vedie náučný turistický chodník, ktorý smeruje k známemu chránenému kamennému útvaru Markušovský skalný hríb.

Z hľadiska kanoistiky je Hornád na území kraja zaujímavý od Spišskej Novej Vsi až po hranicu s Maďarskom. Vo vyššej časti od Hrabušíc je už s9ce splavný, avšak jeho splavovanie v národnom parku nie je povolené. Viac informácií o možnostiach splavovania rieky nájdete na stránke http://www.kanoistika.sk/Mapa/hornad.html , tiež na http://www.rieky.sk/slovensko/hornad.aspx.

Slavomír Szabó






***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.