login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 27, 2020

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(255)

vložiť obrázok do galérie

Smolník: Vodná nádrž Úhorná a kanál Graben

@ :: Historické foto ::     May 30 2011, 15:37 (UTC+0)

Smolník, okres Gelnica: Táto historická fotografia pochádza z počiatku 20. storočia, teda ešte z čias Rakúsko-Uhorska a obrazovo zachytáva vodnú nádrž Úhorná. Ako vidieť, vodná nádrž mala už v tom čase výzor prírodného horského jazera. Ide však o technickú pamiatku, dielo stvorené človekom, ktorého úlohou bolo predovšetkým zabezpečiť pravidelný a stále rovnako výdatný vodný prúd na pohon banských strojov; v čase dažďov a záplav zasa bolo nutné zastaviť vodu vo vyšších polohách, aby sa šachty a štôlne nezaplavovali.

Podľa informácií z roku 1748 boli všetky bane v Smolníku zatopené podzemnou vodou. Monarchia prispela na ich revitalizáciu, takže došlo na nákup vodných čerpadiel značky Kunst a mohlo sa v ťažbe pokračovať. Aby sa však situácia neopakovala, v roku 1749 začali nad mestom s výstavbou umelej vodnej nádrže. Po dokončení mala nádrž objem 886 tisíc kubických metrov vody, teda 886 miliónov litrov. Dnes je o niečo menšia, jej objem je necelých 190 tisíc kubických metrov vody.

Keďže ide o banské dielo, má niekoľko špecifík. Jedným z nich je šachta, ktorá schádza až do håbky pod úroveň jazerného dna a vytvára priestor pre čistenie výpustných ventilov od prírodných sedimentov.

Druhým špecifikom je kanál Graben, v niektorej literatúre pomenovaný aj ako kanál Grom. Jeho úlohou bolo viesť vodu od splavu pri moste na Mýte a je dlhý 7,45 km. Jeho šírka je 50 cm, výška vodnej hladiny 60 cm a poskytuje prietok 130 litrov za sekundu. Odtekajúcu jazernú vodu privádzal až k úradníckym bytovkám banského závodu Pyrit, odkiaľ bola ďalej usmerňovaná, aby plnila svoj účel. Neuveriteľne dlhý kanál postavili „prírodným spôsobom“ z plochých kameňov.

Slavomír Szabó

Informácie k tomuto článku poskytol na základe svojej publikačnej činnosti a osobných konzultácií Ing. Ján Fritsch.







***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.



čitateľov: 3698