Kojšov: Obradové kroje
@ :: Historické foto ::
Mar 10 2008, 14:20 (UTC+0) | 
|
Kojšov, okres Gelnica: Táto historická fotografia vznikla v čase počiatkov I. Československej republiky. Vidíme na nej tri ženy z Kojšova v obradových krojoch. Ateliérový snímok bol vyhotovený v Gelnici a ako si môžete všimnúť v dolnej časti, poznáme aj meno fotografa, ktorým bol Julius Friedmann. Poznáme aj mená vyobrazených žien. Slečny Gollenová, Lešková a Molčaková si nechali urobiť spoločnú podobizeň na pamiatku. Všetky tri slúžili v Prešove.
V čase, kedy vznikla táto fotografia, chodili ešte skoro všetci obyvatelia Kojšova v krojoch. Tieto sú však slávnostné. Oproti tým, čo sa nosili vo všedný deň, sú bohatšie vyšívané, a i keď pekné, svojim strihom menej praktické. Napríklad naškrobené rukávy, zvané „oplecko“, sú oveľa väčšie. Ich výšivka na dennom oblečení zvyčajne nebola. Sukne, zvané „kydľe“, v tom čase už vyšívali, ale na ich látke sa nachádzala potlač. Túto si ženy z Kojšova nechávali dávať robiť až v Hranovncici, čo je v okrese Poprad. „Kydľe“ na denné nosenie už neboli z hrubého konopného plátna, ale z „kretovej“ látky, ktorú nakupovali v meste.
I keď konope pestovala skoro každá rodina a v zime z jeho nití tkali plátno, mužské nohavice sa tu robili z ovčej vlny. Nazývali ich „chološne“. Ovčia vlna má totiž schopnosť splsťovať sa, čo sa však dalo dosiahnuť len presným postupom. „Valchy“, čiže chlpy ovčej vlny, v Kojšove tiež nazývané „stupy“ sa namáčali a potom nosili do Perlovej doliny, kde sa „valchovali“, čiže sceľovali do látky. V Perlovej doline bolo zariadenie, ktoré technologicky môžeme prirovnať k hámrom. Voda poháňala koleso, to zasa dve kladivá, ktoré mali žrde dlhé tri až štyri metre. Kladivá obrovskou silou udierali na namáčanú vlnu, až z nej vytvorili celistvú látku. Táto potom bola pevná, netrhala sa. V zime údajne hriala a v lete vypúšťala nadbytočné teplo von.
¼an sa v Kojšove pestoval tiež, ale v oveľa menšej miere. Látka z neho bola oproti konopnej veľa jemnejšia a používala sa na výrobu sviatočných košieľ.
-sl-
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu „Zachráňme staré príbehy, aby sme nestratili svoju identitu“, ktorý podporila Stredoeurópska nadácia a spoločnosť Slovnaft, a.s., člen Skupiny MOL.
|
|
