login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 27, 2020

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(255)

vložiť obrázok do galérie

Pozdišovce: Počiatky hrnčiarstva

@ :: Historické foto ::     Apr 21 2007, 14:03 (UTC+0)

Pozdišovce: Prvá písomná zmienka o hrnčiaroch na Slovensku pochádza z dňa 11. októbra 1416 a týka sa Pozdišoviec. Podľa nej uhorský palatín Mikuláš Garaj žiada Zemplínsku stoličnú správu o prešetrenie prepadnutia pozdišovských hrnčiarov Dionýza a Blažeja. Týchto v chotári obce prepadli a ozbíjali o 20 florenov poddaní michalovského pána Alberta. Stalo sa tak, keď sa hrnčiari vracali z michalovského trhu. Uhorský palatín zároveň listom informoval, že od hrnčiarov Michalovce vyberajú mýto v rozpore s ich právami.

Pomerne podrobné informácie o pozdišovských hrnčiaroch poznáme zo záznamov rodiny Sirmaiovcov, ktorým od roku 1640 obec patrila. Andrej Sirmai mal iba štyroch hrnčiarskych majstrov, a to Pirohu, Vaseja, Čerčarovho švagra a poľského hrnčiara Kazimíra.

V roku 1697 na sirmaiovskom panstve slúžilo osem hrnčiarov, a to Vasej, Janko, zať Mateja Sabóa, Rigula, Piroha, Petrík, Janko Tarnaj, Pavol Adam a Poľašková. Okrem toho tu pôsobili aj iní hrnčiari, tzv. nájomníci, ktorí nájomné neplatili vždy len peniazmi, ale aj svojimi výrobkami.

Poznáme zápis z roku 1698, podľa ktorého hrnčiar Rigula odovzdal Sirmaiovcom sto hrncov v hodnote päť zlatých. O rok na to spoločne s Vasejom staval pece. V roku 1701 opäť odovzdal sto hrncov v cene päť zlatých a na ďalší rok zasa päť hrncov, ale v cene jedného zlatého. V roku 1704 zasa zaplatil nájom desať zlatých za dva roky a v roku 1705 odovzdal ďalších sto hrncov.

Z toho je možné vidieť, že hrnčiarske výrobky v tom čase tvorili významný obchodný artikel. Miestni hrnčiari ich chodili predávať na trhy nielen do Michaloviec, ale aj do Užhorodu, Blatného Potoku (Šárošpataku) a Humenného.

Tu uverejnená fotografia pochádza z polovice 20. storočia. Vidieť na nej typický spôsob ukladania džbánov na slnku, tiež domy so slamenými strechami, ktoré boli v tom čase pre obec ešte typické.

Slavomír Szabó

Použitá literatúra:

Ján Poprik: Majstri hliny, vydal Obecný úrad Pozdišovce, 2001
Mikuláš Jáger: Pozdišovce, vydal Obecný úrad Pozdišovce, 1995





* * *


Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.




čitateľov: 4078