Gelnica: Mesto na vstupe do 20. storočia
@ :: Historické foto ::
Dec 06 2009, 15:08 (UTC+0) | 
|
Gelnica,okres Gelnica: Uverejnená fotografia pochádza z roku 1900 v minulosti slúžila ako pohľadnica zložená z dvoch spojených častí, takže sa dala zatvoriť. Poznáme aj jej autora, bol ním fotograf Gusztáv Iglón. Pohľadnica teda vznikla na prelome 19. a 20. storočia, čiže v časoch, kedy Gelnica patrila k Rakúsko-Uhorsku, presnejšie k uhorskému územiu. Predstava, že tu žili prevažne Maďari, je však mylná. Na základe štatistík z roku 1880 vieme, že na Spiši – kam Gelnica patrí – boli najpočetnejším národom Slováci, po nich Nemci, nasledovali Rusíni a až potom Maďari a Židia. Trochu odlišná situácia bola v spišských mestách. V Dobšinej, v Gelnici, v Spišskej Belej i v Spišskej Sobote tvorili väčšinu obyvateľstva Nemci, ktorí sa sem prisťahovali v 13. storočí v rámci privilégií daných kráľom Belom IV. Rusíni mestá zväčša neobývali. Na územie súčasného Slovenska prišli počas valaskej kolonizácie v 14. až 17. storočí a žili najmä v podhorských a horských dedinách. Najbližšou dedinou s rusínskym obyvateľstvom od Gelnice je Kojšov.
Predstava o prelome 19. a 20. storočia ako o časoch jednoduchej malofaktúrnej výroby je mylná. Gelnica bola vysoko rozvinutým banským a kovospracujúcim mestom, dokonca mala od roku 1894 aj vlastnú elektráreň. Už podľa údajov z polovice 19. storočia väčšina ľudí bola zamestnaná v baniach a v okolí mesta sa prácou v hámrov a vyhniach živilo asi 200 kováčov. Naviac, práve z roku 1900 sa zachoval zápis o predaji železiarní v neďalekých Krompachoch grófom Gejzom Andrášim Rimavsko-muránsko-šalgótarjánskej železiarskej účtovnej spoločnosti. Na vtedajšie časy to bol neuveriteľne veľký koncern, v krompašských železiarňach pracovalo tritisíc robotníkov! Zásobovali sa rudou z miestnych baní.
K zaujímavostiam z roku 1900, kedy fotografia vznikla, sa viaže ešte jedna perlička, ktorá však nemá lokálny, ale medzinárodný až celosvetový charakter. I keď išlo o rok deliteľný štyrmi, dátum 29. február v ňom nenájdete. Súčasný gregoriánsky kalendár totiž nie je astronomicky presný a vedeli to už vtedy. Úplnú presnosť nezabezpečujú ani priestupné roky a tak sa „deň naviac“ v roku 1900 nekonal. Ani v Gelnici, ani nikde inde...
Slavomír Szabó
Informačné zdroje:
Dušan Kováč a spol.: Kronika Slovenska I (Fortuna Print&Adox, 1998)
Dušan Kováč a spol.: Kronika Slovenska II (Fortuna Print&Adox, 1999)
Jan Michálek a kol.: ¼ud Hornádskej kotliny (Východoslovenské vydavateľstvo, 1989)
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
