Nižná Myšľa
 
@ :: Okolie ::    
	Nov 09 2008, 14:52 (UTC+0)  |  Poloha      Obec Nižná Myšľa sa nachádza v Košickom samosprávnom kraji v okrese Košice-okolie. Od mesta Košice je vzdialená 16 km juhovýchodným smerom. Nadmorská výška v strede obce je 235 metrov, nadmorská výška v 1403 hektárovom chotári sa pohybuje od 175 do 240 metrov. Poloha na mape: –-klikni tu–-.      História      O dobách osídlenia územia chotára súčasnej obce hovoria archeologické nálezy, ktoré boli nájdené na kopci Skalka nad Olšavou, ale aj na Konopiskách, Várhegyi a Alameneve. Odhad ich veku sa pohybuje na hranici 100 tisíc a 40 tisíc rokov pred našim letopočtom. V rokoch 1 800 až 1 700 p.n.l. vola na vrchu Várhegyi založená opevnená osada. Je to jedno z najvýznamnejších nálezísk z doby bronzovej nielen na Slovensku ale aj v celoeurópskom meradle.       V roku 1270 sa pri opise hraníc obcí Čaňa a Vyšný Gyňov uvádza existencia osídlenej zeme Myšľa. V tomto opise sa uvádza viacero súčasných dedín, ale žiadna z nich nie je označená výrazom obec, ale iba ako osídlená zem. Spomínaná Myšľa je podľa historika Branislava Varsika súčasná dedina Nižná Myšľa, je dosť pravdepodobné, že v tom čase terajšia Vyšná Myšľa ešte neexistovala.       Ešte pred rokom 1288 drienovská vetva rodu Aba založila v obci premonštrátsky kláštor. Jeho prepošstvo sa stalo majiteľom rozľahlého okolitého územia.        V pápežských desiatkoch z rokov 1332 - 1337 sa tiež uvádzajú dve Myšle. Podobne aj za portálneho súpisu z roku 1427, pričom sa dediny prívlastkami neodlišujú. V jednej z nich bolo 41 port, v druhej 25. Pravdepodobne mala terajšia Mižná  Myšľa, ktorá bola väčšia, 41 port. Môžeme tak usudzovať na základe informácií z roku 1435, kde sa súčasná Nižná Myšľa uvádza už ako Veľká Myšľa a terajšia Vyšná Myšľa ako Malá Myšľa. V tom čase sa nespočítavali obyvatelia, ale porty – teda veľké brány do hospodárskych usadlostí, ktorými mohol prejsť plne naložený voz. Jedna porta znamenala jednu celú rozvinutú hospodársku usadlosť, v ktorej žila zvyčajne sedliacka rodina so služobníkmi, alebo aj rodiny služobníkov. Dnes sa prepočítavajú obyvatelia v minimálnom predpokladanom počte sedem ľudí na jednu portu. V roku 1435 teda v Nižnej Myšli žilo minimálne 287 obyvateľov. Na tie časy to bola naozaj ľudnatá dedina. Veľká zmena nastala v roku 1527, keď v časoch reformácie zaniklo tunajšie premonštrátske prepošstvo a jeho majetky pripadli mestu Košice. Odtiaľ zasa v rokoch 1636 až 1643 sa obec stala vlastníctvom kolégia jezuitov a od roku 1777 patrila eráru.       Veľký zlom nastal začiatkom 18. storočia, keď vplyvom stavovských povstaní Rákociovcov a morovej rany obec takmer zanikla. Nie je to ničím výnimočné, v tom čase takto vyhynulo veľa dedín. V roku 1715 boli v Nižnej Myšli len štyri, v roku 1720 len sedem domácností. V roku 1828 sa tam už však nachádzalo 115 domov, v ktorých žilo 907 obyvateľov.       V rokoch 1938 až do 21. januára 1945 bola obec pričlenená k Horthyovskému Maďarsku.       Záver II. svetovej vojny bol krutý vzhľadom na ťažké boje o Slanský priesmyk. Pri Rákoši stáli nemecké delá namierené na kľúčové pozície, okrem iného i na blízku železničnú trať. Slobodu tu priniesla 18. armáda IV. ukrajinského frontu. Cestu priesmykom si po niekoľkodňových bojoch prestrieľal 95. strelecký zbor 18. armády. Jeho úlohou bolo postúpiť cez rizikový úsek Slivník – Slanec – Ždaňa – Košice. Ako protivník im stál nemecký 49. horský armádny zbor so svojou 24., 237. a 351. streleckou divíziou. Nemci pred ústupom ešte pri Vyšnej Myšli vyhodili do vzduchu železničnú trať.       Už dva dni po oslobodení Košíc, presne 21. 1. 1945, získal Magistrát mesta Košice Stanovisko Vlády ZSSR. V ňom správa, že hranice sa obnovujú podľa predvojnového stavu - Trianonskej dohody. Že závery Viedenskej arbitráže a Mníchovskej dohody sú neplatné. Košice, Nižná Myšľa a celá časť „horthyovského“ južného Slovenska sa opäť stala súčasťou Československa. Toto stanovisko doručil magistrátu osobne politruk oslobodzujúcej 18. armády IV. ukrajinského frontu – Leonid Brežnev.       Jednotné roľnícke družstvo v Nižnej Myšli založili až v roku 1957.       Genéza názvu      1270 - poss. Myssle   1288 - Myslensem   1289 - prepositus Myslensis, in Mysle   1296 - ecclesia de Mysle, prep. de Mysle   1297 - prep. Myslensis   1300 - prep. a konvent de Mysle (presnejšie okolo roku 1300)   1311 - Mysle   1317 - Misle   1324 - Mysle   1325 - Eghazasmisle, Mysle, Eghazas Misle   1330 - Misle   1332 - 1337 - Misla, Misle, Mysle   1343 - Misle   1427 - Mysle, Myssle   1435 – Naghmisle, Nagh Mysle    1456 - Eghas Mysle   1630 – Alseö Misle    1773 - slov. Nižna Missla, maď. Alsómislye      Súčasnosť       K 7. novembru 2008 mala obec 1473 obyvateľov. V Nižnej Myšli sa nachádza agroturistické zariadenie penzión Sedliacky dvor s kapacitou desať lôžok. V niekdajšom premonštrátskom kláštore z 13. storočia nájdete Obecné myšlianske múzeum s vykopávkami z doby bronzovej i vzácnymi exponátmi cirkevnej knižnice.       Archeologická lokalita Várhegyi je náleziskom svetového významu z doby bronzovej, od roku 1977 tu prebieha systematický archeologický výskum. V blízkosti obce sa v lokalite Koscelek nachádzajú základy  kostola z druhej polovice 13. storočia.       Nižnou Myšľou prechádza cyklotrasa z Krásnej nad Hornádom do obce Skároš a v blízkosti začína aj náučný chodník Horný Abov.       Kontakt      Obecný úrad   Obchodná 104   044 15 Nižná Myšľa   telefón: 055 6980 124   fax: 055 7296 598   e-mail: obecniznamysla@netkosice.sk   domovské stránky: http://niznamysla.sk/      Spracoval: Slavomír Szabó      Použitá literatúra:      Branislav Varsik: Osídlenie Košickej kotliny   Slavomír Szabó: Rákoš 1427 – 2002   Nándor Szabó, Peter Szalipszki: Operácie II. svetovej vojny v okolí Košíc   Autorský kolektív: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku         Kultúrne dedičstvo a prírodné bohatstvo      Obecné myšľanské múzeum      Premonštrátsky, neskôr jezuitský kláštor      Koscelek      Farský kostol sv. Mikuláša      Historické fotografie      Na konci 19. storočia      Rímsko-katolícky kostol sv. Mikuláša      Svadobná fotografia      Nositelia tradícií      Paulína Pachová – zberateľka ľudových piesní      Ženská spevácka skupina      Staré príbehy z obce      Tichá noc, svätá noc - príbeh z posledných vojnových Vianoc v roku 1944 - autor: Jiří Zaťovič       Ukrajinský gramofón - príbeh z rokov 1944 a 1945, v ktorom sa mieša bezcitnosť vojny so šľachetnosťou hudby - autor: Slavomír Szabó       Voz, na ktorom mlčali všetci muži - príbeh z februára 1945, keď muži stavali nanovo vojnou zničené mosty a železnicu - autor: Slavomír Szabó       Na súd! - príbeh z leta 1949, keď dedinčanom zakázali predávať mlieko, maslo a vajcia v Košiciach  - autor: Slavomír Szabó       Pokosené... - skutočný príbeh z konca štyridsiatych rokov 20. storočia o miestnom morde  - autor: ¼ubica Andrásiová      Amerikán Grega - skutočný príbeh muža, ktorý odišiel hľadať šťastie do Ameriky - autor: Jiří Zaťovič                   ***         Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slánske vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.         
 |  
  |