login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 27, 2020

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(255)

vložiť obrázok do galérie

Poproč

@ :: Okolie ::     Feb 14 2012, 11:19 (UTC+0)

.


.


.


.


.


.


.


.


.


.


.


Poloha

Poproč sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Administratívne je súčasťou okresu Košice – okolie v Košickom samosprávnom kraji.

Od krajského mesta Košice je Poproč vzdialený 31 kilometrov, vedie k nemu cesta II. triedy č.548 v smere Košice-Pereš – Jasov - Poproč.

Nadmorská výška v 2670 hektárov veľkom katastri sa pohybuje od 305 do 1129 metrov. Uprostred obce je nadmorská výška 356 metrov. Veľký výškový rozdiel chotára je daný vrchmi Slovenského rudohoria.
Poproč je koncová dedina, jediná cesta prichádza z Jasova.

História

Poproč pôvodne vznikol ako banícka osada, ktorá patrila pod jasovské prepošstvo. V opise územia z roku 1255 sa ešte neuvádza, teda nejestvoval. Prvú písomnú zmienku o existencii poznáme z roku 1383, keď sa ocitol na zozname poddanských dedín, ktoré prislúchali jasovskému kláštoru. Je však veľmi pravdepodobné, že vznikol oveľa skôr. Historik Branislav Varsik predpokladá, že jeho založenie je spojené s udelením banských práv v roku 1290 kráľom Ondrejom II. Tiež je však možné, že vznik súvisí s udelením banských výsad kráľom ¼udovítom v roku 1358.

Väčšina dedín v stredoveku vznikala tak, že zemepáni určili šoltýsa, ktorý bol poverený vybraním vhodného terénu na účel, ktorý mala obec plniť, tiež s dobrým prístupom k vode a dozorom nad vybudovaním a správou osady. Zemepáni určili, aké obyvateľstvo sa tam má nasťahovať. V prípade Poproča to boli pravdepodobne poddaní z nižšie položenej a už zaniknutej osady Olšovian.

Obec sa v roku 1383 uvádza pod maďarským názvom ako Medzenth (Mindszent), teda Všechsvätých. Išlo o pomenovanie podľa zasvätenia kostola, ktorý tam už v danom roku mohol stáť a toto patrocínium nesie aj súčasný popročský kostol. Historické listiny z roku 1430 uvádzajú, že v Poproči pôsobil plebán Ondrej.

O dedinu nastali spory medzi jasovskými mníchmi a Peréniovcami (rod Perényi). V roku 1408 sa dostala pod správu Peréniovcov, však v roku 1427 už opäť patrila Jasovu.

Podľa súpisu z roku 1427 bolo v Poproči 20 port. Porta je široká dvojkrídlová brána, ktorá vedie do hospodárskej usadlosti. V danom čase sa obce nezdaňovali podľa počtu osôb, ale podľa počtu port. V takej usadlosti žila rodina gazdu so služobníctvom a predpokladá sa, že to bolo minimálne 7 ľudí. V roku 1427 mal teda Poproč minimálne 140 obyvateľov, čo bola na tie časy veľká dedina. Je dôvodné predpokladať, že ich bolo ešte viac, pretože gazdovské domy s portami boli typické skôr pre poľnohospodárov a Poproč sa profiloval ako banícka osada.

Urbár jasovského prepošstva z roku 1596 uvádza osobné mená všetkých obyvateľov a podľa neho vieme jednoznačne určiť, že Poproč obývali prevažne Slovania. V danom roku tu žilo 58 rodín. Aj Lexikón z roku 1773 uvádza Poproč ako dedinu, v ktorej sa rozpráva najmä po slovensky.

ažké časy padli na obyvateľstvo po kuruckých povstaniach vedených Františkom II. Rákocim (Rákoczy). Muži museli do vojska ku kurucom alebo k cisárskym labancom, úroda pripadla raz jednému a inokedy druhému vojsku a vypukol hladomor, po ktorom prišla na rad veľká morová rana. Mnohé dediny úplne vyhynuli. V Poproči v roku 1715 žilo už len 8 rodín. Situácia sa však začala rýchle zlepšovať, v roku 1772 tam bolo už 43 gazdovstiev, 54 domov a žilo tam aj 16 podželiarov, teda ľudí, ktorí nevlastnili pôdu a často ani dom.

Ïalší údaj o zväčšovaní dediny máme z roku 1828, keď tam stálo 153 domov, v ktorých žilo 1147 obyvateľov. Išlo prevažne o baníkov, ktorí ťažili meď a železo. Mnohí boli aj furmanmi. Títo vozili železnú rudu do Jasova, kde sa spracovala v železných hutiach a medenú rudu do Zlatej Idky, kde bola medená huta. Okrem toho mali furmani na starosti aj transport obilia z kráľovských sýpok do Smolníka, ktorý bol rýdzo baníckym a pre monarchiu strategickým mestom. Vzhľadom na blízkosť hút a podhorské prostredie obce časť Popročanov sa zaoberala pálením dreveného uhlia v milieroch.

V roku 1914 tu žilo 1500 obyvateľov. Aj keď sa I. svetová vojna územia obce nedotkla, na jej frontoch padlo 25 mužov, ktorí museli narukovať do armády.

V rámci rozhodnutí Viedenskej arbitráže v roku 1938 ostal Poproč na území Slovenska, zatiaľ čo Jasov a okolité dediny pripadli pod Horthyho Maďarsko. Keďže jediná cesta horami obklopenej obce vedie do Jasova, obyvatelia usporiadali referendum a na základe výsledkov hlasovania požiadali o pripojenie k Maďarsku, na čo došlo v roku 1939.

Pre Poproč skončila II. svetová vojna dňa 21. januára 1945, keď bol oslobodený 18. armádou IV. ukrajinského frontu. Elektrický prúd tu zaviedli v roku 1947.

Genéza názvu obce

Zaujímavý je pôvod názvu obce. Podľa zápisu z roku 1408 vieme, že jej názov bol Pothproch a v roku 1590 okrem vtedajšieho maďarského oficiálneho názvu Myndzent mala aj slovenské meno Podprocz. Na Slovensku bolo niekoľko dedín mena Podproč i Poproč, väčšinou už zanikli. Vždy však išlo o obce v podhorskom a horskom prostredí. Podľa historika Branislava Varsika je pôvod názvu možné hľadať v staroslovenskom pomenovaní rastliny papraď, čo sa viac zachovalo v iných slovanských jazykoch – v srbštine paprat, v ruštine paporoť, v poľštine paproč a pod.

1383 - Medzenth
1407 – Mendzenth
1408 – Pothproch
1427 - Menthzenth
1430 - Mendzenth
1438 - Mendzenth
1481 - Myndzenth
1590 - poss. Podprocz aliter Myndzenth on com. Abawyw
1596 – Mindzenth
1630 – Jaszó Mindszent
1773 - maďarsky: Mind-Szent
1808 - slovensky: Podproč, maďarsky: Jászó-Mindszent
1851 - slovensky: Podproch, maďarsky: Mindszent (Jászó)
1868 - slovensky: Podproč
1903 - slovensky: Poproč, maďarsky: Jászómindszent
1906 - slovensky: Poproč, maďarsky: Jászómindszent

Súčasnosť

Poproč má približne 2 750 obyvateľov. V obci sa nachádza niekoľko pohostinských zariadení. Teplá strava je len na objednávku pre akcie v zariadení Baník.

Architektonickou dominantou Poproča je neskorobarokový rímsko-katolícky kostol Všechsvätých. V kultúrnom dome na nachádza stála expozícia ľudovej kultúry obce. Kontakt na správcu kultúrneho domu: 055/ 4664 449, 0908 313 375.

Z obce vedie zelená turistická značka cez Holičku do Košíc a modrá turistická značka cez Biely kameň do Gelnice.


Kontakt

Adresa: Obecný úrad, Školská 2, 044 24 Poproč
Telefón: 055 4664 416
E-mail: sekretariat@poproc.sk
Domovské stránky: http://www.poproc.sk

Spracoval: Slavomír Szabó

Použitá literatúra:

Branislav Varsik: Osídlenie Košickej kotliny
Autorský kolektív: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku

Staré príbehy z obce

Jasná premena - tradovaný príbeh z dvasiatych rokov 20. storočia – autor: Slavomír Szabó

Prekliatie - tradovaný príbeh z tridsiatych rokov 20. storočia – autor: Slavomír Szabó

Niekto možno z opice, niekto nie - skutočný príbeh z konca štyridsiatych rokov 20. storočia – autorka: Soňa Jakešová


Historické fotografie

Pred baňou Rúfus

Netradičná kapela a výnimočný muž

Prvý povojnový miestny národný výbor

Odchod na vojenčinu

Popročský odev v nárečí rokov tridsiatych


Turistické trasy

Holička - zelenou turistickou značkou z Poproča do Košíc


***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.