login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 27, 2020

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(255)

vložiť obrázok do galérie

Markušovce: Gotický kostol sv. Michala

@ :: SpisskaNovaVes - Okolie ::     Apr 07 2010, 08:08 (UTC+0)







Markušovce, okres Spišská Nová Ves: Popri rokokovom kaštieli, letohrádku Dardanely a hrade patrí medzi dominanty obce Markušovce Kostol sv. Michala. Nečudo, že pre vysoký výskyt nielen spomínaných, ale aj mnohých ďalších historicky cenných budov bola v roku 1993 v obci vyhlásená chránená pamiatková zóna.

Kostol je aj vďaka svojej polohe na kopčeku pri hrade a vysokej veži neprehliadnuteľný. Ide o priam učebnicovú ukážku sakrálnej gotiky. Hlavná loď bola postavená už v prvej polovici 13. storočia. O význame fary v obci obývanej viacerými šľachtickými rodmi svedčí skutočnosť, že chrám sa ďalej rozširoval a boli k nemu pristavané ďalšie dve lode. V roku 1484 to bola severná loď a v roku 1500 južná.

Kostol utrpel požiarom, ktorý v roku 1773 značne poškodil aj hrad. Došlo na prestavbu, avšak na vtedajšie časy až neštandardne citlivú, keďže sa pôvodný gotický chrámový sloh podarilo zachovať. Veža však bola vyvýšená a baroková. Ïalší požiar kostol zasiahol v roku 1882, čo vežu zničilo a museli ju reštaurovať. Akoby ani to nestačilo, začiatkom 20. storočia do nej udrel blesk a stavala sa úplne nanovo. Tentoraz však už v neogotickom štýle, aby architektonicky ladila s celou stavbou a vytiahli ju do súčasnej výšky. Severná loď sa začiatkom 20. storočia ešte predåžila.

Aj kvôli spomínaným pohromám dnešný interiér už nie je gotický, ale oltáre pochádzajú z čias baroka. To však na ich historickej cene a estetickom stvárnení nič neuberá. Návštevník si môže pozrieť aj organ, ktorý je z povojnového obdobia. Vyhotovený bol niekedy v rokoch 1945 až 1950 v dielni Rieger.

O veku a zachovanosti kostola ako komplexu svedčia aj obranné múry – barbakany. V stredoveku sa okolo chrámových stavieb budovali takmer všade, ale málokde prežili do dnešných čias tak ako v Markušovciach. Význam barbakanu spočíval najmä v možnosti obrany obyvateľov dediny a ich kostola. Pokiaľ bol na obec vedený vojenský útok, dedinčania sa často aj s dobytkom stiahli za hradby kostola a bránili sa ako na hrade. Týkalo sa to najmä bojov s nekresťanskými národmi ako Tatári a Turci, ale rímsko-katolícke kostoly plienili aj Jiskrovi bratríci. Druhým významom barbakanu bolo oddelenie cintorínskej pôdy od okolia. Za hradbami kostola bývali pochovávaní kňazi a významní obyvatelia obce. V prípade Markušoviec je to rod Mariássy, ktorého hroby sú tu prevažne zo 16. a 17. storočia. Najmladší hrob však pochádza z roku 2003. Spočíva v ňom tela grófa Pavla Mariássyho, ktorý žil striedavo vo Švédsku a v Markušovciach, kde opustil svet ako 93 ročný.

Kostol je zatvorený, verejnosti prístupný počas bohoslužieb, prípadne mimo nich po vzájomnej dohode s RK farou v Markušovciach.

GPS: N 48° 54, 556´ / E 020° 37, 158´

Slavomír Szabó

Informačné zdroje:

Materiály Pamiatkového úradu Slovenskej republiky a RK fary Markušovce.





***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.