login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 27, 2020

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(255)

vložiť obrázok do galérie

Zrodenie Michaloviec

@ :: Krátke príbehy ::     Sep 02 2005, 20:26 (UTC+0)

Mesto Michalovce pod¾a tejto povesti vzniklo v oblasti známej svojimi zradnými bažinami

Miesto: Michalovce
Čas: Povesť je situovaná do čias ranného stredoveku
Autor: Slavomír Szabó

       Nie každému voňalo kresťanstvo. Nie každý ho chcel prijať, uznať, uveriť mu. A čím ďalej sídlili slovanské kmene od veľkomoravského Velehradu, tým menej sa zaujímali o učenie byzantských vyslancov Cyrila a Metóda. Naviac, Slovania mali svoju starú, nespočetným množstvom generácií uznávanú vieru. V panteóne bohov, bohýň, víl, posvätných prameňov, stromov i riek, pre nové učenie nebolo miesto.
       Údajne tak i na Zemplíne žil pán Rajnold. Uctieval slovanských bohov, a i keď o kresťanstve počul, nevidel dôvod, prečo by sa mal oň viac zaujímať. Staral sa o svoje statky, uctievanie Perúna, či Vesny, ale to všetko boli len povinnosti. To, čomu venoval svoj čas najradšej, boli poľovačky.
       Poľovať zvykol sám, alebo so synom. Raz pri prenasledovaní zveriny sa nechali uniesť loveckou vášňou, nesledovali okolie a zapadli aj s koňom do močiara. Bolo to v rovinnej časti Zemplína, ďalej od vrchov, kam radšej pre nebezpečné nekonečné vresoviská nechodievali. Kôň nedokázal z bariny vytiahnuť nohy, Rajnold so synom Michalom sa báli z konského chrbta zliezť, aby sa neutopili. Volali teda, že či ich niekto začuje. Takto ich zastihla noc. Odrazu sa k ním cez vodu blížil akýsi muž v mníšskom habite a drevákoch. V jednej ruke mal lampáš a v druhej veľký kríž, ktorým sa podopieral. Tým krížom tiež skúšal, či je pevné dno a dá sa kráčať ďalej. Takto došiel až k Rajnoldovi a Michalovi, ktorým pokynul, aby ho nasledovali. Keď ich vyviedol z močarín, zmizol. Rajnold uveril, že ich prišiel zachrániť samotný učenec Metód, či skôr jeho duch.
       Po tomto zážitku vraj dal Rajnold postaviť prvý kláštor na Zemplíne, prizval mníchov a zveril im do výchovy aj svojho syna. Mesto, čo neskôr vyrástlo okolo, dostalo meno Michalovce.

Poznámka: Mnohé povesti, ktoré vznikali v časoch ranného kresťanstva i neskôr, majú tzv. "náborársky charakter". Táto povesť nie je výnimkou. Ide o vytvorenie kontrastu medzi "pohanstvom" a kresťanstvom. Je pravda, že kresťanstvo začalo na územie terajšieho východného Slovenska prenikať oveľa neskôr ako inde. Nakoniec, v 9. storočí, keď prišli z Byzancie do Velehradu vierozvestcovia, terajšie územie východného Slovenska k Veľkej Morave ani nepatrilo. Kamenné modly azda slovanského božstva a posvätné háje tu stáli ešte aj v 13. storočí, teda v časoch, kedy o tolerancii kresťanskej církve voči iným náboženstvám nemožno hovoriť.

Úlohou všetkých týchto povestí, bolo podať príklad, v ktorom sa tzv. pohan dostal do núdze a ohrozenia života, a nebyť kresťanstva a jeho zázrakov, istotne by zahynul. Typické sú v tomto smere napríklad povesti aj z okolia Kysúc, ktoré zozbieral a spracoval spisovateľ Ján Podmanický. Svet starej viery Slovanov v ňom vystupuje ako čosi zastarané, čo musí zaniknúť a všetci hrdinovia nachádzajú spásu v novej viere.

Bolo by naivné domnievať sa, že tieto príbehy sa začali tradovať už v čase Veľkomoravskej ríše a pretrvali dodnes. Pravdepodobne vznikali oveľa neskôr, možno v časoch, keď niektorí Slovania začali pochybovať, či byzantská a neskôr rímska cesta je naozaj to najlepšie, čo nás mohlo postihnúť. Preto vo svojej dejovej línii obsahujú poučenie, v ktorom kresťanská idea víťazí.

Žiaľ, epické príbehy o slovanských bohoch, ich skutkoch a činoch sa nezachovali. Nová viera ich pohltila, zapadli do nenávratna, už sa netradovali, zabudli sa.

čitateľov: 15030