login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jun 18, 2018

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(237)

vložiť obrázok do galérie

Slovenské Nové Mesto: Kostol sv. Štefana – niekdajšia synagóga

@ :: Trebišov - okolie ::     May 22 2009, 23:07 (UTC+0)


Slovenské Nové Mesto, okres Trebišov: Architektonickou dominantou Slovenského Nového Mesta je rímsko-katolícky kostol sv. Štefana. Nachádza sa aj v zozname národných kultúrnych pamiatok Pamiatkového ústavu Slovenskej republiky. Podľa zoznamu bol postavený v prvej polovici 19. storočia v klasicistickom slohu. Datovanie stavby však nie je zhodné s tým, čo uvádzajú dobové záznamy Slovenského Nového Mesta. V skutočnosti totiž stavba vznikla v roku 1931.

Súčasný kostol od svojho počiatku slúžil potrebám vierovyznania, avšak iného než v súčasnosti. V časoch jeho postavenia pôsobila v obci početná židovská komunita a terajšiu budovu nechali postaviť ako synagógu. Výstavbu financoval doktor Grünwald, ktorý tu pôsobil ako miestny lekár.

V roku 1918, keď boli vytýčené hranice Československa, Slovenské Nové Mesto vzniklo na území niekdajšej periférie mesta Sátoraljaújhely. Blízkosť hranice, železničnej stanice a možnosti medzinárodného obchodu zaujali predovšetkým židovskú komunitu. V obci začala vznikať sieť rôznych obchodov a služieb, ktoré mali naozaj skôr mestský ako vidiecky charakter. Obchodník Holzman založil sklad a obchod s metrovým tovarom, Landsman zasa železiarsky obchod. Rodina Weissová začala podnikať s potravinami. Keďže v plánoch vtedajšej vlády bolo vybudovať tu skutočné mesto, prúdili sem investície i ľudia. Najmä v rokoch 1926 až 1928 sa tu sťahovali aj Ukrajinci z Podkarpatskej Rusi, Rusíni z okolia Svidníka a Slováci z prevažne šarišských obcí. Veľkú časť obyvateľstva tvorili Česi, ktorí tu mali ozbrojené vojenské a policajné jednotky, ale zastávali aj všetky vedúce pozície v štátnej administratíve. S tým súvisel aj rozvoj služieb. Miestni lekári boli židovského pôvodu, spomínaný Grünwald a doktor Schwartz.

Spomienky tunajších najstarších obyvateľov na židovskú komunitu nie sú zlé. Judaizmus nie je expanzívne náboženstvo aspoň v tom zmysle, že by sa jeho duchovní predstavitelia snažili o šírenie svojej viery aj mimo židovskej obce. V Slovenskom Novom Meste však na svoje sviatky prizývali do synagógy aj kresťanov, čo v daných rokoch nebolo vôbec bežné. Všetko sa zmenilo v novembri 1938, keď po Viedenskej arbitráži pripadlo Slovenské Nové Mesto územiu Horthyho Maďarska. Okamžite odtiaľ museli odísť Česi, ale s nimi išlo aj veľa Ukrajincov a Slovákov. Podľa spomienok miestnych obyvateľov v danom čase začali obec opúšťať aj Židia. V roku 1944, keď Maďarsko začalo deportovať Židov do koncentračných táborov, už tu nežili takmer žiadni.

Po II. svetovej vojne a navrátení Slovenského Nového Mesta Československu sa tu už stavebný ruch nezopakoval a plány na vybudovanie mesta zanikli. Ostalo obcou. Niekdajšia synagóga postavená bola prestavaná na rímsko-katolícky kostol.

-sl-






***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Vínna cesta – štart, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.