login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Sep 23, 2018

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(241)

vložiť obrázok do galérie

Veľká Tŕňa

@ :: Trebišov - okolie ::     Apr 21 2009, 05:13 (UTC+0)











Poloha

Obec Veľká Tŕňa sa nachádza v Košickom samosprávnom kraji v okrese Trebišov. Vedie tu krátka odbočka z obce Čerhov z cesty č. 79, ktorá prechádza z Trebišova cez Slovenské Nové Mesto do Maďarska. Od okresného mesta Trebišov je obec vzdialená približne 20 km, od Košíc 65 km. Nadmorská výška v strede obce je 176 metrov.

Obec sa s ďalšími šiestimi dedinami nachádza v slovenskej oblasti unikátneho regiónu Tokaj. Leží v južnej časti Východoslovenskej nížiny na juhozápadnom úpätí Zemplínskych vrchov. Poloha na mape: –- klikni tu –- .

História obce

Územie obce bolo osídlené už v období paleolitu (staršia doba kamenná) a neolitu (mladšia doba kamenná), v chotári sa našli stopy osídlenia z čias bukovohorskej kultúry (5 000 – 4 700 p.n.l.).

Pokiaľ obce Nižný a Vyšný Turuň, ktoré spomínajú dejiny Zemplínskej župy, sú identické so súčasnými obcami Veľká a Malá Tŕňa, potom existovali už v roku 1067. To isté môžeme povedať o obci Tolna, ktorá existovala už začiatkom 13. storočia, patrila rodu Katha a jej existencia je zaznamenaná v listine z roku 1220. Prvú správu o pestovaní vína v tejto oblasti poznáme z roku 1248, keď bol kráľom Belo IV. Písomnú zmienku o Veľkej Tŕni poznáme z roku 1254, jej majiteľmi boli Balašéniovci (Balasey). Počas 13. storočia v obci sídlil rad mníchov paulínov a do daného obdobia sa počíta aj vznik románskeho kostolíka, ktorý tu sotjí dodnes. Podľa opisu histórie obce, ktorý vyhtovil Anton Szirmay de Szirma, kráľ Ondrej II. paulínom v roku 1221 daroval polovicu dediny. V roku 1241 bol vraj paulínsky kláštor zničený Tatármi. Pravda je však taká, že rád paulínov vznikol až v roku 1261, teda 40 rokov po tom, ako mal údajne vlastniť dedinu. Taktiež priamo mníšsky paulínsky rád vo svojej histórii udáva desať obcí územia dnešného Slovenska, kde mali v stredoveku kláštory. Veľká Tŕňa sa medzi nimi nenachádza.

V roku 1321 Veľkú Tŕňu vlastnili Mičbánovci. Časť obce od roku 1330 do roku 1512 patrila mníšskemu radu sv. Kláry z Blatného Potoka, čo je súčasný Sárospatak v Maďarsku. Druhá časť Veľkej Tŕne často menila majiteľov. V roku 1479 to boli Šemšejovci (Semsey), v roku 1481 Čékeiovci (Czékey), v roku 1511 Butkaiovci (Buttkay). Zmena nastala opäť už v roku 1512, keď polovicu Veľkej Tŕne opäť vlastnili mnísi Paulíni, ktorí už sídlili v Sátoraljaújhely a druhá polovica patrila mníchom sv. Kláry zo Sárospataku. Podľa písomného záznamu boli v roku 1598 vlastníkmi dediny František Pacot (Paczoth) a Dobó, neskôr Rákociovci. V 17. a 18. storočí boli majitelia Asprementovci, v 19. storočí Séčiovci (Széchy), na prelome 19. a 20. storočia väčšinu majetku v dedine vlastnil Alexander Séčeni (Szécheny).

V roku 1567 obec takmer zanikla. Bola prepadnutá tureckým vojskom, ktoré vyplienilo vinice. Približne do toho obdobia sa radí aj vznik typických podzemných pivníc vykopaných v tufovej pôde. Tie dnes slúžia predovšetkým na skladovanie vína, ale v danom období slúžili aj ako úkryty pred nájazdmi Osmanskej ríše.

V roku 1715 sa tu nachádzalo 12 obývaných a 50 opustených usadlostí. Tento čas bol známy aj zánikom viacerých dedín, oblasť súčasného východoslovenského regiónu bola veľmi vyľudnená, čo bol priamy následok Rákociovských povstaní a morovej rany. Nová vlna obyvateľstva, ktorá obec osídlila, bola prevažne slovenského a rusínskeho pôvodu. V roku 1787 tu už však stálo 111 domov a obec mala 662 obyvateľov. V 18. storočí bola Veľká Tŕňa známa aj svojimi liečivými prameňmi, pri ktorých vznikli kúpele a liečili sa tam reumatické choroby.

Podľa záznamov z roku 1828 tu bolo 48 domov a 372 obyvateľov, v roku 1869 až 790 obyvateľov. Venovali sa predovšetkým vinohradníctvu a poľnohospodárstvu.

V rokoch 1938 až 1945 patrila obec Malá Tŕňa k tým, ktoré boli pripojené k Horthyovskému Maďarsku.

Dedina bola v II. svetovej vojne oslobodená dňa 2. 12. 1944. JRD menšinového typu tu založili v roku 1952, v roku 1964 prešlo JRD do Štátnych majetkov. V roku 1964 bola obec Veľká Tŕňa zlúčená s obcou Malá Tŕňa do jednej obce s názvom Tŕňa. Obe dediny sa opätovne osamostatnili v roku 1991.

Genéza názvu obce

1220 – Tolna
1276 – Thorona
1321 – Turuna
1336 – Toroyna
1441 – Nagythoronya
1920 – Veľká Toroňa
1948 – Veľká Tŕňa

Súčasnosť

Obec je súčasťou unikátnej cezhraničnej oblasti Tokaj. Zatiaľ, čo maďarská strana patrí do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, slovenská strana na tento zápis ešte len čaká. I dnes je to prevažne poľnohospodárska a vinárska obec s tridsiatimi troma podzemnými pivnicami, ktoré majú chodby dlhé približne 2,5 kilometra. Pôsobí tu viacero vinárov, tokajské víno je možné od nich zakúpiť priamo v obci.

V súčasnosti (marec 2009) tu žije 441 obyvateľov.

Vo Veľkej Tŕni sa nachádza románsko-gotický kostol z prvej polovice 13. storočia, ktorý patrí reformovanej kresťanskej cirkvi. Tiež klasicistický grécko-katolícky kostol z prvej tretiny 19. storočia.

Pravidelné akcie pre verejnosť

3. májový týždeň – Deň sv. Urbana, deň otvorených pivníc a posvätenia vína
3. septembrový týždeň – Vinobranecké slávnosti
4. septembrový týždeň – Festival Tokajské vinobranie s dňom otvorených vínnych pivníc

Služby turistom

Tokajská obec Veľká Tŕňa je známa najmä svojimi vinicami a vínom. Turista má predovšetkým možnosť navštíviť niektoré z približne päťsto rokov starých vínnych pivníc a degustovať, či nakúpiť kvalitné víno. Sú tu však aj ďalšie možnosti.

Obcou prechádza Tokajská vínna cesta, bližšie informácie nájdete na www.tvc.sk.

Ubytovanie, stravovanie a ochutnávky vína:

V Tokajskom dome aj s požičovňou horských bicyklov, bližšie informácie na http://www.ostrozovic.sk/.


Kontakt na samosprávu obce

Adresa: Obecný úrad, Hlavná 122, 076 82 Veľká Tŕňa
Telefón: 056/6793312
E-mail: obecvelkatrna(at)kid.sk

Domovské internetové stránky: www.miestnykanal.com/VelkaTrna


Spracoval: Slavomír Szabó

Použitá literatúra:
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku (VEDA, 1978)
Náčrt dejín obce Malá Tŕňa (monografia obce)
Cyklotrasy v tokajskej oblasti (KSK, 2008)
Turistický sprievodca – Tokajská vínna cesta (Združenie Tokajská vínna cesta, 2008)
Juraj Žadanský, Štefan Horník: Obec Veľká Tŕňa 1220 - 1995



Kultúrne dedičstvo a prírodné bohatstvo

Tokajské vínne pivnice

Románsko-gotický kostol

Tradičné recepty

Prekladané rezance

Polnina z kuraťa

Obarinová polievka na dva spôsoby

Poviedky z obce

Tajomstvá Čiernej hory - balada o vrchu, ktorý je opradený mystickými príbehmi – autor: Slavomír Szabó

Búrka za búrkou - skutočný príbeh zo školského prostredia z roku 1953 – autor: Ľubica Andrásiová, Anna Domaniková


***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Vínna cesta – štart, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.