login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Sep 23, 2018

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(241)

vložiť obrázok do galérie

Čerhov

@ :: Trebišov - okolie ::     Mar 12 2009, 11:34 (UTC+0)











Poloha

Obec Čerhov sa nachádza v Košickom samosprávnom kraji v okrese Trebišov. Vedie tu cesta č. 79, ktorá prechádza z Trebišova cez Slovenské Nové Mesto do Maďarska. Od okresného mesta Trebišov je obec vzdialená približne 18 km, od Košíc 62 km. Čerhov má železničné spojenie na trase č. 190 z Košíc cez Slovenské Nové Mesto do Čiernej nad Tisou. Nadmorská výška podstatnej časti obce sa pohybuje od 112 do 120 metrov, čím patrí k najnižšie položeným obciam na Slovensku.

Čerhov sa s ďalšími šiestimi dedinami nachádza v slovenskej oblasti unikátneho regiónu Tokaj. Leží v južnej časti Východoslovenskej nížiny na juhozápadnom úpätí Zemplínskych vrchov. Poloha na mape: –- klikni tu –- .

História obce

Miesto súčasného Čerhova patrí medzi staroosídlené zeme, kde si človek našiel svoje miesto už v mladšej dobe kamennej – neolite. Nachádzalo sa tu sídlisko potiskej kultúry, boli objavené tiež laténske a rímsko-barbarské nálezy.

Kniha Obce zemplínskej župy (Zemplén vármegye köszégei) udáva rok vzniku obce 1067, keď sa údajne nachádza na zozname obcí majetku opátstva.

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku udáva ako rok prvej písomnej zmienky 1329. Písomná zmienku sa týka vlastníckych práv a píše sa v nej, že majetková držba v Čerhove (Chergev) patrí šľachticom z Tolcsvy.

Listina z roku 1557 udáva, že v Čerhov bol zdanený z 8 port. Porta bola brána, ktorá viedla na sedliacky dvor, ale bola taká veľká, že ňou mohol prejsť voz ťahaný koňmi. V tom čase sa nezrátavali obyvatelia dedín, ale dane sa platili od počtu port, čiže sedliackych hospodárskych udalostí. Na jednu portu sa zvykne počítať minimálne sedem usadlíkov (sedliacka rodina a služobníctvo), teda v roku 1557 mal Čerhov minimálne 56 obyvateľov.

Nájazd Tatárov, ako veľkých spojencov Turkov, vstúpil do dejín obce v roku 1567. Dedina ostala vyľudnená, vypálená a obyvateľstvo sa rozutekalo. Ešte aj v roku 1582 tu bolo len necelých 5 obývaných usadlostí. V roku 1610 dokonca platili daň iba z 2 a ¼ porty a v roku 1635 iba zo ¼ porty. Daň z porty bola určená kráľovi, jedna porta sa zdaňovala v hodnote jeden zlatý, čo bolo sto denárov. I tak na prelome 16. a 17. storočia museli obyvatelia obce odvádzať aj svojmu zemepánovi daň v naturáliách (desiatky) i finančne od 50 do 100 denárov ročne na domácnosť. Želiari – ľudia bez vlastnej pôdy – platili rentu od 25 do 50 denárov. Raritne dnes pôsobí informácia, že poddaní v obci boli tiež povinní odkúpiť od zemepána minimálne jeden sud vína ročne.

Začiatkom 18. storočia počet obyvateľov celého východu súčasného Slovenska v dôsledku Rákociovských povstaní a morovej rany značne poklesol. Mnohé dediny úplne zanikli. Aj záznam z roku 1720 udáva, že sa v Čerhove nachádzali iba 3 domácnosti.

V roku 1826 tu žilo 496 obyvateľov, ktorí mali dovedna 60 domov. Hlavnou obživou bolo poľnohospodárstvo, najmä vinárstvo, ale tiež debnárstvo a výroba výrobkov z rákosia. Od roku 1844 poznáme pomerne presné počty i štruktúru obyvateľstva. V danom roku tu žilo 582 obyvateľov, z čoho 181 boli Židia.

V roku 1918 po I. svetovej vojne po rozpade Rakúsko-Uhorska sa Čerhov stal súčasťou nového Československa. V I. svetovej vojne padlo 11 obyvateľov obce, boli to odvedenci do armády. Boje sa Čerhova bezprostredne nedotkli. Zato v roku 1919, keď Maďarská republika rád zaútočila na Slovensko a východ obsadila až po Bardejov, sa bojovalo aj pri Čerhove.

Napriek polohe na juhu Slovenska bola i je Čerhov zložením obyvateľstva slovenská dedina. Napríklad v roku 1930 za I. ČSR tu žilo 539 Slovákov, 32 Maďarov, 29 Židov a 48 obyvateľov iných národností. V tomto období tu pôsobila aj jednotka finančnej stráže, čo boli pohraničníci. Išlo o 10 rodín a všetko boli Česi.

Obec mala už za Rakúsko-Uhorska rýdzo poľnohospodársky charakter. Remeselníci svojou prácou viac-menej nadväzovali na potreby vinárov a roľníkov, išlo teda najmä o kováčov a debnárov. Ľudia pracovali okrem svojich zemí aj v dvoch panských majeroch, ovocnom sade, veľkosklade piva a mlyne.

V roku 1938 po Viedenskej arbitráži sa Čerhov stala obcou Horthyho Maďarska. V marci 1944 boli maďarskými orgánmi Židia z obce deportovaní. Z 20 čerhovských Židov 14 zahynulo v plynových komorách koncentračného tábora. Do maďarskej armády muselo narukovať 42 mužov z Čerhova, z toho 11 padlo.

Vojská IV. ukrajinského frontu oslobodili Čerhov 2. 12. 1944. Nasledujúce tri dni však ešte Nemci na obec útočili z mínometov a diel, palebné pozície mali pri obci Nižný Regmec na území súčasného Maďarska. Dobytím Nižného Regmeca vojna pre Čerhov definitívne skončila. Po oslobodení obce do československého armádneho zboru pod velenie Ludníka Svobodu tu vstúpilo dobrovoľne 21 mužov, z toho padli dvaja.

Obnovením Trianonskej dohody sa Čerhov stal opäť súčasťou Československa.


Genéza názvu obce

1329 – Chergow
1396 - Chergew
1429 – Cergew
1441 – Chergo
1511 – Cherge
1512 – Chergew
1585 – Chergeő
1629 - Csorgő
1920 – Čergov
1948 – Čerhov

Súčasnosť

Obec je súčasťou unikátnej cezhraničnej oblasti Tokaj. Zatiaľ, čo maďarská strana patrí do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, slovenská strana na tento zápis ešte len čaká. I dnes je to prevažne poľnohospodárska a vinárska obec.

V súčasnosti (marec 2009) tu žije približne 830 obyvateľov. V Čerhove nájdete Dom tradícií s miestopisnou etnografickou zbierkou. Tiež obecnú vínnu pivnicu, v ktorej miestni vinári prezentujú svoje vína. V rímsko-katolíckom kostole Narodenia Panny Márie sa nachádza vzácny obraz maliara Vojtecha Klimkoviča z roku 1871 Vzkriesenie Lazara.

Služby turistom

Tokajská obec Černohov má niekoľko podzemných vínnych pivníc. Známa obecná pivnica s kapacitou 55 osôb. Prostredníctvom obecného úradu je možné zabezpečiť si priestor na ochutnávku vín od miestnych vinárov.

Môžete navštíviť expozíciu ľudovej kultúry a umenia v Dome tradícií, kde zároveň sídli turistická informačná kancelária pre slovenský Tokaj. Tu sa dozviete o všetkých možnostiach ďalšieho turistického vyžitia. Kontakt: 0905 471 734.

Medzi turisticky zaujímavé podujatia patria:

- Stavanie mája – folklórny program – vždy 30. apríla
- Oslava sviatku sv. Urbana, patróna vinárov s dňom otvorených pivníc – v 3. májovom týždni
- Tokajské vinobranie s dňom otvorených pivníc – posledná septembrová sobota


Kontakt na samosprávu obce

Adresa: Obecný úrad, Dlhá 100, 076 81 Čerhov
Telefón: 056 - 679 3222
e-mail: starosta(at)cerhov.sk

Domovské internetové stránky: www.cerhov.sk

Spracoval: Slavomír Szabó

Použitá literatúra:
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku (VEDA, 1978)
Z dejín obce Čerhov (Obecný úrad Čerhov,2002)
Cyklotrasy v tokajskej oblasti (KSK, 2008)
Turistický sprievodca – Tokajská vínna cesta (Združenie Tokajská vínna cesta, 2008)


Kultúrne dedičstvo a prírodné bohatstvo

Dom tradícií

Rieka Roňava

Židovský cintorín

Tokajské vínne pivnice

Nositelia tradícií

Folklórny súbor Strapec

Tradičné recepty

Jablčník

Fazuľa na husto

Poviedky z obce

Potlesk - tradovaný príbeh z prostredia miestnych pašerákov z čias I. ČSR – autor: Slavomír Szabó

Podozrenia a dôkazy - príbeh z prostredia dobrovoľných dedinských hasičov zo začiatku päťdesiatych rokov – autor: Anna Domaniková


Historické fotografie

Čerhovské ženské kroje

Keď muži išli do Ameriky a ženy ostali doma

Richtár Juraj Iľko

V druhej polovici 19. storočia

Slováci v tokajskej oblasti

Vojaci v časoch I. ČSR

Matka a dcéry

Brat a sestra

„Štofovo litty a kabaty“






***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Vínna cesta – štart, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.