login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Nov 06, 2018

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(242)

vložiť obrázok do galérie

Malá Tŕňa: Kalvínsky renesančný kostol

@ :: Trebišov - okolie ::     Feb 19 2009, 06:41 (UTC+0)







Malá Tŕňa, okres Trebišov: Renesančný reformovaný kostol sa nachádza na hornom konci obce a tvorí nezameniteľnú dominantu. Vybudovaný bol v roku 1656 na základoch staršieho gotického kostola, ktorého vznik nepoznáme a nevieme tiež, prečo zanikol. Teoreticky by jeho zánik mohol súvisieť s drancovaním a vypálením obce tureckým vojskom v roku 1567, ale táto možnosť ostáva v pozícii hypotézy.

Terajší kostol nechal vybudovať šľachtic Michal Kövér, ktorý pravdepodobne získal svoj majetok od rodu Rákoci (Rákoczy). Takto to aspoň udáva štúdia správcu farského úradu Zoltána Pusztaia. Rod Rákociovcov je so Zemplínom úzko spojený. Svoje meno si dal podľa obce Rakovec (nad Ondavou) v roku 1328. Ako štúdia ďalej uvádza, Michal Kövér bol pravdepodobne vojenským kapitánom v Rákociho službách. Na financovaní výstavby kostola sa podieľala aj Kövérová manželka Helena Balasiová. Svedčí o tom latinský nápis na čelnej strane chrámu, ktorý znie:

„Kostol bol vybudovaný nákladom šľachtica Michala Kövéra a jeho manželky Heleny Balasiovej, kedy Andrej Gál bol prokurátorom v obci, jej starostom Andrej Kgyed, jej notárom Pavol Alberti, senátormi Juraj Tóth, Michal Vinoe atď. Obyvateľstvu dali kostol vybudovať Kövér a Balasiová za duchovenstva Jána Mikolaiho v roku 1656.“

Z dobových záznamov o tom svedčí aj erb tejto šľachtickej rodiny, ktorý sa nachádza v kostole pri kazateľnici. Pri ňom je sprievodný text: „Erb nebohého šľachtica michaľanského Michala Kövéra, ktorý bol za svojho života štedrým darcom cirkvi, tak i po jeho smrti je manželka Helena Balasiová horlivo podporovala výstavbu tejto Božej práce“.

V prípade daného kostola je otázne, nakoľko bol v časoch renesancie naozaj vybudovaný na základoch staršieho chrámu, respektíve či sa okrem základov gotickej stavby nezachovali aj jej iné časti. Podľa Zoltána Pustaia by o tom mohli svedčiť gotické klenby vo východnej časti kostola.

Chrámové zvony boli odliate v rokoch 1772 a 1735. V interiéri sa nachádza drevená kazateľnica z roku 1801. Zhotovil ju Štefan Ney. Je na nej zobrazený pelikán, ktorý kŕmi svoje mláďa. Je to častý výjav, ktorý prezentuje kalvínska cirkev ako príklad obetavosti. Je totiž známe, že pelikánia matka, keď jej deti trpia hladom a nemá ich čím nakŕmiť, umožňuje, aby mláďatá vytrhávali a pojedali mäso z vaku jej zobáku.

K výraznej prestavbe kostola, ktorá mu dala jeho súčasný vzhľad v klasicistickom štýle, prišlo v roku 1848, o čom svedčí aj kamenný reliéf nad vstupným portálom. V tom čase mal však chrám ešte pravdepodobne šindľovú strechu. Tá bola neskôr značne poškodená požiarom v roku 1864, takže v rokoch 1867-68 strechu vymenili, spevnili železnými tiahlami a pokryli plechom.

Oslobodzujúce boje II. svetovej vojny čiastočne poškodili najmä strechu a vežu, stopy po guľkách zo samopalov a guľometov sa nachádzali aj na stenách. Chrám bol upravený do súčasného stavu v päťdesiatych rokoch 20. storočia.

Kostol sa nachádza na zozname chránených nehnuteľností Pamiatkového úradu Slovenskej republiky.

Slavomír Szabó

Použitá literatúra:

Zoltána Pusztai – Krátke dejiny malotrňanského reformovaného kostola
Juraj Žadanský – Náčrt dejín obce Malá Tŕňa




***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Vínna cesta – štart, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.