login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jun 23, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(205)

vložiť obrázok do galérie

Svinica

@ :: Okolie ::     Dec 03 2008, 20:28 (UTC+0)










Poloha

Obec Svinica sa nachádza 17 km východne od Košíc na ceste E 50. Administratívne patrí do okresu Košice-okolie v Košickom samosprávnom kraji. V strede obce je nadmorská výška 250 metrov. V obecnom chotári Slanských vrchov sa nadmorská výška pohybuje od 225 do 885 metrov. Poloha na mape: - - - klikni tu - - - .

História obce

Svinica patrí medzi veľmi staré obce. V katastrálnej mape jej chotára sa uvádza vrch Várhegy, kde bolo staré, doposiaľ neprebádané hradisko. Vidieť ho bolo ešte koncom 19. storočia.

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1276. Vtedy dedinu držal Ethuruh, syn Juraja, pochádzajúci z tarjánskej vetvy rodu Aba. Kráľ Ladislav umožnil Ethuruhovi, aby si ponechal majetky, medzi ktoré patrili Čakanovce, Bidovce, pričom čiastka vo Svinici patrila aj jeho manželke a dcére. Ďalšia časť Svinice patrila synom Petra z Drienova.

Spomínanú Ethuruhovu čiastku Svinice v roku 1293 držal Peter, zvaný Peteuch, syn Petra zo Svinice. Ide o Petra, ktorý v tom čase predal Ťahanovce Petrovi a Jánovi z Drienova. Peter, zvaný Petheuch, bol synovcom Ethuruha, ktorý vlastnil Svinicu v roku 1276.

V roku 1299 Petheuch zo Svinice zničil dedinu Šarišské Bohdanovce, čím jej majiteľovom urobil škodu za 70 mariek. Svoj čin musel odčiniť tak, že im dal svoju dedinu Bidovce. I tak palatín Omodej zaujal Svinicu, proti čomu sa Petheuch zo Svinice v roku 1302 odvolal.

Ako z uvedeného vidieť, už v 13. storočí bola Svinica vyvinutá dedina, naviac v druhej polovici 13. storočia bola aj sídlom feudálnych pánov. Z toho obdobia pochádza aj významný gotický kostol, ktorý sa v dobrom stave a s dobovými freskami zachoval dodnes.

Podľa listiny kráľovnej Alžbety z roku 1384 vieme, že Ján, syn Petheucha, zomrel už dávnejšie bez mužských potomkov. Jeho majetky boli vladárskou stolicou darované Valentínovi, päťkostolnému biskupovi a jeho príbuzným. Biskup Valentín však v roku 1390 vymenil svinické panstvo s kráľom v roku 1390 a kráľ ho ešte v tom istom roku daroval Mikulášovi z Perína.

Portálny súpis z roku 1427 informuje, že dedinu drží Mikuláš z Perína a nachádza sa tu 70 port, čiže usadlostí. Ak na jednu portu počítame aspoň 7 ľudí, Svinica mala minimálne 490 obyvateľov, čo je na vtedajšie časy naozaj ľudnatá obec. V roku 1454 sa dokonca spomína ako mestečko, v ktorom sa vyberalo mýto.

Nasledujúce storočie však prinieslo úžasný úpadok. V roku 1553 tu bolo už len 8 port - usadlostí, takže tu žilo asi 40 až 100 ľudí. V roku 1564 tu už však bolo 16 port. Podľa desiatkového súpisu z obilia vieme, že v roku 1565 tu žilo 26 sedliakov, 21 želiarov a ďalších 47 hláv rodín. Podľa ich mien dokážeme určiť, že 9 rodín bolo slovenského pôvodu, 18 maďarského, 2 maďarského a 18 neistého pôvodu. Treba však konštatovať, že súpis mien robili maďarskí zemania, ktorí zvykli v oficiálnych listinách aj slovenské mená pomaďarčiť.

Podľa písomnosti z roku 1598 vieme, že v tomto roku vo Svinici stálo 53 domov a dedina bola vlastníctvom Juraja Homonnaya. V roku 1601 patrila k hradnému panstvu Trebišov.

Veľký úpadok obce nastal začiatkom 18. storočia. V roku 1715 tu žili len traja sedliaci a jeden želiar, čo značí, že obec takmer vyhynula. V roku 1720 tu však žilo už 12 sedliakov. Cirkevná konskripcia z roku 1746 udáva, že vo Svinici sa hovorí slovensky i maďarsky. V tom čase tu bolo 34 rímskych katolíkov, 52 gréckych katolíkov, 16 luteránov, 42 kalvínov a 83 detí. Maďarskí obyvatelia boli kalvíni, z čoho vyplýva, že tu žilo viac Slovákov.

V roku 1851 tu žilo 176 r.katolíkov, 153 gr.katolíkov, 70 luteránov, 190 kalvínov a 32 Židov. Od 18. tadiaľ viedla poštová cesta v smere z Košíc na Mukačevo, z roku 1851 sa zachoval zápis, že mala stanicu vo Svinici, čo sa dostalo aj do erbu obce.

I keď sa počas I. svetovej vojny boje obce bezprostredne nedotkli, II. svetová vojna život vo Svinici výrazne poznačila. Svinica je totiž zo západnej strany poslednou obcou Dargovského priesmyku. I keď obyvateľstvo bolo Nemcami ešte pred priamym stykom s Červenou armádou evakuované, v dôsledku náletov lietadiel ale aj mín a nájdených granátov zomrelo pätnásť obyvateľov obce.

JRD tu založili v roku 1958, avšak to v osemdesiatych rokoch splynulo s JRD Bidovce. Vo Svinici ľudia pracovali v miestnych autoopravárenských dielňach a na výrobe škvarobetónových tvárnic.

Genéza názvu

1276 - in Zyna
1289 - villa Scine
1293 - de Scynnae
1299 - de Zywne
1302/1369 - de Scywynia
1303/1329 - villa Zywnae
1336 - de Zyna
1337 - villa Zwenye
1347 - de Zynie
1351 - de Scyne
1358 - de Swinie
1369 - poss.Zuynnie
1406 - poss. Zwynye
1427 - Zwynye
1427 - Syna
1430 - poss. Zwynne
1430/1431 - poss. Swynye
1431 - poss. Zwynye
1454 - oppidum Swynye
1487 - Swynye
1553 - Swynye
1553 - Zinye
1577 - Swynie, Zwynie
1773 - slovensky: Swinicža, maďarsky: Sinye, nemecky: Swinitz
1808 - slovensky: Swinica, maďarsky: Szinye
1906 - slovensky: Sviňica



Súčasnosť

Kataster obce má 2 710 hektárov. V posledných rokoch si obec udržiava približne rovnaký počet obyvateľov medzi 820 až 830. V obci sa nenachádzajú žiadne stravovacie a ubytovacie možnosti, najbližšie ich poskytuje motorest v susednej obci Košický Klečenov.

Kontakt

Obecný úrad Svinica
Svinica 282
044 45 Bidovce

Telefón: 055/696 52 25
Fax: 055/696 52 25
e-mail: obecsvinica@stonline.sk
domovské stránky: www.svinica.sk


Použité informačné zdroje:
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
Branislav Varsik: Osídlenie košickej kotliny
Marta Čiderová - Svinica vo svetle 730 ročnej histórie

Spracoval: Slavomír Szabó



Kultúrne dedičstvo a prírodné bohatstvo

Románsko-gotický kostol


Staré príbehy zo Svinice

Komentiašov nový život - skutočný príbeh z tridsiatych rokov 20. storočia o miestnom "zubárovi" - autor: Slavomír Szabó

Čaro s holým zadkom - údajne skutočný príbeh z tridsiatych rokov 20. storočia o miestnom "bosorákovi" - autorky: Anna Domaniková, Viera Adamčová

Vozy obsadené smrťou - skutočný príbeh z oslobodenia obce- autor: Jiří Zaťovič


***


Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slanské vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.