login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Slanec: Ženy a vyšívaný obrus

@ :: Historické foto ::     Sep 25 2008, 14:47 (UTC+0)

Slanec: Táto fotografia pochádza z roku 1940 a vidíme na nej ženy na priedomí domu. Pod vysunutou strechou nad gánkom sa suší bielizeň, pozornosť upúta vyšívaný obrus. Doma vyšívané obrusy neodmysliteľne patrili do každej miestnej kuchyne a boli určitou vizitkou zručnosti domácej panej. Robili sa z domácej hrubšej látky, na ktorú si každá rodina pestovala konope.

Tradícia miestneho pestovania konope končila v období po II. svetovej vojne, keď bolo šatstvo natoľko cenovo dostupné, že sa už doma vyrábať látky neoplatilo. Posledné rodiny prestali s tkaním plátna na krosnách okolo roku 1950, keď miestne jednotné roľnícke družstvo zabralo konopné pozemky.

Spracovanie konope si okrem iného vyžadovalo aj jeho namáčanie. Obyvatelia Slanca chodili konope močiť do jazierka „Močoja“ pri ceste na Slančík. (Toto jazierko už dnes neexistuje.) Konope bolo toľko, že brehy jazierka boli rozparcelované a každá rodina mala určenú časť brehu, pri ktorej môže svoju úrodu namáčať. Jednotlivé parcely boli rozdelené stĺpmi.

Konope sa zbieralo a namáčalo dva razy ročne. Prvý krát v čase kvetu. Z takejto priadze sa dali urobiť tenké nite na jemnejšie látky, napríklad na ženské blúzky. Druhá časť úrody sa zbierala, až keď boli dobré semená na budúcoročnú sejbu. Najskôr sa vytrúsili semená na kusy látok a odložili, potom sa rastliny trhali a dali namáčať. Z druhej časti úrody bola už priadza hrubšia a takisto aj nite. Z nich sa robilo napríklad známe drelichové plátno na nohavice, ktoré sa považovalo za takmer nezničiteľné. Nohavice vydržali aj vyše desať rokov. Úplne hrubé nite a plátno sa robili na výrobu mechov.

Do konca II. svetovej vojny sa krosná na výrobu látok nachádzali v každej domácnosti. Patrilo tiež k zručnosti ženy, aby s nimi vedela dobre pracovať. Už začiatkom štyridsiatych rokov však do krosien na jemnejšie látky dokladali okrem konopných nití aj kupované – pamutové. Ľan sa v Slanci nepestoval.


Slavomír Szabó


Spracované podľa spomienok pani Alžbety Vargovej.

* * *


Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slánske vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.



čitateľov: 3281