login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Slanec: Súkromné roľníčenie

@ :: Historické foto ::     Sep 25 2008, 14:41 (UTC+0)

Slanec: Táto fotografia pochádza z roku 1940 a zobrazuje mlátenie obilia na žatve. V danom čase sa v Slanci nachádzali tri súkromné mláťačky, ktoré boli pre ich majiteľov zdrojom obživy. Zvykli ich prenajímať, v čase zberu úrody s nimi chodili z poľa na pole. Pozemky tu neboli malé, napríklad rodina Vargová, ktorej patrila aj mláťačka z tejto fotografie, vlastnila 28 hektárov, pričom sa neradila medzi vyslovene bohaté gazdovské rody, skôr k lepšiemu priemeru. Daných 28 hektárov však nezahŕňalo len polia ale tiež pasienky.

Keďže jednotné roľnícke družstvo začalo v obci pracovať až od roku 1950, v čase vzniku fotografie sa tu hospodárilo súkromne. Avšak žatva si vyžadovala zapojenie celej obce, tiež nájomných robotníkov, ktorí tu chodili najmä z dedín Nižná Hutka, Vyšná Hutka a Nový Salaš. Kosci údajne v čase žatevnej sezóny zarobili toľko, že potom nemuseli po zbytok roka pracovať. Zvyčajne sa nevyplácalo peniazmi, ale časťou úrody, ktorú potom kosci ďalej predali. Žiadne pole neposkytovalo rovnako dobré zrno na celej ploche a kosci si mali právo vybrať, z ktorej časti poľa chcú svoj podiel.

V obci sa vo veľkom pestovala aj lucerna (miestne nazývaná lucerka) ako krmivo pre dobytok. Koscom prináležala každá deviata kopa z jej kosby. Kopy museli robiť rovnako veľké, čo sa zabezpečilo tak, že z deviatich kôp gazda určil, ktorých osem si berie on.

Žatva nekončila dožinkami, tento zvyk tu prišiel až neskôr. Dovtedy gazdovia pre svojich robotníkov iba nechali urobiť slávnostný obed, ktorý sa zvyčajne skladal z mäsovej polievky a langošov.

Slanec bol známy najmä pestovaním pšenice. Nadúroda sa potom často vymieňala. V neďalekom Bysteri sa napríklad pestovala vo veľkom kapusta a po žatve sa v Slanci usporadúval výmenný trh, kde bysterskí gazdovia prinášali kapustu a menili za obilie.

Za povšimnutie na fotografii stojí aj vysoký stoh slamy, ktorý ostal na poli po vymlátení zrna. Ten sa ďalej používal na kŕmenie dobytka. Časť stohu sa preniesla do domov na povaly, ďalšia časť do stodôl na dvoroch a majitelia väčších polí mali ešte aj ďalšie stodoly za dedinou.

Z obilnín sa však mláťačkou nespracovávala raž. Jej slama bola veľmi cenná na to, aby sa takto dolámala. Raž, i keď v tejto obci pestovaná pomenej, sa mlátila v stodole cepmi, občas dokonca boli najskôr dlhé byle oddelené do klasu. Ražná slama sa používala na výrobu tzv. kyčiek, čiže malých snopov, ktoré sa na seba naviazali a pokrývali sa s nimi slamené strechy. Raž sa využívala tiež ako výplň pri výrobe matracov do postelí.

Súkromné poľnohospodárstvo začalo v Slanci zanikať po vzniku JRD. Štát požadoval od súkromníkov také vysoké odvody z úrody (tzv. kontingenty), že sa už pestovať ani chovať kravy a ošípané neoplatilo. So založením družstva sa spája ešte jedna zaujímavosť. Slanec bol veľmi známy vynikajúcou pšenicou, ale jej kvalita naraz poklesla. Podľa roľníkov to bolo tým, že s traktormi sa prešlo na hlbokú orbu a tunajšie polia mali relatívne tenkú vrstvu humusu. Hlbokou orbou sa na povrch dostala menej úrodná pôda a výnosy z polí výrazne klesli.


Slavomír Szabó


Spracované podľa spomienok pani Alžbety Vargovej.

* * *


Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slánske vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.



čitateľov: 3477