login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jun 23, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(205)

vložiť obrázok do galérie

Slanec: Hrad Slanec

@ :: Okolie ::     Jun 23 2008, 11:31 (UTC+0)







Hrad Slanec nemôžete minúť. Týči sa priamo nad obcou Slanec, cesty k nemu vedú zo všetkých strán pahorku. Najlepší prístup máte po turistickej značke zo stredu dediny. Zachovala jedna trojpodlažná veža a niekľoko stien, pričom na jednej z nich architektonicky vyniká okenný gotický lomený oblúk z niekdajšej kaplnky.

Slanský hrad sa v historických listinách uvádza takto:

1281 - castrum Zelench
1282 - castr. Scelench, Zalanch, Scelench
1283 - castr. Zelench, Scelench
1285 - castr. Scelench
1287 - castr. Scelanch
1303/1329 - castr. Zalanch
1330 - castr. Zalanch
1410 - Salanchuara

Podľa listín z roku 1270 vieme, že hrad v tomto čase ešte neexistoval. Toto približné datovanie má svoje opodstatnenie aj v tom, že až po tatárskom plienení v roku 1241 dal kráľ Béla IV. príkaz na zaľudnenie oblasti prisťahovalcami a zároveň pokyn na výstavbu hradov a pevností, ktoré by dokázali vzdorovať prípadným ďalším nájazdom. Prvá písomná zmienka o hrade však pochádza až z roku 1281. Vtedy Ladislav IV. - Kumánsky bojoval proti Fintovi, krajinskému palatínovi Abovského rodu. Ten podnikal lúpežné výpravy, neakceptoval hospodárske reformy a snažil sa o zosadenie kráľa. Dokonca kráľa Ladislava aj uväznil, tomu sa však podarilo utiecť a Fintu pozbavil palatínskeho stavu. Z roku 1303 sa zachoval dokument, podľa ktorého sa územie Slanec delilo už medzi dve vetvy rodiny - synov Petra zo Slanca, Michala a Petra. Hrad a dedinu získal Michal. Išlo o rod Aba.

Po vymretí rodu Arpádovcov na uhorskom tróne kráľ Karol z Anjou bojoval s uhorskou oligarchiou, pretože táto sa na svojich lokálnych panstvách cítila taká silná, že neakceptovala nadriadenosť žiadneho panovníka. K tejto oligarchii patrili aj páni hradu Slanec. Po vražde palatína Omodeja v Košiciach v roku 1311 sa postavili na stranu Matúša Čáka Trenčianskeho. Po prehre v bitke pri Rozhanovciach sa kráľ Karol I. rozhodol, že túto oblasť zverí niektorému svojmu prívržencovi. Hrad v roku 1330 získal palatín, spišský a abaujvarský išpán Drugeth Viliam. Rod Drugethovcov pochádzal z Neapola, ale od 14. storočia sídlil v Humennom.

Po korunovaní kráľa Ľudvíka I. sa uzavrel do samoty a zomrel v roku 1346. Jeho brat Mikuláš Drugeth zdedil obrovský majetok, v ktorom bolo zahrnutých aj osem hradov, včítane Slanca. Ďalšími dedičmi sa stali syn Ján a neskôr vnuk Mikuláš. Potom bola vlastníkom hradu Mikulášova dcéra Anna. Ďalej jej vnučka, menom taktiež Anna, ktorá sa vydala za vojvodu Ladislava Lossonczyho. Takto sa Slanecký hrad dostal do vlastníctva tohto šľachtického staromaďarského rodu Tomaj. V roku 1387 patril hrad Zemplínskej župe.

V rokoch 1437 - 1439 panoval kráľ Albert, ktorý zomrel skôr ako sa narodil jeho syn Ladislav. Tento dostal prívlastok Pohrobok a jeho nástupné práva na trón chránila jeho matka - kráľovná Alžbeta. Za účelom ochrany Ladislava Pohrobka požiadala o pomoc Jána Jiskru z Brandýsa, ktorý bol známy aj svojimi bojovými aktivitami v bratríckych (husitských) vojskách. Ich protivníkom bola šľachta podporujúca Vladislava z rodu Jagelovcov. Ján Jiskra v roku 1440 obsadil aj Slanecký hrad, pretože rod Lossonczyovcov bol prívrženec protikráľa Vladislava Jagelovského. Ján Jiskra hrad prakticky zničil. Až v roku 1448 ríšsky snem pod vedením Jána Huňadyho za vlády kráľa Žigmunda rozhodol o prinavrátení hradov pôvodným majiteľom. Z príkazu kráľa Žigmunda do držby dostal hrad opäť Ladislav Lossonczy. Nevieme však, či hrad nanovo vybudoval Ladislav Lossonczy, alebo jeho syn Žigmund.

Keď rod Lossonczyovcov vymrel, kráľ Rudolf v roku 1601 dal hrad do držby Žigmundovi Forgáčovi. Hrad však dobyl knieža Bocskay, ktorý prakticky obsadil celé horné Uhorsko. Štefan Bocskay však zomrel v roku 1606 a hrad opäť získal Žigmund Forgáč. V tom istom roku sa Žigmund Forgáč stal aj ríšskym sudcom a od roku 1618 aj palatínom. Zomrel v Trnave v roku 1621.Nasledovali ďalší vlastníci, synovia Adam a Žigmund. Adam sa dokonca v roku 1643 stal hlavným kapitánom Košíc. O rok na to však vydal mesto Košice bez boja Jurajovi Rákocimu, vodcovi protihabsburských povstaní. Sám však utiekol do Viedne k Ferdinandoci III., kde informoval o sile Rákociho vojsk a zapojil sa do boja proti nim. V bitke pri Slanci bol však porazený.

V roku 1679 chceli kuruci dobyť Slanský hrad. Hradná stráž však ešte pred ich príchodom hrad podpálila, aby sa nedostal do rúk nepriateľom a ušli. Zmocnil sa ho kurucký generál Jakub Lestie a dal ho spolu s Turnianskym hradom zbúrať. Ruiny ešte v roku 1703 obsadil ďalší kurucký vodca - František Rákoci II.. V roku 1711 však svoj boj za osamostatnenie Uhorska prehral a išiel do vyhnanstva, kde aj zomrel.

Od tých čias hrad nebol opravený.


-sl-

Použitá literatúra:
Branislav Varsik – Osídlenie Košickej kotliny
František Petro - Zaujímavosti z histórie Slanca a okolia









* * *

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slánske vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.