login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Dec 10, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(226)

vložiť obrázok do galérie

Košický Klečenov: Pomník bojov o Dargovský priesmyk

@ :: Okolie ::     Apr 01 2008, 20:19 (UTC+0)










Medzi obcami Košický Klečenov a Dargov, vedľa cesty E 50 sa v Dargovskom priesmyku nachádza pompézny pamätník padlých hrdinov II. svetovej vojny. V decembri 1944 a januári 1945 sa tu konala jedna z najväčších bitiek na území Slovensky. I keď sa historické štúdie rôznia, podľa nich tu padlo od 20 do 22 tisíc vojakov Červenej armády.

Autorom súsošia na pamätníku je košický akademický sochár Vojtech Löffler a autorom kompletného architektonického riešenia je akad. Arch. B. Janský. Pomník bol postavený v rokoch 1954 – 1955. V tom čase však stál bližšie k ceste. V roku 1965 ho za pomoci ťažkej stavebnej techniky a koľajníc presunuli na súčasné miesto. Stojí presne tam, kde kedysi bolo mínové pole, na ktorom padlo veľa osloboditeľov. Na znak toho okolo pomníka vybudovali ružový sad, kde červené kvety pripomínali krvavú históriu.

Na druhej strane cesty sa nachádzajú vojenské tanky, nižšie protilietadlové delo a náučný chodník, ktorý je však v značne zanedbanom stave. Rovnako Sieň bojovej slávy nie je prístupná verejnosti. Ružový sad zanikol.

Pripomeňme si históriu miestnych bojov, ktoré otvorili Červenej armáde cestu na Košice:


Bitka o Dargovský priesmyk patrila k tým najkrvavejším na území Slovenska. I keď Nemci stavali v Slanských vrchoch pri priesmyku bunkre už od novembra a rovnako vytvárali i mínové polia, o presnom postupe Červenej armády rozhodlo sovietske velenie až 3. decembra 1944.

Úlohou 18. armády IV. ukrajinského frontu, ktorú viedol Anton Josipovič Gastilovič, bolo za pomoci 1. gardovej celovojskovej armády dosiahnuť líniu Košice – Prešov – Bardejov – Zborov. Týmto mali chrániť pred možnými útokmi II. ukrajinský front, vedený maršalom R. J Malinovským, ktorý oslobodzoval obce na území Maďarska i tej súčasnej časti Slovenska, ktorá bola v danom čase pričlenená k Horthyovskému Maďarsku.

18. armáda IV. ukrajinského frontu mala šesť streleckých divízií, ktoré boli rozdelené ma dva zbory. Okrem toho 17. samostatný gardový strelecký armádny zbor, ktorý mal 138. a 2. streleckú divíziu. Tiež 2. gardovú parašutistickú streleckú divíziu. Tiež 95. strelecký zbor, ktorý sa skladal z 24. 237 a 351 streleckej divízie.

Severné územie od prieniku 18. armády chránila sovietska 1. gardová celovojsková armáda, ktorá mala deväť streleckých divízií.

Oproti tomuto vojenskému kolosu stáli Nemci podľa operačného plánu Gizella, ktorý schváli osobne Adolf Hitler. Odpor kládol horský oddiel Le Suire, ktorý mal 3 divízie, presnejšie: 49. horský armádny zbor sa skladal z 97., 100. a 101. divízie.

Útok Červenej armády začal 9. decembra delostreleckou paľbou. O 9:45 sa vojsko pohlo z pozície medzi obcami Kravany a Trnávka a medzi Sačurov a Sečovská Polianka. Prvý deň postúpili o šesť kilometrov. To však nesplnilo ambície generálporučíka Grečka, ktorý chcel dobyť Dargovský priesmyk za jeden deň. Vtedy ešte netušil, že namiesto dňa to bude jeden a pol mesiaca. Až 16. decembra obsadili Dargov a postupovali smerom do vrchov. Tu narazili na tvrdý odpor 101. divízie, ktorej prišla neskôr na pomoc aj 100. divízia. Oproti Nemcom stál 3. gardový strelecký zbor Červenej armády a 11. strelecký zbor, ktoré dohromady tvorili šesť divízií.

Medzitým II. ukrajinský front postupoval z juhu a pôsobil Nemcom nemalé problémy. Hrozilo im, že ostanú obkľúčení v Košickej kotline zo všetkých strán. Je málo známy historický fakt, že slovenské obce, ktoré boli v tom čase pričlenené k Horthyovskému Maďarsku, oslobodzovala najmä 4. rumunská armáda, ktorá bola súčasťou II. ukrajinského frontu. Ich postup až takmer ku Košiciam spôsobil, že 17. decembra Nemci presunuli 1. lyžiarsku divíziu južne a juhozápadne od Košíc.

Po krátkej pauze na obnovu síl IV. ukrajinský front opäť zaútočil 22. decembra 1944 v smere Dargovský priesmyk, ale za štyri dni intenzívnych bojov postúpil asi len o pol kilometra. Aj to nalomilo nemecké plány, ktoré počítali s absolútnou nedobytnosťou. Preto tu na pomoc okupantom prišla nemecká 1. tanková brigáda, ktorej velil Gotthard von Henrici a dovtedy operovala medzi Haniskou a riekou Hornád. S tankami prišla aj nemecká 254. pešia divízia. To 18. armádu IV. ukrajinského frontu prakticky zastavilo až do 18. januára 1945 bez trvalejšieho posunu frontovej línie. Až správy o prenikajúcich osloboditeľoch z juhu ku Košiciam, hrozba obkľúčenia a neutíchajúce útoky Červenej armády donútili Nemcov z Dargovského priesmyku ustúpiť.

-sl-

Použitá literatúra:

J. Lettrich: Dejiny novodobého Slovenska, Bratislava, 1993
Nové obzory: M Broft - Údery Rudé armády za osvobození východního Slovenska v r. 1944 – 1945
Historica Carpatica: M. Sabadoš - Bojové cesty sovietskych vojsk za oslobodenie Košíc
Nové Obzory: E. Vrablic - Oslobodenie a začiatky povojnovej obnovy východného Slovenska.
J. Drábik: Delikty Sovietskej armády na východnom Slovensku (konferenčný príspevok)





* * *


Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slánske vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.