login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Oct 22, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(220)

vložiť obrázok do galérie

Malá Ida

@ :: Okolie ::     May 10 2005, 08:27 (UTC+0)

Prvý kostol stál v obci už v roku 1332.


V dedine sa nachádza viacero starých domov. Ako svedčí nápispod strechou, tento pochádza z roku 1926.


Malá Ida si zachovala svoj vidiecky charakter.


Pohľad ponad strechy na vežu kostola.


Dedina má vlastnú pekáreň.


Podvečerný pohľad na križovatku v centre obce.


Dedinou preteká riečka Ida.

English version / Anglická verzia

Poloha

Obec Malá Ida sa nachádza asi 15 km západne od centra mesta Košice, pričom od mestskej časti Košice-Šaca je len 4 km vzdialená. Cesta vedúca z Košíc smeruje ďalej na Jasov.

Najstaršia história

Malá Ida je veľmi stará obec, prvá písomná zmienka je známa už z roku 1247. Vtedy Peter, syn Juraja z rodu Aba, predal spišskému prepoštovi Matejovi zem a lesy ležiace v oblasti Malej Idy. Išlo o východné územie na ľavom brehu rieky Ida. Nastal však majetkový spor, pretože spomínané pozemky zabral Pousa – predok zemanov z Bašky. V roku 1247 však bola zem i les spätne prisúdené Matejovi. Územie potom získal jeho brat Antaleus, od Antaleusa ako cena krvi (pravdepodobne odškodné za zabitie) za Beňadika de Ruzka na Beňadíkových synov Petra, Beňadika, Kazimíra a Ižipa.

Neskôr došlo na ďalšie zmeny vlastníctva. Ako prvý vznikol spor medzi synmi Beňadika de Ruzka a Sixtom de Toh, ktorý sa riešil duelom, teda opäť sa situácia riešila krvou. Zo súboja vyšiel víťazne Sixt de Toth, ktorý potom v roku 1280 predal pozemky komesovi Dávidovi z Omodejovskej línie rodu rodu Aba a jeho synom Petrovi, Fintovi a Omodejovi. V roku 1300 ešte stále vlastnili pozemky a územie sa v historickej listine spomína ako Omodeus dictus Fejes de Ida. Zachoval sa aj ďalší názov územia, ktorý znie Homodei de Ida, avšak listina s týmto názvom nie je datovaná.

Poznáme aj ďalšieho vlastníka Malej Idy. Bol ním Štefan zvaný Čurka, ktorý vlastnil tiež Poľov. Pochádzal z rodu Aba. Nezachovali sa však listiny, ktorými by sa dalo zdokumentovať, ako získal majetok.

Do vlastníctva územia výrazne zasiahla bitka pri Rozhanovciach v roku 1312. Po nej synovia Štefana Čurku (Tomáš a Mikuláš) utiekli do Poľska. Dediny Malá Ida a Poľov sa po boji stali vlastníctvom Filipa Drugetha. Na príhovor poľského kráľa však v roku 1323 uhorský kráľ Tomáša a Mikuláša omilostil a vrátil im ich dediny. Synovia si rozdelili majetok a Malú Idu získal Tomáš. V roku 1367 už dedina patrila magistrovi Petrovi, synovi Tomáša a vnukovi Štefana Čurku.

Zmena rodového dedenia obce a okolitých lesov nastala v roku 1406. Vtedy palatín Mikuláš z Gary prisúdil možnosť kúpy majetkov v prospech cirkvi, majiteľmi sa stala Spišská Kapitula.

V 15. a 16. storočí došlo na výrazné vyľudnenie dediny. V roku 1427 sa konal portálny súpis a v Malej Ide sa nachádzalo 28 port. Porta je brána do dvora, ktorou môže prejsť furmanský voz. Takéto brány sa stavali len pri majetnejších sídlach, kde okrem vlastníckej rodiny žili aj sluhovia a slúžky. V tom čase sa nespočítavali ľudia, ale veľkosť dediny bola štatisticky uznávaná počtom port. Historici na jednu portu počítajú minimálne sedem ľudí, teda v roku 1427 mala Malá Ida minimálne 196 obyvateľov, čo nebolo málo. V roku 1553 sa tam však nachádzalo už len 7 port, teda asi 49 obyvateľov.

O význame obce svedčí skutočnosť, že už v rokoch 1332 – 1335 tam stál nie len kostol, ale i fara. Miestni kňazi sa volali Demetrius de Minori Ida a Michael de Superiori Ida.. Zachoval sa aj zápis z roku 1347, podľa ktorého bol postavený kostol kamenný, ale bez zvonice. To nebolo nič výnimočné, pretože mnohé kostoly sa stavali bez zvoníc. Zvonice stáli mimo kostolnej budovy, zvyčajne v drevených vežiach. Typické veže na prednej strane kostola sa začali na vidieku stavať až neskôr.

Genéza názvu obce:

1280 - Fel Ida
1300 - Ida
1323 - poss. Ida
1323 - poss. Idaa
1324 - villa Churke Ida
1330 - poss. Felida
1331 - de Kyus Ida
1332 - 1335 - de Minori Ida, de Superiori Ida, Felyda
1347 - de Ida Superiori, poss. Felyda
1358 - de Fevlida
1359 - poss. Kys Ida, Felida
1360 - Ful Ida
1367 - Kysyda, Kysida, de Ida
1379 - Kyshyda, Kysida
1397 - Kys Ida
1427 - Kys Ida
1447 - Chyrkendorff
1553 - Kys Ida
1773 - maďarsky: Kis-Ida
1808 - slovensky: Malá Ida, maďarsky: Kis-Ida
1903 - slovensky: Kišida, maďarsky: Kisida

Osídlenie Malej Idy podľa historika Branislava Varsíka

„Z dokladov o Veľkej a Malej Ide jasne jasne vysvitá, že na území pôvodnej zeme Ida boli najstaršie dve dediny Veľká a Malá Ida, a ako idíme na polceste medzi nimi, a to na území dnešnej Šace, vznikol najstarší kostol na pôvodnej zemi Ida, ktorý slúžil obom najstarším dedinám, ako aj celej pôvodnej zemi Ida. Okolo najstaršieho kostola na zemi Ida len postupne vyrástla aj tretia dedina a to Šaca. Niet nijakých pochýb, že aj spomedzi dvoch najstarších dedín na pôvodnej jednotnej zemi Ida bola dnešná Veľká Ida staršou dedinou než Malá Ida, lebo kým Veľká Ida vznikla na úrodnej rovine, zatiaľ Malá Ida vznikla už hlbšie v údolí medzi vrchmi a lesmi. Preto sa Veľká Ida v najstarších dokladoch uvádza dôsledne len s pôvodným názvom Ida, a mladšia Ida, ktorá vznikla už pri hornom toku rieky Idy, dostala pre rozlíšenie pomenovanie Vyšná Ida (r. 1280 Fel Ida). Pravda, v dobe vzniku Malej Idy neexistovala ešte Šaca ako dedina. Keď sa však na začiatku 14. storočia počet obyvateľstva značnejšie rozmnožil a Veľká Ida v dôsledku svojho bohatšieho chotára počtom svojho obyvateľstva značne prevyšovala Malú Idu, preniká od tridsiatych rokov 14. storočia pomenovanie Veľká Ida a Malá Ida. Dlhšie však travlo, kým starší názov yšná Ida zanikol. Po vybudovaní kostolov vo Veľkej Ide a Malej Ide v Šaci v r. 1332 - 1335 už nebolo kňaza.

Koncom stredoveku tu bola pretrhnutá kontinuita slovenského obyvateľstva podobne, ako aj v obciach Šaca, Poľov a Baška.Malá Ida bola najsevernejšou dedinou v údolí rieky Ida, ktorá sa pomaďarčila. Súpisy z druhej polovice 14. storočia poukazujú na skutočnosť, že tu prevažovalo maďarské obyvateľstvo. Podľa súpisov z rokov 1560 a 1568 má väčšina obyvateľstva osobné mená maďarského pôvodu. Súpis z roku 1696 poukazuje na zvyšujúci sa podiel sloenského obyvateľstva.

Po roku 1696, v čase rákócziovských vojen a nasledujúceho moru, poklesol počet obyvateľov. V roku 1715 tu žilo len sedem rodín, v roku 1720 už desať. Potom nastal nový prílev obyvateľstva, a to prevažne slovenského, o čo svedčí aj lexikon osád z roku 1773, podľa ktorého sa tu už rozprávalo prevažne po slovensky.“

Súčasnosť

Obec Malá Ida dynamicky rastie. V lokalite Panský les sa budujú moderné rodinné domy. Tie osídľujú najmä Košičania, ktorí sa rozhodli pre vidiecky život.

Poviedky z Malej Idy

„Taký ši jak kohút!“ - skutočný príbeh z roku 1958 o miestnom čudákovi so zlatým srdcom; autor: Alena Štrompová
Slovenský cukor - skutočný príbeh z čias Horthyovského Maďarska; autor: Slavomír Szabó
Ukradnutá hus - skutočný príbeh z roku 1946; autor: Jana Hajduová
Pytliakova premena - skutočný príbeh zo štyridsiatych rokov 20. storočia; autor: Eva Hajdu
Zvonenie pre nebožtíkov - mysteriózny príbeh napísané na základe spomienok jedného zo starších obyvateľov obce; autor: Alena Štrompová
Vojaci to vidia inak - skutočný príbeh z II. svetovej vojny; autor: Slavomír Szabó
Prasa v latríne - skutočný a úsmevný príbeh z päťdesiatych rokov 20. storočia; autor: Eva Hajdu

Krátke príbehy

Rúhanie a pomsta - príbeh z prelomu päťdesiatych a šesťdesiatych rokov 20. storočia viažúci sa k Borkovmu krížu - autor: Slavomír Szabó

Historické fotografie z Malej idy

Ženský odev na sviatky a všedný deň

Malá Ida: Fotografia vojaka z roku 1919

Malá Ida: Roľnícke práce okolo roku 1955

Malá Ida: Slama a jej miestny rituálny význam

Malá Ida: Svojrázne zvyky tanečnej zábavy

Rieka Ida

Malá Ida: Spracovanie dreva

Malá Ida: Spracovanie dreva

Malá Ida: Agitátorské nápisy pri náboroch do JRD
čitateľov: 4912