login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Bracovce

@ :: Michalovce - okolie ::     May 09 2007, 12:32 (UTC+0)

.


.


.


.


.


.


.


.


.

Poloha

Obec Bracovce sa nachádza v Košickom samosprávnom kraji v okrese Michalovce na juhovýchod od krajského mesta na ceste 554. Polohou ju možno situovať do stredu Východoslovenskej nížiny na starom nánosovom vale rieky Ondava. Nadmorská výška v strede obce je 105 metrov nad morom, chotár sa pohybuje v rozmedzí 101 až 117 metrov nad morom. Rieka Ondava sa nachádza len 2,5 km od Bracoviec. Poloha obce na mape: - - - klikni tu - - - .

História obce

Chotárne územie Bracoviec bolo osídlené už v neskorej dobe kamennej (eneolit) o čom svedčí archeologický nález sídliska a žiarových hrobov s kanelovanou keramikou. O neskoršom osídlení podali dôkaz nálezy zo staršej doby bronzovej (otomanská kultúra), mladšej doby bronzovej (pilinská kultúra a lužická kultúra), tiež laténsko-dácke a rímsko-barbarské sídlisko.

Prvú písomnú zmienku o obci poznáme z roku 1227. Pojednáva o vlastníctve dediny Ložín. Podľa tejto listiny sa Ložín nachádza pri Bracovciach.

Podľa pomaďarčeného názvoslovia z 13. až 17. storočia sa historik Ferdinand Uličný domnieva, že názov obce je odvodený od staršieho slovenského názvu, ktorý vychádza z mena Bratej, zemplínsky Bracej. Ide teda o staršiu dedinu, ktorá mohla pravdepodobne existovala už pred 11. storočím. Dokonca aj sídlisko z 9. až 10. storočia pri neďalekých Falkušovciach mohlo byť vybudované Bracovčanmi.

Bracovce na počiatku 13. storočia patrili šľachtickému rodu Bogatradvan, a to až do 15. storočia. Potom do 17. storočia patrili zemanom z Čeloviec, Nižného Žipova, zatiaľ čo druhá časť dediny, patriacu pod trebišovské panstvo, vlastnili páni z Perína a Drugetovci.

V roku 1567 Bracovce zaplatili kráľovi daň z 6,5 porty. Porta je brána, ktorou môže prejsť plne naložený voz ťahaný koňmi. V tom čase sa spočítavali porty, teda sedliacke usadlosti, ktoré boli vybavené takouto bránou. V dedine žilo ešte osem domácností želiarov a sluhov, ktorí daň platiť nemuseli. Želiar bol človek, ktorý síce mohol vlastniť pozemok a zvieratá, ale výnosy z pestovania a chovu stačili akurát na uživenie jeho rodiny, takže neobchodoval s nadprodukciou.

V roku 1582 bolo v obci päť port, v roku 1600 tu stálo dvanásť poddanských domov.

Poznáme zápis z roku 1601, podľa ktorého sedliaci z časti patriacej Drugetovcom museli z usadlosti vyplatiť daň jeden zlatý, odovzdať desiatok z úrody na poliach, a tiež každá domácnosť, pokiaľ užívala polia, odovzdala aj po jednej sliepke. V roku 1610 sa platila daň z 1,25 porty a v roku 1635 z 0,75 porty (neúplné hospodárske sídlisko). Od polovice 17. storočia patrili Bracovce šľachtickému rodu Bornemisa. V roku 1770 sa ako majiteľ spomína šľachtic Samusel Aisdorfer. Na konci 16. storočia už v Bracovciach žilo len poddanské obyvateľstvo.

Bracovce sa na začiatku 18. storočia zmenili na malú dedinku. Nebol to však výnimočný jav, pretože v tom čase pod vplyvom vojenských stavovských povstaní a epidémií moru mnohé obce aj úplne zanikli. V roku 1715 tu boli len tri a v roku 1720 sedem sedliackych usadlostí. V tom čase tu boli zemepánmi Kazinciovci, ktorí si vystavali dve kúrie. V jednej z nich bola veľká knižnica s vyše trinásť tisíc knižnými zväzkami. V obci sa narodil aj významný maďarský spisovateľ Gábor Kazinci.

Počet obyvateľov časom narastal, v roku 1787 tu bolo 36 domov, ktoré obývalo 375 obyvateľov. V roku 1828 počet domov narástol na 50 a počet obyvateľov na 398. Tunajší obyvatelia boli aktívni vo Východoslovenskom sedliackom povstaní. Nárast počtu obyvateľov v 19. storočí stúpal. V roku 1869 ich tu žilo 737, v roku 1890 zasa 863 a v roku 1900 už zasa o niečo menej, presne 812. To sa už však prejavila prvá vlna vysťahovalectva do Ameriky. V roku 1891 Bracovce vyhoreli. Na začiatku 20. storočia sa tu už však nachádza výrobňa syra, ktorú vlastnil Ulrich Gelber.

Štatistické údaje z roku 1921 vykazujú 955 obyvateľov, z roku 1940 zasa 1072 obyvateľov. Počas II. svetovej vojny bola obec oslobodená v novembri 1944. JRD tu založili v roku 1958 a v rozmedzí rokov 19711991 malo značný vplyv na obecný rozvoj.

Genéza názvu obce

1227 – Berethe
1349 – Berethey
1773 – Braczejowcze
1786 – Breczejow
1920 – Bracovce, maďarsky: Berettő

Súčasnosť

Kataster obce Bracovce má 961 hektárov. Osídlená časť má 40 hektárov, 863 hektárov je poľnohospodárska pôda. K 1. januáru 2007 tu žilo 937 obyvateľov.

V obci sa nachádzajú tri kostoly – Slovenská evanjelická cirkev a.v. (luteráni), Reformovaná kresťanská cirkev (kalvíni), Rímsko-katolícka cirkev (katolíci). Tiež hrobka zemianskeho rodu Pátay.

V Bracovciach je aktívny Zväz protifašistických bojovníkov, ktorý spája veteránov siedmich okolitých obcí.

Nenachádza sa tu žiadne ubytovacie zariadenie, ani reštauračné zariadenie s ponukou teplej stravy.

Kontakt

Adresa:
Obecný úrad Bracovce
Bracovce 275
072 05 Bracovce
Telefón:
+421 56 649 53 18

Domovské internetové stránky:

www.bracovce.sk

Internetová stránka základnej školy:

www.zsbracovce.edu.sk

Spracoval: Slavomír Szabó

Použité informačné zdroje:

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku (vydavateľ VEDA, 1973)
Ferdinand Uličný: Dejiny osídlenia Zemplínskej župy (vydavateľ Zemplínska spoločnosť, 2001)
Almanach Zemplína (vydavateľ Okresný výbor KSS v Michalovciach, 1958)
Domovské internetové stránky obce Bracovce


Poviedky

Sila kúziel - príbeh z dvadsiatych rokov 20. storočia, o ktorom nás jeho rozprávač presviedčal, že sa to naozaj tak stalo

Divá kura - príbeh z roku 1940

Ďurove poslanie -príbeh z čias I. Slovenskej republiky

Dve večere -príbeh z oslobodenia Bracoviec

Samohonkový komandir - skutočný príbeh z decembra 1944 a januára 1945, keď ruskí osloboditelia učili domácich páliť pálenku

Šťastná nedeľa - skutočný príbeh z roku 1948 o povestných miestnych tancovačkách

Tradičné recepty

Kyslá kapusta s hubami, klobásou a ryžou

Kyslá hubová polievka

Historické fotografie

Obec okolo roku 1925

Dobová fotokoláž



* * *


Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.