login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Nov 20, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(224)

vložiť obrázok do galérie

Lastomír

@ :: Michalovce - okolie ::     May 03 2007, 08:31 (UTC+0)

Erb obce


Pamätník osloboditeľom obce


.


.


.


Park s fontánou


.


.


.


.


.


.


.


Poloha

Obec sa nachádza v severnej časti Východoslovenskej nížiny, v okrese Michalovce, päť kilometrov južne od mesta na brehu rieky Laborec. Poloha na mape: - - - klikni tu - - - .

História

Prvú písomnú zmienku o obci poznáme z roku 1288. Lastomír sa spomína v listine, podľa ktorej kráľ Ladislav IV. daroval lastomírskym zemanom (Ladislav, Dominik, Albert, Ivanko, Gregor – všetko synovia Ivanka) majetok Jenkovce v Užskej župe. Lastomír vlastnili spomínaní zemania rodu Bogatradvan, ktorí boli českého pôvodu. Zemania tu mali svoje kúrie aj v 14. a 16. storočí, kedy ešte stále vlastnili obec.

Podľa spomínanej listiny vieme, že obec Lastomír existovala už pred rokom 1288. V závislosti od slovanského pôvodu mena obce historik Ferdinand Uličný prezentuje názor, že obec existovala už pred 11. storočím a patrí medzi najstaršie slovienske sídliská v okolí.

Najstaršie správy o existencii kostola v dedine poznáme z prvej polovice 14. storočia. V tridsiatych rokoch daného storočia v ňom pôsobil farár menom Beňadik. Patronícium kostola bolo venované archanjelovi Gabrielovi. V toku 1400 dostal lastomírsky farár od pápeža právo predávať odpustky. Historik Ferdinand Uličný sa domnieva, že kostol tu mohol stáť dokonca už pred 11. storočím, a to na mieste terajšieho kalvínskeho kostola.

V roku 1460 tu existovali dve obce – Veľký Lastomír a Malý Lastomír. V určitom čase tu dokonca stáli tri kúrie (kaštiele), ktoré patrili rodom Boronkajovcov, Vladárovcov a Semerejovcov. Neskôr sa ich majitelia menili.

V druhej polovici 16. storočia Lastomír alebo vyhorel, alebo bol zničený kráľovským vojskom. Preto boli tunajší sedliaci v roku 1567 oslobodení do dane. V roku 1570 platila celá obec daň len za tri porty a v roku 1582 len za štyri porty. Obci to pravdepodobne prospelo, pretože už v roku 1600 tu už stálo tridsať obývaných poddanských domov, zemianska kúria, kostol s farou aj škola.

V 17. storočí nastal výrazný pokles obyvateľstva. V roku 1610 Lastomír zdanili z jeden a trištvrte porty a v roku 1635 z jeden a štvrť porty. Vojny a mor na prelome 17. a 18. storočia sa podpísali aj na osídlení dediny. V roku 1715 tu bolo už len sedem osídlených poddanských domácností a dvadsať sedem opustených domácností. V roku 1720 tu bolo dvanásť osídlených poddanských domácností.

Do sedliackeho povstania na východe Slovenska sa v roku 1831 zapojili aj obyvatelia Lastomíra. Vplyvom povstania a cholery tu vtedy zomrelo asi 130 ľudí. Do bojov, ktoré ukončilo vladárove rozhodnutie o zrušení nevoľníctva sa síce Lastomír priamo nezapojil, ale v marci 1848 z obce odišlo okolo päťdesiat mužov, aby sa pridali k slovenským dobrovoľníkom v Košiciach. Boli však prepadnutí pri Sečovciach a do Košíc sa dostala iba menšia polovica.

V roku 1919 pri nestabilite nových hraníc bol Lastomír s okolitými obcami napadnutý Maďarmi. Priamo v Lastomíre sa odohrávala trojdňová bitka pri moste. Potom už toto územie obsadili československí vojaci. I keď I. svetová vojna obec priamo nezasiahla, jej obyvatelia bojovali ako členovia armády a domov sa niektorí vrátili až v roku 1920.

Prvé rádio sa dostalo do obce v roku 1931.

Druhá svetová vojna výrazne zasiahla do života dediny najmä deportáciou Židov v roku 1942. Vzťahy so židovskou komunitou tu pritom boli veľmi dobré a mnohí obyvatelia sa ich snažili pred deportáciou zachrániť ukrývaním. Lastomír bol oslobodený Červenou armádou dňa 26. 11. 1944. Pred príchodom osloboditeľov stihli Nemci vyhodiť do povetria most. Ako spomienka na tento deň je pri Laborci postavený pamätník s tankom T 34.

V roku 1949 tu popri základnej škole bola zriadená aj neúplná stredná škola, ktorú navštevovalo 29 žiakov z Lastomíra a 15 žiakov zo Sliepkoviec. V roku 1951 sa táto škola presťahovala do kaštieľa po statkárovi Júliusovi Szélovi a v školskom roku 1951 – 1952 sa stala už úplnou strednou školou. Od začiatku školského roku 1953 – 1953 to už bola Osemročná stredná škola Lastomír.

Po roku 1947 vzniklo v obci strojové družstvo, ktoré vlastnilo jeden traktor Škoda, vlečku, pluhy a ďalšie mechanizmy. JRD prvého typu tu vzniklo už v roku 1949 a väčšinové JRD tretieho typu tu vzniklo v roku 1957. V roku 1976 sa spojilo s družstvami Budkovce a Sliepkovce, čím spolu vytvorili Agrokombinát Budkovce. Jeho nástupnická organizácia, samozrejme, s inými vlastníckymi pomermi je dnešný Agrospol Budkovce.

Telefón s hovorňou v Potravnom družstve tu bol zavedený v roku 1948. V tom istom roku bol 22. apríla do obce zavedený elektrický prúd. V roku 1949 tu bolo otvorené dedinské kino. Prvý televízor sa dostal do obce v roku 1958. Vtedy sa naň chodila pozerať celá dedina, najmä v čase majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji. V 70-tych rokoch minulého storočia sa postavil v Lastomíre priestranný kultúrny dom, ktorý slúžil aj ako kino. V rokoch 1984 – 1986 sa postavil cez Laborec nový železobetónový most.

Genéza názvu obce

1288 – Lezthemer
1302 – Leztemer
1389 – Lestemir
1391 – Kysleztemer
1412 – Fel Leztemer
1773 – slovensky: Lastomir, maďarsky: Lasztomir


Súčasnosť

Z pôvodných troch kaštieľov, ktoré prečkali aj II. svetovú vojnu, sa Berkovičov a Markovičov nezachovali. Dnes sa tu nachádza len kaštieľ, ktorý ako posledný obýval Július Széll s manželkou Bertou, rodenou Szemereiovou. Jeho výzor je však značne zmenený dodatočnou architektonicky nesúrodou dostavbou. Dnes je v ňom základná škola s ročníkmi 1 až 4.

Zo štyroch kostolov je v obci najstarší evanjelický reformovaný, ktorý pochádza z roku 1785.

Obec nemá reštauráciu s ponukou teplých jedál a turistické ubytovacie kapacity.

Počet obyvateľov Lastomíra sa pohybuje okolo 1170.

K obci patrí pomerne bohatý kultúrny život. Sú to rôzne akcie ako Adventný týždeň (s prehliadkou spevokolov cirkví), Lastomírske obecné slávnosti (vždy prvá septembrová sobota) a ďalšie.

Kontakt:

Obecný úrad Lastomír
Lastomír 322
072 37 Lastomír

telefón: 056/6887541
fax: 056/6887542
e-mail: obeclastomir@minet.sk
domovské stránky: www.lastomir.ocu.sk

Spracoval: Slavomír Szabó

Zoznam použitej literatúry:

Ferdinand Uličný: Dejiny osídlenia Zemplínskej župy (Zemplínska spoločnosť, 2001)
Juraj Kačmár, Michal Beňak: Lastomír (Obecný úrad Lastomír, 1998)
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku – II. diel (VEDA, 1977)


Poviedky z obce

Mašťaľné tajomstvo - príbeh z čias prelomu 19. a 20. storočia – autor: Mária Čigašová

Anjel v tŕní - skutočný príbeh z roku 1938, keď ešte v obci pôsobil statkár Július Széll – autor: Slavomír Szabó

Pýcha a pád Júliusa Szélla - skutočný príbeh z tridsiatych až päťdesiatych rokov 20. storočia – autor: Soňa Jakešová

Prekliate zásnuby - mystifikovaný, ale v podstate skutočný tragický príbeh z päťdesiatych rokov 20. storočia - autor: Soňa Jakešová

Biela tma - skutočný príbeh z roku 1955 – autor: Jana Hajduová

Fiškus, a nie hocijaký - skutočný príbeh z prostredia dedinských zábav z roku 1956 – autor: Eva Hajdu

Kultúrne a prírodné bohatstvo

Pamätník oslobodenia obce

Nositelia tradícií

Juraj Kačmár - hudobník

Tradičné recepty

Plnené zemiakové karbonátky

Hustá fazuľová polievka s údeným mäsom

Zemplínske fánky






* * *


Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.