login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 24, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(249)

vložiť obrázok do galérie

Pozdišovce: Kaštieľ rodiny Sirmajovcov

@ :: Michalovce - okolie ::     Feb 16 2007, 14:06 (UTC+0)

.


.


.


.


.


.


Fotografie zachytávajú stav z januára 2007


Pozdišovce od roku 1640 až do zrušenia poddanstva patrili šľachticom z rodu Sirmajovcov. Títo dali v obci v roku 1648 vystavať neskoro-renesančný kaštieľ. Záznam o pôvode tejto stavby je zachytený nad vstupným portálom do objektu spolu s rodovým erbom. Začiatkom 19. storočia bol kaštieľ prestavaný v klasicistickom slohu, pričom v rokoch 1880 až 1890 došlo aj na ďalšie úpravy. Tentoraz to boli romantizujúce neogotické prvky.

Rodina Sirmajovcov kaštieľ užívala až do vzniku I. Československej republiky. Potom sa vysťahovala do Maďarska a svoj majetok ďalej spravovala prostredníctvom právnych zástupcov. Počas II. svetovej vojny mali v kaštieli svoju posádku Nemci, kde si zriadili aj opravovne vojenskej techniky. Opravovali tu najmä vojenské automobily. Po roku 1948 v kaštieli sídlilo pozdišovské hrnčiarske družstvo.

Medzi významných príslušníkov Sirmajovcov patril Peter - prvý majiteľ Pozdišoviec z tohto šľachtického rodu. Bol podžupanom Zemplínskej stolice.

Menej úspešný bol jeho potomok Andrej Sirmaj, ktorý sa v roku 1692 listom sťažoval, že mu poddaní utekajú za prácou do Poľska. Bolo to však čiastočne spôsobené aj tým, že sa Szirmaiovci zapojili najskôr do povstania Imricha Tökölyho, ako aj neskôr do povstania Františka Rákociho II. Okrem večných bojov v tejto časti vtedajšieho horného Uhorska zúril aj mor. Nespokojnosť poddaných vyvrcholila v roku 1697, keď sa otvorene vzbúrili a tento kaštieľ dokonca i zapálili.

Medzi členov rodiny patrila aj Anna Sirmajová-Kecerová (cca 1615 – 1695). Má veľký podiel na záchrane miestneho folklórneho dedičstva. Zozbierala a vydala zbierku 388 ľudových piesní a tancov, ktorá vyšla pod názvom „Nápevy starých slovenských spjevanek od urozené paní Anny Szirmay“.

Svojou podporou miestneho obyvateľstva bol známy Meňhert Sirmaj, ktorý so štyridsiatimi hrnčiarmi v roku 1743 založil hrnčiarsky cech. Podľa jeho stanov musel každý člen cechu vedieť čítať a písať.

Kaštieľ v obci je pamiatkovo chránený a dnes je v majetku súkromnej spoločnosti. Patrí k nemu aj priľahlý park ohradený kamenným plotom. V súčasnosti tu prebiehajú výrobné dielenské podnikateľské aktivity a kaštieľ čaká na dôkladnejšiu rekonštrukciu.

Slavomír Szabó

Použitá literatúra:

Belo Polla: Hrady a kaštiele na Východnom Slovensku (Východoslovenské vydavateľstvo, 1980)
Slovenský biografický slovník, V. zväzok R-Š (Matica slovenská, 1988)
J.P.Zemplínky: Pripomíname si 685. výr. písomnej zmienky (v Pozdišovské čriepky 1/2000)







* * *


Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.