login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Feb 18, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(248)

vložiť obrázok do galérie

Krásnovce

@ :: Michalovce - okolie ::     Jan 18 2007, 13:48 (UTC+0)

erb obce


.


.


.


.


.


.


.


.


.


.

Poloha

Obec Krásnovce sa nachádza v Košickom samosprávnom kraji v okrese Michalovce. Geograficky leží v severnej časti Východoslovenskej nížiny na starom prírodnom vale Laborca. Od centra okresného mesta je vzdialená približne tri kilometre juhozápadným smerom, resp. asi kilometer od historickej obce Močarany, ktorá je v súčasnosti už časťou Michaloviec. Nadmorská výška v strede obce je 108 metrov, chotár obce má nadmorskú výšku od 105 do 110 metrov. Poloha na mape: --- tu klikni ---.

História obce

Prvá písomná zmienka o obci Krásnovce pochádza z roku 1403, keď kráľ Žigmund daroval šľachticom zo Žbiniec jednu časť panstva Pozdišovce. Ako uvádza listina, v tejto časti panstva sa nachádzala aj obec Krásnovce.

Poznáme aj listiny z 15. a 16. storočia, v ktorých sa obec opäť spomína pod vtedajším názvom Krazna. Podľa historika Ferdinanda Uličného to dokazuje, že pôvodný názov bol slovenského pôvodu – Krásna, a je nepochybné, že prvými obyvateľmi obce boli Slováci. Vzhľadom na to, že listina z roku 1403 uvádza Krásnovce už ako jestvujúcu obec, je dôvodné domnievať sa, že vznikla ešte pred 15. storočím. Z listín nepriamo vyplýva, že Krásnovce už v 14. storočí patrili k panstvu Pozdišovce, kde prináležali aj v 15. a 16. storočí. Vtedy sa vystriedalo niekoľko vlastníkov dediny, boli to šľachtici z Hrádku, zo Žbiniec, Pozdišoviec a Šemšeiovci.

Podľa sčítania obyvateľov v Krásnovciach v polovici 16. storočia žilo pätnásť až dvadsať poddanských rodín. Zaujímavá epizóda sa viaže k prelomu rokov 15661567, keď kráľovské vojsko vypálilo majetok štyrom sedliackym rodinám. Tieto, do času kým si nepostavili nové domy, nemuseli kráľovi odvádzať daň. Z toho roku pochádza aj záznam, že aj po zásahu kráľovského vojska ostalo v Krásnovciach nepoškodených 5 a trištvrte porty. V roku 1582 tu napočítali už len štyri porty. V tom čase sa nespočítavali obyvatelia, ale porty – teda veľké brány do hospodárskych usadlostí, ktorými mohol prejsť plne naložený voz. Jedna porta znamenala jednu celú rozvinutú hospodársku usadlosť, v ktorej žila zvyčajne sedliacka rodina so služobníkmi, alebo aj rodiny služobníkov.

Podľa historika Uličného jestvoval v Krásnovciach kostol minimálne v 17. storočí, na archeologický nález jeho základov sa ešte len čaká. Koncom 17. storočia bol už však tento kostol opustený a v ruinách.

Podľa ďalších zápisov v roku 1660 bolo v Krásnovciach šestnásť obývaných poddanských domov. V tom čase to bola stredne veľká obec s výlučne poddanským obyvateľstvom. Dedina sa však postupne zmenšovala, jej obyvateľstva ubúdalo. V roku 1715 sa tu nachádzali len štyri domácnosti, v roku 1720 deväť domácností.

V sedemdesiatych rokoch 19. storočia, kedy Zemplín postihla opakovaná neúroda a hladomor, sa začala prvá vysťahovalecká vlna obyvateľov do Ameriky. Druhá vysťahovalecká vlna začala v desiatych a vyvrcholila v dvadsiatych rokoch 20. storočia.

V roku 1919, v čase vzniku Československej republiky, sa k „československej“ národnosti hlásilo 492 obyvateľov, k rusínskej 28 a k nemeckej 5. Žilo tu teda 525 obyvateľov. Zaujímavé je porovnanie s rokom 1921, kedy sa tu k „československej“ národnosti hlásilo 451 obyvateľov, 1 obyvateľ k ruskej národnosti, ale už aj 35 obyvateľov židovskej národnosti. Pre zaujímavosť, v roku 1930 sa podľa výsledkov sčítania ľudu hlásilo k Slovákom 474 obyvateľov, ďalej tu žilo 37 Židov, 5 Maďarov, 2 Rusíni a 1 Nemec.

Počas II. svetovej vojny sa vojská Wehrmachtu nasťahovali do dediny 27. 8. 1944, pričom bývali v škole, ale aj v domoch jednotlivých rodín. Sovietska armáda oslobodila obec dňa 26. 11. 1944.

V roku 1961 tu stálo už 120 domov. V roku 2001 tu žilo 574 obyvateľov slovenskej národnosti, 2 maďarskej, 2 českej, 2 rusínskej a 2 ukrajinskej národnosti.

Genéza názvu obce

1403 – Cresna
1422 – Crazna
1428 – Kraszna
1773 – Krasnowcze
1808 – slovensky: Krásnowce, maďarsky: Krásznóc, Karaszna
1920 – Krasnovce
od 1927 do súčasnosti - Krásnovce

Súčasnosť obce

Dňa 9. 1. 2007 žilo v obci presne 596 obyvateľov. V obci sa nachádza materská škola, pohostinstvo, ale netypické je, že tu nie je žiaden kostol. Nahrádza ho Dom nádeje, kde sa striedavo konajú bohoslužby gréckokatolíckej a rímskokatolíckej cirkvi.

Obec nemá chránené kultúrne pamiatky, významnejšími objektmi sú starý židovský cintorín a drevená zvonica. Obec v súčasnosti nemá reštauračné zariadenie s ponukou teplej stravy ani ubytovacie kapacity.

Kontakt

Obecný úrad Krásnovce
Krásnovce 131
072 01 Pozdišovce

Telefón: 056/688 71 41

E-mail: krasnovce@minet.sk


Použitá literatúra:

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku (vydavateľ VEDA, 1973)
Ferdinand Uličný: Dejiny osídlenia Zemplínskej župy (vydavateľ Zemplínska spoločnosť, 2001)
Krásnovce 1403 – 2003 (vydavateľ Excel enterprise, 2003)
Almanach Zemplína (vydavateľ Okresný výbor KSS v Michalovciach, 1958)


Poviedky

Podivné videnie - tradovaný príbeh z roku 1938. Autor: Slavomír Szabó

Manina premena - príbeh z roku 1938. Autor: Eva Hajdu

Srdce na Zemplíne - skutočný príbeh z roku 1939 o vysťahovaní českých učiteľov zo Slovenského štátu. Autor: Soňa Jakešová

Dva kone - skutočný príbeh zo dňa 26. 11. 1944, keď bola obec oslobodená. Autor: Slavomír Szabó

Jedna bosá noha - skutočný príbeh z oslobodenia obce. Autor: Anna Domaniková

Svadba za šesťdesiat korún - skutočný príbeh z roku 1953, keď bola menová reforma. Autor: Anna Domaniková


Historické fotografie

Československá armáda

Portréty vidiečanov

Kurz varenia

Svadba Cuprákovcov a Kriváňovcov

Pred svätením pasky

Založenie JRD

Netradičný umelecký prejav

Tradičné recepty

Kapustové hičkoše

Nalečnik

Podbité bandurky

Bandurky na kvašno s fazuľu

Zaujímavosti

Židovský cintorín

Zvonica




* * *


Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.