login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Seňa: Štefan Kolivoško – spisovateľ

@ :: Nositelia tradícií ::     Dec 15 2006, 08:32 (UTC+0)



English version / Anglická verzia

Seňa: „História pre národ živý je tým, čím je svedomie pre človeka. Človek bez svedomia je koža biedna, daromná; národ bez vedomostí o sebe a predkoch svojich je hromádka koží otrockých“ – takto znie jeden z výrokov Jozefa Miloslava Hurbana, a niet dôvod mu odporovať.

V súčasnosti sa deti v škole učia viac o Tridsaťročnej vojne, alebo vylodení v Normandii, než o histórii vlastnej obce. O tej sa zvyčajne neučia vôbec. Znalosti dospelých zvyčajne tiež nebývajú valné, a tu si je potrebné uvedomiť jednu skutočnosť. Keď som pred rokmi robil rozhovor s Mgr. Štefanom Kolivoškom, povedal: „Pokiaľ človek nepozná vlastné korene, históriu svojej dediny a komunity, len ťažko si k nej vytvorí hlbší vzťah. A pokiaľ si nevie vytvoriť vzťah k vlastnej obci, ako si ho vytvorí k svojmu kraju, alebo štátu?“

Seňan Mgr. Štefan Kolivoško, spisovateľ a zástupca riaditeľky Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach, patrí medzi tých málo slovenských autorov, ktorí sa zaoberajú regionálnym výskumom, študujú staré tlače, zbierajú historické fotografie, vyhľadávajú dokumenty v archívoch, zhovárajú sa s najstaršími obyvateľmi jednotlivých obcí a píšu knihy. Knihy zachytávajúce históriu dedín, a to spôsobom nanajvýš príťažlivým. Neobmedzuje sa len na súhrn historických faktov, ale dobrým rozprávačským spôsobom približuje jednotlivé dejinné epochy, etnografické zvláštnosti, ale i záhady, na ktoré je i naša minulosť bohatá.

Niektorí historici obecné monografie nazývajú „hodovou literatúrou“. Teda knihami, ktoré vznikajú, keď sú hody, rôzne jubilejné oslavy a podobne. Literatúra Štefana Kolivoška sa však z tohto tendenčného označenia vymyká. Na tvorbu svojich diel si necháva dostatok času na regionálny historický výskum a nevenuje len sa prepisovaniu a zhŕňaniu už kedysi napísaného. Vďaka archívnym výskumom v každej knihe prináša doposiaľ neznáme kapitoly miestnej histórie. Naviac, odmieta písať novodobé dejiny, teda históriu obcí od roku 1945, aby – ak sám hovorí – si zachoval objektivitu a nepodliehal tendenčnosti.

„Časom sa vo mne prebudil hlbší záujem o históriu rodnej Sene. Zároveň aj o históriu okolitých obcí, lebo za svoju užšiu pátriu som vždy považoval ten kus zeme Abova, ktorý sa tiahne južne od Košíc, medzi Slánskymi vrchmi a Moldavskou nížinou. Spoznávanie tejto zeme, stalo sa pre mňa akýmsi druhom poslania. Je však sebecké, ak človek získané poznatky neodovzdá iným ľuďom. Preto som rád, že tieto poznatky som mohol zúročiť pri tvorbe kníh o histórii Sene, Šace, Ždane a Jasova,“ hovorí Štefan Kolivoško.

V čase vzniku tohto príspevku (rok 2006) práve ukončoval ďalšiu zo svojich kníh – Haniska. Verme, že svoj znalostný potenciál a rozprávačský talent využije ešte pri tvorbe mnohých ďalších diel.

Kontakt:

Štefan Kolivoško: kolivosko@centrum.sk
Mobil: 0904 666 442



***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Zachráňme svoju identitu, ktorý podporila spoločnosť U. S. Steel Košice.

čitateľov: 8734