login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 07, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(212)

vložiť obrázok do galérie

Vyšný Lánec

@ :: Okolie ::     Sep 29 2006, 07:57 (UTC+0)







English version / Anglická verzia

Poloha

Obec Vyšný Lánec sa nachádza necelých 25 kilometrov juhozápadným smerom od Košíc medzi v blízkosti obce Nižný Lánec. Leží na rozhraní Košickej kotliny a Bodvianskej vrchoviny.

História

Územie, na ktorých sa nachádzajú obce Nižný Lánec a Vyšný Lánec, je známe archeologickými nálezmi stredovekej keramiky, ktorá potvrdzuje pôvodné slovanské osídlenie. Obe obce sa vyvíjali v spoločnom čase a majú i spoločnú prvú písomnú zmienku z roku 1267. V nej sa píše len o jednom Lánci, z čoho profesor Varsik vyvodzuje, že v tom čase obe dediny existovali ako jeden celok.

Prvá písomná zmienka uvádza rozsudok kráľa Štefana mladšieho, ktorý sa týkal majetkových sporov o zem Adriána z Lánca (Adriani de Lanchi). Spor sa viedol medzi Konrádom z Arky (Corladus de Archay), jeho synom Michalom, Jakubom z Lánca a Egidom, synom Juraja, ktorí zastupovali jednu stranu sporu. Na druhej strane bol Kunc (Cunch), syn Michala. Kráľ vyriešil ich spor rozdelením územia. Práve týmto aktom sa pôvodné osídlenie Lánec mohlo rozdeliť na Vyšný Lánec a Nižný Lánec.

Dnešný Vyšný Lánec získal Konrád z Archy a v tom čase sa nazýval Konrádov Lánec. Pretože na druhej strane sporu bolo viacero účastníkov, Nižný Lánec sa neskôr rozdelil na Stredný Lánec a Nižný Lánec, ale Stredný Lánec sa neskôr vyľudnil a zanikol. Hranicu medzi Nižným a Stredným Láncom pritom tvoril potok Kaňapty.

Portálny súpis z roku 1427 uvádza, že vo Vyšnom Lánci bolo 5 port. Porta je veľká drevená brána do hospodárskej usadlosti, ktorou môže prejsť naložený voz ťahaný koňmi. V tom čase sa nespočítavali ľudia, ale porty, čiže usadlosti. Na jednu usadlosť je možné počítať s minimálne siedmimi ľuďmi, pretože v nej žili nielen členovia rodiny, ale aj čeľaď. V roku 1427 teda vo Vyšnom Lánci žilo minimálne 35 ľudí. Keď to porovnáme napríklad z Perínom, kde v rovnakom čase žilo vyše 500 ľudí, Vyšný Lánec bola malá obec. Menšia aj ako Nižný Lánec, kde v danom roku žilo najmenej 77 obyvateľov.


Podľa historika Branislava Varsíka okrem archeologických nálezov aj miestne názvoslovie potvrdzuje, že pôvodné obyvateľstvo tejto zeme bolo slovanské. Napríklad potom Kanyapta je pomaďarčením pôvodného názvu Kanatopta. Názov Kanatopta sa nachádza aj v listine z roku 1298. V staroslovienčine to značilo miesto, kde sa kone topili. To súviselo s močaristou zemou a bahnom, podľa ktorého dostal potok meno. Elimináciu až úplný ústup Slovanov dáva Varsík do súvislosti s tatárskymi vpádmi v roku 1241, kedy došlo takmer k úplnému vyľudneniu okolitého územia. Až potom tu prichádzali Maďari a Nemci. Mená prvých známych držiteľov zeme (Kunc – Cunch a Konrád – Corladus) svedčia o nemeckých zakladateľoch dedín. V druhej polovici XIII. storočia sa na tomto území už pestovalo víno, a ako píše Varsík „je všeobecne známe, že priekopníkmi tohto pestovania vína na území Abaujskej stolice boli v XIII. storočí predovšetkým nemeckí hostia“.

Podľa súpisu obyvateľov, ktorých mená sa zachovali, však možno konštatovať, že v roku 1558 žilo vo Vyšnom Lánci aj slovanské obyvateľstvo. Podľa stoličného protokolu z roku 1590, ako aj zápisov z rokov 1635 a 1638 bol Vyšný Lánec slovenskou dedinou.

Nájazdmi Turkov a neskôr v dôsledku Rákociho povstaní došlo k ďalšiemu výraznému vyľudneniu územia. Potom nastalo nové zaľudňovanie. Do obcí prišli aj Slováci (grekokatolíci), ale popri prisťahovaných Maďaroch tvorili menšinu.

V roku 1630 Vyšný Lánec neplatil dane naturálnou formou, ale peňažne. Odviedol 2 florény a 50 denárov. Keďže mali na peňažitú formu platby, je možné predpokladať, že sa tunajšiemu obyvateľstvu relatívne darilo.

V 18. storočí to bola poľnohospodárska zemanská obec. V roku 1772 tu žilo 13 zemepánov, z ktorých boli najznámejší Lánczyovci a Fayovci.

Podľa zápisu z roku 1828 tu žilo 189 obyvateľov v 27 domoch.

Od 2. novembra 1938 do 21. januára 1945 bola obec pričlenená k Maďarsku pod správou Mikósa Horthyho. Na konci II. svetovej vojny bol Vyšný Lánec násilne evakuovaný a utrpel aj značné majetkové škody.

Po februári 1948 začala kolektivizácia pomerne skoro a prvé JRD tu vzniklo už v roku 1950.

Genéza názvu:

1267 – de Lanchi (pri odobnom mene)
1268 – de Lanchi
1298 – terra Lanc (zem), de Lanc
1303 – de Lanch, possessio Lanch (usadlosť)
1318 – de Lanch
1319 – de Laanch, possessio Lanch
1324 – de Lanch
1332 – de Lanch
1348 – Lanch
1353 – possessio Lanch
1359 – possessio Lanch, Olsolanch
1372 – possessio Corlatlancha
1395 – Konchlach, Kunchlancia
1402 – Lanch
1405 – possessio Lanch
1406 – Konchlanchya, Veglanch, Lanch
1409 – de Lanch
1410 – Lanch
1427 – Lanch
1485 – Felsewlancz, Kezebselancz
1520 – Alsolancz
1564 – Also Lancz, Kewzep Lancz, Felsew Lancz
1590 – Felső Lácz – Tót Láncz – Kórlát Láncz
1635 – Thott Lancz
1638 – Tót Láncz
1773 – slovensky: Nizny, Wissny, Stredny Lancz; maďarsky: Alsó, Felső, Középső Láncz
1808 – Alsó, Felső Láncz

Pôvod názvu

Na pôvod názvu majú rôzni historici rôzne pohľady. Historik Stanislav odvádza slovo Lánec od českého slova „Lán“. Najstaršie dejiny českých obcí, ktoré majú v názve Lány, však siahajú len do XIV. storočia, preto toto odvodenie Varsík spochybňuje.

Historik Kniezsa odvodzoval názov od maďarského „Lánc“, ktoré bolo prevzaté od juhoslovanského slova „Lanc“, ktoré aj v bulharčine znamená „reťaz“. Toto slovo sa udomácnilo aj vo východoslovenskom dialekte ako „Lancug“, alebo „Lancuch“. K tomuto názoru sa pripája aj historik Branislav Varsík.

Historik Moor odvádza názov Lánec od nemeckého slova „Lannzug“, čo tiež znamená „reťaz“. Varsík túto teóriu odmieta, keďže v tom čase takto Nemci označovali reťaz konkrétneho baníckeho stroja, ktorý sa tu s najväčšou pravdepodobnosťou nepoužíval.

Súčasnosť

Vyšný Lánec dnes netvorí samostatnú obec. Spolu s historickými obcami Perín a Chym tvorí jednu administratívnu obec Perín-Chym.

Použitá literatúra:
Branislav Varsík: Osídlenie Košickej kotliny
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku

Spracoval: Slavomír Szabó


Poviedky z obce Vyšný Lánec

Financ pod lístím, gróf pod hlohom - skutočný príbeh z rokov 1919 – 1938, v ktorom vystupuje jeden z najznámejších pánov obce - gróf Lánczy – autor: Anna Domaniková

Oráčov údiv - tradovaný /údajne skutočný/ príbeh, ktorý sa vraj odohral okolo roku 1920 – autor: Slavomír Szabó

Koniec Kardosových hrdinstiev - skutočný príbeh o miestnom vtipkárovi z roku 1943 – autor: Anna Domaniková

Krátke príbehy

Gróf - trhan - príbeh zo života grófa Bélu Lánczyho - autor: Anna Domaniková

Tri prasce cez hranice - príbeh decembra 1944 - autor: Anna Domaniková

Historické fotografie

Žatva

Deti a škola







***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Zachráňme svoju identitu, ktorý podporila spoločnosť U. S. Steel Košice.