login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jun 23, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(205)

vložiť obrázok do galérie

Trstené pri Hornáde

@ :: Okolie ::     Sep 18 2006, 12:39 (UTC+0)










English version / Anglická verzia

Poloha obce

Trstené pri Hornáde patrí do okresu Košice-okolie. Nachádza sa približne 25 kilometrov južným smerom od Košíc – na strete Slánkych vrchov a Košickej kotliny. Jediná prístupová cesta je z obce Ždaňa. Obec sa nachádza v bezprostrednej blízkosti hranice s Maďarskom. Starou cestou je tiež spojená aj s maďarskou obcou Kéked. Táto cesta je však uzatvorená a nie je na nej hraničný prechod. Chotár Trsteného má 920 hektárov.

História obce

Územie súčasného chotára obce bolo obývané už v praveku. Dokladom toho je nálezisko z paleolitu (staršia doba kamenná) a neolitu (mladšia doba kamenná). Neolitické nálezisko bolo sídlom bukovohorskej kultúry. Našli sa tu aj nálezy zo železnej doby a z doby rímskej. O tom, v ktorom čase osídlili toto územie Slovania, dokladujú nálezy u ich opevnenia z 9. až 12. storočia.

Prvú písomnú zmienku o obci poznáme z Varadínskeho registra z roku 1215. Trstené sa v tom čase spomína ako obec menom Saka (Zaka). Tento názov pravdepodobne vznikol od Slovanského mena Sak – Saka. O tom, že nešlo len o osídlenie (possesio), ale o riadnu dedinu, svedčí termín „villani“, ktorým sa označovali obyvatelia hotových obcí.

V druhej polovici 13. storočia patrila obec k hradu Abaujvár. V tom čase však došlo aj k jej vyľudneniu. Bolo to pravdepodobne vplyvom tatárskych vpádov a následných epidémií. Kráľ Belo IV. so svojim synom – spolukráľom Štefanom V., na toto územie prizývali obyvateľstvo nemeckej národnosti. Títo za osídľovanie získavali rôzne výhody. V prípade Tsrteného to však bolo inak. Kráľ vyľudnené územie Saky daroval dal do držby za verné služby Hertwikovi, kastelánovi hradu Tubul a jeho bratovi Herrikovi. Darovacia listina pochádza z roku 1265 a v nej je obec uvádzaná ako vyľudnená. Zem Saka v tom čase patrila k hradu Abaujvár.

Listina hovorí aj o tom, že zem Saka dostal od kráľa Imricha muž menom Čepan, ktorý bol dedo bratov Hertvika a Herrika. Keďže kráľ Imrich vládol v rokoch 1196 až 1204, môžeme predpokladať, že aj obec Saka vznikla, alebo už existovala v tomto období. Patrí teda medzi skutočne najstaršie obce v celom regióne.

Bratia Hertvik a Herrik sa rozhodli dedinu znova osídliť. Práve v tom čase po tatárskych vpádoch sa z Potisia do údolia Hornádu tlačili Maďari. Podľa historika Varsíka bezpochyby práve nimi bratia zaľudnili opustenú dedinu. Tento názor potvrdzuje aj skutočnosť, že v tom čase dedina získala nový názov - Nádošť. Názov je maďarského pôvodu a vznikol pravdepodobne podľa trstinového porastu zeme pri Hornáde.

Dňa 20. júna 1283 vzal kráľ Ladislav všetky majetky Jakubovi a Vitálišovi, synom Herrika. Urobil tak, pretože títo synovia zničili hlavnému kráľovmu zbrojnošovi Andrejovi jeho dedinu Paah. Majetky dal Andrejovi, takže tento sa stal novým majiteľom časti obce, ktorá predtým patrila Herrikovi. Majiteľom druhej časti obce ostal Hertvik. Po roku 1294 však Hertvikov syn predal túto čiastku dediny magistrovi Blažejovi a Jánovi, synom komesa Mikuláša z Fony za 70 mariek.

Situácia okolo vlastníctva dediny však nie je úplne taká jednoznačná. Až priveľmi sa komplikuje. Historik Branislav Varsík o tom píše: „Treba však dodať, že do držby čiastky zeme Nádosť sa dostáva ešte za vlády Vladislava IV. Aj nádoštská vetva rodu Aba. Tak z listiny jágerskej kapituly (nedatovanej) sa dozvedáme, že kráľ Ladislav IV. vydal mandát, ktorým nariadil jágerskej kapitule, aby vyslala poverenca, v prítomnosti ktorého by mag. Martin, notár kráľovského dvora, späť uviedol Ladislava, syna Mikuláša, do všetkých majetkov a zvlášť do čiastok v dedinách Nádošť a Krásna nad Hornádom, ktoré držal spomenutý Mikuláš, otec Ladislavov. Teda do čiastky Nádošťu sa dostala táto takzvané nádoštská vetva rodu Aba už za Mikuláša, otca Ladislava, čo sa ľahko mohlo stať už aj preto, že tento Mikuláš, syn Abu a otec Ladislavov, už v roku 1270 držal susednú dedinu Skároš. Za spomenutých však zmien držiteľov vlastného Nádošťa v posledných dvoch decéniách, resp. i na začiatku XV. Storočia dostala sa táto vetva rodu Aba do držby celého Nádošťa a Dominik, syn Ladislava, mal už Nádošť za sídlo celého svojho panstva. Roku 1321 sa už Dominik uvádza ako z Nádošťa, ba aj celé panstvo sa potom nazýva nádoštským.“

Niekedy tesne pred rokom 1333 zomrel Dominik, syn Lacka bez mužských potomkov. Kráš Karol dal v roku 1335 jeho panstvo palatínovi Villermovi Drugethovi, teda aj Nádošť. Aj palatín Drugeth si zvolil Nádošť za svoje sídlo, čo dokumentuje i listina z roku 1348, podľa ktorej v Nádošti ešte bývala jeho manželka - už ako vdova.

Podľa záznamov z vyberania pápežských desiatkov vieme, že v rokoch 1332 - 1337 bol už v Nádošti kostol aj kňaz menom Jakub (Jacobus). Súčasné Trstené pri Hornáde teda v stredoveku zohrávalo významnú úlohu. Bolo to jednak tým, že sa tu nachádzalo sídlo panstva, ku ktorému prináležali aj iné dedine, stál tu kostol s kňazom, čo v tých časoch nebolo v každej dedine a naviac za z listiny z roku 1416 dozvedáme i to, že sa tu vyberalo mýto.

Podľa historika Varsíka boli zakladatelia dediny Slováci, ktorý ju však niekedy v polovici 13. storočia opustili, alebo inak bola vyľudnená. Nové obyvateľstvo, ktoré ju potom osídlilo, bolo maďarského pôvodu. Slovenské obyvateľstvo sem opäť začalo prenikať najmä od 17. storočia. V roku 1720 tu žilo šesť poddaných rodín.

V roku 1746 sa tu rozprávalo maďarsky aj slovensky približne v rovnakej miere. V tomto roku tu žilo 90 rímskych katolíkov, 97 gréckych katolíkov, 4 luteráni, 49 kalvínov a 95 detí. Dedina teda mala 335 obyvateľov, čo naozaj nebolo málo.

Obec mala aj v 19. storočí prevažne poľnohospodársky charakter. Miestni obyvatelia často pracovali na majetkoch veľkostatkárov. V čase nástupu I. svetovej vojny tu boli veľkostatky rodiny Ištványiho, Šimona a Gedeona. Bola to veľká obec, avšak časté epidémie, najmä cholera, znižovali počet obyvateľov. Podľa záznamu z roku 1880 tu žilo 958 ľudí.

Po ukončení I. svetovej vojny a vzniku Československa bolo Trstené začlenené do nášho nového štátu. Napriek tomu v roku 1919 na nie dlhý čas osadila maďarská Červená armáda.
Aj za prvej republiky si Trstené pri Hornáde zachovalo svoj prevažne poľnohospodársky charakter. Pracovali tu už však aj kováči, kolári, stolár, obuvník, studniar a ženy si privyrábali ako tkáčky. V obci sa nachádzal aj mlyn. Podľa počtu obyvateľov sa obec rozvíjala. V roku 1921 tu žilo 1 082 obyvateľov, v roku 1930 ich bolo 1198.

Početný stav obyvateľov Trsteného pri Hornáde za 1. ČSR mierne narastal. Kým r. 1921 tu napočítali 1 082 osôb, r. 1930 ich už bolo 1 198.
Na základe Viedenskej arbitráže z 2. novembra 1938 Trstené pripadlo Maďarsku. Muži rukovali do maďarskej armády, ktorá s nástupom II. svetovej vojny bojovala po boku Nemecka a z dediny v boji zahynulo asi tridsať vojakov. Niektorí však utiekli do 1. československého armádneho zboru pod velenie Ludvíka Svobodu a do 2. československej paradesantnej brigády. Počas II. svetovej vojny boli z Trsteného deportované aj všetky štyri židovské rodiny. Prežilo to len jedno nedospelé dievča.

Trstené bolo oslobodené 18. decembra 1948 za veľmi vypätej situácie. Na rozdiel od iných dedín sa odtiaľ maďarské vojsko nestiahlo, ale rozhodlo bojovať priamo v dedine. Ruské jednotky spustili na obec paľbu z kaťusí a zničili šesť domov v dolnej časti obce pri maďarských hraniciach. Zahynulo aj päť nevinných dedinčanov, z toho jeden dvanásťročný chlapec. Toho však zastrelilo maďarské vojsko. V boji o dedinu padlo približne 120 maďarských vojakov, tiež 60 až 70 Rusov. Boje aj potom pokračovali v bezprostrednom okolí dediny.

Genéza názvu obce

1215 - Zaka
1265 - Zaka
1270 - Nadasd
1282 - Zaka
1283 - Zaka alio nomine Nadosd
1283 - Nadasd
1288 - Nadasd, Nadast
1321, 1335, 1337 - Nadasd
1332 - 1337 - Nadasyo
1341, 1347, 1359, 1405, 1415, 1416, 1427, 1440, 1468 - Nadasd
1773 - maďarsky: Nádasd, slovensky: Nádossec
1903 - slovensky: Nádošť, Nádosč
1906 - slovensky: Nadošč
1948 – Trstené pri Hornáde

Súčasnosť obce

Počet obyvateľov Trsteného pri Hornáde sa dlhodobo pohybuje medzi 1430 až 1470 obyvateľov. Podľa posledného sčítania obyvateľov sa k slovenskej národnosti hlásilo až 97 %. Na druhom mieste mieste bola rómska národnosť 1,8% a na treťom maďarská národnosť 0,4 %.
V dedine sa nachádzajú dva kostoly – rímsko-katolíckej cirkvi a reformovanej pravoslávnej cirkvi. Podľa posledného sčítania obyvateľov stálo v obci 407 domov.

Obec žije bohatým kultúrnym životom. Pôsobí tu dedinské divadlo, dychovka, ženská i mužská spevácka skupina a hudobno-zábavná skupina Ščamba.

Pri návšteve dediny si môžete pozrieť gotický Rímsko-katolícky kostol svätej Anny, ktorého počiatky siahajú do 15. storočia. Tiež hrobku rodu Soósovcov a historický židovský cintorín. Dedinou prechádza náučný chodník a cyklotrasa.

Obec Trstené pri Hornáde v súčasnosti (2006) nemá žiadne ubytovacie kapacity ani reštauráciu, kde možno dostať teplú stravu.

Kontakt

Obecný úrad
Trstené pri Hornáde
044 14 pošta Ždaňa

Telefón: 055/ 698 01 67

Poviedky z Trsteného pri Hornáde

Nečakaní hostia - skutočný príbeh z roku 1929, keď v obci pôsobili aj českí pohraničníci - autor: Eva Hajdu

Čakanie na chlieb - skutočný príbeh z roku 1930, ktorý okrem iného ilustruje aj postavenie chudobných vtedajšieho vidieka - autor: Eva Hajdu

Deň zlomu - skutočný príbeh z oslobodenia obce v roku 1944 - autor: Slavomír Szabó

Muž, ktorý sadil stromy dynamitom - skutočný príbeh z rokov 1967 až 1969 - autor: Slavomír Szabó




***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Zachráňme svoju identitu, ktorý podporila spoločnosť U. S. Steel Košice.