login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Oct 22, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(220)

vložiť obrázok do galérie

Silická Brezová

@ :: Roznava - Okolie ::     May 09 2014, 13:58 (UTC+0)

.


.


.


.


.


.


.


.


.


.


Poloha

Silická Brezová sa nachádza priamo na Silickej planine v Národnom parku Slovenský kras. Administratívne je súčasťou okresu Rožňava v Košickom samosprávnom kraji.

Od krajského mesta Košice je Silická Brezová vzdialená 92 kilometrov. Z Košíc vedie cesta I. triedy č.50 (E 571) cez horský priesmyk Soroška až do Plešivca, kde je odbočka cesta II. triedy č. 597, Z nej ešte pred obcou Ardovo sa nachádza ďalšia odbočka vľavo vedúca hore na planinu a končiaca v Silickej Brezovej. Je to koncová dedina. Od okresného mesta Rožňava je Silická Brezová vzdialená 26 kilometrov.

Kataster s rozlohou 1 337 hektárov sa nachádza na Silickej planine. Nadmorská výška v katastri sa pohybuje od 411 do 564 metrov. Veľký rozdiel v nadmorskej výške je daný vysokým položením planín oproti údoliu s riekou Slaná. Uprostred obce je nadmorská výška 429 metrov.

História

Kataster obce bol osídlený už v predhistorickom období, na čo dávali možnosti početné krasové jaskyne. Ľudia tu žili už v mladšej dome kamennej. Našlo sa jaskynné sídlisko bukovohorskej kultúry, ale tiež žiarové pohrebisko z doby halštatskej.

Prvú zmienku o jestvovaní obce poznáme z roku 1340, keď sa delili majetky komesa Tekuša. Obce Silica a Silická Brezová v rámci dedičstva získali synovia Štefan a Roland, ktorí boli Tekušovimi vnukmi. Ich otcom bol Štefan, syn Tekuša zo Szalonny.

Druhú písomnú zmienku o existencii Silickej Brezovej poznáme z roku 1399. V období medzi prvou a druhou písomnou zmienkou obec zmenila majiteľa. V roku 1399 už patrila Štefanovi, synovi Rolanda zo Szalonny. V danom čase sa tu nachádzalo 18 usadlostí, a tiež už aj kamenný kostol bez veže.

V roku 1427 sa vykonával portálny súpis. Porta je brána, ktorou mohol prejsť naložený voz, a ktorá viedla z ulice do hospodárskej usadlosti. V tom čase sa pri spisovaní používal tzv. portálny súpis, čiže sa spisovali takého brány, nie ľudia. Nie je to teda súčet všetkých domov, ale iba väčších hospodárskych usadlostí. Dnes sa na jednu takúto usadlosť počíta minimálne 7 obyvateľov, čo zahŕňa sedliacku rodinu a služobníkov. V roku 1427 sa tu nachádzalo 18 port, teda žilo tu minimálne 126 obyvateľov. V daných rokoch nastal prudký nárast, pretože portálny súpis z roku 1430 už konštatuje, že je tu 30 port, teda minimálne 210 obyvateľov.

Sčítanie obyvateľov z roku 1715 uvádza, že v Silickej Brezovej žilo iba 9 poddaných sedliakov. V roku 1720 iba 7 poddaných sedliakov a 2 želiari. Tento dramatický pokles počtu obyvateľov má svoje jasné dôvody. Kurucké protihabsburské povstania a následná morová rana začiatkom 18. storočia spôsobili, že veľa dedín úplne vyhynulo. Mnohé zanikli, niektoré sa osídlili nanovo s novým obyvateľstvom. Lexikón z roku 1733 o Silickej Brezovej píše, že je to dedina, kde sa hovorí najmä po maďarsky.

Počas 17. až 19. storočia obec patrila do vlastníctva rodov Andráši (Andássy) a potom Ešterházi (Esterházy).

Najvyšší počet obyvateľov sa tu zaznamenal v roku 1828, keď tu stálo 75 domov, v ktorých žilo 619 obyvateľov. Boli to poľnohospodári, ktorí sa živili pestovaním obilia a chovom dobytka. V katastri obce sa však nachádza aj historický lom, kde sa ťažil mramor.

V rokoch 1938 po Viedenskej arbitráži až do konca II. svetovej vojny v roku 1945 bola dedina súčasťou Maďarska. V januárii 1945 bola opäť pripojená k Československu.


Pôvod názvu

Historik Branislav Varsík odvádza zachovaný historický názov „Borzova“ zo staroslovanského názvu „Březova“. V Zbojníckej jaskyni pod Sokoliou skalou medzi obcami Silica a Silická Jablonica sa našli pozostatky slovanského osídlenia. Podľa Varsíka k ich osídleniu možno pripísať aj vznik názvu „Březova“, ktorý bol pravdepodobne spojený s lokalitou, kde sa dnes dedina nachádza, alebo i vznikom prvého osídlenia, ktoré si zachovalo kontinuitu do súčasnosti. V týchto oblastiach však došlo k opakovanej výmene obyvateľstva. Stalo sa tak najmä po roku 1241, keď počas prvého tatárskeho vpádu utrpel kráľ Belo IV. porážku pri rieke Slaná a väčšina dedín z rozľahlého okolia bola vypálená a ľudia zabití, či odvlečení do otroctva. Od 13. storočia, keď začalo po odtiahnutí Tatárov nové osídľovanie, mala dedina prevažne maďarský charakter a pôvodný názov sa pomaďarčil. Súčasný názov je opätovne poslovenčený s pridaním časti mena Silická.

Genéza názvu obce

1340 - Borzva
1399 - Borzua
1406 - Borzwa
1477 - Borswa
1773 - Borzova
1773 - Borzova
1919 - maďarsky: Borzova, Szádvárborsa, slovensky: Boršova
1948 - Silická Brezová


Súčasnosť

Silica má v súčasnosti približne 170 obyvateľov. Významnou historickou pamiatkou je renesančný reformovaný kostol zo 16. storočia s dobovým interiérom z najstaršími časťami 18. storočia. Pred Kostolom sa nachádza samostatne stojaca veža z 19. storočia.

Veľký je turistický potenciál. Silická Brezová je častým začiatočným bodom pre túry po Silickej planine. Medzi najnavštevovanejšie okolité miesta patrí Silická ľadnica.

Kontakt

Adresa: Obecný úrad, Silická Brezová 70, 049 11 p. Plešivec
Telefón: 058 38 103 17
Fax: 058 788 44 81
e-mail: obecsb@gmail.com

Spracoval: Slavomír Szabó

Použitá literatúra:
Branislav Varsík - Osídlenie košickej kotliny
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku


Kultúrne dedičstvo

Renesančný kostol a klasicistická veža

Staré príbehy zo Silickej Brezovej

Lajošove rozhodnutie - povesť o poklade pri Kráľovej studni - napísal: Slavomír Szabó

Prvý deň pastiera Antala - skutočný príbeh o banditoch v časoch I. ČSR - napísala: Silvia Bolčová

***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.