login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 07, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(212)

vložiť obrázok do galérie

Slovenský kras: Dolný vrch

@ :: Roznava - Okolie ::     Jan 02 2014, 09:59 (UTC+0)

.


Kameňolom nad obcou Včeláre


Pohľad na južné svahy planiny


Južné svahy planiny nad Veľkým Paklanom

Národný park Slovenský kras tvorí sedem planín (Silická, Plešivecká, Koniar, Horný vrch, Dolný vrch, Zádielska a Jasovská) obklopujúcich Rožňavskú a Turniansku kotlinu, z časti aj Košickú kotlinu. Planiny oddeľujú vodné toky potokov a riek Štítnik, Slaná, Čremošné, Turňa, Blatnica, Hájsky potok a Bodva. Iba Silickú planinu od planiny Dolný vrch rozdeľuje horské sedlo Soroška a planina Dolný vrch nad prameňom riečky Turňa nie je od Silickej planiny oddelená vodným tokom.

Vyčlenenie územia

Planina Dolný vrch sa nachádza na území Slovenska i Maďarska, pričom sa Slovensku je jej menšia severná časť. Táto časť sa na západnej strane spája so Silickou planinou nad prameňom rieky Turňa a z južnej strany ju od Trunianskej kotliny oddeľujú strmé svahy s prevýšením vyše 200 metrov. Na východnom okraji, ktorý prechádza do stretu Košickej a Turnianskej kotliny, planinu uzatvára cíp nad sútokom riek Turňa a Bodva. Rieka Turňa tečie priamo pod svahmi počas celej dĺžky planiny a napája Hrhovské rybníky i Turniansky rybník. Východno-západná dĺžka planiny na Slovensku je cca 17 kilometrov. Šírka planiny na slovenskej strane sa pohybuje od 300 metrov do 3,5 kilometra.

Najvyšším bodom planiny je vrchol Pavlovského vrchu s nadmorskou výškou 611 metrov. Je však zalesnený a výhľady neposkytuje.

Priamo na Dolnom vrchu sa na Slovensku nenachádza žiadna obec. Je však obkolesená dedinami Silická Jablonica, Hrušov, Jablonov nad Turňou, Hrhov, Dvorníky-Včeláre, Turňa nad Bodvou a Hosťovce. Patrí do okresov Rožňava a Košice-okolie.

Planina je prevažne zalesnená a na jej východnom okraji sa nachádza mohutný a stále aktívny kameňolom na ťažbu vápenca (na území národného parku!).

Na západnej strane nad obcou Silická Jablonica pod Bukovým vrchom sú zvyšky ruín stredovekého hradu Sokolí kameň.

Ochrana štátom a UNESCO

Planina Dolný vrch ako súčasť národného parku požíva najvyšší stupeň ochrany na štátnej úrovni, jej význam je však medzinárodný – svetový. Svedčí o tom zápis jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu do zoznamu Svetového zoznamu prírodného dedičstva UNESCO. Zápis (realizovaný v roku 1995) vychádza predovšetkým z nesmiernej veľkosti a pestrosti podzemných priestorov. V Slovenskom krase sú pritom jaskyne ako krasové, tak aj ľadová a aragonitová.

Prostredie – krasové javy

Dolný vrch sa napriek hustému zalesneniu vyznačuje bohatým zastúpením krasových jasov. Sú to predovšetkým škrapové polia a závrty, ktorých sa tu nachádza približne dvesto. Horinzontálnych jaskyní je tu menej, najznámejšia je Zbojnícka jaskyňa pod Sokoliou skalou. Planina je však známa vysokým počtom priepastí. Najhlbšia z nich - Vescem-buki-zsomboly - sa nachádza na maďarskej strane a má hĺbku 246 metrov. Na slovenskej strane je najhlbšou 105 metrov hlboká preiepasť Hlinoš.

Prostredie – fauna

Líšky, diviaky, srny i jelene obývajú najmä juhovýchodnú časť Dolného vrchu v hojnom počte. Je to dané aj tým, že tadiaľ nevedú žiadne turistické značky. Za svitania schádzajú veľké stáda z planiny k rieke Turňa a pasú sa najmä v oblasti Veľkého Paklanu neďaleko obcí Jablonov nad Turňou a Hrhov. Kto si privstane, má zaručené sledovanie pastvy srnčej a jelenej zreviry.

Prístupové cesty a turizmus

Planinou Dolný vrch prechádzajú iba dve turistické značky, aj to len na veľmi krátkych úsekoch.

Z Hrušova vedie pomerne strmá zelená turistická značka na planinu a štátnu hranicu, odkiaľ pokračuje modrá turistická značka na maďarskej strane k ruinám hradu Szádvár a ďalej do obce Szögliget.

Zo Silickej planiny od obce Silica vedie žltá turistická značka blízko Sokoliej skaly a odtiaľ do obce Silická Jablonica až k Hrušovu.


Spracoval: Slavomír Szabó







***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.