login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Oct 13, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(219)

vložiť obrázok do galérie

Plešivec

@ :: Roznava - Okolie ::     Aug 28 2013, 12:31 (UTC+0)

.


.


.


.


.


.


.


.


.


Poloha

Plešivec sa nachádza v údolí medzi planinami Slovenského krasu na sútoku riek Štítnik a Slaná. Administratívne je súčasťou okresu Rožňava v Košickom samosprávnom kraji.

Od krajského mesta Košice je Plešivec vzdialený 83 kilometrov. Vedie doň z Košíc cesta I. triedy č.50 (E 571). Od okresného mesta Rožňava je Plešivec vzdialený 17 kilometrov.

Do 6 214 hektárového katastra patrí veľká časť Slovenského krasu včítane Plešiveckej planiny. Nadmorská výška v katastri sa pohybuje od 205 do 850 metrov. Veľký rozdiel v nadmorskej výške je daný vysokým položením planín. Uprostred obce je nadmorská výška 218 metrov.

História

Územie Plešivca bolo osídlené už v mladšej dobe bronzovej. Vznik obce možno zaradiť do 11. storočia, pričom v 12. storočí sa názov Plešivec neužíval len pre ňu, ale pre celé okolité panstvo od Ardova po Brzotín.

Prvú písomnú zmienku o Plešivci poznáme z roku 1243. Boli to časy po ukončení prvých tatárskych vpádov, kedy sa kráľ Belo IV. odmeňoval tým, čo stáli v ťažkých časoch na jeho strane. Samotný kráľ sa po tom ako prehral bitku pri rieke Slaná (1241) zachránil len útekom na súčasné územie Chorvátska. Po odtiahnutí Tatárov a svojom návrate dával územia do správy predovšetkým tým druhom, ktorí sa zaviazali stavať hrady. I keď vplyvom tatárskych vpádov padlo, bolo odvlečených do otroctva, alebo v nasledujúcom hladomore zomrelo až 80 percent obyvateľov tejto časti Uhorska, Tatárom sa s ich bojovou taktikou nepodarilo dobyť ani jeden kamenný hrad. Belo IV. teda začal výrazne podporovať stavby kamenných hradov a preto väčšina z nich má svoj pôvod v polovici 13. storočia.

Podľa spomínanej listiny z roku 1243 získali kráľa dal územie panstva Plešivec županovi Filipovi Szárovi a jeho bratovi Detrovi. V danom čase bolo panstvo ešte väčšie než 11. storočí a severne siahalo až na Spiš ku Gelnici. Za krátku chvíľu ho získal rod Ákošovcov, ktorý neskôr vystupoval pod menom Bebekovci. Ákošovci rozdelili územie na niekoľko menších panstiev, centrom jedného z nich sa stal Plešivec. Po tom, ako prvý kostol vyhorel, tu v polovici 14. storočia nechali postaviť gotický kamenný kostol, ktorý sa v Plešivci nachádza dodnes. Domonkos z rodu Bebekovcov tu postavil aj hrad, z ktorého sa tam dnes nachádza iba chatrný zvyšok jednej steny. Plešivec nadobudol mestský charakter a nachádzala sa v ňom aj mýtna stanica.

Vysoké mestské privilégiá udelil mestu v 14. storočí kráľ Karol Róbert I. Okrem trhového práva to bolo i právo súdiť zločincov hrdelným trestom. Mešťania mali právo voliť si svojho richtára. Skladba obyvateľov bola rôznorodá. Od chovateľov dobytka, pestovateľov ovocia, cez železiarov pracujúcich v hámroch, páličov vápna až po rôzne druhy remesiel. Podľa portálneho súpisu z roku 1427 bolo v Plešivci 52 port. Porta je brána, ktorou mohol prejsť naložený voz, a ktorá viedla z ulice do hospodárskej usadlosti. V tom čase sa pri spisovaní používal tzv. portálny súpis, čiže sa spisovali takého brány a nie ľudia. Nie je to teda súčet všetkých domov, ale iba väčších hospodárskych usadlostí. Dnes sa na jednu takúto usadlosť počíta minimálne 7 obyvateľov. V roku 1427 teda žilo v Plešivci minimálne 364 obyvateľov, čo bolo na dané časy dosť.

V roku 1557 bol Plešivecký hrad zbúraný vojskom Lazára Svendiho, keďže Juraj Bebek sa pridal na stranu tureckých vojsk. Bebekovcom ani mestu to nepomohlo, keďže v roku 1558 do Plešivca vtrhli turecké vojská a vypálili ho. V roku 1566 bolo v Plešivci už len 7 port. Katastrofálny stav pod tureckým tlakom pokračoval, v roku 1570 bol Plešivec opäť vypálený a musel začať platiť veľkú výpalnú daň fiľakovskému begovi. Nasledujúce 17. storočie tiež nebolo šťastné a mesto pocítilo viacero rán z prebiehajúcich kuruckých povstaní. Napríklad v roku 1688 opustili obyvatelia 27 hospodárskych usadlostí, ktoré ostali prázdne. Aj koncom 17. storočia tu stálo iba 7 sedliackych usadlostí a 4 domy želiarov.

Význam miesta stúpol v roku 1716, keď tu postavili župný dom. V roku 1828 tu už stálo 108 domov, v ktorých žilo 853 obyvateľov. Hlavný zdroj obživy prinášalo poľnohospodárstvo a pálenie vápna. Prišla však ďalšia rana, keď v roku 1849 časť mesta zničil veľký požiar. Rozvoj opäť nastal v druhej polovici 19. storočia. Postavili oceliareň, elektráreň i papierne. V roku 1869 tu žilo už 1598 obyvateľov.


Genéza názvu obce

1243 - Plesuck
1317 - Plesouch
1320 - Plvsouch
1317 - Plesouch
1328 - Pelsewcz, Pleusich
1773 - Plesouch
1787 - Plessowcze
1808 - Plessiwec, Pelső


Súčasnosť

Plešivec má v súčasnosti približne 2 400 obyvateľov. Významnou historickou pamiatkou je gotický kostol zo 14. storočia.

V obci je viacero možností reštauračného stravovania a penzión.

Penzión Barbara
Daxnerova 10
049 11 Plešivec
Tel/Fax: 058 792 1122

Kontakt

Adresa: Obecný úrad Plešivec, Čsl.armády 1, 049 11 Plešivec
Telefón: 058 7921 135
Fax: 058 7921 134
e-mail: starosta@obecplesivec.sk
obec_plesivec@stonline.sk
Domovské stránky: www.obecplesivec.sk


Spracoval: Slavomír Szabó



Staré príbehy z Plešivca

Svedectvo bosého richtára - povesť o údajne prvom richtárovi Plešivca z 13. storočia – autor: Slavomír Szabó

Pravda bez čarov - príbeh z prelomu tridsiatych a štyridsiatych rokov 20. storočia – autor: Silvia Bolčová


Kultúrne dedičstvo

Gotický kostol

Serényiho cisterna

Župný dom>

Prírodné bohatstvo

Plešivecká planina


***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.