login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jan 08, 2018

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(230)

vložiť obrázok do galérie

Kluknava

@ :: Gelnica - okolie ::     Apr 10 2013, 20:17 (UTC+0)

.


.


.


.


.


.


.


.


.


Poloha

Kluknava sa nachádza v oblasti západnej časti pohoria Čierna hora v oblasti Slovenského rudohoria v údolí pri rieke Hornád. Administratívne je obec súčasťou okresu Gelnica v Košickom samosprávnom kraji.

Od krajského mesta Košice je Kluknava vzdialená 45 kilometrov. Z okresného mesta Gelnica je to 17 kilometrov.

Nadmorská výška v 3356 hektárov veľkom katastri sa pohybuje od 340 do 800 metrov. Veľký rozdiel je blízkosťou horského chrbta Čiernej hory. Uprostred obce je nadmorská výška 356 metrov.

História

Dedina bola založená pri obci Richnava, v časti zvaná Stará Richnava ako súčasť panstva Richnavského hradu. Prvú písomnú zmienku o jej existencii poznáme z roku 1304. Zmena názvu zo Starej Richnavy na Kluknavu súvisí alebo so skutočnosťou, že v danom čase sa tu Hornád kľukatil, prípadne s prácami na klčovaní lesa v dôsledku rozvoja a obhospodarovania ornej pôdy. V oboch prípadoch však vypovedá, že obyvateľstvo dediny už pri jej založení bolo slovenského pôvodu. Pôvodní obyvatelia boli roľníci a uhliari, v priebehu rokov sa skladba zamestnaní menila v súvislosti s rozvojom baníctva a hutníctva v tejto oblasti.

V roku 1460 dal kráľ Matej Korvín Kluknavu Imrichovi Zápoľskému a Sebastianovi z Rozhanoviec za 12 tisíc zlatých. V ich držbe bola však len rok, pretože v roku 1461 vojská post-bratríkov pod velením Jána Jiskru hrad dobyli a dostali pod svoju správu aj jeho územia. Ani Jiskrovcom však obec dlho neslúžila, pretože v roku 1462 ich spätne získal Imrich Zápoľský a v roku 1528 už patrila Kluknava Turzovcom (Thurzo).

Charakter obce bol oproti časom jej založenia výrazne zmenený už v 17. storočí. Rozmohlo sa baníctvo a v okolitých vrchoch sa ťažila najmä meď, ale tiež železo a ortuť.

V roku 1636 vymrel rod Turzovcov po meči, ale hrad ostal nepriamo v ich vlastníctve. Kráľ Ferdinand III. ho zveril grófovi Štefanovi Čákimu (Csáky) a jeho manželke Eve Forgáčovej (Forgách). Práve jej matkou bola Zuzana Turzová, dcéra Alexandra Turzu. Čákiovci takto získali nielen Richavský hrad, ale tiež Gelnický hrad, no najmä Spišský hrad. A práve Čákiovci z ruín Richnavského hradu vybudovali v Kluknave kaštieľ. Kluknavská vetva Čákiovcov však v 19. storočí de facto splynula s iľašovskou vetvou a tak sa novým sídlom rodiny stali Smižany, pričom Kluknava slúžila už len letné výletné sídlo. Koncom 19. storočia býval Hilari Čáki v Spišskom Hrhove. Počas prvej dekády 20. storočia niektoré majetky rozdelil ešte za svojho života potomkom a niektoré predal.

Poznáme štatistický zápis z roku 1787 sčítania domov a obyvateľstva. Podľa neho mala vtedy Kluknava 84 domov, v ktorých žilo 685 obyvateľov. Obec rástla ďalej a v roku 1828 sa dokonca spomína ako mestečko. Mala už 127 domov a 914 obyvateľov.
V roku 1831 sa Kluknava zapojila do roľníckeho povstania, jeho účastníci napadli kaštieľ a zabili niektorých pánov. Po následnom obsadení obce vojskom a súde boli traja Kluknavčania odsúdení a obesení priamo v dedine.

Najväčší rozkvet zaznamenala obec v druhej polovici 19. storočia. V rokoch 1853 až 1897 tu pracovali medenárske hute v lokalite Štefanská huta. V roku 1872 bola dedina spojená so svetom železnicou na významnej košicko-bohumínskej trati.

I keď sa boje počas I. svetovej vojny Kluknavy priamo nedotkli, v obci sa nachádzali rakúsko-uhorská vojenská jednotka, ktorá obhospodarovala konský lazaret. Vo Vojenskej nemocnici pre zranené a choré kone (ako súčasť armády) pracovali pod dozorom aj srbskí zajatci.
Obyvatelia Kluknavy sa počas II. svetovej vojny zapojili do Slovenského národného povstania. V okolitých horách pôsobili partizánske jednotky až do oslobodenia. To bolo veľmi dramatické, pretože Richnava a i Kluknava sa dostali pod delostreleckú paľbu. Nemci Richnavu vypálili, Kluknavu však nestihli. Boje však poškodili množstvo domov i kostol. Obec oslobodila Červená armáda 21. januára 1945.

Genéza názvu obce

1304 - Plichnow
1316 - Fluchnow
1336 - Kluknow
1347 - Fylyknow, Flyknou
1391 – Klikno
1773 – slovensky:Kluknawa
1786 – Kluknowa
1902 –Kluknava, maďarsky: Kluknó
Súčasnosť

Kluknava má v súčasnosti približne 1600 obyvateľov.

Architektonickou dominantou obce je Čákiho kaštieľ s možnosťou ubytovania:

VIA MIRABILIS, n.o.
053 51 Kluknava č. 178

tel.: +421 911 013 625, +421 911 130 625
email: info@viamirabilis.eu
www.viamirabilis.eu

Pozornosť púta aj renesančno-barkový kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, drevený most z roku 1832, púťový kostolík sv. Anny z roku 1632, zvonička sv. Floriána z roku 1735 a historický hutný kombinát v časti Štefanská Huta.

Obcou prechádza modrá turistická značka vedúca na hrebeňovku Čiernej hory. Značka prechádza cez výhľadový vrch Roháčka (1029 m.n.m.) a pokračuje mostom cez Ružínsku priehradu a Ružínsky kras až do obce Košická Belá.

Kontakty

Obecný úrad Kluknava
Kluknava 177
053 51 Kluknava

Telefón: 053 / 053 4473 209
E-mail: starosta@kluknava.sk
WEB: www.kluknava.sk

Spracoval: Slavomír Szabó

Použitá literatúra:

Autorský kolektív: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
Slavomíra Hrubinská a kolektív: Kluknava



Staré príbehy z Kluknavy

Maslo od Žofie - príbeh vidieckej mystiky z tridsiatych rokov 20. storočia – autor: Slavomír Szabó

Bosorky až do neba - tradovaný príbeh viery v bosoráctvo – autor: Jiří Zaťovič

Nestupaj na šaľeneho Štefana! - skutočný príbeh o miestnom džadovi – autor: Zuzana Kratyinová

Pitka, nie bitka - skutočný príbeh z konca II. svetovej vojny – autor: Jiří Zaťovič

Podivný tanec divej ženy z Bikovskej doliny - skutočný zábavný príbeh z čias, keď museli ženy pracovať ako lesné robotníčky – autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová

Kultúrne dedičstvo a prírodné bohatstvo

Kaštieľ Čákiovcov

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého

Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej

Štefanská Huta

Krytý drevený most

Zvonica sv. Floriána

Pamätník obetiam II. svetovej vojny

Pohorie Čierna hora

Rieka Hornád


Historické fotografie

Dievky a bosorky

Gazdovia a uhorský stepný dobytok

Vojny a vzbury

Ženích a družbovia

Ochotnícke divadlo a osveta v roku 1937

Obyvatelia a demografický vývoj

Fotka určená do Austrálie

Pohľadnica z čias Rakúsko-Uhorska

Nočné svadobné zvyky

Čas prvých áut

Prvá svetová vojna

Jednotné roľnícke družstvo 1949

Jednotné roľnícke družstvo 1950

Svadba v roku 1911

Remeselníci

Ženský odev na prelome storočí

Železnica

Azda rodinný portrét







***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.