login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jun 18, 2018

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(237)

vložiť obrázok do galérie

Kluknava: Fotka určená do Austrálie

@ :: Historické foto ::     Mar 14 2013, 14:20 (UTC+0)

Kluknava, okres Gelnica: Táto fotografia pochádza z dvadsiatych rokov 20. storočia a vidíme na nej rodinu, ktorá sa nechala takto zvečniť, aby mohla poslať svoju podobizeň do Austrálie. Medzi rodinnými príslušníkmi chýba manžel a otec. Práve on odišiel za prácou na opačnú stranu sveta.

Už v druhej polovici 19. storočia bývalo vyhľadávanie zárobkov za oceánom vcelku bežným javom a nebolo takmer dediny, kde by niekto niekoho v Amerike nemal. Počas I. Československej republiky to vyzeralo podobne, pričom situácia sa začala zhoršovať najmä v dvadsiatych rokoch. Išlo o akýsi predvoj nastupujúcej svetovej ekonomickej krízy, ktorá naplno prepukla v tridsiatych rokoch 20. storočia.

Muži idúci hľadať si prácu do Ameriky väčšinou smerovali do Hamburgu a odtiaľ loďou za oceán. Zvyčajne pracovali ako baníci. Za I. ČSR sa ku krajinám núkajúcim prácu pripojila aj Austrália a z Európy to bolo najmä Belgicko. Napríklad počas vlády T. G. Masaryka odišlo z neďalekého Zemplína až 10 percent celkovej populácie (teda nielen mužov) do zahraničia.

Do ďalekých krajín sa cestovalo aj z toho dôvodu, že vtedajšie mladé Československo nemalo veľmi dobré vzťahy so susednými štátmi. Maďarsko sa stále nevzdalo sna o veľkom Uhorsku, Rakúšania s Viedňou zasa o Rakúsko-Uhorsku a v Nemecku sa rozvíjal národný nacionalizmus. V danom čase patrila k Československu aj Podkarpatská Rus (neskôr premenovaná na Zakarpatskú Ukrajinu). Vďaka nej sme mali spoločné hranice aj s Rumunskom. To bol jediný zo susedných štátov, ktorý nám bol v danom čase pozitívne naklonený. V roku 1920 dokonca Československo podpísalo dohodu o obrannom spolku so Srbskom, Chorvátskom a Slovincami, ktorá spájala krajiny v spoločnom postupe proti maďarskému revizionizmu a snahe Habsburgovcov získať opätovný vplyv a moc. V roku 1921 túto dohodu nahradila tzv. spojenecká zmluva.

Za Masarykovej vlády sa priemysel a s ním spojené možnosti zamestnanosti nevyvíjali rovnako v Čechách a na Slovensku. Aj z toho dôvodu sa v marci 1921 stretli v Piešťanoch vlastníci priemyselných podnikov a vytvorili Ústredné združenie slovenského priemyslu. Už v roku 1930 mali zástupcov 700 firiem, ale hneď na to nastúpila ekonomická kríza. Paradoxne - doplatili na ňu najviac mestá a obce, ktoré boli zamerané na baníctvo a železiarstvo. A to sa týkalo aj Kluknavy, kde sa spracúvala medená ruda. Migrácia za prácou za oceán sa ešte zvýšila.

S nesolventnosťou obyvateľov krajiny a niekoľkými suchými rokmi sa začalo zle vodiť aj poľnohospodárom. Zatiaľ čo ekonomická kríza ako prvý postihla priemysel, ten sa po jej prekonaní aj začal prvý zotavovať.

Dostatočnú výpovednú hodnotu o nerovnakom vývoji Čiech a Slovenska za Masarykovej vlády majú štatistiky. Údaj sa týka roku 1936, teda posledného roku poklesu československej ekonomiky, ktorá od roku 1937 začala konečne stúpať. V danom roku 1936 bolo na Slovensku 141 340 nezamestnaných (prevažne mužov, keďže ženy boli často „domáce“ a k nezamestnaným sa nehlásili). Oproti roku 1933 poklesla v Československu nezamestnanosť o 6 percent celkovo, čo vyzerá pozitívne, ale zatiaľ čo v Čechách výrazne klesala, na Slovensku pritom za tieto tri roky ešte vzrástla o 28 percent.

Pokiaľ sa vrátime k fotografii, možno spomenúť ešte dva fakty. Prvým je veľký vekový rozdiel medzi staršími a mladšími súrodencami. Úlohou ženy bolo rodiť, kým mohla a tak to na dané časy nie je nič výnimočné. Starší syn má na sebe kroj a vtedy modernú kravatu. Ak by sa dnes nejaký folklorista takto obliekol na pódiovú prezentáciu, pravdepodobne by zožal kritiku, že zosmiešňuje slovenský ľudový kroj a nedrží sa tradícií. Lenže situácia bola v skutočnosti taká, že ak si v daných rokoch mohol niekto kúpiť peknú kravatu alebo niečo podobné, pokojne to kombinoval s tradičným krojom a ešte sa tým „in“ a moderne. Či sa nám to páči alebo nie, kroje v daných časoch vnímali ako odev chudobných a keď si niekto mohol dovoliť kúpiť oblek alebo šaty, kroj hneď vyzliekol.


Slavomír Szabó








***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.





čitateľov: 3286