login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jun 18, 2018

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(237)

vložiť obrázok do galérie

Kluknava: Pohľadnica z čias Rakúsko-Uhorska

@ :: Historické foto ::     Mar 14 2013, 14:08 (UTC+0)

Kluknava, okres Gelnica: Táto pohľadnica bola vydaná niekedy koncom 19. alebo začiatkom 20. storočia a vidíme na nej obec Kluknava. I keď tu boli aj v danom čase reprezentačné budovy - kaštieľ, kostol v barokovom slohu a hute, fotografa zaujali typické dedinské spišské domy do šindľovou strechou.

Kluknava bola od 13. storočia dedina patriaca pod Richanvský hrad. Po tom už dnes nenájdete skoro nič, kamene z jeho hradieb boli použité pri výstavbe kaštieľa, ktorý stojí dodnes ako vcelku honosné ubytovanie pre turistov. V roku 1460 dal kráľ Matej Korvín Kluknavu Imrichovi Zápoľskému a Šebastianovi z Rozhanoviec za 12 000 zlatých. Dlho sa z nej netešili, pretože už o rok na to pritiahol s vojskom Ján Jiskra, ktorý dobyl Richavský hrad. Trvalo rok, kým Kluknavu a Richnavu s hradom získal Imrich Zápoľský späť a stal sa ich vlastníkom až do roku 1528. Ďalšími majiteľmi boli Thurzovci.

V roku 1636 vymrel rod Turzovcov po meči, ale hrad ostal nepriamo v ich vlastníctve. Kráľ Ferdinand III. ho zveril grófovi Štefanovi Čákimu (Csáky) a jeho manželke Eve Forgáčovej (Forgách). Práve jej matkou bola Zuzana Turzová, dcéra Alexandra Turzu. Čákiovci takto získali nielen Richavský hrad, ale tiež Gelnický hrad, no najmä Spišský hrad. A práve Čákiovci z ruín Richnavského hradu vybudovali v Kluknave kaštieľ. Kluknavská vetva Čákiovcov však v 19. storočí de facto splynula s iľašovskou vetvou a tak sa novým sídlom rodiny stali Smižany, pričom Kluknava slúžila už len letné výletné sídlo. Koncom 19. storočia býval Hilari Čáki v Spišskom Hrhove. Počas prvej dekády 20. storočia niektoré majetky rozdelil ešte za svojho života potomkom a niektoré predal. Pravdepodobne to bolo v tých časoch, kedy vznikla aj fotografia na túto pohľadnicu.


Slavomír Szabó








***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.





čitateľov: 3262