login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Oct 22, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(220)

vložiť obrázok do galérie

Vyšná Myšľa

@ :: Okolie ::     Jun 05 2006, 15:44 (UTC+0)










English version / Anglická verzia

Poloha

Vyšná Myšľa sa nachádza v juhovýchodnej časti Košickej kotliny na ľavej strane od rieky Olšava. Od centra Košíc je vzdialená približne 18 kilometrov, odbočkou z cesty č. 552 vedúcou z Košíc do Slovenského Nového Mesta.

Stred obce má nadmorskú výšku 228 metrov nad morom. Chotár obce má 887 hektárov a jeho nadmorská výška sa pohybuje v rozmedzí 175 až 236 metrov nad morom. Chotár sa nachádza na odlesnenej pahorkatine treťohorných usadenín.

História obce

Osídlenie chotára súčasnej obce Vyšná Myšľa je doložené už z neolitu a eneolitu, čiže mladšej a neskorej doby kamennej. Našli sa tu však aj pozostatky osídlenia z doby bronzovej a doby rímskej.

Prvýkrát sa zem Myšľa uvádza v rokoch 1270, a to pri opise hraníc zemí Čaňa a Vyšný Gyňov. Nešlo teda o obec, ale o osídlené územie. Je tiež dôvodné predpokladať, že osídleným územím bola súčasná dedina Nižná Myšľa a Vyšná Myšľa ešte neexistovala.

Vyšná Myšľa ako obec sa po prvý raz spomína v listine z roku 1325. Podľa nej Peter, myšliansky prepošt, prepustil jágerskému biskupovi Čadaninovi majetok Keren, ktorý sa nachádzal pri rieke Slaná v Zemplínskej stolici. Za výmenu dostal desiatky z dedín Nižná Myšľa, Vyšná Myšľa, Bologd, Brestov a Mirkovce. Zmienené obce patrili Myšlianskemu prepošstvu, ktoré sídlilo v Nižnej Myšli.

Aj listina o odvode pápežských desiatkov, ktorá mapuje odvody z rokov 1332 až 1337, uvádza dve Myšle. Je známa aj listina z roku 1427, kde sa uvádzajú dve Myšle, ale bez prívlastkov Nižná a Vyšná. Dokonca poznáme ich veľkosť. Jedna mala 25 port a druhá 41. Môžeme predpokladať, že väčšou bola staršia Nižná Myšľa. V stredoveku bolo zvykom, že sa nespočítavali obyvatelia, ale porty. Porta bola veľká brána vedúca do rodinného poľnohospodárskeho sídla. Jej veľkosť musela byť taká, aby ňou po otvorení prešiel konský záprah s vozom. V takomto sídle žila rodina aj so služobníctvom. Ak počítame na jednu portu aspoň sedem obyvateľov, tak v roku 1427 žilo vo Vyšnej Myšli minimálne 175 ľudí.

O tom, že Nižná Myšľa bola nielen staršia, ale i väčšia, svedčia aj prívlastky na historickej listine z roku 1435. Nižná Myšľa sa tam uvádza ako Veľká Myšľa a terajšia Vyšná Myšľa ako Malá Myšľa.

Podľa niektorých historikov Vyšnú Myšľu založili maďarskí prisťahovalci, podľa iných ide o možné pokračovanie rozvoja pôvodnej obce Myšľa. Existuje viacero obcí v okolí lesov, ktoré majú názov Vyšná-Vyšný a Nižná-Nižný. V taktomto prípade je staršia obec skoro vždy Nižná. Vyšná zvyčajne vznikala s potrebou ľudí presťahovať sa bližšie k hranici lesa, kde sa ťažilo drevo. Typickým príkladom v okolí Košíc sú napríklad obce Vyšný a Nižný Tejkeš, dnes Vyšný a Nižný Klátov. Vyšný Klátov vznikol až vtedy, keď sa hranica lesa posunula vplyvom ťažby dreva vysoko nahor a ľuďom bolo vhodnejšie vysťahovať sa kvôli práci tiež vyššie. Treba však zdôrazniť, že zatiaľ čo v prípade Vyšného a Nižného Tejkeša ide o zdokumentovaný historický fakt, v prípade Myšlí skôr o hypotézu založenú na poznaní niekdajších zvyklostí.

Zaujímavosťou historického osídlenia Vyšnej Myšle sú zachované názvy dvoch hlavných ulíc – Nemeckej a Slovenskej. Keďže v roku 1270 obec Vyšná Myšľa ešte neexistovala, možno sa domnievať, že obec založilo slovenské a nemecké obyvateľstvo. Práve v tom čase bola táto časť územia vo veľkej miere obývaná týmito dvoma národmi, a to v dôsledku kolonizácie, ktorá nastala udelením privilégií pre nemeckých kupcov a remeselníkov. Tieto privilégiá udelil kráľ Belo IV. v dôsledku výrazného poklesu obyvateľstva Abova po tatárskych vpádoch. Názvy chotárov i ulíc často pretrvávajú celé storočia. Ide len o hypotézu, ale je možné, že aj v tomto prípade mená ulíc poodhaľujú inak nezdokumentovaný pôvod. Nakoniec, maďarské obyvateľstvo začalo výraznejším spôsobom osídľovať toto územie nie po tatárskych, ale až po tureckých vpádoch, keď bol juh Uhorska v permanentnom ohrození.

Podľa listiny z roku 1746 sa v obci hovorilo slovensky i maďarsky, s prevahou maďarčiny. Slovenčina začala dominovať v 18. a 19. storočí.

V novodobých dejinách Vyšná Myšľa pripadla po Viedenskej arbitráži Horthyovskému Maďarsku. Košice boli maďarskými vojskami obsadené 10. novembra 1938, do Vyšnej Myšle došli vojská 11. novembra. Bola to predposledná dedina nového maďarského územia, slovenská hranica prebiehala za obcou Rákoš, Slanec už bola slovenská dedina.

Záver II. svetovej vojny bol krutý vzhľadom na ťažké boje o Slánsky priesmyk. Pri Rákoši stáli nemecké delá namierené na kľúčové pozície, okrem iného i na železničnú trať pri Vyšnej Myšli. Slobodu tu priniesla 18. armáda IV. ukrajinského frontu. Cestu priesmykom si po niekoľkodňových bojoch prestrieľal 95. strelecký zbor 18. armády. Jeho úlohou bolo postúpiť cez rizikový úsek Slivník – Slanec – Ždaňa – Košice. Ako protivník im stál nemecký 49. horský armádny zbor so svojou 24., 237. a 351. streleckou divíziou. Nemci pred ústupom ešte pri Vyšnej Myšli vyhodili do vzduchu železničnú trať.

Už dva dni po oslobodení Košíc, presne 21. 1. 1945, získal Magistrát mesta Košice Stanovisko Vlády ZSSR. V ňom správa, že hranice sa obnovujú podľa predvojnového stavu - Trianonskej dohody. Že závery Viedenskej arbitráže a Mníchovskej dohody sú neplatné. Košice, Vyšná Myšľa a celá časť „horthyovského“ južného Slovenska sa opäť stala súčasťou Československa. Toto stanovisko doručil magistrátu osobne politruk oslobodzujúcej 18. armády IV. ukrajinského frontu – Leonid Brežnev.

Obec Vyšná Myšľa získala telefónne pripojenie v roku 1947. Do obce bol zavedený elektrický prúd v roku 1959.

Genéza názvu obce:
1325 - Felmisle
1330 - Misle
1332 - 1337 - Misla, Misle, Mysle, Aliud Misle
1343 - Misle
1427 - Mysle, Myssle
1435 - Kismisle
1456 - Eghaz Mysle
1773 - slovensky: Wissna Missla
1808 - Wyssnj Myssla

Súčasnosť

Obec Vyšná Myšľa je v súčasnosti zaujímavá ako východisková obec pre turistiku Slánskych vrchov. Vedie odtiaľ modrá turistická značka na horský masív Bradlo. V blízkosti obce sa nachádza jazierko a mokraď ako významné hniezdisko vtákov.

Podľa posledného sčítania tu žilo 890 obyvateľov.

Nachádza sa tu r.k. kostol z roku 1894 so zvonmi vyhotovenými po I. svetovej vojne. V chotári obce sa nachádzajú aj základy už zaniknutého kostola „Koscelek“, ktorý archeológovia datujú do druhej polovice 13. storočia.

Obec nedisponuje ubytovacími turistickými kapacitami, taktiež sa v nej nenachádza reštaurácia poskytujúca teplú stravu. V prípade záujmu o návštevu obce najbližšiu teplú stravu získate v obci Slanec, alebo v neďalekej mestskej časti Košice – Krásna. V oboch sa nachádzajú motoresty.

Kontakt

Obecný úrad Vyšná Myšľa
Hlavná 60
044 15 Nižná Myšľa

telefón: 055/694 38 04
fax: 055/694 38 04
e-mail: obecvmysla@stonline.sk

stránky obce: www.vysnamysla.ocu.sk



spracoval: Slavomír Szabó

Použitá literatúra:

Branislav Varsik: Osídlenie Košickej kotliny
Slavomír Szabó: Rákoš 1427 – 2002
Nándor Szabó, Peter Szalipszki: Operácie II. svetovej vojny v okolí Košíc
František Petro: Slanecko
Autorský kolektív: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku


Aktivity v obci

Občianske združenie Dobrák


Zaujímavosti obce

Rímsko-katolícky kostol z roku 1894


Poviedky z Vyšnej Myšle

Čarovné kvety - príbeh z roku 1932 - o plamenných mužoch i zvláštnej moci kvetov - autorka: Eva Hajdu

Zlostný Jozef - príbeh z roku 1935 - o miestnom mrzákovi a požiari, čo vyčíňal v dedine - autor: Slavomír Szabó

Tajomstvá sa nevyzrádzajú - príbeh z roku 1938 - o miestnych zvykoch, povere o hadoch a živote detí - autor: Slavomír Szabó

Divný deň - príbeh z roku 1938 - príbeh o manželoch, ktorí si podobne ako iné rodiny, brali do opatery deti z košického detského domova - autorka: Eva Hajdu

Šviderov trest - príbeh z roku 1939 - o dedinskej bitke i maďarských žandároch - autor: Slavomír Szabó

Kúpte nebo! - skutočný príbeh zo začiatku štyridsiatych rokov 20. storočia - autor: Slavomír Szabó

Tma a svetlo - skutočný príbeh z oslobodenia obce v januári 1945 - autor: Slavomír Szabó

Voz, na ktorom mlčali všetci muži - skutočný príbeh z februára 1945 - autor: Slavomír Szabó

Vražedníček - skutočný príbeh z roku 1946 - poviedka o pašerákovi koní, ktorý zabil - autorka: Anna Domaniková

Matúšova Svetluška - skutočný príbeh z rokov 1950 až 1953 - o časoch, kedy sa už synovia začali otvorene búriť proti tomu, aby im manželky vyberali rodičia - autorka: Soňa Jakešová

Prekliata Margitina pálenka - skutočný príbeh z päťdesiatych rokov 20. storočia - autorka: Soňa Jakešová


Historické fotografie

Elektrifikácia

Slávnostné šaty vidienčaniek

Fotografie pre otca do Kanady

Starosta obce Michal Helfén

Na "Hušim tancu"

Mužský odev

Sviatok Božieho tela

Muzikanti

Jednotné roľnícke družstvo

Poľnohospodárska mechanizácia

Škola


***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Zachráňme svoju identitu, ktorý podporila spoločnosť U. S. Steel Košice.