login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Dec 10, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(226)

vložiť obrázok do galérie

Medzev

@ :: Okolie ::     Dec 11 2012, 12:58 (UTC+0)

-


-


-


-


-


-


-


-


-


Poloha

Mesto sa nachádza v Košickom samosprávnom kraji v okrese Košice-okolie. Je situovaná na juhovýchodných svahoch Slovenského rudohoria. Spojenie s krajským mestom Košice je dané cez Medzev cestou č. 548 , alebo s odbočkou v Jasove a ďalej cestou č. 550 cez Moldavu nad Bodvou. Od Košíc je Medzev vzdialený necelých 40 km.

Nadmorská výška v strede obce je 313 metrov. Poloha na mape: - - - klikni tu - - - .

História obce

Prvú písomnú zmienku o Medzeve udáva mesto k roku 1272, kedy sa uvádza ako banícka osada. Išlo však o osadu Dörfel, ktorá stála niečo povyše súčasného Medzeva a nie je jasné, nakoľko ju môžeme s terajším mestečkom stotožniť. Podľa zostavovateľov publikácie Vlastivedný slovník obcí na Slovensku je prvá známa historická listina o Medzeve z roku 1359. Aj v jednom aj v druhom prípade však možno predpokladať, že Medzev založili obyvatelia, ktorí tu boli pozvaní na základe udelenia privilégií kráľom Belom IV. Ten totiž v roku 1241 pozval nemeckých prisťahovalcov, aby osídlili územie súčasného východného Slovenska, ktoré bolo po tatárskych vpádoch takmer vyľudnené. Otázne však je, nakoľko súčasná menšina, známa ako Mantáci, patrí k čisto nemeckej menšine. Ich jazyk, ktorý sa zachoval do súčasnosti, totiž nie je ani historicky čisto nemecký, ide skôr o nemecké nárečie, ktoré môže poukazovať aj na nemecko-flámsky pôvod.

Nemecko-flámsky pôvod potvrdzujú aj listiny z rokov 1366 – 1370, kde sa žiada o možnosť vybudovania troch hámrov na spracovanie železa. Prvý známy žiadateľ bol Flám. Medzev, i keď mal kráľovské výsady baníckeho mestečka, patril až do 19. storočia Jasovskému premonštrátstvu, čo podľa historických listín spôsobovalo viacero sporov medzi slobodnými mešťanmi a mníšskym rádom Jasova. Napríklad v roku 1399 do jedného zo sporov zasiahol aj cisár a kráľ Žigmund Luxemburský, ktorý dal za pravdu obyvateľom Medzeva.

V roku 1427 mal Nižný Medzev 58 port. Porta je brána, ktorou môže prejsť naložený voz ťahaný koňmi a vedie do hospodárskej usadlosti. V tom čase sa obce nezdaňovali podľa počtu obyvateľov ale podľa počtu port. Na jednu hospodársku usadlosť s portou sa zvykne počítať minimálne sedem ľudí (rodina a paholkovia), takže v danom roku v Medzeve žilo minimálne 406 obyvateľov, čo je pomerne ľudnaté mestečko.

V danom roku 1427 sa na historickej listine Medzev uvádza už ako Nižný Medzev, pretože nad ním existovala obec Vyšný Medzev.

Nie dobré vzťahy s jasovskými mníchmi sa prejavili i tak, že obyvatelia Nižného Medzeva sa v 15. storočí pridali k bratríckemu vojsku Jána Jiskru pri obliehaní kláštora v Jasove. Spory s kláštorom pretrvávali aj naďalej, mesto a mnísi začali uzatvárať zmluvy, v ktorých sa vymedzovali jednotlivé právomoci. Takéto listiny sa zachovali z rokov 1614, 1648, 1661, 1699 a 1758.

V tridsiatych rokoch 17. storočia sa v Nižnom Medzeve rozmáhala cechová a remeselnícka výroba. Jej vplyv bol natoľko výrazný, že artikuly kováčskeho, zámočníckeho, stolárskeho a obuvníckeho cechu potvrdil samotný cisár Ferdinand III v roku 1639. Neskôr tu vznikol aj tesársky a pivovarnícky cech. Zástavy cechov zo 17. storočia sa dnes nachádzajú k kostoloch Medzeva i Vyšného Medzeva.

Podľa sčítania v roku 1715 sa v Nižnom Medzeve nachádzalo len 28 domácností. Bolo to obdobie, v ktorom bolo terajšie územie východného Slovenska opäť výrazne vyľudnené, k čomu prispeli najmä povstania Františka II. Rákociho a nasledujúca morová rana. Obyvatelia oboch Medzevov na Rákociho povstaní spolupracovali tak, že v miestnych kováčskych hámroch vyrábali pre kurucov zbrane. V roku 1720 tu žilo už 62 rodín. Počet obyvateľov narastal, sčítanie ľudu v roku 1772 vykazuje 84 gazdov, 219 želiarov a 201 podželiarov.

V roku 1828 v Nižnom Medzeve stálo už 418 domov, v ktorých žilo 3424 obyvateľov. V 19. storočí to bolo mesto známe v celom vtedajšom Uhorsku, a to najmä vďaka kvalitnej kováčskej výrobe, ktorá používala svojráznu technológiu – kováčske vyhne, ktorých kladivá boli poháňané mechanizmom založenými na sile vodného toku, čiže v hámre. Tieto začali upadať až v druhej polovici 19. storočia, keď im začala konkurovať manufaktúrna výroba. Preto sa aj v roku 1874 značná časť obyvateľstva vysťahovala za prácou do Ameriky. I tak tu ešte v roku 1896 pracovalo 109 hámrov! Z remesiel začalo viac prekvitať garbiarstvo a krajčírstvo.

V roku 1894 tu viedla železničná trať, ktorá však bola v roku 2003 zrušená.

Obyvateľov výrazne rozdelila II. svetová vojna. Pretože nemecké okupačné vojská ich prijímali ako „svojich Nemcov“, nútili ich k spolupráci. Kontrastne na to tu práve z radov „mantákov“ vznikli protifašistické bunky a partizánske skupiny, z ktorých boli najznámejšie skupina A. A. Martynova a E. Thälemanna. Po oslobodení bolo mnoho obyvateľov nemeckej národnosti z Vyšného aj Nižného Medzeva vysťahovaných iba pre svoj národnostný pôvod.

V roku 1960 bol Vyšný Medzev zlúčený s Nižným do jednej administratívnej obce Medzev. Od roku 1999 sú Vyšný Medzev i Nižný Medzev opäť samostatnými obcami, pričom historický Nižný Medzev si ponechal názov Medzev.


Genéza názvu obce

1359 – Mescheseuph
1376 – Mechenzeyfe
1383 – Mechenzeufe
1397 – Medzenseyfen
1407 – Mechenzewph
1427 – Alsow-Mechensef
1630 – Also Medzenzeff
1773 – Nizny Medzenciff
1920 – slovensky: Nižný Medzev, maďarsky: Alsómecenzéf, nemecky: Unter-Metzenseifen
1960 - Medzev

Súčasnosť

Mestečko má dlhodobo približne 3 700 obyvateľov, z čoho sa asi 17 percent hlási k nemeckej národnostnej menšine. Priamo na mesto nadväzuje Šugovská dolina, kde sa nachádza Ranč Šugov, kde okrem ubytovacích a stravovacích možností ponúkajú jazdy na koňoch.

V Medzeve sa nachádza múzeum – funkčný Hámor, Múzeum kinematografie a hvezdáreň. Turistické značky z mestečka vedú na Volovské vrchy i do Slovenského krasu.

V obci pôsobí folklórna tanečná skupina.

Kontakt

Adresa: Mestský úrad Medzev, Štóska 6, 044 25 Medzev
Telefón: 055 - 466 3105
E-mail: mesto@medzev.sk
Domovské internetové stránky: http://www.medzev.sk

Internetové stránky Ranč Šugov: www.rancsugov.sk

Spracoval: Slavomír Szabó

Použitá literatúra:
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku (VEDA, 1977)
Vyšný Medzev – história a prítomnosť (Vyšný Medzev, 2007)
Ondrej Halaga: Počiatky Košíc a zrod metropoly (Košice, 1992)



Kultúrne dedičstvo a prírodné bohatstvo

Múzeum kinematografie rodiny Schusterovej

Hámor - múzeum

Kostol Narodenia Panny Márie

Šugovský potok

Šugovská dolina

Historické fotografie

Pohľadnica z roku 1899

Pohľad na mesto v roku 1900

Počiatky hámorníctva

Hámor a tajch

Koniec hámorníctva

Pohľad na kostol Narodenia Panny Márie

Kostol a básnik Peter Gallus

Hámorníctvo v dátach

Posvätenie zvona

Vidiecke domy mesta


Poviedky z obce

Pánske klamstvá - historický príbeh o spore s Jasovom z roku 1728 – autor: Anna Domaniková

Tajomný muž a kvílenie v Eliášovom hámri - príbeh o bojazlivom učňovi majstra hámorníka – autor: Soňa Jakešová

Du alte Hexe! Ty stará bosorka! - tradovaný príbeh z tridsiatych rokov 20. storočia – autor: Anna Domaniková

Vyhnanci - skutočný príbeh o vysťahovaní obyvateľov nemeckého pôvodu po II. svetovej vojne – autor: Soňa Jakešová




***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.