login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jun 23, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(205)

vložiť obrázok do galérie

Brdárka, Vyšná Slaná: Veľký Radzim a Malý Radzim

@ :: Roznava - Okolie ::     Nov 19 2012, 11:59 (UTC+0)

Pohľad z obce - Veľký Radzim vpravo, Malý Radzim vľavo


Sedlo hora


Výhľad nad Brdárkou


V Dovčíkovom kresle


Rázcestie


Výhľad z Veľkého Radzimu


Výhľad z Veľkého Radzimu


Lúčne sedlo medzi Veľkým a Malým Radzimom


Pohľad z Malého Radzimu tesne pred zotmením


Vrcholová kóta Malého Radzimu


Veľký a Malý Radzim zo sedla Hora


Začiatok trasy v obci Brdárka


Rázcestie nad obcou Brdárka


Križovatka v sedle Hora

Brdárka, Vyšná Slaná - okres Rožňava: Kopce s dobrou vyhliadkou vždy patrili medzi obľúbené turistické ciele. Nesporne sa medzi radí horský masív Radzim medzi Vyšnou Slanou a Brdárkou, ktorý má dva vrcholy – Veľký Radzim a Malý Radzim.

Vyšší je Veľký Radzim, ktorý má nadmorskú výšku 998,5 metra a poskytuje výhľady predovšetkým na sever a východ, teda na Slovenský raj a Volovské vrchy.

Malý Radzim na svojom západnom okraji odkrýva úžasné pohľady na kotlinu s Vyšnou Slanou, Rejdovou, Stolickými vrchmi so Stolicou a v prípade dobrého počasia i s dohľadom na Nízke a vysoké Tatry.

Medzi oboma vrcholmi sa nachádza trávnaté sedlo a lavičkami na odpočinok.

Vo svetle faktov

Oba vrcholy jedného masívu sa nachádzajú v Slovenskom rudohorí - časť Stolické vrchy, celok Revúcka vrchovina, podcelok Dobšinské predhorie. Práve táto oblasť plná vysokých vrchov, kvalitných horských chrbtov akoby predurčených na turistické hrebeňovky a dolín s výdatnými bystrinami patrí medzi najmenej navštevované oblasti kraja. Príčinou je malý počet značených turistických ciest. Revúcka vrchovina pritom v tejto časti spája navštevované národné parky Slovenský kras na juhu a Slovenský raj na severe.

Napriek možnostiam výhľadov na široké okolie na vrcholy Veľkého a Malého Radzimu turistická značka nevedie. Značenie však končí asi len 15 minút pod vrcholom Veľkého Radzimu a ďalšia trasa je aspoň označená šípkami. Celkom hore sa nachádza vrcholová kronika.

Vrcholy oboch Radzimov si nemôžete s ničím pomýliť. Sú charakteristické vysokými vápencovými skalnými bralami. Z botanického hľadiska je masív Radzim zaujímavý aj ako miesto, na ktorom rastie endemit – jazyčník sivý (Ligularia sibirica).

Radzim sa nachádza v katastroch Brdárky aj Vyšnej Slanej. Katastrálna hranica vedie stredom jeho hrebeňa.

Vo svetle možných faktov až mýtov

Radzim je masív, ku ktorému sa viažu viaceré povesti, z časti pravdepodobne založené na historických skutočnostiach. Tou prvou je povesť o zbojníkovi Dovcovi, ktorý sa v niektorých prameňoch uvádza ako Dovčík. Tento historický hrdina zbíjal práve v tomto okolí a na Radzime mal vraj svoj úkryt. Prepadával najmä panské koče, ale útočil aj na kaštiele. Pokoj mal od neho len kaštieľ Betliar, pretože údajne grófka bola jeho milenkou. Práve keď šiel za ňou na zálety, chytili ho a popravili. Jeho lebku si páni nechali očistiť a uložili, možno chceli atypický dekoračný predmet. V roku 1841, keď bola v móde frenológia – zisťovanie vlastností podľa tvaru hlavy - zaslali páni Dovcovu lebku do Viedne na výskum. Lebka sa stále nachádza v expozícii kaštieľa Betliar a Dovcovi je venovaná aj časť expozície kaštieľa vo Vlachove.

Na juhozápadnom svahu pod vrcholom Veľkého Radzimu sa v skalách nachádza „Dovčíkovo kreslo“. Tento skalný útvar pripomínajúci ozajstné veľké a pohodlné kreslo poskytuje po posadení dobrý výhľad v smere na obec Brdárka. Tam údajne zbojník sedával. K tomuto miestu vedie aj žltá turistická značka.

K Radzimu sa viažu aj povesti spojené s pôsobením pôvodom poľského zbojníka Sobeka Javoršiaka, ktorý tu údajne pôsobil v druhej dekáde 18. storočia. Nezbíjal však len bohatých, ale všetkých a tak ho ľudia nenávideli. Aj tomu poskytoval Radzim úkryt početných malých jaskynkách vápencových brál. Spolu s ním pôsobili v skupine aj zbojníci Mišek, Gajdošík Garaj a Bujačik. Pri pánskej poľovačke na zbojníkov sa Sobekovi Javoršiakovi a Gajdošíkovi Garajovi údajne podarilo ujsť cez Vernár do Poľska a už sa nevrátili. Mišeka páni zastrelili. Bujačik sa chcel zachrániť v bani, kde však ozbíjal baníkov a tí jeho úkryt prezradili.

Podľa povesti pri naháňaní zbojníkov padli Gajdošíkovi Garajovi jeho gajdy do priepasti. Odvtedy každý rok na výročie pánskej poľovačky na zbojníkov tieto gajdy počuť, ako vyhrávajú odniekiaľ z podzemia. Literárne spracovaná povesť nesie názov Večné gajdy.

Radzim sa dostal aj do prvého sociálneho slovenského románu. Spisovateľ Fraňo Kráľ pôsobil ako učiteľ vo Vyšnej Slanej, odkiaľ čerpal námety na knihu Cesta zarúbaná. V diele túto dedinu nazval Radzimka práve podľa tohto vrchu.

Ako sa tam dostať

Na vrchol Radzimu turistická značka nevedie, ale smeruje k nemu. Aj bez nej je ďalšia orientácia veľmi jednoduchá.

Trasa začína na žltej turistickej značke vedúcej z obce Brdárka do Vlachova. Kratšia cesta je z Brdárky. Naviac, Brdárka ako koncová podhorská dedina má nadmorskú výšku 555 metrov a Vlachovo 397 metrov. Pokiaľ pôjdete z Brdárky, ušetríte si vyše 158 metrov výškového prevýšenia.

Značka začína pri šindľovom prístrešku na križovatke v hornej časti dediny pri starej požiarnej zbrojnici. Naľavo uvidíte masív s dvoma vrcholmi a vysokými skalami. Pustíte sa týmto smerom pomedzi domy, po niekoľkých krátkych minútach prídete na križovatku turistických ciest, kde sa delia zelená turistická značka a žltá turistická značka. Pokračujete po žltej turistickej značke v smere sedlo Hora.

Značka vedie po poľnej ceste, mierne stúpa nahor a po chvíli na rozľahlú lúku, ktorou smerujete kolmo na svah. Pozor na riedke značenie. Sledujte značku, ktorá po chvíli bočí vpravo do lesa, kde vedie širokým lesným chodníkom až do sedla.

V sedle Hora je ďalšia križovatka turistických značiek. Samotná žltá pokračuje na Vlachovo, ale zároveň z nej vedie žlto značená odbočka na vyhliadku „Vdovčíkovo kreslo“ (správne malo byť Dovčíkovo). Stúpate koncom lúky na širokú lesnú cestu, ktorá vedie ďalej bukovým lesom až na miesto, kde sa nachádzajú dve drevené tabule. Tabuľa smerujúca naľavo označuje vyhliadku na juh, tabuľa smerujúca vpravo smer na vrchol. Tu turistická značka končí.

Zájdite si pár metrov na vyhliadku, posaďte do kamenného kresla a vychutnajte si výhľady. Potom sa vráťte a pokračujte v smere na vrchol. Značka tu už nie je, len sporadicky namaľované šípky, ktorých sa však nemusíte pridŕžať. Počas 10 až 15 minút stúpania dosiahnete úzky hrebeň, jeho stredom vedie úzky chodník. O pár metrov ste do 5 minút na vrchole Veľkého Radzimu, kde sa núkajú pohľady na sever a východ. Z blízkych kopcov vidieť dobre Stromíš a Dobšinský kopec. Nachádza sa tu aj vrcholová kronika.

Kam ďalej a ako naspäť

Z vrcholu Veľkého Radzimu prejdite lesným chodníkom po horskom chrbte v smere na Malý Radzim. O pár minút klesnete do veľkého lúčnatého horského sedla, ktorý oba vrcholy rozdeľuje. Uvidíte dve lesné cesty. Jedna pokračuje rovno nahor, druhá prechádza z lúky naľavo.

Pokiaľ si chcete vychutnať pohľady na Stolické vrchy a Tatry, pokračujte nahor k vrcholu Malého Radzimu. Prevýšenie nie je náročné a stojí to za to. Miestami možno ešte narazíte na starú červenú turistickú značku, ktorá už však na mapách nie je. Prejdite si až na najzápadnejšiu časť ku svahu, kde sa vám odkryjú neopakovateľné pohľady. Hlboko pod vami uvidíte aj obce Vyšná Slaná a Rejdová. Obchádzajúc okraj vrcholu narazíte aj na jednu z pomerne početných jaskýň a jaskyniek.

Pre návrat neriskujte a nepúšťajte sa žiadnou úzkou cestičkou nadol, pretože sa veľmi ľahko môže stať, že sa zastavíte na vrchole niektorej z vysokých kolmých skál a nebudete môcť pokračovať. Vráťte sa späť na lúku do sedla medzi oba vrcholy a pustite sa lesnou cestou smerujúcou do Brdárky. Spočiatku príjemná, neskôr trochu strmšia svažnica sa po čase spojí so zelenou turistickou značkou a tak vyjdete na lúky priamo nad dedinou. Nemôžete zablúdiť.


Poloha na mape: Turistická Mapa Sk

Odporúčaná trasa výstupu

Brdárka – sedlo Hora – žltá tur. značka: 40 min
Sedlo Hora – Vdovčíkovo kreslo – odbočka žltej tur. značky: 20 min
Vdovčíkovo sedlo – Veľký Radzim – bez turistického značenia: 20 min


GPS – Brdárka – začiatok trasy: N 48°46,105' / E 020°20,384'
GPS – sedlo Hora: N 48°46,376' / E 020°20,319'
GPS – Dovčíkovo sedlo : N 48°46,538' / E 020°20,326'
GPS – Veľký Radzim - vrchol: N 48°46,643' / E 020°20,355'


Slavomír Szabó

***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.