login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Dec 10, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(226)

vložiť obrázok do galérie

Rožňavské Bystré: Gerlašská skala

@ :: Roznava - Okolie ::     Sep 03 2012, 09:32 (UTC+0)

.


.


.


.


Rožňavské Bystré, okres Rožňava: Na severnom okraji Plešiveckej planiny Slovenského krasu nájdete miesto, ktoré za dobrého počasia ponúka výhľad na Volovské vrchy, Stolické vrchy, Nízke Tatry, ba za mimoriadne dobrej viditeľnosti aj na štíty Vysokých Tatier. Výrazné a často viditeľné sú najmä Kráľova hoľa a Volovec. Lúka, ktorá z jednej strany končí tridsať metrov vysokými skalnými bralami, je vhodná na oddych počas túry a uvedomenie si rozľahlosti a veľkoleposti slovenských hôr.

Zároveň sa pre vami odkrýva údolie, z ktorého na východ vidieť až na Rožňavu a priamo pod nohami z vtáčej perspektívy môžete sledovať obec Rožňavské Bystré. Nachádzate sa na Gerlašskej skale s nadmorskou výškou 752 metrov, obec Rožňavské Bystré má nadmorskú výšku 402 metrov, teda nadol hľadíte z prevýšenie rovných 350 metrov.

Národná prírodná rezervácia

Gerlašská skala je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Gerlašské skaly. (V niektorých písomných materiáloch uvádzané ako Gerlachovská skala a Gerlachovské skaly.) Platí v nej najvyšší 5. stupeň ochrany a jej rozloha je 21,73 ha.

Dôvodom ochrany je okrem mimoriadneho skalného útvaru aj vysoký počet jaskýň na malom území. Najznámejšia z nich je Šingliarova jaskyňa, ktorá je v niektorých starších materiáloch označovaná aj ako Zbojnícka alebo Jánošíkova. Má hĺbku 71 metrov, bohatú sintrovú výzdobu a v hĺbke 61 metrov sa nachádza podzemné jazero. Z ďalších jaskýň rezervácie sú to ešte Gerlašská jaskyňa, Gerlašská pašerácka jaskyňa a Gerlašská svahová jaskyňa. Príčinou ochrany je aj bohatá teplomilná skalná vegetácia, ale tiež výskyt raritných jaskynných živočíchov a mnohých druhov tu hniezdiacich vtákov.

Spomínané jaskyne sú turisticky neprístupné.

Prístupové cesty

Plešivecká planina je najizolovanejšia zo všetkých planín Slovenského krasu a pri výstupe nahor z ktorejkoľvek strany musíte rátať so strmým stúpaním po svahoch.

Z mesta Štítnik na Gerlašskú skalu vedie modrá turistická značka a túra trvá 1 a trištvrte hodiny čistej chôdze. Strmý výstup tu čaká v druhej polovici trasy.

Z obce Rakovnica vedie na Gerlašskú skalu zelená turistická značka a vyžaduje minimálne 2 hodiny čistej chôdze. Najstrmší výstup čaká hneď za dedinou, poslednú polhodinku však už pôjdete po krásnych a len ľahko zvlnených lúkach planiny.

Z obce Kružná vedie na Gerlašskú skalu žltá turistická značka po Veľký vrch (čas 1:15) a odtiaľ sa napojíte na zelenú turistickú značku a pokračujete po Gerlašskú skalu ďalšiu polhodinku príjemnými lúkami, takže celkovo je to 1 a trištvrte hodiny, ale oproti Rakovnici strmší výstup.


GPS Gerlašská skala: N 48°39,462' / E 020°25,399'

Odporúčaná turistická mapa: Slovenský kras Domica 139, mierka 1:50 000


Slavomír Szabó

Použitá literatúra:

J. Ďurček a kolektív: Slovenský kras – turistický sprievodca ČSFR (Šport 1989)

J. Stankovič, V. Cílek, R. Schmelzová: Plešivecká planina (knihu vydal Speleoklub Minotaurus 2010)


***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.