login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 07, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(212)

vložiť obrázok do galérie

Slovenský kras: Plešivecká planina

@ :: Roznava - Okolie ::     Aug 20 2012, 20:05 (UTC+0)

.


.


.


.


Národný park Slovenský kras tvorí sedem planín (Silická, Plešivecká, Koniar, Horný vrch, Dolný vrch, Zádielska a Jasovská) obklopujúcich Rožňavskú a Turniansku kotlinu. Planiny oddeľujú vodné toky potokov a riek Štítnik, Slaná, Čremošné, Turňa, Blatnica, Hájsky potok a Bodva. Iba Silickú planinu od planiny Dolný vrch rozdeľuje horské sedlo Soroška a planina Dolný vrch nad prameňom riečky Turňa nie je od Silickej planiny oddelená vodným tokom. (V niektorých materiáloch je planina Dolný vrch uvádzaná ako podcelok Silickej planiny.)

Vyčlenenie územia

Najťažšie dostupnou z uvedených planín je Plešivecká. Zo všetkých strán sa s okolím spája strmými svahmi. Nachádza sa na ploche približne 53 štvorcových kilometrov. Zo západnej strany ju od planiny Koniar delí rieka Štítnik, z južnej strany je od Silickej planiny oddelená riekou Slaná. V severovýchodnej časti svahy planiny klesajú do Rožňavskej kotliny a na severozápadnej do údolia, za ktorým začína Revúcka pahorkatina.

Priamo na Plešiveckej planine sa nenachádza žiadna obec. Je však obkolesená mestami a obcami Rožňava, Rakovnica, Rožňavské Bystré, Štítnik, Kunova Teplica, Pašková, Plešivec, Vidová, Slavec, Brzotín a Kružná. Patrí do okresu Rožňava.

Severná časť planiny je charakteristická najmä rozsiahlymi lúkami, južná časť je porastená prevažne listnatými lesmi s občasnými lúkami.

Ochrana štátom a UNESCO

Plešivecká planina ako súčasť národného parku požíva najvyšší stupeň ochrany na štátnej úrovni, jej význam je však medzinárodný – svetový. Svedčí o tom zápis jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu do zoznamu Svetového zoznamu prírodného dedičstva UNESCO. Zápis (realizovaný v roku 1995) vychádza predovšetkým z nesmiernej veľkosti a pestrosti podzemných priestorov. V Slovenskom krase sú pritom jaskyne ako krasové, tak aj ľadová a aragonitová.

Prostredie – krasové javy

Plešivecká planina návštevníka láka peknými lúkami, lesostepou a výhľadmi najmä z Gerlašskej skaly. Škrapové polia sú pomerne bohaté najmä vo východnej časti, ktorou prechádza žltá turistická značka. Rovnako je to aj s počtom závrtov, ktoré ako rozľahlé prírodné lievikovité útvary odvádzajú dažďovú vodu do podzemných priestorov. Niektoré z nich majú priemer až 200 metrov a hĺbku do 30 metrov.

Planina je známa vysokým počtom jaskýň a priepastí. Z jaskýň sa medzi najznámejšie radia Stará brzotínska jaskyňa s dĺžkou chodieb 120 metrov a Nová brzotínska jaskyňa s dĺžkou chodieb cca 800 metrov a podzemnou riekou. Všetky jaskyne Plešiveckej planiny sú verejnosti neprístupné a patria pod najvyšší 5. stupeň ochrany. Z početných priepastí je známa najmä Diviačia priepasť s hĺbkou 128 metrov.

Prostredie – fauna

Líšky, diviaky, srny, jelene i plaché sysle má možnosť vidieť takmer každý turista, ktorý si privstane a nerušene pozoruje niektorú z lúk. Rovnako dosť často možno tieto zvieratá stretnúť, ak kráčate planinami v tichosti. Popri veľkom počte vtákov – dravcov púta pozornosť aj početný výskyt krkavcov.

Prístupové cesty a turizmus


Planinou prechádza modrá turistická značka vedúca zo Štítnika do Plešivca, zelená turistická značka vedúca z Rakovnice na Gerlašskú skalu a žltá turistická značka vedúca z Kružnej do Slavca.

Najvýhodnejší výstup na planinu je z obce Rakovnica po zelenej značke. Ako ostatné, aj tento je však strmý, avšak menej ako iné. Na planinu sa dostanete asi za jeden a pol hodiny.

Ľahší ale zdĺhavý je výstup po modrej turistickej značke z Plešivca. Na planinu až po úsek Dulova vedie asfaltová cesta. V necelej polovici je však značka so zákazom vstupu motorových vozidiel a miesto na parkovanie. Tento zákaz platí od hranice národného parku. Inak je prístup po tejto asfaltke zdĺhavý a monotónny.

Turisticky najpríťažlivejšie miesta sa nachádzajú na severnej časti planiny. Sú to rozľahlé lúky a vynikajúci výhľad na Stolické vrchy z Gerlašskej skaly. V prípade dobrého počasia odtiaľ vidieť aj Kráľovu hoľu.

Na okrajových svahoch planiny je päť vyvieračiek, ale priamo pri turistických značkách hore na planine žiadnu vodu nenájdete. Preto sa je pri túrach vhodné dostatočne zásobiť.

Plešivecká planina na turistickej mape: Turistickamapa.sk.


Spracoval: Slavomír Szabó







***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.