login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 07, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(212)

vložiť obrázok do galérie

Skároš: Pamätník II. svetovej vojny s vojenskou technikou

@ :: Okolie ::     Jul 30 2012, 12:15 (UTC+0)

.


.


.


Skároš, okres Košice-okolie: Na hornom konci obce Skároš, v blízkosti hraničného priechodu s Maďarskom, sa na samostatnej ohradenej parkovej ploche nachádza pamätník II. svetovej vojny so stálou inštaláciou vojenskej techniky daného obdobia. Miesto a príčinu vzniku tohto rozľahlého miesta sú jasné. Obec Skároš bola oslobodená v noci zo 16. na 17. decembra ako prvá v okrese Košice-okolie. Tuhé boje a ich obete dodnes rezonujú v pamäti najstaršej generácie miestneho obyvateľstva.

Skároš – vojenské pamiatky

V parku sa nachádza pamätník, ktorý má viac ako symbolický význam, ale ani symbolika nie je zanedbateľná. Ak sa pre neho postavíte, pomedzi dve betónové krídla sa otvára priestor smerom na Košice, kam mali vojenské oddiely postupovať.

Prezrieť si môžete ťažkú vojenskú techniku, ktorá pochádza priamo z čias II. svetovej vojny. Je tu tank T-34, ktorý nedávno renovovali členovia Klubu vojenskej histórie. Môžete si pozrieť aj kanón ZIS 2 (ZIS = Závody imeni Stalina) s rážou 57 mm s dostrelom cez 5 km, ktoré slúžilo ako protitankové. Tiež divízny kanón ZIS 3 s rážou 76 mm s dostrelom cez 13 km. Tiež mínomet s rážou 120 mm a 2 húfnice.

Každým rokom sa 8. mája koná v Skároši spomienkové stretnutie pamätníkov bojov.

Skároš – história oslobodenia

Strategickým mestom z hľadiska oslobodenia nášho územia boli Košice. K nim smerovali ako IV. tak aj II. ukrajinský front, pričom podľa Stalinových plánov mal Košice oslobodiť IV. ukrajinský front. V danom čase patrili Košice, Skároš i okolité obce pod Horthyho Maďarsko. Zatiaľ čo Slovensko vďaka SNP i vytvorení armádneho zboru vedeného Ludvíkom Svobodom bolo vnímané ako spojenec Červenej armády, Maďarsko stále bojovalo na strane Nemecka.

Podľa spomienok pamätníkov trvali boje v širšom okolí Skároša takmer dva týždne. Už 15. decembra dosiahli sovietske a spojenecké rumunské oddiely líniu Szendrö – Szalonna – Meszes – Rakacaszend – Rakaca – Százsfa na území súčasného Maďarska. Ďalší postup na sever, teda na Skároš (a Košice), spomaľoval odpor maďarskej 1. vojenskej brigády horských strelcov. Ten však zoslabol a 16. decembra osloboditeľské vojská obsadili obce Hernádpetri, Pusztaradvány, Szemere, Büttös, Kzsnokvajda, Szászfa, Pamlény, Kány, Perecse a Kerestéte. Nemci s Maďarmi kládli silný odpor najmä v okolí Skároša, pričom Červená armáda pri nočnom útoku použila silné svetlomety a nečakaný prienik, pretože nepriateľské jednotky predpokladali, že postup vojsk už v tento deň či noc ustane. Nemecké a maďarské oddiely sa nachádzali ešte priamo v obci.

Výsledkom bojov týchto dní sa okrem hmotných škôd spočítal na vyše 100 mŕtvych, ktorí boli pochovaní na území parku, kde sa dnes nachádza pamätník.

Zatiaľ čo Skároš bol od tejto noci slobodný, susedná Ždaňa vzdialená iba 3 kilometre nie. Nová frontová línia sa tiahla cez obce Žďaňa – Čaňa – Gyňov – Belža – Sokoľany – Mokrance. Tento stav trval mesiac. Nemci a Maďari v Ždani disponovali okrem iného aj 8 guľometnými hniezdami. Až 17. januára vojenský útok od Sene Ždaňu oslbodil.

Nemci dovtedy chránili Košice z juhu vytvorením novej obrannej línie medzi Turňou nad Bodvou a Puntokom. Tamojšie veliteľstvo pozostávalo z 1. tankovej armády, ktorej velil generálplukovník Henrici a maďarskej 1. armády, ktorú viedol Deszö László. Južný ťah na Košice patril II. ukrajinskému frontu pod vedením J.R. Malinovského a rusko-rumunským jednotkám skupiny Zmačenko. Osloboditeľské vojská postupovali z juhu, nie cez Skároš.

Po dlhotrvajúcih bojoch Červená armáda II. ukrajinského postúpila až po Hanisku, kde sa zastavila a strážila oblasť v zákopoch, pretože Košice mal oslobodiť IV. ukrajinský front. Stalo sa tak 19. januára 1945 po prelomení severnej línie v Dargovskom priesmyku. Skároš bol teda oslobodený o 34 dní skôr ako Košice, i keď ide iba o cestnú vzdialenosť 26 kilometrov. Dňa 21. januára 1945 navštívil Košice politruk 18. armády IV. ukrajinského frontu Leonid Brežnev, ktorý priniesol Stanovisko Vlády Najvyššieho Sovietu. Podľa neho Košice ako aj celá oblasť (včítane Skároša) okupovaná Horthyho Maďarskom patrila opäť Československu. Po ukončení II. svetovej vojny toto stanovisko potvrdili všetky štyri víťazné mocnosti.

Spracoval: Slavomír Szabó


Informačné zdroje:
- spomienky miestnych obyvateľov
- Nándor Szabó: Boje II. sv. vojny v oblasti Košíc od 3. decembra 1944 do 18. januára 1945 (In Historické zvesti z minulosti Abovsko-turnianskej župy a Košíc)
- Štefan Kolivoško: Ždaňa (monografia obce)


***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.