login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 07, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(212)

vložiť obrázok do galérie

Rieka Ida

@ :: Okolie ::     Jun 18 2012, 07:54 (UTC+0)

Rieka v hornom roku nad obcou Hýľov


.


Rieka Ida, ktorá dala meno aj trom dedinám (Zlatá Idka, Malá Ida, Veľká Ida) pramení vo Volovských vrchoch Slovenského rudohoria na východnom svahu Bieleho kameňa. Vrchol Bieleho kameňa je v nadmorskej výške 1135 metrov, prameň Idy cca 940 m.n.m.

Dĺžka rieky je 56,6 km, vodu priberá z povodia o rozlohe 376 štvorcových kilometrov. Preteká na juhovýchod, okolo obce Zlatá Idka, ďalej pod vrchom Podkova (596 m.n.m.) mení sme na východný k obci Hýľov, opäť na juhovýchodný k dedine Bukovec, potom na juh cez Malú Idu, mestskú časť Košice-Šaca, Veľkú Idu, za ktorou sa stáča na juhozápad. Pri obci Buzica mení smer na severozápadný, tak preteká okolo dediny Rešica a pred obcou Janík opäť na juhozápad. Tam medzi obcami Janík, Peder a Žarnov sa vlieva do rieky Bodva.

Pri obci Hýľov sa vlieva do vodnej nádrže Bukovec I. a pri obci Bukovec do vodnej nádrže Bukovec II. Celý tok rieky sa nachádza v okrese Košice-okolie.

Prirodzený tok rieky (aj to čiastočne) sa nachádza už len v jej hornom toku od prameňa po Hýľov. Ďalej je regulovaný vodnými nádržami a v dolnej časti na takmer po celej dĺžke vyrovnaný. V minulosti mala Ida viacero ramien, z ktorých bolo najväčšie slepé rameno Mŕtva Ida.

Ida a turizmus

Zaujímavosťou rieky je skutočnosť, že v stredoveku sa opisovala ako zlatonosná. Pri jej hornom toku nad obcou Zlatá Idka sa dodnes nachádzajú staré bane, kde sa ťažilo zlato. V obci sa v posledných rokoch organizujú turistické podujatia formou súťaží v ryžovaní zlata. Teraz však ide už len o zdanlivé zlato, ktoré nahrádza pyrit či iné úmyselne roztrúsené „zlatinky“.

Z vodných nádrží Bukovec je Bukovec I. pri Hýľove verejnosti neprístupný a strážený ako zásobáreň vody. Vodná nádrž Bukovec II. pri Bukovci je rekreačným strediskom s možnosťami plávania, člnkovania, rybárčenia, ubytovania i reštauračnými službami.


Slavomír Szabó

Použitá literatúra:

V. Šmilauer: Vodopis starého Slovenska
B. Varsik: Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Maďarmi v 10.-12. storočí


***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.