login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jun 23, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(205)

vložiť obrázok do galérie

Seňa: Židovský cintorín

@ :: Okolie ::     May 07 2006, 12:41 (UTC+0)

Najstaršie kamenné náhrobky židovského cintorína sú druhou najstaršou nehnuteľnosťou v súčasnej Seni vôbec


Židia prišli do Sene niekedy počiatkom 18. storočia, odvtedy je možné datovať aj založenie ich cintorína


V súčasnosti je cintorín oplotený a vstup naň uzatvorený


Náhrobné kamene sú urobené na vysokej umelecko-remeselnej úrovni, zhotovili ich z odolného pieskovca a dodnes sú dobre čitateľné


V roku 1787 žilo v Seni 1163 obyvateľov, z toho bolo 72 Židov, ktorí tvorili 16 rodín.


English version / Anglická verzia

Seňa: Na slovenské vidiecke pomery netypicky, možno až raritne pôsobí existencia a zachovalosť židovského cintorína v obci. Tvorí samostatne oplotenú časť obecného cintorína a jeho najstaršie náhrobné kamene sú datované v rokoch 1749 a 1764.

Ako na stránke o tejto dedine uvádzame, Seňa mala v minulosti charakter mestečka, a i keď ten neskôr zanikol, stále to bola veľká obec regionálneho významu. Najstaršie kamenné náhrobky židovského cintorína sú druhou najstaršou nehnuteľnosťou v súčasnej Seni vôbec. Starší je už len kalvínsky kostol.

Židia prišli do Sene niekedy počiatkom 18. storočia, odvtedy je možné datovať aj založenie ich cintorína. Bolo to dosť netradičné, pretože podľa vtedajších pomerov sa nemohli Židia pochovávať priamo v dedinách, ale zvyčajne až ďaleko za ich hranicami. Napríklad z neďalekého Kechneca chodili pochovávať Židov na Dávidku, ktorá je od obce viac než kilometer. Príklad Sene svedčí o tolerancii miestneho obyvateľstva.

Náhrobné kamene sú urobené na vysokej umelecko-remeselnej úrovni, zhotovili ich z odolného pieskovca a dodnes sú dobre čitateľné. Medzi pochovanými má svoj hrob aj Koloman Lieberman – židovský rabín narodený v roku 1839 v Seni.

V súčasnosti je cintorín oplotený a vstup naň uzatvorený. Na plote nájdete len informačnú ceduľu, že ide o súkromný pozemok. Pre tých, ktorí by mali o jeho podrobnejšiu prehliadku väčší záujem, odporúčam sa obrátiť na obecný úrad.

Pri vchode visí tabuľa s dvojjazyčným maďarsko-slovenským nápisom: „Rodiny pochádzajúce zo Sene a ich príbuzní vyslovujú úprimnú vďaku pánu Miroslavovi Bačenkovi, starostovi obce Seňa, jeho spolupracovníkom a obyvateľom Sene za starostlivosť o cintorín. Požehnanie Všemohúceho nech sprevádza do budúcna ich ľudské činy“.

Za zmienku stojí aj história niekdajšieho židovstva v obci. I keď tu žili od počiatku 18. storočia, prvý štatistický údaj poznáme až z roku 1787. Vtedy žilo v Seni 1163 obyvateľov, z toho bolo 72 Židov, ktorí tvorili 16 rodín. Pôsobili ako osobitá komunita s vlastným náboženstvom i ekonomickými aktivitami. Zachovali sa archívne materiály o ich požičiavaní peňazí a sporoch s dlžníkmi. Už koncom 18. storočia patrili Židia medzi najbohatších obyvateľov obce. V tom čase tu mali aj vlastnú základnú školu.

O tom, že sa tu tejto komunite dobre darilo, svedčí aj nárast jej obyvateľov. Ten prudko stúpol začiatkom 19. storočia, pravdepodobne prisťahovaním ďalších židovských rodín. V tom čase ich tu žilo už 348 Židov, čiže tvorili viac ako tretinu všetkých obyvateľov Sene. Na príčine mohla byť aj tá skutočnosť, že v tom čase ešte v Košiciach nežila ani jedna židovská rodina. Mesto sa ich príchodu bránilo a nedávalo im možnosť usadiť sa až do štyridsiatych rokov 19. storočia. Potom, keď to už bolo možné, sa viacero židovských rodín odsťahovalo priamo do Košíc, alebo ich bezprostrednej blízkosti. Zo Sene však až taký veľký odliv nenastal, respektíve k výraznejšiemu sťahovaniu Židov ku Košiciach došlo až začiatkom 20. storočia.

Seňanskí Židia sa uplatňovali ako obchodníci, krčmári, ale zakladali aj prvé priemyselné podniky. Boli to liehovar, mlyn, garbiareň a výrobňa syrov. Pracovali aj ako lekári, lekárnici, ale tiež ako krajčíri, obuvníci a holiči.

Židovská náboženská obec mala v Seni aj vlastnú synagógu, ktorá sa, žiaľ, nezachovala. Táto stála na severovýchodnej strane križovatky hlavnej cesty a cesty na železničnú stanicu. Neďaleko odtiaľ stáli aj mikve – t.j. židovské rituálne kúpele, ktoré boli vyhrievané s niekoľkými vaňami.

Medzi najznámejších predsedov miestnej židovskej náboženskej obce patrili Fränk Zahlen, Dezider Rónai, Zoltán Golgner, Kováč a Pasternák. Významnými miestnymi rabínmi boli: Ehrenfeld a posledný seňanský rabín Izidor Schweiger, ktorý v roku 1944 zahynul v Osviečime.


Veľký zlom v osídlení Sene židovskou komunitou znamenal vojnový rok 1944. Nyilaši zatýkali Židov v dedinách a tisícky ich hnali cestou na Košice. Niektorí z tých, ktorí tzv. pochod smrti neprežili, sú pochovaní práve na tomto cintoríne.

V Seni zatkli a hnali až do Osvienčimu všetkých vtedajších 78 židovských obyvateľov, z toho 71 zahynulo priamo v koncentračnom tábore. Po skončení II. svetovej vojny žila v Seni už len jedna židovská rodina – Artur Rónai s manželkou. Po jeho smrti sa manželka odsťahovala do Košíc a tým zanikla história židovstva v obci. Synagóga a rituálne kúpele sa nezachovali. Ostal len tento cintorín.

Pri spracovaní tohto materiálu bola podstatná časť informácií čerpaná z knihy Seňa/Szina, ktorú napísal Štefan Kolivoško.

Slavomír Szabó

***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Zachráňme svoju identitu, ktorý podporila spoločnosť U. S. Steel Košice.