login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Dec 10, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(226)

vložiť obrázok do galérie

Ochtiná

@ :: Roznava - Okolie ::     Apr 11 2012, 09:53 (UTC+0)

.


.


.


.


.


.


.


.


.


Poloha

Ochtiná sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria, oblasť Stolických vrchov v údolí rieky Štítnik. Administratívne je súčasťou okresu Rožňava v Košickom samosprávnom kraji.

Od krajského mesta Košice je Ochtiná vzdialená 93 kilometrov. Z Košíc do Rožňavy vedie cesta I. triedy č.50 (E 571), z Rožňavy sa bočí na cestu II. triedy č. 526 do Štítnika a odtiaľ do Ochtinej v smere na Slavošovce. Od okresného mesta Rožňava je Ochtiná vzdialená 17 kilometrov.

Nadmorská výška v 1 448 hektárov veľkom katastri sa pohybuje od 300 do 810 metrov. Veľký rozdiel v nadmorskej výške je daný horským charakterom Stolických vrchov s vrchom Hrádok v katastri. Uprostred obce je nadmorská výška 344 metrov.

História

V katastri Ochtinej sa v dobe poveľkomoravskej nachádzalo slovanské sídlisko. Prvú písomnú zmienku o existencii samotnej obce však poznáme až z roku 1318. Dozaista je však oveľa staršia. Po odchode Tatárov daroval kráľ Belo IV. v roku 1243 štítnické panstvo Ákošovcom (z nich vznikli Bebekovci). Už v tejto listine sa spomína, že na území dnešnej Ochtinej sa nachádza železný hámor. Je dôvodné predpokladať, že založenie (alebo obnovenie Tatármi zničenej) obce súvisí s kráľovým pozvaním „nemeckých hostí“, ktorí dostali mnohé privilégiá. Za to sa očakával rozvoj baníctva a obchodu, čo sa aj naplnilo.

Podľa zápisu z roku 1427 sa v obci nachádzalo 28 port. V danom čase sa dediny nezdaňovali podľa počtu obyvateľov, ale podľa počtu port. Porta je brána vedúca do hospodárskej usadlosti, ktorou môže prejsť naložený voz. Na jednu hospodársku usadlosť sa počíta minimálne sedem ľudí, čo je rodina so služobníctvom. Ochtiná teda mala minimálne 196 obyvateľov, čo je na vtedajšie časy ľudnatá obec. Požívala výsady banského mestečka, pričom časť obyvateľov sa venovala poľnohospodárstvu. Dominoval chov oviec, z čoho je možné usudzovať, že k pôvodným baníkom pribudli obyvatelia, ktorí sem prišli v rámci valaskej kolonizácie.

V roku 1556, keď sa Bebekovci spojili s Turkami, bola Ochtiná prepadnutá, vyrabovaná a vypálená. Veľkú časť obyvateľov odvliekli do otroctva. Vtedy obec stratila aj svoj prevažne nemecký charakter.

Rozkvet nastal najmä v 17. storočí a čiastočne i v 18. storočí, keď sa popri baníctve rozvíjali aj remeslá. V Ochtinej sa vyrábal papier v dvoch papiernických mlynoch, tiež sa tu spracúvala koža obuvníkmi a kožušníkmi. Baníctvo sa neobmedzovalo iba na ťažbu, ale aj na spracovanie rudy. Prevádzkovali tu vysokú pec a hámor.

Morovej epidémii, ktorá vrcholila v rokoch 1709 až 1710, podľahlo 418 obyvateľov Ochtinej.

Podľa sčítania ľudu v roku 1828 tu žilo 739 obyvateľov v 84 domoch. Nachádzal sa tu hámor na spracovanie medi. V druhej polovici 19. storočia bola obec známa aj pestovaním tabaku. V roku 1885 tu bolo 86 pestovateľov.

I keď sa boje I. svetovej vojny dediny bezprostredne nedotkli, muži rukovali do vojska a na fronte padlo 19 Ochtinčanov.

Počas I. ČSR bola obec známa aj hlbinou ťažbou magnezitu a povrchovou ťažbou mramoru v kameňolome. Zároveň sa udržiavali remeslá, ktoré dnes označujeme ako ľudové. Išlo predovšetkým o tkanie látok, výrobu dreveného náradia a kožušníctvo.

Na konci II. svetovej vojny sa v Ochtinej usídlilo približne 100 nemeckých vojakov. Tesne pred príchodom rumunského vojska však dedinu opustili, takže bola oslobodená bez boja. Po rumunských vojakoch prišli aj ruskí.

Veľký prelom vo význame obce nastal v roku 1954, keď pri razení šachty na lokalite Hrádok baníci objavili aragonitovú jaskyňu. Celých 18 rokov trval takmer nekončiaci boj obce s úradmi, kým význam jaskyne úradníci uznali a sprístupnili ju verejnosti. Ochtinská aragonitová jaskyňa dnes patrí medzi svetovo významné lokality a je zapísaná na Zozname prírodného svetového dedičstva UNESCO.

Genéza názvu obce

1318 - Ohnita, Ohtena, Ohthena
1773 – slovensky: Ochtina maďarsky: Mátronháza
1906 - príkazom ministerstva vnútra sa mohol používať iba názov Mátronháza
1920 - Ochtiná

Súčasnosť

Ochtiná má v súčasnosti niečo cez 560 obyvateľov. Významnou historickou pamiatkou je gotický kostol z 13. storočia s rozsiahlymi stredovekými freskami zo 14. storočia.

V katastri Ochtinej sa nachádza rekreačné centrum Hrádok s Ochtinskou aragonitovou jaskyňou.

Reštauračné a ubytovacie služby sa v obci nenachádzajú.

Kontakt

Adresa: Obecný úrad, Ochtiná 52, 049 35 Ochtiná
Telefón: 058 7882 670
Fax: 058 7882 670
E-mail: ochtina@stonline.sk
Domovské stránky: www.ochtina.ocu.sk

Spracoval: Slavomír Szabó

Použitá literatúra:

Autorský kolektív: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
Martin Hric: Moje spätné spomienky na rodnú obec Ochtiná
Ján Šlosár: Z dejín Ochtinej

Staré príbehy z Ochtinej

Annino pozvanie - skutočný príbeh, ktorý sa odohral okolo roku 1938 – autor: Viera Horniaková, Slavomír Szabó

Kultúrne bohatstvo

Románsko-gotický kostol

Historické fotografie

Ochtinskí baníci

Výroba hlinených váľkov

Železiarne Concordia

Doprava magnezitu z lomu

Haviarske bratstvo versus Concordia

V magnezitovom lome

Obec a počiatky baníctva

Šodronka

Povrchová ťažba magnezitu


***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.