login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Seňa: Alžbeta Patakiová – človek hodný pozornosti

@ :: Nositelia tradícií ::     Apr 26 2006, 06:45 (UTC+0)

Alžbeta Patakiová


Práca na krosnách


Tejto činnosti sa venuje takmer denne


Aj tieto koberce sú jej práca


Keď si chce od krosien odpočinúť, háčkuje


Opäť za krosnami


Tento koberec je poriadne dlhý... Zatiaľ nový, odložený, ešte k nemu chýba voľná podlaha...


Ďalší z množstva háčkovaných obrúskov a obrusov

English version / Anglická verzia

Seňa: Tradičné remeslá v minulosti patrili ku každodennému koloritu obce. Dnes už na ne zvyčajne pozeráme ako na lokálnu raritu. Pokúšame sa ich oživiť a prezentujeme ako súčasť ľudového umenia.

V obci Seňa žije pani Alžbeta Patakiová, ktorá staré remeselnícke techniky oživovať nemusela. Ona ich totiž nikdy neprerušila, stále vykonáva veci tak, ako ju učila jej mama.

Pečenie chleba

V obci Seňa, napriek tomu, že má vyše dvetisíc obyvateľov, sa zachovala už len jediná pec na pečenie chleba. Je v dome pani Alžbety Patakiovej. Ide o veľkú pec, ako nám pani povedala, oplatí sa ju vykúriť len vtedy, keď je potrebné upiecť aspoň šesť bochníkov.

Pečenie chleba kedysi patrilo k bežným úkonom v domácnostiach. Teraz v peci zakúri, ale len občas. Dva razy ročne však určite – pred Veľkou nocou a pred Vianocami.

„Domáci chlieb musí človek ochutnať, aby precítil ten rozdiel,“ tvrdí Alžbeta Patakiová, a niet dôvod jej odporovať. Nakoniec, o záujme o jej výrobky svedčí fakt, že už dlho pred vianočnými a veľkonočnými sviatkami sa jej ozývajú mnohí známi, aby na nich nezabudla.

Takto sa z kedysi bežnej domácej činnosti stala miestna rarita. Ale buďme radi, že ešte existuje a sú ľudia, ktorí dokážu vo svojej peci vykúzliť viac, než je bežná potravinársko-priemyselná produkcia.

Tkané koberce

V jednej z izieb domu pani Patakiovej stoja rozložené krosná. Nie na ukážku ako raritný exponát. Sú plne funkčné a ona na nich pracuje takmer denne. Dnes už nespočíta, koľko kobercov na nich stihla za tie roky urobiť. Na tkané koberce je možné použiť aj staré nepotrebné nastrihané handričky, ale tiež aj modernejšie materiály. Nite sú však naďalej najvhodnejšie konopné. Samozrejme, pestovanie konope je dnes zakázané, a tak si takéto nite musí zháňať kde sa dá, aj v Maďarsku.

Svojimi kobercami pokryla nielen vlastný dom a domy svojich detí, ale tiež podlahy príbuzných a priateľov. Nikdy netkala za peniaze. Ako hovorí, „ja nemôžem len tak vylihovať a robota na krosnách ma baví“.

A nie sú to len koberce, ale aj tkané obrusy. K miestnym zvykom patrí ten, že na posvätení jedál na Veľkú noc má byť košík zakrytý takým obrúskom, ktorý je doma utkaný, alebo aspoň ručne vyšitý.

Háčkovanie

„Keď tak chodíte po dedinách, tak mi nájdite nejakú kamarátku, čo robí čipky, nech si mám s kým vymieňať vzory a porozprávať sa,“ požiadala nás pani Alžbeta Patakiová. Ako vraví, keď ju od krosien bolia plecia, začne háčkovať. Od malých háčkovaných podložiek pod sošky až po veľké obrusy. Vyťahovala ich jeden po druhom zo zásuviek a mala sa čím pochváliť.

„Kedysi háčkovala skoro každá žena. Dnes pozerajú televízor. Ale ja keď si sadnem, zoberiem nite a háčik, tak aj niečo urobím, aj si poukladám myšlienky v hlave. Kým vidím dobre, budem háčkovať,“ tvrdí pani Patakiová.

Periny z peria

Voľakedy bolo bežné, že matky a dcéry zbierali každé husacie pierko a odkladali ich. Dievča, keď sa vydávalo z domu, dostalo výbavu, ku ktorej bezpodmienečne patrila perina a vankúš. V dnešnom svete tento zvyk zanikol. Lenže nie tak celkom pre pani Patakiovú. Dnes sa už veľké a ťažké periny nepoužívajú, nahradili ich ľahšie paplóny. Tie z husacieho peria sú však vraj oveľa teplejšie i lepšie ako z umelých vlákien.

„Doposiaľ som ušila asi tritisíc paplónov z peria. Robím to od dievčenských rokov. Veľa ľudí má staré perové periny, ale nevie čo s nimi. Ja ich prešívam na paplóny,“ hovorí Alžbeta Patakiová.

Najviac si spomína na jeden mesiac, počas ktorého za tridsať dní ušila tridsať paplónov! To vraj bola o niečo mladšia, ale ani táto robota ju neprestala baviť. A ako to zvyčajne býva, na obchod s takouto činnosťou nepomýšľa. Pomáha tak len susedom, priateľom, známym...

Ľudia ako pani Alžbeta Patakiová sú naozaj hodní pozornosti. V ich živote pretrváva akýsi odkaz starých čias, avšak nie ako skanzenový exponát, ale živá súčasť ich všedných dní. A to nevravím o jej kuchárskom umení, pretože ako hovorí: „Žena, čo nevie variť a piecť, je hotová galiba“. Keď si teraz doma za počítačom spomeniem, ako nám ponúkla typické seňanské kysnuté koláče s tvarohom, lekvárom a makom, mám čo robiť, aby mi nezačali kvapkať sliny na klávesnicu...

(Slavomír Szabó, apríl 2006)

Kontakt na pani Alžbetu Patakiovú cez:

Obecný úrad Seňa
Abovská 200
044 58 Seňa


e-mail:obecsena@stonline.sk


***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Zachráňme svoju identitu, ktorý podporila spoločnosť U. S. Steel Košice.


čitateľov: 11439