login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Oct 22, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(220)

vložiť obrázok do galérie

Seňa

@ :: Okolie ::     Apr 26 2006, 04:56 (UTC+0)

Erb obce Seňa


Najmladší Seňania


Kalvínsky kostol v Seni patrí medzi zachované unikáty. Pôvodne katolícky farský kostol sv. Mikuláša bol postavený v druhej tretine 13. storočia. Až na drobné úpravy sa zachoval v pôvodnom gotickom stave.


V obci sa zachovali niektoré pôvodné remeslá. Za tkáčskymi stavmi sedí pani Alžbeta Patakiová.


Obecný úrad v Seni


Niektorí obyvatelia Sene sú naozaj dobrými rozprávačmi starých príbehov


Rímsko-katolícky kostol sv. Petra a Pavla, pochádzajúci z roku 1864, dnes značne zmodernizovaný


Židovský cintorín


Jeden zo starších domov obce


Seňa je moderná dedina, čo sa prejavuje aj nárastom počtu moderných rodinných domov


V uličkách obce

English version / Anglická verzia

Poloha

Obec Seňa sa nachádza cca 20 km južne od mesta Košice na ceste E 71 v smere na hraničný prechod s Maďarskom: Milhosť – Hidasnémethi.

História obce

Územie súčasnej Sene bolo osídlené už v staršej dobe kamennej. Našiel sa tu kamenný nástroj, ktorého vek sa odhaduje na 400 tisíc rokov. Tento nález je dôkazom prvého ľudského osídlenia súčasného územia Slovenska vôbec. Okrem toho sa tu potvrdilo aj osídlenie v bukovohorskej a laténskej kultúry.

Osídlenie sa vďaka archeologickým prieskumom potvrdilo aj v dobe pilinsko-halštatskej, pričom veľká časť nálezov patrí do neskororímskeho obdobia. Toto osídlenie pretrvávalo do doby hradištnej, čiže 5. až 6. storočia.

Osídlenie v bezprostrednom okolí pretrvávalo aj v časoch slovanského osídlenia. Dôkazom toho je niekdajšia existencia starého hradu a lokalita Isten domb, kde sa nachádzalo pohanské kultové stredisko neznámeho božstva.

V polovici 13. storočia sa vďaka tatárskym nájazdom celá priľahlá časť vtedajšieho Uhorska značne vyľudnila. Situáciu riešil kráľ Belo IV. udelením privilégií pre nemeckých kupcov, ktorí mali oblasť opätovne osídliť a povzniesť miestnu kultúru. Dňa 13. 4. 1249 kráľ udelil „hosťom zo Sene“ privilégiá, aké mali „košickí hostia“. Týkalo sa to najmä platenia desiatkov, alebo výhod v súdnictve. Seňu obdaroval ďalšími zemami, povolil konanie trhov a pozdvihol ju na úroveň mesta. V roku 1317 tu bola podľa historickej listiny mestská samospráva. A v roku 1390, keď dal kráľ Žigmund Seňu Mikulášovi z Perína, spomína sa v listine tiež ako mestečko.

Kráľ Belo IV. mal so Seňou väčšie plány, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že v roku 1255 daroval Seni aj zem Čaňa (Chou). Tento dar potvrdil aj v roku 1261 kráľ Štefan mladší. Podľa jeho listiny je zrejmé, že najdôležitejšími osídleniami tejto časti vtedajšieho Uhorska boli Košice a Seňa.

V rokoch 1332 – 1337 a potom 1348 a 1351 sa v listinách o odvádzaní pápežských desiatkov spomína, že v Seni pôsobí kňaz Ján.

Podľa portálneho súpisu z roku 1427 bolo v Seni 91 port. Porta je veľká gazdovská brána do dvora, ktorou môže prejsť voz ťahaný koňmi. V tom čase sa v obciach nespočítavali osoby, ale porty ako znaky rozvinutého osídlenia. Na jednu usadlosť s portou môžeme počítať minimálne sedem ľudí – gazdovskú rodinu a služobníctvo. V roku 1427 mala teda Seňa najmenej 637 obyvateľov. Avšak podľa portálneho súpisu z roku 1553 bolo v Seni už len 35 port.

Nemci sa v Seni udržali až do čias reformácie v 16. storočí. Obec sa nevyhla ani tureckým vojnám. Bolo to 20. septembra 1652, keď Seňu prepadli a vypálili Turci. Nastáva nová kapitola dejín obce, kde už neprevažuje nemecký vplyv, ale najmä maďarský a slovenský. Inak povedané, obec sa striedavo pomaďarčuje a poslovenčuje. Pribúda najmä slovenské obyvateľstvo, o čom svedčí zápis z roku 1746. Vtedy tu žilo 646 obyvateľov. Z toho bolo 199 rímskych katolíkov, 100 gréckych katolíkov, 150 luteránov, 86 kalvínov, 110 detí a 1 apostata (odpadlík, ktorý sa zriekol cirkvi, alebo bol z cirkvi vyhostený). Slováci sa hlásil k rímsko-katolíckemu a grécko-katolíckemu náboženstvu, teda na základe uvedeného tu prevažovali. Lexikón z roku 1773 však uvádza, že sa v dedine hovorilo prevažne maďarsky.

Dňa 18. 10. 1918, keď podpísaním Washingtonskej deklarácie zaniklo Rakúsko-Uhorsko, sa Seňa stala súčasťou nového štátu - Československa. Avšak po 2. novembri 1938 na základe Viedenskej arbitráže sa stala opäť súčasťou Maďarska. K Československu bola opäť pričlenená až po II. svetovej vojne.

Vojnové udalosti hlboko zasiahli do života Sene. Dedinu oslobodili rumunskí vojaci už síce 19. decembra 1944, ale hneď za Seňou sa nachádzali nemecké zákopy, delostrelecké a mínometné vojsko. Ešte v ten istý deň rumunských vojakov v Seni vystriedalo sovietske vojsko, ktoré pokračovalo v ďalších bojoch. Nemci však mali silné pozície v Belži, Gyňove, Bočiari a Veľkej Ide. Seňa bola vystavená častej paľbe, tu sa frontová línia zastavila na mesiac. Až 19. januára 1945 sa po oslobodení Košíc nemecké jednotky stiahli.

(Spracované podľa: Branislav Varsik – Osídlenie Košickej kotliny; Štefan Kolivoško – Seňa/Szina)

Pôvod názvu

Historik Branislav Varsik poukazuje na to, že prvé národne určiteľné obyvateľstvo obce bolo slovanského pôvodu. Názov Seňa považuje tiež za slovanský, ide o osobné meno mužského rodu. Mužské meno Seňa sa vyskytuje na viacerých listinách aj v 13. storočí. Na prvom písomnom doklade o obci sa názov dediny uvádza dokonca dva razy, raz ako Scena, ale potom ako Schena. Podľa Varsíka už ide o skomolenie a pomaďarčenie pôvodného názvu dediny, ktorý znel rovnako ako teraz: Seňa.

Genéza názvu obce

1249 – Scena, Schena
1251, 1255, 1261, 1267, 1290 – Scynna
1295, 1317 – Zyna
1335 – Syna
1332-1337 – Scyna
1338 – Zyna
1348 – Scina
1351 – Scyna
1390, 1427 – Syna
1430 – Zyna
1773 – slovensky: Senya, maďarsky: Szina
1808 – slovensky: Seňa, maďarsky: Szina

Súčasnosť

Pri sčítaní ľudu v decembri 2004 mala obec Seňa 2136 obyvateľov, patrí teda medzi veľké obce.

Z turistického hľadiska môže obec zaujať svojim kostolom reformovanej cirkvi, ktorý pochádza z 13. storočia, tiež starým židovským cintorínom. Nachádza sa tu aj rímsko-katolícky kostol sv. Petra a Pavla, pochádzajúci z roku 1864, dnes značne zmodernizovaný.
V obci sa tiež nachádzajú pamätníky z I. a II. svetovej vojny. Ako zaujímavosť pôsobí blízka vyvýšenina Isten domb, kde sa až do stredoveku zachovalo pohanské kultové miesto. Dnes však po ňom neostáva ani stopy. V minulosti mala Seňa bohaté podzemie z vínnych pivníc. Tie sa na niektorých miestach ešte zachovali, avšak v ďaleko menšej miere.

V obci sa nachádza reštaurácia s ponukou teplých jedál, cukráreň, autoservis a pneuservis. Ubytovanie pre turistov v súčasnosti v Seni nenájdete.

Kontakt

Obecný úrad Seňa
Abovská 200
044 58 Seňa

Telefón: 055/69 62 204
e-mail:obecsena@stonline.sk

Poviedky z obce Seňa

Nezabiješ! Nezosmilníš! - skutočný príbeh z konca II. svetovej vojny, keď sa v Seni na niekoľko týždňov zastavili ruské jednotky; autorka: Soňa Jakešová

Posledné zvonenie - príbeh zo dňa 20. septembra 1652, keď Turci vypálili Seňu; autor: Slavomír Szabó

Vernosť až za hrob - Dr. Kálmán Kosáry bol seňanský lekár, ktorý zomrel v roku 1886 vo veku 29 rokov; autor: Slavomír Szabó


Tajomstvo starej Prasličky - príbeh o žene liečiteľke, ale aj údajnej bosorke z počiatku 20. storočia; autorka: Soňa Jakešová

Zmierenie v latríne - príbeh z rómskeho prostredia - cca 1940; autor: Slavomír Szabó

Dva gaštanové kone - príbeh z konca II. svetovej vojny; autor: Soňa Jakešová

Nech zlé odíde z tohto domu preč... - mysteriózny príbeh z obcí Seňa a Rešica z roku 1960; autor: Eva Hajdu

Bosorácky tanec - mysteriózny príbeh z obcí Seňa, Čaňa, Gyňov z tridsiatych rokov 20. storočia; autor: Slavomír Szabó

Pozoruhodnosti obce

Ranogotický kostol

Židovský cintorín

Balwankew

Osobnosti a aktivity

Alžbeta Patakiová - človek hodný pozornosti

Rozmaring - folklórny súbor

Štefan Kolivoško - spisovateľ

Historické fotografie

Liehovar

Zemanský dom v centre obce

Hlavná ulica

Moskovitsov kaštieľ

Sýpka rodiny Hámorských

Stredoveký kostol

Mangalice

Rómovia

Propagácia HUKO

Posedenie

Škola v obci

Tôňa Sokolianského potoka





***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Zachráňme svoju identitu, ktorý podporila spoločnosť U. S. Steel Košice.