login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Oct 22, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(220)

vložiť obrázok do galérie

Hačava: Jelení vrch

@ :: Okolie ::     Feb 08 2012, 14:47 (UTC+0)

Jelení vrch


Na okraji Jasovskej planiny


Na planine


V pozadí ústie Zádielskej doliny


Jasovská planina


Buk čudesných tvarov


Vážka na planine


Zakvitnutá lúka





Hačava, okres Košice-okolie: Vrchol Jelenieho vrchu je najvyšším bodom Slovenského krasu. Napriek tomu to nie je žiaden štít a dostať sa hore je skôr príjemná prechádzka než náročná túra. Je to dané charakterom územia, pretože v Slovenskom krase sa turista po počiatočnom stúpaní dostane na planiny, kde prechádza už len nevýrazne zvlneným terénom. Jelení vrch siaha do nadmorskej výšky 947 metrov, ale zvyčajne sa k nemu vychádza z Hačavy, čo je už podhorská obec na úrovni planiny. V podstate ide o hôľnatý pahorok, ktorý spoznáte už z diaľky, pretože sa na ňom nachádza televízna prenosová veža.

Napriek nenáročnosti túry poskytuje Jelení vrch pekný výhľad na hrebeň Kojšovskej hole, Osadník i okolité planiny. V minulosti, keď tu ešte boli pastviny, bol výhľad z Jelenieho vrchu kruhový. V súčasnosti je čiastočne zarastený, avšak stále stojí zato sem prísť. Obzvlášť pekné túry tu bývajú počas skorej jari, kedy sú okolité lúky posiate kvetmi poniklecu. Ten kvitne v marci a apríli, nájdete ho tu však aj v chladnejšom máji.

Najkratšia cesta nahor

Najkratšia cesta nahor vedie z Hačavy. Z hornej časti obce od kostola tam vyjdete lesnou cestou počas polhodinky. Najskôr cestou cez obec, potom čo najviac napravo krátky výstup na lúky a ďalej je to už kvôli spomínanej prenosovej veži úplne zrejmé. Tento najkratší výstup je však aj najstrmší, ale nie veľmi, skôr v porovnaní s inými prístupovými trasami. Tak sa dostanete do sedla Krížna poľana, kde je rázcestie turistických značiek.

Priamo na vrchol Jelenieho vrchu turistická značka nejde. V Národnom parku Slovenský kras je zakázané vybočovať zo značených trás pod hrozbou pokuty. Pre turistov je teda dobre vedieť, že hranica národného parku obchádza bezprostredné okolie Hačavy a Jelení vrch je síce súčasťou Slovenského krasu, ale nie národného parku. Môžete teda vyjsť až na jeho vrchol.

Odporúčaná trasa výstupu: Cez tri sedlá

Trasa, ktorú odporúčame, patrí medzi najkrajšie a zároveň vcelku pohodové. Vedie cez tri sedlá – Železná brána, Krížna poľana a Hačavské sedlo. Ponúka niekoľko dobrých výhľadov na Jasovskú planinu, čiastočne na ústie blízkej Zádielskej doliny a jej výhoda je, že je kruhová. Teda miesto štartu je i miestom cieľa. Z hľadiska rozloženia stúpania odporúčame prejsť trasu v uvedenom smere a nie opačne. Je to jednoduchšie.

Časy uvedené v rozpise nie sú totožné s časmi, ktoré udávajú smerovky s turistickými značkami. V značení na Železnej bráne muselo zrejme dôjsť k omylu, keď namiesto 65 minút k Hačavskému sedlu uvádza len 40. V tomto článku uvedené časy vychádzajú z podkladov turistickej mapy Volovské vrchy – Košice (vydalo VKÚ Harmanec ako 4. vydanie) a osobných skúseností. Na turistických smerovkách je rovnako zmätočné označenie zelenej značky z Hačavy, že vedie na Ostrú hôrku. Túto obchádza a smeruje do sedla Železná brána, ako je uvedené v texte.

Časové nároky:

Zelená značka: Hačava – Železná brána, značená ako Ostrá hôrka (45 min)
Modrá značka: Železná brána – Krížna poľana (35 min)
Modrá značka: Krížna Poľana – Hačavské sedlo (30 min)
Žltá značka: Hačavské sedlo – Hačava (30 min)

Celkový čas čistej chôdze: 2 hod a 20 min

Prevýšenie:

Hačava 664 m.n.m./ Železná brána 736 m.n.m – stúpanie 72 metrov
Železná brána 736 m.n.m / Krížna poľana 869 m.n.m. – stúpanie 133 metrov
Krížna poľana 869 m.n.m. / Hačavské sedlo 814 m.n.m. – klesanie 55 metrov
Hačavské sedlo 814 m.n.m / Hačava 664 m.n.m. – klesanie 150 metrov

Celkové prevýšenie: 205 metrov


Zelená značka: Hačava – Železná brána, značená ako Ostrá hôrka

Trasa začína skôr v nižšej časti než uprostred obce. Smerujúc hlavnou ulicou nahor uvidíte po pravej strane železný stĺp so smerovkami turistických značiek. Vyberiete sa v smere zelenej značky, ktorá namiesto Železnej brány označuje Ostrú hôrku (tú len obídete). Stúpate nahor širokou lesnou cestou vyjazdenou autami, pod vami sa odkrýva pohľad na dedinu. Prechádzate okolo kaplnky, máte ju po ľavej ruke. Cesta po chvíli vyjde na Jasovskú planinu, kde bočí naľavo a prechádzate popod elektrické vedenie. Pokiaľ sa pozriete za seba, uvidíte skalnaté bralá ústia Zádielskej doliny.

Od tohto úseku sa charakter terénu mení. Stúpanie sa zmierňuje, prechádzate cez krasové škrapové polia a po vrstevnici lesnou cestičkou a s výhľadom na planinu vpravo prejdete niekoľkými krátkymi zalesnenými úsekmi. Po chvíli sa pred vami ukáže ďalšie rázcestie turistických značiek, kde sa stretáva žltá a modrá turistická značka.

Nachádzate sa v sedle Železná brána. Svoje meno pravdepodobne dostala po pokusoch o ťažbu železa, pretože i keď má kras vápencové podložie, určité množstvo rudy sa tu nachádza. V stredoveku ju ťažili Nemci, ktorí sem prišli v 13. storočí a usídlili sa zakladajúc Medzev, Štós a zveľadili už jestvujúci Smolník. Nemci pravdepodobne založili aj Hačavu, avšak ťažba v týchto miestach nebola rentabilná, pretože už v roku 1409 ostala Hačava opustená. Potom ju osídlili Rusíni. O niekdajšom baníctve v týchto miestach napovedá aj blízka lokalita, ktorú miestni obyvatelia nazývajú Na haldách. Išlo o haldy hlušiny, ktoré sa vŕšia pred všetkými baňami.

Modrá značka: Železná brána – Krížna poľana

Pri rázcestí turistických značiek si dávajte pozor. V blízkosti je viacero širších lesných ciest, ktoré vás môžu zlákať zlým smerom. Pre vás je dôležitý smer na Hačavské sedlo, ktorý prechádza cez sedlo Krížna poľana. Nedajte sa zmiasť uvedeným časom 40 minút do Hačavského sedla. Dalo by sa aj tak, ale išlo by skôr o beh.

Značka vedie okrajom lesa nahor (čelom nahor k lesu naľavo) , porast je pomerne mladý a značenie na krátkom úseku slabšie. Ak však už značku zachytíte, stačí sa držať chodníka. Čiastočnou serpentínou stúpnete v blízkosti borovíc na miesta, odkiaľ sa vám pri ďalšom pochode naskytne pohľad na Volovské vrchy a ďalej pokračujete lesom, v ktorom rastie viacero briez, až vystúpite na trávnatú priehybu, kde sa nachádza Krížna poľana.

Ste bezprostredne pod Jelením vrchom. Výstup naň je ľahší, ak pôjdete ešte pár metrov po modrej značke a potom zabočíte lúčnatým terénom vpravo. Televíznu prenosovú vežu už uvidíte aj možnosť stúpať hore lúkou či poľnou cestou.

Modrá značka: Krížna Poľana – Hačavské sedlo

Tento úsek je úplne bezproblémový. Kráčate širokým chrbtom Jasovskej planiny s pekným výhľadom, po ľavici máte Hájsku dolinu s Hačavou. Trasa vedie trávnatým povrchom, ďalej klesá po vrstevnici až do Hačavského sedla.

Žltá značka: Hačavské sedlo - Hačava

Hačavské sedlo je hranicou medzi Zádielskou a Jasovskou planinou. Do Hačavy budete polhodinku klesať. Schádzate serpentínovou cestou z lúky do pásma lesa a odtiaľ širokou lesnou cestou, ktorá postupne prechádza v obecnú. Vedie popri starom oplotení nad viditeľným bazénom niekdajšieho dedinského kúpaliska a potom do obce až na miesto, kde ste túto trasu začali.

Ešte nad dedinou v časti, kde cesta klesá lesom, prejdete okolo dreveného kríža. Viaže sa k nemu čudesný príbeh, ktorý bol literárne spracovaný v poviedke Znak čertovho kopyta.


Slavomír Szabó


***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.