login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 07, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(212)

vložiť obrázok do galérie

Slovenský kras: Jasovská planina

@ :: Okolie ::     Jan 26 2012, 07:58 (UTC+0)









Národný park Slovenský kras tvorí sedem planín (Silická, Plešivecká, Koniar, Horný vrch, Dolný vrch, Zádielska a Jasovská) obklopujúcich Rožňavskú a Turniansku kotlinu. Planiny oddeľujú vodné toky potokov a riek Štítnik, Slaná, Čremošné, Turňa, Blatnica, Hájsky potok a Bodva. Iba Silickú planinu od planiny Dolný vrch rozdeľuje horské sedlo Soroška a planina Dolný vrch nad prameňom riečky Turňa nie je od Silickej planiny oddelená vodným tokom. (V niektorých materiáloch je planina Dolný vrch uvádzaná ako podcelok Silickej planiny.)

Vyčlenenie územia

Najvýchodnejšia z uvedených planín je Jasovská. Nachádza sa na ploche približne 16 x 10 kilometrov. Zo západnej strany ju od Zádielskej planiny oddeľuje Hájsky potok, na východ klesá k potoku Drienovec a rieke Bodva v pásme obcí Jasov, Debraď a na juhovýchode k obci Drienovec. V severnej časti je od ostatného územia oddelená rovnako Bodvou a potokom Teplica. V južnej časti svahy planiny klesajú do Turnianskej kotliny. Priamo na hranici severozápadnej hranice planiny sa nachádza Hačava. Celá Jasovská planina je v okrese Košice-okolie.

Ochrana štátom a UNESCO

Jasovská planina ako súčasť národného parku požíva najvyšší stupeň ochrany na štátnej úrovni, jej význam je však medzinárodný – svetový. Svedčí o tom zápis jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu do zoznamu Svetového zoznamu prírodného dedičstva UNESCO. Zápis (realizovaný v roku 1995) vychádza predovšetkým z nesmiernej veľkosti a pestrosti podzemných priestorov. V Slovenskom krase sú pritom jaskyne ako krasové, tak aj ľadová a aragonitová.

Prostredie – krasové javy

Jasovská planina návštevníka láka peknými lúkami, lesostepou a výhľadmi na okolitý kraj najmä nad Hájskou dolinou a z Jasovskej skaly. Škrapové polia sú pomerne bohaté, no nie natoľko ako na Silickej planine, ale nedajú sa opomenúť. Rovnako je to aj s počtom závrtov, ktoré ako rozľahlé prírodné lievikovité útvary odvádzajú dažďovú vodu do podzemných priestorov. Drienovecká jaskyňa (v niektorých materiáloch ako Drienovská jaskyňa) je zasa známa ako vyvieračka s monumentálnym otvorom do vápencového brala a nachádza sa priamo na žltej turistickej značke pri Drienoveckých kúpeľoch.

Sezónne turisticky prístupná je Jasovská jaskyňa, ktorá láka návštevníkov nielen mohutnosťou podzemných priestorov, ale aj monumentálnou kvapľovou výzdobou.

Najpozoruhodnejší je však (návštevníkovi neprístupný) podzemný systém Kunej priepasti a jaskyne Skalistý potok. Kunia priepasť pri hĺbke 203 metrov sa zároveň rozvetvuje do 600 metrov podzemných chodieb. Jaskyňa Skalistý potok má neuveriteľných 7 107 metrov podzemných chodieb. Podzemie Kunej priepasti a jaskyne Skalistý potok spája spoločný podzemný tok a možnosť nálezu ďalších jaskynných priestorov sa prirodzene očakáva.

Prostredie – fauna

Z vtáčích dravcov v oblasti Jasovskej planiny možno pozorovať skutočnú raritu, ktorou je sokol rároh (Falco cherrug), ale aj mnohé iné druhy dravcov.

Obyvatelia Hačavy zhodne tvrdia, že v posledných rokoch pozorujú častejší výskyt rysa ostrovida (Lynx lynx).

Líšky, diviaky, srny a jelene má možnosť vidieť takmer každý turista, ktorý si privstane a nerušene pozoruje niektorú z lúk. Rovnako dosť často možno tieto zvieratá stretnúť, ak kráčate planinami v tichosti.

Prostredie – história

Jasovská planina mala v stredoveku mimoriadny miestny význam. Svedčí o tom kostol sv. Ladislava, ktorý je postavený priamo na planine v katastri obce Debraď. Viaže sa k nemu povesť z 11. storočia, kedy tu údajne bojoval kráľ Ladislav (neskôr sv. Ladislav) s Kumánmi. Podľa povesti sa vojsko dostalo do obkľúčenia a bolo i značne oslabené pretože mu chýbala voda. Vtedy vraj kráľ Ladislav zabodol meč do zeme, takže týmto mal meč tvar kríža a modlil sa. Keď ostrie meča vytiahol, na mieste vytryskol prameň, ktorý je dnes známy ako Ladislavova vyvieračka. (Podľa inej verzie povesti sa modlil, keď sedel v sedle a po skončení modlitby kôň udrel kopytom do zeme a tak vznikol prameň.)

Pri vyvieračke sa nachádza kostol, ktorý si ešte vyžaduje podrobnejší archeologický výskum. Podľa niektorých údajov pochádza z 15. a podľa niektorých dokonca z 12. storočia. Literárne spracovanú legendu si môžete prečítať tu.

V Jasove sa nachádzajú ruiny Jasovského hradu a premonštrátsky kláštor.


Prístupové cesty

Jasovská planina má pomerne slušný počet značkovaných turistických chodníkov. Z Jasova vedie žltá značka až do Drienovca a modrá na Jelení vrch k Hačave. Z Moldavy nad Bodvou vedie zelená značka do Hačavy. Z Drienovca modrá značka k vyvieračke Miglinc a do obce Háj, tiež žltá do Jasova.


Spracoval: Slavomír Szabó







***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.