Hačava
@ :: Okolie ::
Jan 11 2012, 15:06 (UTC+0) | Poloha
Hačava je koncová dedina vo východnej časti Národného parku Slovenský kras, ktorá je s okolitým svetom spojená úzkou asfaltkou vedúcou cez Hájsku dolinu do obce Háj. Administratívne je súčasťou okresu Košice – okolie v Košickom samosprávnom kraji.
Od krajského mesta Košice je Hačava vzdialená 50 kilometrov. Z Košíc do Turne nad Bodvou vedie cesta I. triedy č.50 (E 571) v smere Košice – Rožňava, z Turne nad Bodvou sa na Hačavu bočí do obce Háj a ďalej priamo Hájskou doliny do obce.
Nadmorská výška v 3692 hektárov veľkom katastri sa pohybuje od 580 do 1186 metrov. Veľký rozdiel v nadmorskej výške je daný horským charakterom južných svahov Slovenského krasu. Uprostred obce je nadmorská výška 660 metrov.
História
Z historického hľadiska je Hačava situovaná ako hraničná obec na strete troch panstiev – Turnianskeho, Jasovského a Smolníckeho. Hačava je známa ako obec Rusínov, viac-menej ako národnostný solitér, pretože zo západu, juhu a východu mali za susedov obce s prevažne maďarským obyvateľstvom a zo severu s prevažne nemeckým obyvateľstvom. Prvé osídlenie a založenie osady na tomto mieste však patrí Nemcom, ktorí boli baníci zo Smolníka. Títo tu žili najneskôr v druhej polovici 14. storočia, avšak už v roku 1409 bola Hačava vyľudnená. Vyplýva to z historickej listiny, ktorou cisár Žigmund Luxemburský vymenil hrad Turňa za iný hrad v Slavónii. Vtedajšia prázdna Hačava patrila k majetkom hradu Turňa.
Rusíni sa tu dostali dosť netradičným spôsobom. Stalo sa tak v prvej polovici 15. storočia počas valaskej kolonizácie, ktorá si kládla za úlohu osídliť aj vyššie položené územia a prisťahovalcom sľubovala pomerne výhodné podmienky, čo tu priťahovalo aj Rusínov. Rusíni však museli mať na usadenie súhlas zemepána. V oblasti Šugova, kde lesy patrili Jasovskému opátstvu, už dlhší čas žila bez súhlasu kolónia Rusínov, ktorá rúbala stromy a nedovoleným spôsobom obchodovala s drevom. Keď mali byť potrestaní, spor vyriešili kapitáni Turnianskeho hradu, ktorí ich prijali s podmienkou, že sa usídlia na území dnešnej Hačavy a drevom budú zásobovať župné mesto Turňa (Turňa nad Bodvou) a Turniansky hrad.
Takéto riešenie bolo určitým protivenstvom voči Jasovu, s ktorým páni Turnianskeho hradu už dlhý čas (rovnako i so Smolníkom) viedli spory o územie. Napríklad Silvester, syn pána Turnianskeho panstva Štefana Šafára z Branča, nechal v apríli 1436 zničiť hraničné medzníky Jasovského opátstva pri Debradi a Drienovci, tiež obsadil majere na Šugove. Na prelome marca a apríla 1438 poveril valachov, aby zapálili lesy pri Jasove, Debradi a Medzeve. Rovnako zápisy z roku 1439 konštatujú, že turnianski páni nechávali svojimi valachmi obsadzovať územia pri meste Smolník. Turnianski páni dostali varovanie a zákaz nezákonného obsadzovania území aj v rokoch 1453 a 1455 od kráľa Ladislava V.
Z roku 1546 poznáme zápis, podľa ktorého je Hačava zaľudnenou dedinou na hranici panstva Turne. Viac napovedajú portálne súpisy z rokov 1567 a 1578. V tom čase sa totiž obce nezdaňovali podľa počtu obyvateľov, ale podľa počtu port. Porta bola široká dvojkrídlová brána, ktorá viedla do hospodárskej usadlosti a ktorou mohol prejsť plne naložený voz ťahaný koňmi. Každú takúto hospodársku usadlosť obývala rodina bohatšieho gazdu so služobníctvom. Na portálnych súpisoch z uvedených rokov sa Hačava nenachádza, čo znamená, že tam nežili žiadni sedliaci, ale pravdepodobne len valasi a drevorubači. O tom, že dedina jestvovala zaľudnená, svedčí súpis domov Turnianskej stolice z roku 1598, podľa ktorého bol v Hačave richtársky dom, ďalej 16 domov osídlených a 5 pustých.
Zápis z roku 1715 uvádza, že Hačavu obývalo 9 poddaných. Tento nízky stav obyvateľstva bol spôsobený morovou epidémiou, ktorá prepukla po útrapách civilného obyvateľstva a následného hladomoru ako výsledku kuruckých povstaní vedených Františkom II. Rákocim. Mnohé dediny na hlad a mor celkom vymreli. V roku 1720 tu už bolo 11 domácností. Koncom 18. storočia Hačavu obývalo 51 rodín, z ktorých sa veľká časť prisťahovala zo Spiša. Aj tu išlo najmä o Rusínov – valachov gréckokatolíckej viery. V tom čase tu postavili aj gréckokatolícky kostol, ktorý tu stojí nad dedinou dodnes. Nárast pokračoval a v roku 1828 tu stálo už 93 domov, v ktorých žilo 649 obyvateľov. Prevažovali medzi nimi baníci, pastieri, drevorubači a remeselníci, ktorí sa na vtedajšie časy zaoberali typickým hačavským remeslom – výrobou dreveného riadu. Ten vyvážali a predávali vo veľkej časti Uhorska.
Lexikón z roku 1773 uvádza, že v Hačave sa rozpráva po rusínsky a po slovensky. Keď sa v roku 1900 sčítavalo obyvateľstvo, až 88 percent Hačavčanov sa hlásilo k Slovákom.
V čase I. Československej republiky bola Hačava v značnej miere špecializovaná na výrobu dreveného uhlia. Medzi obyvateľmi teda dominovali drevorubači, uhliari a furmani.
V roku 1938, keď vzniklo Horthyho Maďarsko, ostala obec Hačava súčasťou Slovenska. Jedinou cestou cez strmý kaňon však bola spojená iba s obcou Háj, ktorá v danom čase pripadla Maďarsku. Z tohto dôvodu na základe referenda Hačava požiadala maďarskú vládu o pripojenie k Maďarsku. S možnými následkami pravdepodobne obyvatelia nepočítali aspoň v tom smere, keď v septembri 1939 prišiel do Hačavy maďarský učiteľ a začal učiť deti po maďarsky. V Hačave vznikla vzbura. Obyvatelia obce v noci školu zbúrali do základov. Tak v rokoch 1939 až 1944 deti z Hačavy nechodili do žiadnej školy a vyučovanie sa obnovilo až po ukončení vojny v roku 1945, kedy sa začalo učiť opäť po slovensky. Deti mali „školu“ na lúke pri kostole až do čias postavenia novej budovy.
Napriek kolektivizácii v Hačave nikdy nevzniklo JRD.
Genéza názvu obce
1409 - Wyfalu al.nom. Bodnarwagasa
1410 - villa Bognarvagasa alio nom. Vyfalu deserta
1476 - Bodnarwagasa alio nomine Wyfalw deserta
1546 - poss. Falwucska, Faluczka
1559 – Falucska
1598 – Faluchka
1773 – slovensky: Hacžawa, maďarsky: Falucska, nemecky: Bognerhey
1786 – slovensky: Hačsawa, maďarsky: Falucschka, nemecky: Bagnerhay
1808 – slovensky: Hačawa, maďarsky: Bodnárvágas, tiež Falucska, nemecky: Wagnerhau
1851 – slovensky: Hacsava, maďarsky: Falucska
1903 – slovensky: Hačava, v niektorých údajoch Vieska, maďarsky: Falucska
1919 – slovensky: Hačava, tiež Vieska, maďarsky: Ájfalucska
1930 – Hačava
Súčasnosť
Hačava má v súčasnosti iba niečo cez 200 obyvateľov. Postupom času sa mení na viac-menej chalupársku oblasť obyvateľov Košíc a okolia, ktorá ožíva najmä počas víkendov. Pre svoju rázovitosť s viacerými pôvodnými drevenicami i kráse tunajšej prírody je turisticky vyhľadávaná. Návštevníci obdivujú najmä blízke Hájske vodopády a vydávajú sa na túry cez Hačavské sedlo do Zádielskej doliny, prípadne naprieč Jasovskou planinou Slovenského Krasu.
Pozornosť púta aj pôvodný gréckokatolícky kostolík z 18 storočia s ikonostasom.
I keď je obec turisticky atraktívna, neposkytuje ubytovanie. To možno nájsť v najbližších obciach Háj a Zádiel.
V Hačave sa nachádza pohostinstvo s ponukou teplej pizze.
Kontakt
Adresa: Obecný úrad Hačava, Hačava 47, 044 02 Turňa nad Bodvou
Telefón: 055 4662 525
Fax: 055 4662 525
E-mail: ocuhacava@gmail.com, ocuhacava@stonline.sk
Domovské stránky: Obec v súčasnosti neprevádzkuje vlastný web.
Spracoval: Slavomír Szabó
Použitá literatúra:
Branislav Varsik: Osídlenie Košickej kotliny
Autorský kolektív: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
Staré príbehy z Hačavy
České móresy - príbeh z čias I. ČSR, keď Hačava prešla z Uhorska do Československa a maďarských žandárov vystriedali českí – autor: Slavomír Szabó
Hačavská škola života - príbeh z čias, keď Hačava počas necelých deiatich rokov patrila Československu, potom Slovenskému štátu, hneď na to pod Horthyho Maďarsko a opäť Československu – autor: Slavomír Szabó
Znak čertovho kopyta - príbeh, ktorý sa viaže ku krížu nad obcou a údajne sa stal okolo roku 1890 – autor: Ľubica Andrásiová
Historické fotografie
O pôvode Hačavčanov
Hačavskí Rómovia na 1. mája
Baníci
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
